Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410214952
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4410214952.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: J.. M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. - M. V., F. XX/XX,
proti žalovaným: 1. M. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. D., N. XXXX/XX, 2. P. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. D., N. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. septembra 2015 č. k. 4C/203/2010-183 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovanej v 2. rade o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 553 ods. 1, § 553a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej
sa v kat. úz. N. D., vedenej na LV č. XXXX, a to bytu č. X na prízemí bytového domu na ul. N. súp.
č. XXXX v N. D., ktorý je postavený na pozemku parc. č. 6842/37, ako aj spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadenia tohto bytového domu o veľkosti podielu 8216/289432
a spoluvlastníckeho podielu 8216/289432 na pozemku parc. č. 6842/37 - zastavané plochy o výmere
456 m2, a to na tom základe, že so žalovanými uzavrel zmluvu o zabezpečovacom prevode práva z
23. 06. 2004, v zmysle ktorej obaja žalovaní súhlasili s tým, aby k vyššie uvedenej nehnuteľnosti bolo
prevedené vlastnícke právo v prospech žalobcu v prípade, ak žalovaní neuhradia v zmysle zmluvy o
pôžičke uzavretej 23. 06. 2004 poskytnutú pôžičku vo výške 1.500.000,- Sk do 31. 08. 2009. Žalobca

podal návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti dňa 07. 10. 2009 návrh
na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, avšak
kvôli nedostatkom tohto návrhu bolo katastrálne konanie prerušené a žalobcovi bola poskytnutá lehota
na doplnenie návrhu. Správa katastra Nové Zámky konanie o vklade vlastníckeho práva žalobcu k
predmetnejnehnuteľnostirozhodnutímz05.01.2011vkonaníč.V4570/09zastavila,atoztohodôvodu,
že žalobca neodstránil nedostatky po prerušení konania, ktoré mal v zmysle výzvy správy katastra

odstrániť. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná v 2. rade odvolanie, preto bol spis postúpený
Katastrálnemu úradu v Nitre dňa 24. 03. 2011. Následne po právoplatnosti skončenia katastrálneho
konania podal žalovaný v 1. rade návrh na Krajský súd v Nitre, ktorým žiadal rozhodnutie Správy
katastra Nové Zámky zrušiť. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sp/2/2012-27 zo dňa 23. 07. 2012
potvrdil rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky, ale proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v 1. rade
odvolanie. O odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžr/162/2012 zo dňa 16. 10.

2013, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že
zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá bola predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, neobsahovala zákonné náležitosti uvedené v § 553a Občianskeho
zákonníka platného v čase rozhodovania o návrhu na vklad. Takisto v rozhodnutí konštatoval,
že právo vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou bolo obmedzené, pretože v čase uzatvárania zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva na LV č. XXXXX boli zapísané viaceré poznámky obmedzujúceho

charakteru, brániace v nakladaní s danou nehnuteľnosťou. Zo zisteného skutkového a právneho stavu
je zrejmé, že účastníci konania uzavreli dňa 23. 06. 2004 zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej žalobcapožičal žalovaným 1.500.000,- Sk bezúročne a túto pôžičku mali vrátiť do 31. 08. 2009. V ten istý
deň bola medzi nimi uzavretá aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosti, v zmysle
ktorej mali žalovaní previesť na žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prípade nesplnenia svojho

záväzku, a to vrátenia pôžičky. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že tejto
žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva na základe zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva z 23. 06. 2004, ktorá zmluva neobsahovala podstatné náležitosti, ktoré
by umožnili na jej základe vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v nej obsiahnutej. Napriek tomu, že
žalobca bol príslušným katastrálnym úradom vyzvaný na odstránenie nedostatkov predmetnej zmluvy

a to aj vyhotovením jej dodatku, žalobca predmetné nedostatky zmluvy neodstránil, pričom v zmysle
prejudikovaného stanoviska Krajského súdu v Nitre, ktorý konštatoval tú istú skutočnosť a stanoviska
najvyššieho súdu, nie je možné vykonať vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom
na tú skutočnosť, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva a jej dodatku z 11. 07. 2011 neobsahuje
podstatné náležitosti v zmysle § 553a OZ. Keďže zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá mala
byť titulom k určeniu vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti nemá náležitosti, v zmysle ktorých by

bolo možné rozhodnúť v prospech žalobcu a určiť, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, neobsahuje
zákonné náležitosti, nezostalo súdu nič iné ako žalobu na základe tohto titulu zamietnuť, pretože titul
nadobudnutia vlastníckeho práva už bol preskúmaný na Najvyššom súde SR, ktorý konštatoval obdobne
ako krajský súd, že táto zmluva nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na
tieto skutočnosti súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní plne úspešným

žalovaným v 1. a 2. rade ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 2. rade a uviedla, že v odôvodnení
rozsudku sa uvádzajú nepravdivé skutočnosti. Nie je pravdou, že žalovaní so žalobou nesúhlasili, ba
naopak, sú si vedomí, že žalobca má nárok na nehnuteľnosť vyplývajúcu zo zmluvy zo dňa 23. 06.

2004 a nemajú záujem žalobcu vyslovene poškodiť a podviesť. Zdôvodnením súd žalovaných uviedol
do zlého svetla, nakoľko žalobca im pomohol, keď boli v tiesni. Po preskúmaní zmluvy s advokátom
dospeli k názoru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom v čase jej vyhotovenia.
Keďže dokazovanie nebolo riadne vykonané, žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním žalovanej sa stotožňuje, veci v ňom uvedené
sú všetky pravdivé a teší ho, že svojim konaním, a teda i podaním tohto odvolania, potvrdzujú, že nemajú
záujem ho poškodiť alebo podviesť.

Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalovanej v 2. rade uviedol, že s odvolaním žalovanej v 2. rade sa
stotožňuje a žiada, aby bolo vyhovené petitu žaloby.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v

2. rade je treba podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietnuť ako podané osobou, ktorá nie je na podanie
odvolania oprávnená.

Odvolací súd predtým, než pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie

takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný
prostriedok pripúšťa.

Podľa § 201 veta prvá OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ
to zákon nevylučuje.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný
úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom
opravnom konaní.

Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v
rozhodnutíprocesnejpovahy,ktoréznamenápreúčastníkaujmu.Kpodaniuodvolaniajetedaoprávnenýlen ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobená ujma, ktorá priamo
vyplýva z posúdenia práv a povinností účastníkov konania.

Napadnutým rozsudkom bol návrh žalobcu zamietnutý, teda žalovaní v 1. a 2. rade mali úspech vo veci
a takýmto rozhodnutím im nebola spôsobená ujma. Ak potom žalovaná v 2. rade podala proti tomuto
rozsudku odvolanie, podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná v 2. rade nie je subjekt, ktorému bola
rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobená ujma, a preto nebol ani subjektom oprávneným na podanie
odvolania proti napadnutému rozsudku. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovanej v 2.

rade podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie
nie je oprávnený a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.