Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201006
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715201006.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47243368, zastúpeného Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica proti odporcovi W. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX N. Č.. XXX, občan SR, t. č . na
neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou T. N., I. T. V. I. U., o zaplatenie 327,21 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 200,- EUR a úroky z omeškania vo
výške5,25%ročneod23.02.2014dozaplateniaatodotrochdníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3,48 EUR - súdny poplatok
na účet navrhovateľa a sumu 14,95 EUR - trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu
navrhovateľa a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsasvojímnávrhomdošlýmOkresnémusúduvoZvolenedomáhal,abysúdzaviazalodporcu
na zaplatenie sumy 327,21 EUR spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 23. 02. 2014 do zaplatenia
zo sumy 262,21 EUR a trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom na
základe vzájomnej internetovej komunikácie uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
dňa 22. 01. 2014, v zmysle ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový bezúročný
úver vo výške 200,-EUR, o čom prikladá výpis z bankového účtu. Predpokladom uzatvorenia zmluvy
bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na predmetnej adrese.
Odporca sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku vo výške 262,21 EUR, ktorá tvorila súčet súm a to jednak
poskytnutého úveru vo výške 200,- EUR a celkových nákladov vo výške 62,21 EUR, ktoré mali tvoriť

náklady za poskytnutie úveru. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu
sadzbu, ktorá je vypočítaná v súlade s prílohou 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Na základe tejto skutočnosti, keďže odporca riadne uvedenú sumu nevrátil v celkovej výške 262,21
EUR, ktorá bola splatná 22. 02. 2014 navrhovateľ si žiada aj o zaplatenie sumy 5,25% ročne z dlžnej
sumy 262,21 EUR.

Zároveň sa navrhovateľ domáha aj zaplatenia sumy 65,- EUR, ktorá má predstavovať úhradu záväzku

odporcu v zmysle článku 4 bod 5 rámcovej zmluvy ako skutočne vynaložené náklady v celkovej výške
65,- EUR, o ktorých bol odporca riadne oboznámený.Súd na základe tej skutočnosti, že sa nepodarilo zistiť, kde sa v súčasnosti odporca nachádza, odporcovi
určil uznesením Okresného súdu č. k. 8C/35/2015-29 v zmysle § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho
poriadku opatrovníka v osobe T. N., I. T. V. I. U..

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili
rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe internetovej komunikácie. Navrhovateľ
poskytol odporcovi na základe týchto zmlúv úver vo výške 200,- EUR a to bezhotovostným prevodom

na jeho účet. Uvedená zmluva bola uzatvorená dňa 22. 01. 2014. Zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom do dňa 22. 02. 2014. Odporca sa zaviazal vrátiť sumu
262,21 EUR. V zmysle článku 5 bod 1 je úver poskytnutý dlžníkovi krátkodobým bezúčelovým úverom
s lehotou splatnosti najviac na 31 dní. Podľa článku 4 bod 1 rámcovej zmluvy výška poplatku bola
určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti. Podľa článku 4 bod 3 rámcovej zmluvy
úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. Ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy

predstavovala 2.326,1%.

Podľa článku 4 bod 5 v prípade omeškania dlžníka so splátkami úveru dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady s vymáhaním a to: za spracovanie a urgencie pri omeškaní vrátane
prvej upomienky 15,- EUR, za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane druhej

upomienky 10,- EUR, za spracovanie urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane tretej upomienky
10,- EUR a za spracovanie a urgenciu pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej
upomienky a prípravu na predanie externej inkasnej spoločnosti prípadu vo výške 30,- EUR.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom
nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o
poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá

jevrámcisvojhopodnikaniazmluvnýmposkytovateľomfinančnýchslužiebprostredníctvomprostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a
ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania,

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností mal za preukázané, že čiastočne je návrh navrhovateľa
dôvodný a čiastočne tento návrh zamietol. Súd vyhovel navrhovateľovi v tej časti návrhu, kde mal
preukázanú dôvodnosť jeho podania a to v časti o zaplatenie sumy, ktorá sa rovnala poskytnutej výške
úveru - pôžičky t. j. v sume 200,- EUR. Súd vychádzal z tých skutočností, že medzi navrhovateľom
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, títo uzatvorili prostredníctvom internetovej komunikácie

zmluvu, ktorú súd subsumoval pod spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzatvorená medzi účastníkmi
t. j. poskytovateľom takýchto úverov - navrhovateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Keďže lehota
splatnosti na vrátenie uvedených prostriedkov nepresiahla tri mesiace nejedná sa o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Vzťah medzi účastníkmi súd posudzuje ako
vzťah, ktorý bol založený zmluvnou o bezodplatnej pôžičke, keďže samotný navrhovateľ s odporcom

si takýto vzťah vyslovene založili, kde sa doslovne uvádza, že ide o poskytnutie bezodplatnej pôžičky.
Na základe tejto skutočnosti teda odporca dostal uvedené prostriedky bezúročne a nebol povinný
platiť navrhovateľovi žiadne úroky. Mal len jednorázovo v lehote do 22. 02. 2014 uvedené finančné
prostriedky vrátiť. Na základe tej skutočnosti, že tieto prostriedky v tejto lehote nevrátil a súd posúdil v
časti nevrátenia prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté za odôvodnené a preto ho zaviazal na zaplatenie

sumy 200,- EUR.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Čo sa týka dohody o poplatku za poskytnutie pôžičky, podľa súdu takáto dohoda odporuje zákonu
a obchádza ho, pretože v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia Občiansky zákonník
takéto ustanovenia nepozná. Zákon neumožňuje pri peňažnej pôžičke v zmysle § 657 a 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka si dohodnúť inú formu odplaty ako úroky a teda takáto forma ako si to dohodol
navrhovateľ s odporcom je neplatným právnym úkonom. V zmysle uvedeného teda súd odporcu

nezaviazal na zaplatenie vo veci vymáhania si odplaty v sume 62,21 EUR. Zároveň súd musí okrajovo
poukázať aj na to, že tento dôvod neplatnosti posudzoval aj v kontexte § 41 Občianskeho zákonníka
a keďže toto možno oddeliť od samotnej zmluvy o pôžičke je neplatná len táto predmetná časť tejto
pôžičky.

Zároveň súd zamietol návrh aj v tej časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňoval vynaložené náklady v
celkovej sume 65,- EUR. V časti týchto uplatnených nárokov súd nepovažoval za preukázané skutočne
vynaložené náklady, ktoré boli dané s vymáhaním nevrátenej pohľadávky - pôžičky s tým, že takto
je jednostranne určená výška vypracovania prvej, druhej, tretej upomienky poprípade odstúpenia a
predaja tejto pohľadávky inému subjektu žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by takéto náklady

navrhovateľovi vznikli.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Zároveň súd zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania a to v zmysle Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. § 3 ods. 1 vo výške 5,25% ročne, pričom čo sa týka toho od kedy je odporca povinný
platiť úroky z omeškania súd mal preukázané, že na základe predmetnej zmluvy odporca mal uvedenépeňažné prostriedky vrátiť do 22. 02. 2014, pričom keďže do tohto dátumu uvedené peňažné prostriedky
nevrátil nasledujúcim dňom od 23. 02. 2014 sa dostal do omeškania a preto je povinný platiť úroky z
omeškania.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi, ktorý bol vo väčšej časti úspešný priznal sčasti

náhradutrovpotrebnýchnaúčelnébránenieauplatňovaniepráva.Súdmázato,žekeďžesinavrhovateľ
vymáhal sumu 327,21 EUR, pričom mu bolo priznaných 200,- EUR pomer úspechu navrhovateľa bol
vo výške 61,124 % a keďže odporca bol úspešný v časti zamietnutia žaloby vo výške 127,21 EUR jeho
pomer úspešnosti bol vo výške 38,878 %. Na základe tejto skutočnosti celkový úspech navrhovateľa
bol vo výške rozdielu, keď súd odčítal od percentuálnej úspešnosti navrhovateľa vo výške 61,124%
úspešnosť odporcu vo výške 38,878 % čo vychádza celkový úspech navrhovateľa vo výške 22,46 %.

Keďže odporca bol neúspešný je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a to vo výške 22,46
% zo zaplateného súdneho poplatku, ktorý bol vo výške 15,5% čo predstavuje sumu 3,48% a v časti
uplatnených trov konania, ktoré boli vo výške 66,58 EUR z čoho 22,46 % predstavuje 14,95 EUR.
§ 52 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 53 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z.
§ 2 písm. a), c), d) zák. č. 266/2005 Z. z.
§ 657 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 658 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 39 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 517 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
§ 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).