Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/264/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113207768
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113207768.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: E. Z., narodený

X. X. XXXX, bytom A. X., O., toho času ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, zastúpený: JUDr. Juraj Gavalec,
advokát, Teodora Tekela 23, Trnava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím o väzbe a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom zo dňa 28. 3. 2013 doručeným súdu dňa 28. 3. 2013 domáhal voči žalovanej a

aj voči pôvodne označenému žalovanej Slovenská republika, Generálna prokuratúra zaplatenia sumy
6916,93 eur spoločne a nerozdielne.

Podaním doručeným súdu dňa 5. 3. 2014 žalobca upravil upresnil na výzvu súdu svoj návrh v časti
označenia žalovanej, a to Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, voči ktorej sa domáha zaplatenia sumy 6916,93 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný
súd Bratislava II Uznesením č. k. Tp 1612/2009 zo dňa 2. 2. 2009 rozhodol o vzatí žalobcu do väzby, v

ktorej bol od 31. 2. 2009 do 13. 11. 2009 t. j. 287 dní. Pričom rozsudkom Okresného súdu Bratislava II
č. k. 4T/110/2009 zo dňa 13. 11. 2009 bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Žalobcovi patrí náhrada
škody vo výške 1/30 zo sumy 21 782 Sk ako priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve SR v roku 2008. Spolu 6916,93 eur, teda za jeden deň väzby v tom čase 726,06 Sk.

Uznesením č. k. 8C/264/2013-192 zo dňa 8. 12. 2014 súd konanie voči žalovanej Slovenská republika,
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zastavil.

Predmetom konania zostala požiadavka na zaplatenie sumy 6919,63 eur voči označenej žalovanej a to
titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o väzbe.

Žalovaná navrhla žalobcu zamietnuť, keď poukázala na ustanovenie § 8 ods. 5 písm. b) a § 8 ods.
6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. Pre posúdenie, či si obvinený zavinil väzbu sám sú významné
skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre vzatie obvineného do väzby. Súd rozhodujúci o nároku na

náhradu škody vychádza z rozhodnutia o väzbe vydaného v trestnom konaní, bez toho, aby bol
oprávnený preskúmať, či a ktoré väzobné dôvody trvali. Zaoberá sa len tým, či poškodený sám zavinil
niektorý z väzobných dôvodov, ktoré súd rozhodujúci o väzbe považoval za naplnený. Dňa 31. 1. 2009
bol u žalobcu nájdený heroín v množstve zodpovedajúcom 175-349 obvykle jednorázových dávok, nadigitálnej váhe a kalkulačke zaistenej u žalobcu bola zistená prítomnosť stôp heroínu a metamfetamínu,
taktiež na predloženom stere z rúk žalobcu bola zistená prítomnosť heroínu. Nikdy nebola spochybnená
skutočnosť, že sa u žalobcu predmetné drogy našli. Žalobca u seba prechovával väčšie množstvo

drogy, odmietol vypovedať a objasniť orgánom činným v trestnom konaní ako sa k droge dostal,
v minulosti bol viackrát súdne trestaný o.i. aj za nelegálnu držbu drogy, pričom mu bolo uložené
ochranné protitoxikomanické liečenie. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch prestavuje subsidiárnu
kompenzáciu, pričom žalobca nepreukázal, že v tomto prípade nie je dostatočnou satisfakciou samotný
oslobodzujúci rozsudok. Z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky preukázať existenciu škody, ktorej

náhrady sa žalobca domáha, nie je možné posúdiť vzťah medzi konkrétnou ujmou žalobcu ako
poškodeného a namietaným rozhodnutím.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu, najmä návrhom zo dňa 28. 3. 2013, doplnením návrhu zo dňa 5. 3. 2014,
oznámením priemerná mesačná mzda SR v roku 2008, písomnosťou žalobcu zo dňa 27. 5. 2011

adresovanúMinisterstvuspravodlivostiSR,odpoveďouMinisterstvaspravodlivostiSRzodňa6.12.2011,
vyjadrením žalovanej zo dňa 30.10.2013, odpisom registra trestom žalobcu na čl. 54, zápisnicou
o výsluchu žalobcu zo dňa 209.11.2014, spisom Tp/1912/2009 (uznesením Okresnej prokuratúry
Bratislava II zo dňa 1.2.2009, uznesením OS Bratislava II. zo dňa 2.2.2009, sťažnosťou žalobcu zo dňa
3.2.2009, doplnením sťažnosti žalobcu zo dňa 17.2.2009, uznesením KS v Bratislave zo dňa 16.3.2009,

dovolaním žalobcu zo dňa 20.4.2009, uznesením NS SR zo dňa 4.6.2009), spisom Okresného súdu
Bratislava II (obžalobou Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 7.8.2009, zápisnicou o verejnom
zasadnutí zo dňa 25.8.2009, žiadosťou žalobcu o prepustenie z väzby zo dňa 7.9. 2009, Uznesením
KS v Bratislave zo dňa 10.9. 2009, príkazom na prepustenie z väzby, rozsudkom zo dňa 13.11.2009,
uznesením KS v Bratislave zo dňa 29.9. 2010, uznesením OR PZ Bratislava II. zo dňa 31.1.2009,

návrhom OP Bratislava II zo dňa 24.6.2009, zápisnicou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zo
dňa 31.1.2009, zápisnicou o prevzatí zaistenej veci zo dňa 31.1.2009, príkazom na osobnú prehliadku
z 31.1.2009, zápisnicou o vykonaní osobnej prehliadky z 31.1.2009, zápisnicou o výsluchu obvineného
zo dňa 31.1.2009, zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 13.5.2009, zápisnicou o výsluchu svedka
zo dňa 17.2.2009 Igor Valter, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 17.2.2009 P. C.), oznámením OS

Piešťany zo dňa 29.10.2014, obžalobou v danej veci na OS Piešťany zo dňa 20.1.2014, uznesením OS
Piešťany zo dňa 27.5.2014, oznámením ÚPSVaR Piešťany zo dňa 7.11.2014 , odpisom registra trestov
žalobcu zo dňa 3.2.2015, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca žalobcu uviedol, žalobca sa domáha zaplatenia od žalovanej sumy 6.916,93 eur v

súvislosti s nezákonným rozhodnutím a to rozhodnutím o väzbe OS Bratislava 2 č.k. Tp 1612/2009
zo dňa 2.2.2009, keď následne v konaní 4T/110/2009 bol žalobca v trestnom konaní spod obžaloby
oslobodený. Vo väzbe sa žalobca nachádzal od 31.2.2009 do 13.11.2009, spolu 287 dní. Žalobcovi patrí
náhrada vo výške 1/30 zo sumy priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
SR v roku 2008 vo výške 21.782,- Sk, teda za 1 deň väzby 726,06 Sk. V súčasnosti sa žalobca nachádza

vo väzbe v Leopoldove, jedná sa o konanie vedené na OS Piešťany, skutková podstata § 171 ods. 1,
ods. 2 písm. e/ Trestného zákona. Žalobca poukazuje na to a tvrdí, že u neho neboli nájdené žiadne
drogy, platí prezumpcia neviny a pokiaľ bol vykonaný nezákonný zákrok nemôžeme ani v občianskom
konaní výsledok takéhoto zákroku akceptovať.

Žalovaná uviedla, že žalobu navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. Základným predpokladom nároku
na náhradu škody je jednak škoda, rozhodnutie o väzbe a príčinná súvislosť. Pričom samotný zákon
514/2003 v § 8 ods. 6 písm. a/ uvádza skutočnosť, že ak si osoba zavinila väzbu sama, pričom u žalobcu
ide o exemplárny prípad zavinenia si väzby, kedy boli u žalobcu nájdené drogy a táto skutočnosť nebola
v rámci trestného konania nikdy spochybnená. Jediným dôvodom oslobodenia žalobcu bola skutočnosť,

že prehliadka bola vykonaná nezákonným spôsobom v rozpore s § 102 Trestného poriadku. Pokiaľ ide
o nemajetkovú ujmu, žalobca má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, pričom žalovaná
má za to, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a zákon č. 514/2003 neobsahuje prezumpciu
vzniku nemajetkovej ujmy, ktorú treba preukázať.

Z zápisnice výsluchu žalovaného zo dňa 20. 11. 2014 vyplýva, že v čase pred nástupom do väzby
žil na adrese A. 7, O. s matkou a priateľkou, ktorá ho počas väzby opustila, nepracoval. Gymnázium
nedokončil. Nebola to jeho prvá väzba. Pobyt vo väzbe mu sťažil život, mal u seba nové telefóny, ktoré
bez orgánom činných v trestnom konaní nemohol odovzdať, po pobyte vo väzbe mali tretinovú cenu.Väzba prebieha tak, že 23 hodín sa nachádzate na cele, jednu hodinu môžete ísť na vychádzku, mal tam
jedného človeka na cele bez elektriky a bez televízora. Ovplyvnilo mu to život. Po prepustení z väzby,
nepracoval, lebo mu to zdravotný stav neumožňoval. V súčasnosti sa nachádza v ÚVV v Leopoldove z

dôvodu obvinenia z drogovej trestnej činnosti.

Zo spisu Tp/1612/2009 vyplýva, že dňa 1. 2. 2009 podala Okresná prokuratúra Bratislava II návrh na
vzatie do väzby žalobcu v dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Uznesením č. k. 1v 95/09-8 zo dňa 1. 2. 2009 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II zamietol

sťažnosť žalobcu ako obvineného proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zo dňa 31. 1.
2009. Uznesením č. k. Tp/1612/2009 zo dňa 2. 2. 2009 Okresného súdu Bratislava II bolo rozhodnuté
o vzatí do väzby žalobcu, väzba začala dňom 31. 1. 2009 od 4.45 hod. Z odôvodnenia vyplýva, že
žalobca bol podrobený osobnej prehliadke, pri ktorej mu bol odobratý spod teplákov plastový obal - tuba
od vitamínov, 1 zatavená injekčná striekačka. Pričom predbežným výsledkom skúmania KEU PZ bolo
zistené, že v plastovom vrecku sa nachádza heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu a s priemernou

koncentráciou účinnej látky 13,6 %, obsahujúce 3492 mg absolútneho heroínu, čo predstavuje 175-349
obvykle jednorazovaných dávkam drogy. Na digitálnej váhe a kalkulačke zaistenej u žalobcu bola
zistené prítomnosť stôp heroínu a metamfetamínu a na predloženom stere z rúk žalobcu bola zistená
prítomnosť stôp heroínu. V minulosti bol žalobca viackrát odsúdený a to i za trestnú činnosť súvisiacu s
prechovávaním drog. Bolo mu uložené aj protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Žalobca podal

sťažnosť dňa 4. 2. 2009 v spojení v doplnením sťažnosti, ktorú podal dňa18. 2. 2009 voči uzneseniu o
vzatí do väzby zo dňa 2. 2. 2009. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol o sťažnosti žalobcu
voči uzneseniu o vzatí do väzby Uznesením č. k. 5Tpo/19/09 zo dňa 16. 3. 2009 tak, že sťažnosť žalobcu
zamietol. Dňa 22. 4. 2009 podal žalobca dovolanie voči Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
16. 3. 2009, ktorým bola jeho sťažnosť zamietnutá. Dňa 4. 6. 2009 Najvyšší súd SR Uznesením č. k.

5Tpo/22/2009 odmietol dovolanie žalobcu.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/110/2009 vyplýva, že dňa 31. 1. 2009 Uznesením začal
vyšetrovateľ stíhať obvineného žalobcu zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona. Dňa 1. 2. 2009 rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II o zamietnutí sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ zo dňa 31. 1. 2009. Návrhom zo dňa 24. 6. 2009 navrhla
Okresná prokuratúra Bratislava II predĺžiť lehotu trvania väzby o 2 mesiace žalobcovi do 31. 9. 2009.
Dňa 10. 8. 2009 podala Okresná prokuratúra Bratislava II obžalobu na žalobcu ako obvineného pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Z odôdnenia vyplýva, že obvinený
vo výpovede dňa 31. 1. 2009 uviedol, že išli na OMV Citroen Xsara spolu s M. I. a A. N., pričom boli
kontrolovaní hliadkou PZ. Pri kontrole mu boli nájdené drogy. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa
25. 8. 2009 okrem iného vyplýva, že Uznesením bola žiadosť obžalovaného na prepustenie z väzby
zamietnutá. Zo žiadosti žalobcu zo dňa 7. 9. 2009 vyplýva, že žiada o prepustenie z väzby. Uznesením

KrajskéhosúduvBratislaveč.k.3Tos/58/2009zodňa10.9.2009bolasťažnosťobvineného zamietnutá.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 4T/110/2009 zo dňa 13. 11. 2009 bol žalobca podľa § 285
písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený pretože nebolo dokázané, že skutok spláchal
obžalovaný. Z odôvodnenia vyplýva, že, po vykonaní dôkazov súd zistil, že žalovaný skutok sa stal.
Bolo zistené, že u obžalovaného policajti našli drogy po tom čo u tejto osoby vykonali bezpečnostnú

prehliadku. Žalobca bol podľa výsledkov dokazovania vyzlečený políciou a od pasu dole bol obnažený
donaha, pretože policajt až v slipoch našiel mu tubu s obsahom drog. Bezpečnostný dôvod prehliadky,
teda zistenie či u o osoby proti ktorej sa vykonáva služobný zákrok nenachádza zbraň, ktorá by mohla
ohroziťživotalebozdraviepolicajta,vtejtovecinebolabsolútnežiadny.Súddospelkzáveru,žezákladný
dôkaz v tejto veci - zaistenie drogy u obžalovaného nebol vykonaný zákonným spôsobom, súd dospel k

presvedčeniu, že dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom (právoplatné dňa 29. 9. 2010). Uznesením
č. k. 1To/91/2010 zo dňa 29. 9. 2010 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd odvolanie okresného
prokurátora voči rozsudku zamietol. Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej
osoby zo dňa 31. 1. 2009 vyplýva, že žalobca bol zadržaný dňa 31.1. 2009 4.45 hod., donucovacie
prostriedky použité neboli. Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa 31. 1. 2009 vyplýva, že od

žalobcubolaprevzatávecigelitovýsáčoksobsahomneznámehohnedastéhoprášku,zatavenáinjekčná
striekačka s obsahom neznámeho bieleho prášku, alobalová skladačka s obsahom neznámeho bieleho
prášku, papierová skladačka s obsahom neznámeho hnedastého prášku, digitálna váha, kalkulačka.
Dňa 31. 1. 2009 bol vydaný príkaz na osobnú prehliadku, keď žalobca sa správal roztržito a neustálemykal pravou rukou, a teda vzniklo podozrenie, že sa u neho môžu nachádzať omamné a psychotropné
látky. Kontrolovaná posádka motorového vozidla Citroen Xsara, javila známky požitia omamných látok,
pričom na otázku policajta či užívajú drogy zhodne uviedli, že príležitostne užívajú pervitím a heroín. Zo

zápisnice o výsluchu obvineného žalobcu zo dňa 31. 1. 2009 vyplýva, že sa k veci vypovedať nebude
a žiada, aby bol prepustený zo zadržania. Zo zápisnice o výsluchu obvineného žalobcu zo dňa 13. 5.
2009 žalobca uviedol, že policajt vytiahol tubu, tá bola v slipoch, vložil si ju do ľavého vrecka uniformy
a odišiel k svojmu autu. Tubu neotvoril pred žalobcom a ani žalobca nevidel čo v nej je. Tuba nebola
jeho. Príslušník sa k nemu vrátil a povedal, že našiel drogy. Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa

17. 2. 2009 T. Z. vyplýva, že žalobca sa správal akosi zvláštne, stále mykal pravou rukou, opýtali sa
ho, má pri sebe zbraň, on na to len kývol ramenom, preto mu kolega na to povedal, že zavolajú na
OO PZ Podunajské Biskupice a vyžiadajú súhlas prokurátora o osobnú prehliadku. Následne kolega C.
mu vytiahol niekde medzi nohami šulec od vitamínov s obsahom neznámeho hnedého prášku a 2 ks
skladačiek s obsahom nejakého prášku. Žalobca im hovoril, že v tom má veľa peňazí. Zo zápisnice o
výsluchu svedka zo dňa 17. 2. 2009 P. C. vyplýva, že žalobca, u ktorého ako posledného bolo vykonané

oprávnenie podľa § 22 zákona o Policajnom zbore odpovedal „páni my si síce drogy dávame, ale že
platí také pravidlo, že pri sebe žiadne nenosíme“. Povedal, že „kľudne si ma prehľadajte, že nič nemá“
a zdvihol ruky. Našiel u žalobcu tubu od vitamínov, na opýtanie čo tam je, zostal ticho. Zbadal, že v tej
tube je sáčok s neznámym práškom a zatavená injekčná striekačka so zeleným piestom. Žalobca nič
nekomentoval. V červenej taške, ktorá patrila žalobcovi bola digitálna váha a kalkulačka. Na otázku, či

je žalobca dealer, žalobca pokýval plecami na znak súhlasu.

Z odpisu registra trestov žalobcu vyplýva, že Okresný súd Trnava rozhodol v konaní sp. zn. 2T/21/95
podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 249a ods. 1 a 2 Trestného zákona rozhodol o odňatí slobody podmienečne
na 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 28. 2. 1996, Okresný súd Trnava rozhodol v konaní sp. zn.

2T/21/95 podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona rozhodol o odňatí slobody podmienečne na 8 mesiacov
so skúšobnou dobou do 4. 10. 1997, 28. 2. 1996, Okresný súd Piešťany rozhodol v konaní sp. zn.
2T/6/99 podľa § 251 os. 1a, § 9 ods. 2, § 247 ods. 1a, b, § 187 ods. 1 Trestného zákona rozhodol o
odňatí slobody podmienečne na 18 mesiacov so skúšobnou dobou do 6. 6. 2006, ochranné liečenie
protitoxikologické, ústavné, 28. 2. 1996, Okresný súd Bratislava 5 rozhodol v konaní sp. zn. 2T/26/1999

podľa § 247 ods. 1b Trestného zákona rozhodol o upustení od uloženia úhrnného trestu vzhľadom na
odsúdenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/6/99.odňatí slobody podmienečne na 18 mesiacov so
skúšobnou dobou do 6. 6. 2006, ochranné liečenie protitoxikologické, ústavné, 28. 2. 1996.

ZobžalobyOkresnejprokuratúryPiešťanyzodňa20.1.2014vyplýva,žeprokurátorpodávaobžalobuna

žalobcu ako jedného zo štyroch obvinených z dôvodu, že spáchal zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 1
a ods. 2 Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c),
písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného

zákona.

Z oznámenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 29. 10. 2014 vyplýva, že vec sp. zn. 1T/7/2014 nie
je právoplatne skončená. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 1T/7/2014 zo dňa 27. 5. 2014
vyplýva, že žiadosť žalobcu ako obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu sa zamieta.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 7. 11. 2014 vyplýva, že žalobca bol
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13. 9. 1995 do 7. 10. 1997.

Z vykonaného dokazovania a v súlade zo zisteným skutkovým stavom v spojení so zákonnými

ustanovenia má sú za to, že návrh žalobcu nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Z www.portal.statistics.sk súd zistil, že priemerná mesačná mzda v
hospodárstve SR v roku 2008 bola vo výške 21 782 Sk

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení k 31. 12. 2012 v platnom znení
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom, ods. 2
zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods.1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení k 31. 12. 2012 o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení k 31. 12. 2012 právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení k 31. 12. 2012 ak tento zákon
neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu, ods. 2 právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa
nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s

výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to:
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 5 až § 8 zákona č.
514/2003 Z. z. /o vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou ide vtedy, ak škoda
vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia a teda konkrétne nezákonné rozhodnutie bolo podstatnou
a rozhodujúcou príčinou vzniku škody/, 2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda
nesprávny úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení k 31. 12. 2012 nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11, ods. 2 ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne,

je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení k 31. 12. 2012 ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde, ods. 2 každý je

povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne
oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
V súvislosti so zákonom č. 514/2003 Z. z. žalobca mal povinnosť prejednať nárok najskôr v zmysle
§ 15 a § 16 zákona. Až po neuspokojení nároku na náhradu škody do šiestich mesiacov od prijatia
žiadosti príslušným orgánom, je poškodený oprávnený domáhať sa uplatnenia nároku na súde. Žalobca

si povinnosť splnil, keď svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku poškodeného doručil dňa 30.
5. 2011 Ministerstvu spravodlivosti SR Listom zo dňa 6. 12. 2011 bola žiadosť žalobcu označená ako
nedôvodná. Následne návrhom doručeným súdu dňa 28. 3. 2011 si uplatnil svoj nárok na súde. Zo
žiadosti žalobcu vyplýva, že si uplatnil v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. celkom sumu
6916,93 eur. Zákonný termín je potrebné vopred predbežne prejednať - § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z. z. predstavuje povinnosť prejednania nároku najskôr s orgánom vymedzeným v § 4 citovaného
zákona. V článku 46 ods. 1, 4 Ústavy SR je výslovne zdôraznené, že súdnej ochrany sa možno domáhať
zákonom ustanoveným spôsobom resp., že podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon.
RovnakoListinazákladnýchprávaslobôdvčlánku36ods.4uvádza-podmienkyapodrobnostiprávana
súdnu ochranu upravuje zákon. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je hmotnoprávnou

podmienkou jej uplatnenia na súde, ktorú si žalobca voči žalovanému splnil.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutímo treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak v ďalšom konaní bolo rozhodnutie
zrušené ako nezákonné.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak v ďalšom konaní bol spod obžaloby
oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa

preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby,
na ktorej bol trest vykonaný.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 6 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba
uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.
Zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to: 1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím podľa § 5, 2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa
§ 9. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím škodou ide vtedy, ak škoda vznikla
v dôsledku nezákonného rozhodnutia a teda nezákonné rozhodnutie bolo podstatnou a rozhodujúcou
príčinou vzniku škody. Zákonným a prvým predpokladom úspechu účastníka v konaní o náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, že rozhodnutie, ktorým mala byť účastníkovi konania
spôsobená škoda bolo pre nezákonnosť zrušené odvolacím respektíve dovolacím súdom, ďalším
predpokladom úspechu účastníka v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je,
že účastník v konaní preukáže, že takýmto rozhodnutím mu bola spôsobená škoda. V každom prípade
však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním t.j. nezákonným rozhodnutím a

vznikom škody.

Žalobca odôvodnil svoj návrh a označil ako nezákonné rozhodnutie: Uznesenie o vzatí do väzby zo dňa
2. 2. 2009 (vydané Okresným súdu Bratislava II sp. zn. Tp/1612/2009 zo dňa 2. 2. 2009). Na požiadavku
žalobcu na náhradu škody sa ohľadom označeného rozhodnutia sa vzťahuje zákon č. 514/2003 Z. z.,

v zmysle ktorého súd návrh žalobcu v konaní posudzoval.

Už v zmysle vyššie uvedeného bolo potrebné ohľadom označeného rozhodnutia aplikovať zákon
č. 514/2003 Z. z. a posúdiť aktívnu legitimáciu označeného subjektu, ktorý zastupuje v konaní
Slovenskú republiku. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.58/1969 Zb. má súd za

preukázané, že pasívne legitimovaným orgánom, ktorý koná v mene Slovenskej republiky je Ministerstvo
spravodlivosti SR. Na základe uvedeného má za to, že jediným orgánom, ktorý v tejto veci koná v
mene Slovenskej republiky je Ministerstvo spravodlivosti SR, čo v konaní nebolo sporné. V konaní
nebol produkovaný dôkaz, že by označená žalovaná uspokojila nárok žalobcu či už v lehote 6-tich
mesiacov ako vyplýva z vyššie uvedeného vyjadrenia žalovaného alebo dňu vyhlásenia rozsudku. Nárok

žalobcu súd posudzoval podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že
Uznesenie Okresného súdu Bratislava II o vzatí žalobcu do väzby č. k. Tp/1612/2009 zo dňa 2. 2.
2009 je nezákonné rozhodnutie, keď rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k.4T/110/2009 zo dňa
13. 11. 2009 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal.

Žalobca podal voči Uzneseniu č. k. Tp/1612/2009 zo dňa 2. 2. 2009 sťažnosť doručenú dňa 4. 2. 2009 v
spojení s doplnením sťažnosti doručenej dňa 18. 2. 2009, keď Krajský súd v Bratislave dňa 16. 3. 2009
Uznesením č. k. 5Tpo/19/09 sťažnosť žalobcu zamietol. V danej veci je potrebné vychádzať dôsledne
z prezumpcie neviny. Ak je trestné stíhanie zastavené, alebo dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, je
potrebné vychádzať z toho, že občan trestný čin nespáchal a uznesenie o vzatí do väzby nemalo

byť preto vydané. Podľa názoru súdu zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby
(s výnimkou, že obvinenie si spôsobil občan sám, takže trestné stíhanie bolo zastavené len preto, že za
spáchaný trestný čin nie je trestne zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že bol trestný
čin amnestovaný) má rovnaký význam ako zrušenie alebo zmena uznesenia o vznesení obvinenia. Zvýsledkov vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby podľa
§ 285 písm. c/ Trestného poriadku, t. j. pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. So zreteľom na
uvedené, treba vyvodiť, že zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle

§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. rovnaké dôsledky ako zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Súd
ďalej poukazuje na ustanovenie § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. Z. z. /právo na náhradu
škodyspôsobenejrozhodnutímoväzbemáten,ktobolvzatýdoväzbyakboloslobodenýspodobžaloby,
avšak podľa § 8 ods. 6 písm. a) citovaného zákona právo na náhradu škody nevznikne ak si osoba
väzbu zavinila sama (najmä pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre obavy, ktoré

boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia/, ktorý sa na daný prípad vzťahuje, keď z rozhodnutia o väzbe
zo dňa 2. 2. 2009, /v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu o sťažnosti voči rozhodnutiu o väzbe/
vyplýva, že o väzbe žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a teda súd
má za to, že žalobca si zavinil väzbu zavinil sám, svojím konaním a teda nie je možné mu priznať titulom
rozhodnutia o väzbe zo dňa 2. 2. 2009 náhradu škody.

Zákonnú limitáciu náhrady škody predstavuje § 8 ods. 6 citovaného zákona, ktorý limituje použitie
odseku 5. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Právo na náhradu škody nevznikne ak, si osoba uloženie

trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama (§ 8 ods. 6 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z.).
Ide o obdobu inštitútu spoluzavinenia podľa § 441 Občianskeho zákonníka, avšak s tým rozdielom, že
zavineniesavzťahujevýlučnenadôvody,prektorébolaosobavzatádoväzby,odsúdenánavýkontrestu
alebo ochranného opatrenia. Na naplnenie tohto predpokladu postačuje aj nevedomá nedbanlivosť.
Nevedomá nedbanlivosť je založená na tom, že dotyčný nevedel, že môže svojim konaním spôsobiť

určitý následok, hoci to vzhľadom na okolnosti predvídať mohol alebo mal a to za predpokladu jeho
schopnosti rozoznať následok svojho konania a svoje konanie ovládnuť či od nej upustiť. Zavinenie
obvineného na vzatí do väzby znamená, že jeho zavinené konanie (aspoň v podobe nevedomej
nedbanlivosti) bolo dôvodom na podanie návrhu a vzatie obvineného do väzby. Zavinenie obvineného
na vzatí do väzby nemožno stotožňovať so zavinením začatia trestného stíhania v zmysle § 199 TP

alebo vznesenia obvinenia podľa § 206 TP, pretože skutočnosti odôvodňujúce vzatie obvineného do
väzby sú skutkovo odlišné od tých pre ktoré možno začať trestné stíhanie alebo vzniesť obvinenie. Z
tohto hľadiska teda nie je významné či konanie páchateľa vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný
čin, či naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale to či jeho správanie alebo
iné skutočnosti vyvolali dôvodnú obavu, zakladajúcu niektorý z dôvodov väzby. Zavinenie žalobcu

na vzatí do väzby treba skúmať z hľadiska dôvodov, pre ktoré bol do väzby vzatý a to vo vzťahu ku
konkrétnym okolnostiam, ktoré súd rozhodujúci o väzbe zvažoval, a ktorými odôvodnil vzatie obvineného
do väzby. V danej veci sa súd nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, že u žalobcu
neboli nájdené žiadne drogy, pokiaľ bol vykonaný nezákonný zákrok, nemôže sa ani v občianskom
konaní výsledok takéhoto zákroku akceptovať“ a dospel k záveru, že v danom prípade si žalobca vzatie

do väzby zavinil sám, tak ako bolo už skonštatované vyššie.

V civilnom konaní, pri posúdení nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 514/2003
Z.z, je podľa názoru súdu irelevantné, že dokazovanie vykonávané v priebehu trestného konania vo
všetkých jeho štádiách bolo posúdené ako nezákonné, a preto bolo nepoužiteľné pre rozhodnutie

súdu v trestnom konaní. Súd v občianskom súdnom konaní, predmetom ktorého je v danom prípade
náhrada škody, musí sám skúmať všetky okolnosti súvisiace so skutkom, ktorý bol obvinenému, ktorý
sa v občianskom súdnom konaní domáha náhrady škody, kladený za vinu. Teda musí skúmať ako sa
obvinený správal v čase zistenia skutku, následne počas celého vyšetrovania v prípravnom konaní i
v konaní pred súdom, musí skúmať zavinenie poškodeného na vzatí do väzby z hľadiska dôvodov,

pre ktoré bol do väzby vzatý a to vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ktoré súd rozhodujúci o
väzbe zvažoval a ktorými odôvodnil vzatie obvineného do väzby a jej ďalšie trvanie, ako i zavinenie
poškodeného na rozhodnutí o jeho vine a treste, a následne súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy
(§ 132 Občianskeho súdneho poriadku). V občianskom súdnom konaní je súd vo vzťahu k trestnému
konaniu viazaný len rozhodnutím, ktorým bolo konštatované porušenie zákona a z tohto dôvodu bolo

rozhodnutie zrušené pre jeho nezákonnosť a rozhodnutím o oslobodení spod obžaloby, ktoré zakladajú
právo na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V danom prípade bol žalobca v trestnom
konaní oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. Pričom základný dôkaz a to zaistenie
drogy u žalobcu ako obžalovaného nebol vykonaný zákonným spôsobom. Od nezákonného úkonupolície a jeho výsledku sa následne odvíjalo celé ďalšie dokazovanie, či už v prípravnom konaní, alebo
na hlavnom pojednávaní a toto bolo ako podklad pre rozhodnutie súdu v trestnom konaní nepoužiteľné.
Ako vyplýva z citovaných listinných dôkazov, v trestnom konaní a ani následne v predmetnom konaní,

nebolo ničím vyvrátené zistenie, že žalobca mal vedomosť čo sa u neho nachádza a políciou aj našlo,
teda musel byť uzrozumený s tým, že sa dopúšťa trestnej činnosti. Dôvodom vzatia do väzby bola
tzv. preventívna väzba, ktorá mala zabrániť tomu, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti,
dokoná trestný čin o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval. Súd odôvodnil vzatie
obvineného do väzby nasledovne: ,,obvinený bol podrobený osobnej prehliadke, pri ktorej mu bol

odobratý spod teplákov plastový obal - tuba od vitamínov. Mal u seba veľké množstvo drogy a to 177 až
353 dávok drogy, pred sudcom odmietol vypovedať. V minulosti bol viackrát odsúdený a to i za trestnú
činnosť v súvislosti s prechovávaním drog a bolo mu uložené protitoxikomanické liečenie. Zaistené
množstvo drogy a veci, ktoré sa u neho našli teda digitálna váha a kalkulačka, ktoré niesli známky po
drogách odôvodňujú predpoklad, že tieto drogy nemal iba pre svoju potrebu“. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca mal vedome u seba psychotropnú látku resp. väčšie množstvo drogy, odmietol vypovedať a

objasniť orgánom činným v trestnom konaní ako sa k droge dostal, resp. nevysvetlil ako mieni naložiť
s touto látkou, v minulosti bol súdne trestaný aj za nelegálnu držbu drogy, a bolo mu uložené ochranné
protitoximkomanické liečenie, preto bolo dôvodné predpokladať, že bude pokračovať v trestnej činnosti.
Žalobca sa pred sudcom, ktorý rozhodoval o jeho vzatí do väzby nevyjadril k veci, využil svoje právo
nevypovedať, teda žiadnym spôsobom sa neobhajoval s cieľom vysvetliť svoje konanie, vyvrátiť obavu,

že bude pokračovať v trestnej činnosti, napomôcť objasneniu veci a vyhnutiu sa rozhodnutiu o vzatí do
väzby. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť, že si vzatie do väzby zavinil žalobca sám.

Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie, ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ods. 3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení k 31. 12. 2012 uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak, ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak, ods. 3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení, výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej

republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody,
ods. 5 v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.ods. 4 výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná
podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými
trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Žalobca vyčíslil výšku náhrady škody 6916,93 eur spôsobom, že výšku priemernej nominálnej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve v roku 2008 21 782 Sk vydelil 1/30 a takto zistenú sumu 726,06
eur vynásobil počtom dní strávených vo väzbe 287 dní od 31. 1. 2009 do 13. 11. 2009 spolu suma 208
379,22 Sk/6916,93 eur. Matematicky však mal zaokrúhliť na sumu 6916,92 eur.

Na rozdiel od ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovene § 17 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z. z. limituje výšku prípadnej nemajetkovej ujmy a uvádza aj spôsob jej vyčíslenia.Napriek tomu, že súd má za to, že právo na náhradu škody žalobcovi nevzniklo v zmysle ustanovenia §
8 ods. 6 zákon č. 514/2003 Z. z., konštatuje, že zo strany žalobcu nebolo nijaký spôsobom preukázané,
že pozbavenie osobnej slobody - počas väzby od 31. 1. 2009 do 13. 11. 2009 došlo k zásahu do jeho

osobnostných práv. Sám sa vyjadril tak, že už predtým bol vo väzbe, v čase vzatia do väzby nebol
zamestnaný. V konaní bolo preukázané, že nebol ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, neukončil
gymnázium, v súčasnosti je opäť trestne stíhaný za obdobný skutok. Už pred vzatím do väzby bol
viackrát odsúdený a má záznam v registri trestov. Súd má za to, že v prípade žalobcu už samotné
konštatovanie porušenia práva by bolo dostatočným zadosťučinením. S ohľadom na uvedené sa súd

ďalej v konaní nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti žalovaného na náhradu škody
titulom rozhodnutia o väzbe a teda ani dôvodnosť požadovanej výška škody.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhrade trov konania
rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú
zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania
súd samostatným uznesením.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7
O.s.p. a vo veci plnej úspešnej žalovanej priznal návrhu trov konania vo výške 100 %

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.