Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/110/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714202517
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714202517.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu Y. A., narodeného XX.XX.XXXX,
bývajúceho v N. č. XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, so sídlom v
Michalovciach, S. Chalupku 18, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176
778, zastúpeného JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, so sídlom vo Vranove nad Topľou,
Dobrianskeho 1651, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.11.2014 č. k. 19C/27/2014-125 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
19.11.2014 č. k. 19C/27/2014-125 žalobu zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 8.1.2012 uzavreli úverovú
zmluvu č. L. XX/XXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver na kúpu motorového
vozidla. Úver bol poskytnutý formou preplatenia kúpnej ceny na účet predajcu Autocentrum AAA
Auto, a.s.. Predajná cena bola 7.202 €. Náklady spojené s úverom činili 1.363,20 €. Celková výška
úveru predstavuje sumu 7.124,80 € a zaplatené v hotovosti bolo spolu 1.440,40 €. V zmluve bola
stanovená ročná úroková sadzba 16,124716%, RPMN 47,74%, priemerná RPMN 19,75%, celkové
náklady spotrebiteľa 4.410,56 €, celková čiastka splatná spotrebiteľom 11.535,36 €. Konečná splatnosť
úveru bola určená dňom 5.1.2016. Výška celkových nákladov nezahrnutých do výpočtu RPMN bola
1.412 €. Mesačná splátka bola určená na sumu 269,74 € a prvá splátka bola splatná 5.2.2012. Z
príjmových pokladničných dokladov vzal za preukázané, že žalobca zaplatil predajcovi dňa 8.1.2012
sumu 200 € v hotovosti, dňa 19.1.2012 sumu 1.240 €, spolu 1.440 €. Z faktúry predloženej žalobcom
mal preukázané, že predajca fakturoval cenu motorového vozidla 7.202 €. Z fakturovanej sumy bola
uhradená cena v hotovosti v sume 1.440 € a bankovým prevodom 5.761,60 €.

Právne vec posúdil podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Prioritne sa zaoberal tým, či je na požadovanom určení
daný naliehavý právny záujem. Uzavrel, že vyhovujúci výrok o neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy by
právne postavenie žalobcu nezlepšil. Vyhovujúci výrok by mal právny význam len v prípade, ak by
nedošlo k plneniu z úverovej zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané (a v konaní to nebolo
ani sporné), že žalobcovi na základe zmluvy bol poskytnutý úver, a že tento vyčerpal na zaplatenie
časti kúpnej ceny motorového vozidla. V prípade vyslovenia neplatnosti zmluvy by sa žalobca dostal do

právneho režimu bezdôvodného obohatenia a poskytnuté plnenie by musel vrátiť. Vyhovujúci výrok by
nevyriešil ani otázku výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu.

Súd posúdil zmluvu aj podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.). V konaní nebolo sporné, že zmluva uzavretá medzi
účastníkmi konania dňa 8.1.2012 je zmluvou úverovou a spotrebiteľskou. Okresný súd uviedol, že okrem
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí zmluva obsahovať aj náležitosti uvedené v ustanovení
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ zák. č. 129/2010 Z.z., v opačnom prípade sa podľa ustanovenia §
11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že
úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o dobe trvania úverovej zmluvy /
§ 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z./, nakoľko síce v zmluve je uvedená splatnosť úveru 5.1.2016,
avšak podľa názoru súdu samotný zákon vyžaduje uvedenie doby trvania zmluvy aj termín konečnej
splatnosti. Doba trvania zmluvy a termín splatnosti záväzku nie sú obsahovo totožné. Ďalej uviedol, že
uzavretá zmluva neobsahuje uvedenie adresy predávajúceho /§ 9 ods. 2 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z./,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Aj keď žalovaný uviedol, že na zmluve
sú uvedené identifikačné údaje žalovaného, okresný súd dospel k záveru, že žalovaný je spoločnosťou,
ktorá poskytla úver, a nie predajca tovaru. Aj keď v zmluve je identifikácia predajcu motorového vozidla,
zmluva neobsahuje údaj, že na tomto (alebo inom) mieste si žalobca môže uplatniť reklamáciu tovaru
alebo podať sťažnosť. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v úverovej zmluve je nesprávne uvedená
aj ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, a aj pre tento nedostatok sa úver
považuje za bezúročný a bezodplatný. Podľa predloženej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver 7.124,80
€ a tento úver mal žalobca zaplatiť v 48 mesačných splátkach po 269,74 €, čo po prepočte RPMN
predstavuje 47,74% uvedených v zmluve. V skutočnosti bol žalobcovi poskytnutý úver 5.761,60 €,
nakoľko zo zmluvy vyplynulo, že úver sa rovná doplatku kúpnej ceny a nákladov veriteľa spojených s
poskytnutím úveru. Takto stanovená výška úveru je v rozpore so zákonom. Okresný súd poukázal na to,
že § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. jasne rozlišuje úver a náklady spojené s úverom. Konštatoval,
že žalovaný nevysvetlil, z akého dôvodu sumu 1.363,20 Eur predajcovi zaplatil, ak uviedol, že nejde
o náklady úveru, ale súčasť úveru. Z faktúry o kúpe vozidla vyplýva, že celá kúpna cena 7.202 € bola
zaplatená z osobných prostriedkov žalobcu v hotovosti 1.440 € a prevodom z účtu žalovaného 5.761,60
€. Z faktúry nevyplynulo, že by žalobcovi bolo poskytnuté v súvislosti s kúpou auta aj iné plnenie, ktoré
za žalobcu uhradil žalovaný. Úver preto tvoril rozdiel medzi kúpnou cenou a hotovosťou zaplatenou
žalobcom t. j. suma 5.761,60 Eur (7.202 € - 1.440 €), ktorú plnil žalovaný. Po prepočte RPMN pri
poskytnutom úvere 5.761,60 € a jeho splácaní na dobu 48 mesiacov po 269,74 € je RPMN 59,25%, čo
je v neprospech spotrebiteľa oproti údaju uvedenému v zmluve o 11,51%. Tým, že si žalovaný náklady
úveru započítal do poskytnutého úveru, umelo znížil hodnotu RPMN v neprospech spotrebiteľa. Na
základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobcovi je pre nedostatky zmluvy
o úvere bezúročný a bezodplatný. Poskytnutý úver už žalobca uhradil, a preto nemá naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy.

O trovách konania si okresný súd vymienil rozhodnúť s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a/ až f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom
rozsahu vyhovel alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.

Poukázal na to, že súd správne posúdil úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú podľa ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. a správne dospel k záveru o bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Uviedol, že
súd mal aplikovať aj § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, a vysloviť, že predmetná úverová
zmluva je neplatná ako celok. Tvrdil, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
celej zmluvy, lebo žalobca potrebuje mať vyriešenú otázku výšky jeho skutočného dlhu nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov. Samotný súd prvého stupňa poukázal na nesprávny prepočet
RPMN v neprospech spotrebiteľa. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 18 Co 109/2011, v ktorom je podrobným spôsobom „rozobraná“ táto problematika v
prospech žalobcu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania

súdu je naliehavý právny záujem na určení vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, na
základe akých skutkových a právnych skutočností by mala byť úverová zmluva v rozpore s § 3, § 37 a §
39 OZ a vyhlásená za neplatnú ako celok. Poukázal na rozhodnutie R 17/1972 a rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011, z ktorých časť citoval.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 9.2.2015.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.04.2016 o 12,20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.04.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p., § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p..

Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t. j. v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t. j. konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/
O.s.p., t. j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j. súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ustanovenia § 205
ods. 2 písm. e/ O.s.p., t. j. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), a ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j.
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Napriek tomu, že žalobca ako odvolacie dôvody označil všetky zákonom vymedzené dôvody (§ 205 ods.
2 O.s.p.) bez toho, aby každý odvolací dôvod aj skutkovo a právne odôvodnil, po preskúmaní odvolania
odvolací súd dospel k záveru, že podľa obsahu odvolania je odvolacím dôvodom odvolania žalobcu
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia §
133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia

alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola
zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo
veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza nasledovné:

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení.
Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny
záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý.

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a tiež
vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by bez tohto určenia jeho právne
postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť
vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho
vzťahu medzi nimi.

Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej;
tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Žalobca môže preukázať, že má právny záujem na
tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol
žalovať priamo na plnenie, a vtedy mu nemožno určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti
žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba
prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie.

Z uvedeného dôvodu okresný súd správne (v prvom rade) skúmal, či je na strane žalobcu daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.

Z obsahu spisu ako aj z odvolania žalobcu vyplynulo, že žalobca danosť naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení odôvodnil potrebou vyriešenia otázky výšky jeho „skutočného“ dlhu nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v tomto konaní na požadovanom
určení nie je daný naliehavý právny záujem. Žalobca síce neuviedol, za akým účelom potrebuje vyriešiť
otázku výšky svojho skutočného dlhu, možno sa však domnievať, že časť úveru splnil, a potrebuje
zistiť, či plnil viac, ako mu plniť prináležalo v zmysle zmluvy. Vyriešenie tejto otázky (ne)platnosťou
zmluvy v tomto konaní by nevytvorilo pevný právny základ pre vzťah účastníkov konania a bolo by iba
predpokladom ďalšej žaloby (na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia). Žalobca má možnosť
podať (priamo) žalobu na plnenie, v rámci ktorej súd prvého stupňa ako otázku predbežnú bude riešiť
(ne)platnosť samotnej zmluvy.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva (nad rámec odvolacieho prieskumu), že správne súd prvého
stupňa dospel k záveru, že uzavretá zmluva nespĺňa náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. c/, f/ zák. č.
129/2010 Z.z. ako aj §11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho je potrebné poskytnutý
spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Je potrebné pripomenúť, že ak zmluva
neobsahovala vytknuté náležitosti, absencia týchto náležitostí nespôsobuje neurčitosť zmluvy ako takej,
ani jej nezrozumiteľnosť, ani v dôsledku toho neodporuje zákonu resp. ho neobchádza. Zmluva zostáva
platnou, iba úver poskytnutý na jej základe sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj v prípade existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky v
zmluve prítomnosť takejto podmienky nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku, nakoľko za neplatnú sa
považuje iba konkrétna neprijateľná podmienka (§ 53 ods. 5 OZ). V prípade zistenia takejto neprijateľnej
podmienky v zmluve má súd možnosť vo výroku súdneho rozhodnutia vysloviť neprijateľnosť konkrétnej
zmluvnej podmienky aj bez návrhu účastníka, čo však neznamená, že zmluva sa stane neplatnou ako
celok.

K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia zmluvy aj z hľadísk §§ 3, 37 a 39 OZ odvolací súd
uvádza, že žalobca neuviedol konkrétne, v čom podľa jeho názoru spočíva dôvod neplatnosti zmluvy (z
týchto hľadísk). Neplatnosť zmluvy podľa týchto zákonných ustanovení nevyplývala ani zo žalobného
návrhu. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v predmetnom prípade uzavretá
úverová zmluva spĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa,
s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ustanovením §224 ods. 4 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 /§3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.