Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/194/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209352
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114209352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so

sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47248980, zastúpený: PERSPECTA Legal s.r.o. so sídlom
Tomáčšikova 23/C, Bratislava, IČO: 36668745 p r o t i žalovanému: Z. G., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. I. Š.
XXX, Y..Č.. Č. V., M. W. Č. XXXX, J., K. N., o zaplatenie 176,89 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 129,09 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 104,59 Eur od 4.4.2011 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy
24,50 Eur od 4.5.2011 do zaplatenia a je tiež povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho
právneho zástupcu vo výške 45,53 Eur z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 29,03 Eur, to všetko

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 31.3.2014 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 176,89 Eur s úrokmi z
omeškania vo výške 9% zo sumy 104,59 Eur od 4.4.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo
sumy 24,50 Eur od 4.5.2011 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 47,80 Eur od 4.3.2012 do
zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o pripojení medzi jeho právnym predchodcom Slovak telekomom
a.s. a žalovaným a to na základe neuhradených faktúr.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zásielka sa vrátila súdu ako nevyzdvihnutá.

Vzhľadom na to, že sa jedná o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s
poukazom na § 115 a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných

sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení zo dňa 22.2.2011, faktúrami č. 7102417728, 7103747996,
7201863934, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013, oznámením o postúpení pohľadávky

zo dňa 2.12.2013 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 22.2.2011 bola uzavretá zmluva o pripojení medzi spoločnosťou Slovak Telecom a.s. a žalovaným.
Spomínaná spoločnosť priradila žalovanému telefónne číslo 0904449059 s príslušnou SIM kartou adohodli si konkrétny program služieb (relax 60) za mesačný paušálny poplatok 11,90 Eur. Dohodnutá
bola doba 24 mesiacov na poskytovanie tejto služby.

Bod 2 zmluvy obsahuje vyhlásenie účastníka o tom, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb spoločnosti a že po dobu 24
mesiacov od dátumu účinnosti tejto zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa
nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo
zrušiť túto zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka. V nasledujúcom bode 3 sa

konštatuje, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy alebo v čl. 3
bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur.

Žalovaný neuhradil za poskytnuté telekomunikačné služby faktúru č. 7102417728 za obdobie od

15.2.2011 do 14.3.2011 vo výške 104,59 Eur splatnú 3.4.2011 a ani faktúru č. 7103747996 za obdobie
od 15.3.2011 do 14.4.2011 vo výške 24,50 Eur splatnú 3.5.2011. Tieto faktúry predstavujú mesačné
poplatky a poplatky za ďalšie poskytnuté služby.

Faktúrou č. 7201863934 bola žalovanému fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 Eur, faktúra sa

stala splatnou 3.3.2012.

Obchodná spoločnosť Slovak telekom a.s. predmetnú pohľadávku postúpila zmluvou zo dňa 20.11.2013
na žalobcu, čo postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 2.12.2013.

Nárok na zaplatenie ceny služby súd posúdil podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách a dohodnutých zmluvných podmienok.

Podľa§43ods.1citovanéhozákonazmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou

zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Súd považoval za dôvodné žalobe o zaplatenie ceny služieb vo výške 129,04 Eur vyhovieť, mal
preukázané, že žalovaný túto cenu podľa faktúr č. 7102417728 a 7103747996 neuhradil. Z prisúdenej
sumy súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“).

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.1.2009
do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroky z omeškania súd priznal podľa žaloby, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných
faktúr.

Súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za nedôvodnú.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je potrebné považovať za
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a násl. OZ v znení účinnom od 1.1.2008.

Podľa § 52 ods. 1 OZ 2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou rady 93/13/EHS o

nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spomínaná smernica si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. V danom prípade právny

predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť a to platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to,
aký čas zostáva do konca doby viazanosti. V danom prípade reálne mohla nastať situácia, že spotrebiteľ
si splní svoj zmluvný záväzok pri dobe viazanosti 24 mesiacov počas 23 mesiacov a pre nesplnenie

záväzku v poslednom mesiaci právny predchodca žalobcu mohol uplatniť rovnakú zmluvnú pokutu ako
v prípade nesplnenia záväzku počas celého dvojročného zmluvného vzťahu.

Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neprijateľnosti
neprimeraných klauzúl. Žalobca si nedostatočne uvedomil, že pokiaľ zmluvná podmienka tak ako je

upravená v spotrebiteľskej zmluve (čo je nepochybne aj tento prípad s poukazom na § 52 ods. 1 OZ) má
znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, potom zo zákona je neplatná ako celok tak ako sa to uvádza v §
53 ods. 5 OZ. To, že žalobca výšku zmluvnej podmienky redukoval, je irelevantné, keďže celá zmluvná
podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty je neplatná. Zámerom danej právnej úpravy je totiž dosiahnuť,
aby dodávateľ formuloval zmluvné podmienky poctivo a nepoškodzoval práva spotrebiteľov.

Navyše z písomného vyjadrenia žalobcu možno vyvodiť, že existujú súdne rozhodnutia o neplatnom
dojednaní zmluvnej pokuty, zrejme aj z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, čomu nasvedčuje
súvisiaca argumentácia žalobcu. V prípade, že by hoci len jedno takéto súdne rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, potom je na mieste aplikácia § 53 a ods. 1 OZ, podľa ktorého ak súd určil niektorú

zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.Súdujezjehopraxeznáme,ženepochybneexistujesúdnerozhodnutieoneplatnomdojednanízmluvnej
pokuty z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky. V prípade, ak by len jedno takéto súdne rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, potom je na mieste aplikácia § 53 a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný

zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ
je povinný zdržať sa ich používania, najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z
nich. Vzhľadom na to, že napriek spomínanému zákonnému zákazu si žalobca uplatnil voči žalovanému
zmluvnú pokutu, nie je možné uplatnenému nároku poskytnúť právnu ochranu a preto žaloba aj z toho
dôvodu bola nedôvodná.

Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Súd priznal žalobcovi pomernú
časť náhrady trov právneho zastúpenia v rozsahu 46%, keďže žalobca bol úspešný v podiele 73% a
neúspešný v podiele 27%. Trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 63,12 Eur za dva úkony
právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby. Pripočítaný bol aj režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 8,04 Eur a napokon 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Tarifná odmena

za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje 18,26 Eur. Z trov právneho zastúpenia
vo výške 63,12 Eur 46% predstavuje 29,03 Eur. Do náhrady trov konania bol započítaný aj zaplatený
súdny poplatok zo žaloby za nárok týkajúci sa ceny služieb vo výške 16,50 Eur. Pokiaľ ide o nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty z tejto žaloby bol osobitne vyrubený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur,
avšak v tejto časti bol žalobca neúspešný a preto náhrada trov tohto súdneho poplatku mu neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.