Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/413/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312204000
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312204000.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava,
IČO: 45 535 108, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o. so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, za účasti
vedľajšiehoúčastníkaOSPrávnapomocspotrebiteľom,Sofijská13,Košice,IČO:42247268,zastúpená
JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom Advokátskej kancelárie, Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie

sumy 331,94 Eur, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa
07.03.2014 č. k. 9C/100/2012-114, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 155,67

Eur s úrokom z omeškania 10 % od 05.03.2009 do zaplatenia v splátkach po 30,-Eur mesačne, pod
stratou výhody splátok vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 OSP výrokom, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami
§ 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu T - Mobile uzatvorili dňa 26.05.2008 zmluvu

o pripojení, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej SIM kartu umožňujúcu
jej využívať elektronické komunikačné služby. Podľa Dodatku k zmluve o pripojení jej poskytol mobilný
telefón Sony Ericsson K 530i copper za 0,03 Eur, služba RELAX 100 a žalovaná sa zaviazala zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. V dodatku ku zmluve o pripojení si účastníci dohodli pre
prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur. Žalobca faktúrou splatnou
05.03.2009 fakturoval odporcovi zmluvnú pokutu 331,94 Eur, pričom predajná cena mobilného telefónu

bola 155,67 Eur. Žalobca uzatvoril so Slovak Telecom a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok 16.12.2011.
Súd konštatoval, že žalovaná neplatením platieb za poskytnuté služby porušila zmluvné dojednania v
bode 1 písm. b/ Dodatku, podľa ktorého sa zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb a v prípade
porušenia hociktorej zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Pri uzavretí Zmluvy o pripojení a
Dodatku k zmluve sa zaviazala platiť za služby po dobu 24 mesiacov. Súd prvého stupňa zmluvnú
pokutu znížil na sumu 155,67 Eur, rovnajúcej sa predajnej cene mobilného telefónu keď dospel k

záveru, že zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške zodpovedajúcej predajnej cene mobilného
telefónu, ktorý poskytol v akciovej cene 0,03 Eur, je dostatočné. Žalobca nepreukázal, že žalovaná
bola predčasne odpojená z mobilnej siete, a teda že by sa mu prostredníctvom ďalších platieb za
poskytované služby nevrátila služba, ktorú jej poskytol. Keďže však je zmluvná pokuta určitým druhom
sankcie za nedodržanie zmluvných podmienok, vyslovil názor, že prisúdená suma je dostatočným
postihom žalovanej za neplnenie si zmluvných povinností. Je nesporné, že žalovaná neuhrádzala riadne

vyfaktúrované čiastky, sama doznala, že niektorú faktúru neuhradila. Vo zvyšnej časti súd preto žalobu
zamietol. Zároveň žalovanú zaviazal v zmysle § 517 ods. 2 OSP na zaplatenie úrokov z omeškania ododňa splatnosti faktúry. Vzhľadom na slabé sociálne pomery jej povolil priznanú sumu splácať v splátkach
po 30,-Eur mesačne pod stratou výhody splátok.

Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania. Poukázal na nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu
prvého stupňa, v ktorom absentujú závery, na základe akých dospel k svojmu rozhodnutiu. Súd prvého
stupňa v odôvodnení nevysvetlil, prečo neuznal jeho argumenty a prečo sa stotožnil so žalobným

návrhom a žalobe čiastočne vyhovel. Vôbec nevysvetlil, prečo neprihliadol na to, že iné súdy v stovkách
prípadoch právoplatne vyhlásili zmluvnú podmienku na podklade ktorej si žalobca uplatňuje nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty za neprijateľnú a neplatnú, čo zo zákona predstavuje prekážku, pre ktorú
súd v inej veci žalobcovi zmluvnú pokutu nemôže priznať. Rovnako sa nevysporiadal s námietkou
premlčania, ktorú vzniesol v priebehu konania zvlášť, ak žalovaná rovnako ako on, navrhla žalobu
zamietnuť.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol rozsudok súdu prvého
stupňavnapadnutejčastiakovecnesprávnypotvrdiť.Poukázalnato,žepodstatnoupodmienkouvstupu
vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vystupovať. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 z 05.02.2013. Ďalej uviedol, že v

procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania, musí mať súd jasno,
či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, či nevyjadril nesúhlas.
Ignorovaním názoru hlavného účastníka a svojvoľným vstupovaním vedľajšieho účastníka do konania
sú mu poskytované citlivé osobné údaje hlavných účastníkov, čím môže dôjsť k porušeniu článku 19 ods.
2, 3 Ústavy SR. Ďalej poukázal na neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tom, že

cieľom Združení na ochranu spotrebiteľa je presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a vzhľadom na
to, že vedľajší účastník podáva odvolanie len v časti neprevzaných trov právneho zastúpenia je zrejmé,
že nešlo o ochranu spotrebiteľa v snahe chrániť ho pred vyfaktúrovanou zmluvnou pokutou. Tým, že
vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc
pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Zároveň poukázal na účelovosť

vstupu vedľajšieho účastníka do konania, keď ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa
v mnohých veciach, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho,
aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konania
ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. V závere poukázal, že na
nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách je súd povinný prihliadať ex offo, a preto ani

vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa jeho názoru nie sú potrebné pre rozhodnutie
súdu v jednotlivých veciach. Z tohto pohľadu sú aj jeho úkony nie potrebné a účelné na uplatňovanie
alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 OSP.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej,
vyhovujúcej časti je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho bola účastníkovi
postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha od žalovanej zaplatenia sumy 331,94 Eur s
príslušenstvom, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o
pripojeníajejDodatkuz26.mája2008uzatvorenej právnympredchodcomžalobcuT-MobileSlovensko
a.s. a žalovanou. Žalovaná nedodržala podmienky zmluvy tým, že riadne nesplácala cenu služieb, a
preto si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu dojednanú v Dodatku vo výške 331,94 Eur (10.000,-Sk).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vovnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne
iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia OSP pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,

resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a
napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve

zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné.

Preskúmavaný rozsudok súdu prvého stupňa vyššie uvedené požiadavky nespĺňa, pričom jeho
najväčším nedostatkom je takmer úplná absencia reakcie na argumenty vedľajšieho účastníka. Súd
síce nie je povinný reagovať na akýkoľvek argument účastníkov konania, avšak z hľadiska odôvodnenia
musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné

otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Keďže v danom prípade išlo o argumenty, ktoré sa odolávali na dôvody
neprijateľnosti zmluvných podmienok, vrátane zmluvnej pokuty, súd prvého stupňa bol povinný
vypriadať sa s nimi racionálne a logickým spôsobom, vrátane námietky premlčania, čo sa však nestalo.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej veci nesporne zistené, že účastníci (právny
predchodca žalobcu) konania dňa 26. 05. 2008 uzatvorili zmluvu o pripojení v spojení s jej dodatkom,
ktorej súčasťou boli i všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu a (ďalej len všeobecné podmienky).
Predmetom zmluvy bolo využívanie služieb žalobcu v rámci programu služieb "RELAX 100" pri

aktivačnom poplatku 0,-Sk a kúpa mobilného telefónu Sony Ericcson K530i za zľavnenú kúpnu cenu
0,03 Eur s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaná sa predmetnou zmluvou v spojení s jej dodatkom
zaviazala po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť sa takého
konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo túto
vypovedať. V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej a následného vypojenia SIM

karty sa žalovaná zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura (10.000,-Sk). Potom, čo
žalovaná neuhradil navrhovateľovi cenu poskytnutých služieb v období od 15. 01. 2009 do 14. 02. 2009
jej žalobca fakturoval faktúrou z 15. 02. 2009 sumu 331,94 eura ako zmluvnú pokutu.

Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré

sú súhrnne upravené v § 544 až 587 OZ. Ich zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré
sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke citeľnou majetkovou
sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a taktiež
vzabezpečeníveriteľaprotiprípadnejškode,ktorábymumohlanesplnenímhlavnéhozáväzkuvzniknúť.
Tento účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v

pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho dostatočne k tomu, aby na seba bral len také
záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má
sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom
v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnejpokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom
jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.

I keď zákon výslovne neupravuje obmedzenia pri dohodách o výške zmluvnej pokuty, túto je však
potrebné posúdiť i z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, upravené v prvej časti V. hlavy
Občianskeho zákonníka, ktoré majú povahu osobitných ustanovení. V zmysle týchto ustanovení za
dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Je silnejšou zmluvnou stranou, ktorá ponúka spotrebiteľovi k spotrebe

určitú vec, ktorej predaj, resp. iná forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Na druhej
strane spotrebiteľ je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Je slabšou zmluvnou stranou, preto nemôže vopred pripravený návrh
zmluvy ovplyvniť. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ust. § 53 OZ, ktoré zároveň
obsahujeigenerálnuklauzulu,ktorázakazujevspotrebiteľskýchzmluváchustanovenia,ktoréspôsobujú
v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje

za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného
zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a
ceny plnenia alebo na neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 OZ). Za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve označuje medzi iným i ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s

nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Naviac, ust. § 54 ods. 1 OZ zakotvuje zásadu, že
zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa,
ako i interpretačné pravidlo ako špeciálne pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa
ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ).

Vychádzajúc z vyššie popísanej právnej úpravy niet pochýb o tom, že sporom dotknutá zmluva
o pripojení, uzatvorená účastníkmi konania, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou,
ktorú skutočnosť nespochybňuje ani samotný žalobca. Tým sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom
uplatnenéhonárokuvtomtokonanízároveňotvorilpriestorpretzv.súdnukontroluzmluvnýchpodmienok

a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej
ako spotrebiteľa a to i vo vzťahu k dojednaným zmluvným pokutám. Pokiaľ však súd prvého stupňa
za zisteného skutkového stavu v odôvodnení svojho rozhodnutia ustálil, že zmluvná pokuty dojednaná
účastníkmi konania je neprimerane vysoké s ohľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky, za
ktorú označil zľavu z kúpnej ceny zakúpených mobilných telefónov a následne využil i moderačné

právo podľa § 545a OZ na zníženie zmluvnej pokuty na sumu 155,67 eura, jeho závery v tomto
smere sú nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov, ktoré ho viedli k ich zníženiu v takomto rozsahu,
ako i tomu zodpovedajúce právne posúdenie. Z takéhoto odôvodnenia totiž nevyplýva, ako sa súd
prvého stupňa vyporiadal s okolnosťami v danej veci vo vzťahu k primeranosti zmluvných pokút, s
rozsahom zmluvnými pokutami zabezpečovaných povinností žalovanej v ich súhrne, s výškou do

úvahy prichádzajúcich škôd spôsobených žalobcovi v nadväznosti na porušenie povinnosti žalovanou
a pod. Pre konštatovanie neprimeranosti dohodnutých zmluvných pokút totiž nemôže byť jediným
kritériom zľava z kúpnej ceny zakúpených mobilných telefónov tak, ako na to vo svojom odôvodnení
poukázal súd prvého stupňa bez starostlivého preskúmania, analýzy a vyhodnotenia všetkých ďalších
zhora naznačených rozhodujúcich skutočností. Obdobne to platí i v prípade, pokiaľ súd vo výroku

svojho rozhodnutia určí niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu
jej neprijateľnosti. Naviac, ak súd dospel k záveru, aj bez návrhu výslovne uviesť túto zmluvnú
podmienku vo výroku rozhodnutia. Pre uvedené nedostatky sa postup súdu javí nielen ako neprípustne
zjednodušujúci, ale najmä ako nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí
aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku ako

výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku rozsudku má spĺňať
požiadavku, aby bol účastníkom konania objektívne zrozumiteľným a presvedčivým, t. j. aby bolo z
neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky podstatné
argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je

nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v občianskom súdnom konaní. Postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať
pred súdom.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých
častiach podľa § 221 ods. 1 písm. f) , h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa po prejednaní veci v nej opätovne rozhodne v súlade s vyššie

uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom vo
všetkých výrokoch odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými
v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov celého konania vrátane trov konania odvolacieho
(§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.