Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212393
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714212393.3

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu
Quantum Credit, a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09
Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému D. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. P. Q. XXXX/
XX, XXX XX W., t.č. bytom XXX XX W., t.č. bývajúcemu na neznámom mieste, štátnemu občanovi SR,

zastúpenému opatrovníčkou Q. Pečkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie
248,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 18.08.2014, ktorá bola doručená dňa 25.08.2014 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 248,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 26.08.2011
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlo
Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej ako „Slovak Telekom“ alebo „podnik“) uzavrela
so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, dňa 12.02.2009 Dodatok, predmetom ktorého bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb,

program Fix 0 a poskytnutie zľavy za mobilný telefón Sony Ericsson T280I v lehote viazanosti 26
mesiacov žalovanému. Na základe „zmluvy“ poskytoval Slovak Telekom žalovanému plnenie riadne
a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil
zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vyúčtovanú faktúrou
č. 7107722001, ktorá sa stala splatnou dňa 25.08.2011 v sume 248,95 Eur. Vzhľadom na skutočnosť,
že so Slovak Telekom uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetná pohľadávka

sa stala jeho vlastníctvom. Nakoľko žalovaný „zmluvu“ porušil tým, že faktúry nezaplatil, resp. nedobíjal
si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho mu bola služba deaktivovaná, vznikol jeho právnemu
predchodcovi nárok fakturovať žalovanému zmluvnú pokutu.

Uznesením č.k. 14C/1472015-53 zo dňa 11.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2016
súd žalovanému v tomto konaní ustanovil opatrovníčku v osobe Terézie Pečkovej, súdnej tajomníčky

Okresného súdu Zvolen podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení
s § 29 ods. 6 O.s.p. podľa ktorých, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj
účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo
ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Za opatrovníka súd ustanoví
osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi

blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca
súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva včase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur („drobné spory“). Žalovaný na adrese uvedenej v žalobe
V. P. Q. XXXX/XX, W. nebýva, prihlásený je na adrese trvalého pobytu W., bez bližšej adresy, jeho pobyt
sa súdu nepodarilo zistiť napriek úkonom vykonaným za účelom tohto zistienia, preto u žalovaného bol

dôvodný procesný postup podľa § 29 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p..

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.03.2016, tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcu
nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas, tento neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil elektronickým podaním, nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto

pojednávania, opatrovníčka žalovaného sa tohto pojednávania tiež nezúčastnila, na toto pojednávanie
bola predvolaná tiež riadne a včas, táto neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo
žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom súd za vyhodnotenia týchto
procesných podmienok na konanie vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného, keď pri tom prihliadol na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súdu pokračuje v konaní aj

keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca súd zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 12.02.2009 bol medzi poskytovateľom T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 a žalovaným uzatvorený Dodatok k Zmluve o pripojení Fix, č.
MT G. XXXXXXXXX, J. karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „dodatok“) podľa článku 1.
písm. c/ ktorého sa žalovaný zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného

programu služieb a dodržiavať svoje povinnosť v súlade so zmluvou o pripojení M., všeobecnými
podmienkami poskytovanie predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej služby Easy spoločnosti
T-Mobile Slovensko, a.s., osobitnými podmienkami pre poskytovanie služby Fix, a platným cenníkom
predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej služby Easy spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.,
Cenníkom služby Fix a dodatkom. V tomto istom článku písm. d/ sa žalovaný zaviazal včas a riadne, tiež

pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1. osobitných podmienok. V článku 2. dodatku sa
žalovaný zaviazal, že odo dňa účinnosti tohto dodatku do uplynutia doby viazanosti uvedenej v tabuľke
č. 1 dodatku, ktorá začína plynúť od prvého dňa zúčtovacieho obdobia nasledujúceho po dni účinnosti
dodatku (ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí
takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu

o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností
zo strany žalovaného. Za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď
zmluvy o pripojení zo strany žalovaného, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM
karty, ako aj odstúpenie žalovaného od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností
na strane podniku. Podnik a žalovaný sa dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa

tohto dodatku sa považuje aj žiadosť žalovaného o prenesenie tel. čísla uvedeného v záhlaví dodatku k
inému podniku poskytujúcemu verejnú mobilnú telefónnu službu v SR. S ohľadom na predmet plnenia
uvedený v dodatku, osobitne s ohľadom na záväzok podniku zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného
mobilného telefónu, resp. záväzok podniku zabezpečiť poskytnutú zľavu z ceny služieb sa podnik a
žalovaný dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku žalovaný nepožiada o

prenesenie čísla uvedeného v záhlaví tohto dodatku od spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., keď vzal
na vedomie a súhlasil s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete
je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Žalovaný vzal na
vedomie, že podnikom poskytnutá výška zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu je odlišná v závislosti
od zvoleného programu služieb. V článku 3. tohto dodatku si strany dojednali, že v prípade porušenia

akejkoľvek povinnosti uvedenej v článku 1. písm. c/, v článku 2. tohto dodatku alebo v článku 3. bod 3.6
všeobecných podmienok alebo v článku 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník (žalovaný) povinný uhradiť
podnikuzmluvnúpokutuuvedenúvtabuľkeč.1tohtododatku.Ďalejžalovanývzalnavedomieazaviazal
sa, že ak si bude aktivovať dodatkom program služieb Fix 0, je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu

vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto dodatku aj v prípade, ak poruší svoju povinnosť uskutočniť
celkové zmluvné dobíjanie vo výške a v lehote podľa bodu, rerp. podľa článku 1. psím. f/ tohto dodatku a
najneskôr k poslednému dňu posledného zúčtovacieho obdobia počas trvania doby viazanosti uvedenej
v tabuľke č. 1 tohto dodatku nezrealizuje dobitie kreditu na SIM karte v súhrne v celkovej sume najmenej130,- Eur. Súčasne vzal na vedomie a súhlasil s tým, že v prípade porušenia povinnosti realizovať
pravidelné zmluvné dobíjanie podľa článku 1. písm. f/ tohto dodatku je podnik oprávnený vo vzťahu k
SIM karte, ako aj vo vzťahu ku ktorejkoľvek ďalšej zmluve o pripojení, dočasne prerušiť alebo obmedziť

účastníkovi poskytovanie služieb, a to až do splnenia povinnosti realizovať nerealizované pravidelné
zmluvné dobíjanie, alebo do zániku zmluvy o pripojení. V tabuľke č. 1 bola dojednaná výška zmluvnej
pokuty 248,95 Eur, doba viazanosti bola dojednaná na 26 mesiacov. Maximálne zmluvné dobíjanie, na
ktorésažalovanýzaviazalbolodojednanéna„0Eur“.Nazákladetohtododatkužalovanémubolpredaný
i mobilný telefón Sony Ericsson T280I za zľavnenú kúpnu cenu 1,- Euro.

Žalobca predložil Dodatok ... zo dňa 12.02.2009, Zmluvu o pripojení ku ktorej mal byť uzatvorený
tento dodatok nepredložil, ďalej predložil Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom,
a.s., ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 14.05.2011, tiež Osobitné podmienky pre poskytovanie
služby Fix, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 01.07.2013, Cenník mobilných telefónov, ktorým

tvrdil,žepreukazujecenumobilnéhotelefónu,ktorýposkytovateľpredalžalovanémunazákladedodatku
(bol predložený v nečitateľnej podobe, preto predajná cena mobilného telefónu sa nedala z tohto dôkazu
zistiť)aprehľaddobíjaniakartyžalovaným,zktoréhovyplýva,žežalovanýdobilkreditnakartenaposledy
v mesiaci február 2010.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2011 splatnou dňa 07.08.2011 fakturoval poskytovateľ
žalovanémuzmluvnúpokutuvsume248,95Eur,keďfaktúrajezaobdobieod08.07.2011do07.08.2011.

Žalobca ďalej dokladal Zmluvu o postúpení pohľadávok včítane Protokolu o odovzdaní konkrétnych
postupovaných pohľadávok zo dňa 20.11.2013, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak

Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 ako postupcom na jednej strane a žalobcom ako postupníkom na strane
druhej, keď predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávok včítane protokolu o odovzdaní konkrétnych
postupovaných pohľadávok žalobca preukázal, že je vlastníkom predmetnej pohľadávky.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763

469 žalovanému oznámila, že predmetná pohľadávka v sume 248,95 Eur spolu s príslušenstvom z
titulu istiny plus zmluvná pokuta bola postúpená dňa 20.11.2013 do vlastníctva spoločnosti Quantum
Credit a.s., IČO: 47 248 980. Súčasne žalovaný bol upovedomený o tom, že tento záväzok je
potrebné už uhradiť tejto spoločnosti Quantum Credit a.s., lebo je vlastníkom predmetnej pohľadávky
s príslušenstvom.

Žalobca doložil do súdneho konania Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom,
a.s., ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 14.05.2011, keď z článku 3. bod 3.6 a z článku 5. bod 5.2
písm. a/ až c/ vyplýva celý rad ďalších povinností žalovaného ako účastníka zabezpečených zmluvnou

pokutou dojednanou v dodatku.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace

služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č.610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,

je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej

zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenúváva, ktoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v

záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov“.

Súd ďalej poznamenáva, že odo dňa 01. 11. 2011 nadobudol účinnosť nový Zákon č. 351/2011 Z.z.

o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, keď podľa § 78 ods. 9 tohto zákona,
zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto
zákona (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“).

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v
lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku
zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po

predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na

základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných
predpisov.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami
o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95

Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 26.08.2011 do zaplatenia, keď na
základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému o zaplatenie
zmluvnej pokuty nie je dôvodná.

Z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti

vyžadované u každého právneho úkonu ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá
a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade
porušenia zmluvných povinností“ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný
uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o
pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností

účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti
účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet
určitých povinností a to práve preto, že je len príkladmý. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje
posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.

Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v SR, vyššie uvedeným spôsobom
judikoval takýto záver i Najvyšší súd ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 2Odon 90/97 vyslovil, že pri formulácii
dohody o zmluvnej pokute spôsobom „ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné
záväzky, pričom neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré malibyť zaistené zmluvou pokutou... Zo slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne
povinnosti zo zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je
podmienkou preto, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho

súdu ČR potvrdil tento aj v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo/1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné
dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného
vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo
zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp.
zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta

zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.

Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola
vyúčtovaná za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, že faktúry, ktorými bola vyúčtovaná cena
telekomunikačných služieb neuhradil riadne a včas, resp. že by nedobíjal zmluvne dohodnutý kredit.
Právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom

právny úkon nemožno dopĺňať a to podľa toho, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečovaných
povinností, tak ako to bolo v tomto prípade, čo vyplýva z dodatku k zmluve o pripojení, k platnosti
dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto
dohoda o zmluvnej pokute z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená demonštratívnym

výpočtom, v ktorom sa nachádza „náhodou“ aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú
pokutu. Navyše žalobca v žalobe ani jednoznačným spôsobom neuviedol, za porušenie ktorej povinnosti
zabezpečenej zmluvnou pokutou uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, uviedol nezrozumiteľne za
porušenie ktorej konkrétnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou uplatnil nárok na zmluvnú
pokutu (keď v žalobe tvrdil, že je to za to, že žalovaný faktúry za služby neplatil riadne a včas, o čom však

nepredložil žiaden dôkaz), resp. si nedobíjal zmluvne dohodnutý kredit, na ktorý sa žalovaný zaviazal v
dodatku v sume 130,- Eur mesačne. Ani v doplňujúcom podaní zo dňa 24.06.2015 žalobca jednoznačne
nedefinoval za porušenie ktorej povinnosti žalovaným uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, keď v tomto
podaní uviedol, že je to za to, že žalovaný porušil povinnosť dobíjať pravidelne mesačne kredit, ďalej
za to, že žalovanému bol poskytnutý, resp. predaný mobilný telefón za zľavnenú kúpnu cenu 1,- Euro,

pričom skutočná cena mob. telefónu predstavovala sumu 99,- Eur a nedodržaním lehoty viazanosti 26
mesiacov zo strany žalovaného sa nevrátilo poskytovateľovi kalkulované plnenie v podobe marže z
tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným
za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho
podnikateľskej činnosti. I v tomto podaní žalobca riadnym spôsobom nezadefinoval za porušenie ktorej

konkrétnej povinnosti žalovaným uplatňuje nárok na pokutu. Uvedené zopakoval i v podaní zo dňa
14.03.2016, keď potom sám žalobca v podstate nevedel ani definovať za porušenie ktorej konkrétnej
povinnosti žalovaným uplatňuje nárok na pokutu.

Ďalej z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré žalobca doložil vyplýva, že zmluvná pokuta

bola medzi poskytovateľom a žalovaným dojednaná v prípade porušenia „akejkoľvek“ povinnosti
uvedenej v článku 1. písm. c/, v článku 2. dodatku alebo v článku 3. bod 3.6 všeobecných podmienok
alebo v článku 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, tak ako to vyplýva z článku 3. dodatku.
Z uvedenej formulácie zabezpečovaných zmluvnou pokutou celého radu povinností žalovaného možno
vyvodiť, že tu je uvedený príkladmý výpočet zmluvných povinností pre prípad porušenia ktorých zo

strany žalovaného bola dojednaná zmluvná pokuta. Ide o nedostatok spôsobujúci podľa názoru súdu
neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute, pre ktorý nebolo možné priznať nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí
spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka,
teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty

spôsobom „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej ...“ (s demonštratívnym výpočtom
určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti
právneho úkonu nespĺňa. Dodatok, ktorého súčasťou sú aj všeobecné podmienky obsahuje niekoľko
desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti, ktoré boli zabezpečené dojednanou zmluvnou pokutou.
Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované

zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve
preto, že je len príkladmý. Nemôže byť ponechané na vôľu poskytovateľa, že si vybral práve porušenie
zmluvnej povinnosti žalovaného spočívajúcej v tom, že nezaplatil za služby riadne a včas, resp. že si
pravidelne nedobíjal kredit, keď sám žalobca v žalobe presne neuviedol za porušenie ktorej povinnostižalovaným uplatňuje zmluvnú pokutu, či je to za to, že neplatil za služby riadne a včas, alebo za to, že
si nedobíjal pravidelne kredit, na čo sa v dodatku zaviazal. Už uvedené nasvedčuje tomu, že formulácia
zmluvnej pokuty by v podstate umožňovala za porušenie ktorejkoľvek povinnosti žalovaného uvedenej

príkladmo v článku 3. dodatku sankcionovať ho v každom prípade tohto porušenia zmluvnou pokutou
vo výške 248,95 Eur, čo nie je prípustné.

Napriek tomu, že žalobca v žalobe a ani v priebehu súdneho konania neuviedol presne za porušenie
ktorej povinnosti žalovaným uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, súd vyhodnotil, že dojednanie zmluvnej

pokuty v dodatku je v článku 3. tohto dodatku neurčité a nezrozumiteľné, v tejto časti je tento právny
úkon absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pričom je neplatná len
táto časť tohto právneho úkonu v časti dojednania zmluvnej pokuty s odkazom na § 41 Občianskeho
zákonníka, keďže túto časť právneho úkonu možno oddeliť od zvyšnej časti právneho úkonu. Podľa § 41
Občianskeho zákonníka totiž, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatná
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu

došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Hoci teda žalobca aktívnu legitimáciu na podanie žaloby preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2013 v spojení s Protokolom o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok zo
dňa 20.11.2013, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469

ako postupcom a ním ako postupníkom, keď z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalobca je
nositeľom hmotnoprávneho nároku o ktorý v konaní ide, je teda vlastníkom predmetnej pohľadávky s
príslušenstvom s poukazom na § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých veriteľ
môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, pričom s postúpenou
pohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvoavšetkyprávasňouspojené,nebolomožnéžalobcovinárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému priznať z dôvodu neplatného dojednania o zmluvnej
pokute.

Na záver súd ešte dodáva, že žalobca nepredložil ani zmluvu o pripojení, ku ktorej mal byť uzatvorený
dodatok, keď tak nepreukázal ani základný právny vzťah medzi žalovaným a poskytovateľom, resp.

jeho existenciu, ku ktorému bol, resp. mal byť uzatvorený posudzovaný dodatok, keď ani z tohto
dôvodu nebolo možné nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi priznať. Tiež doložil všeobecné podmienky
poskytovania služieb, ktoré nadobudli účinnosť dňa 14.05.2011, pričom tieto neboli platné a účinné v
čase uzatvorenia predmetného dodatku, dodatok odkazoval v posudzovanom článku na celý rad ďalších
povinností, ktoré mali byť zabezpečené zmluvnou pokutou u žalovaného s odkazom na všeobecné

podmienky, pričom ak tomu tak malo byť, žalobca bol povinný predložiť v konaní všeobecné podmienky
platné a účinné ku dňu uzatvorenia dodatku, aby súd vôbec mohol posúdiť aké povinnosti boli
zabezpečené predmetným dodatkom u žalovaného s odkazom na všeobecné podmienky.

Z činnosti súdu je známe, že žalobca podáva v obdobným veciach celý rad žalôb, pričom vôbec

nerozlišuje pri podávaní žalôb jednotlivé skutkové situácie, od ktorých odvodzuje svoje nároky. Obdobne
to bolo v súdenom prípade. Podáva tak formálne žaloby, v ktorým nedostatočne popisuje skutkový stav,
čo bolo i v posudzovanom prípade, keď súd uvedené dodáva na záver k danej veci.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty s

príslušenstvom zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný
bol v konaní úspešný, nenavrhol priznať trovy konania, keď súd o trovách konania rozhoduje len na
návrh, preto súd o nároku žalovaného na trovy konania rozhodol tak, že sa mu náhrada trov konania

voči žalobcovi nepriznáva, keďže žalovaný nepodal návrh na priznanie trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)