Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113201544
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113201544.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: Q. S., G.. U.,

B.. XX.XX.XXXX, X. L. - U., Š. XXXX/XX, v konaní právne zastúpená H. W. P. &. L. U. .G.. C.., W. X,
L., proti žalovaným: 1. T. L., V. XX, L., v konaní právne zastúpený Y.. H. B., H. U. U. P. L., U. X, 2. T.
U., B.. XX.XX.XXXX, X. Č. G., V. W., O.. Q.. X. XXXX, 3. N.. P. U., B.. XX.XX.XXXX, X. I., T. XX, 4. X.
U., B.. XX.XX.XXXX, X. W., Z. X, 5. H. U., B.. XX.XX.XXXX, X. L., X. XX, 6. Y. U., B.. XX.XX.XXXX,
O.. Č.. X. P. I. XX, XXXXX U.. C., R., N., 7. B. T., B.. XX.XX.XXXX, X. Č. G., L. X, B. XX, 8. A. U., B..
XX.XX.XXXX, X. I., T. X, žalovaní v 2. až 4. a 6. až 8. rade v konaní zastúpení žalovanou v 5. rade, v
konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

určuje, že do dedičstva po nebohom P. U., B.. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX, B. X. L. - B. Š., D. P.
Č.. X, patrí spoluvlastnícky podiel X/XX k novovytvorenej parcele registra C-KN XXX/X - zastavaná
plocha o výmere XXX m2 a spoluvlastnícky podiel X/XX k novovytvorenej parcele registra C-KN XXX/X
- zastavaná plocha o výmere XX m2, tak ako sú znázornené na geometrickom pláne č. XXC/X/XXXX-
X/XXXX, vyhotovenom dňa XX.XX.XXXX Ing. T. T., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku,

žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, pozostávajúcich z iných trov

konania vo výške XXX,XX Eur a trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur, do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku na účet jej právneho zástupcu,

žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť náhradu trov štátu vo výške XX,XX Eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet Okresného súdu Prešov.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby určil, že do
dedičstva po nebohom P. U., B.. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX, B. X. L. - B. Š., D. P. Č.. X, patrí
spoluvlastnícky podiel X/XX k pôvodnej pozemno-knižnej parcele XXX/X, zapísanej v pozemno-knižnej

zápisnici č. XXX pre kat. úz. L., ktorá podľa LV č. XXXX pre kat. úz. L. bola zaevidovaná ako parcela Q.
Č.. XXX, záhrada o výmere XXX m2 a v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti pre kat. úz. L. je súčasťou
parcely KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX
pre kat. úz. L., podľa identifikácie na základe znaleckého posudku, ktorého súčasťou je vypracovaný
geometrický plán a je neoddeliteľnou prílohou k rozsudku. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

Po vyhotovení znaleckého posudku a geometrického plánu na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX

upresnila petit žaloby. Žiadala určiť, že do dedičstva po nebohom P. U. patrí vyššie uvedená
nehnuteľnosť, podľa identifikácie v geometrickom pláne N.. T. č. XXC/X/XXXX-X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Súd pripustil zmenu žalobného návrhu
na pojednávaní uznesením.Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že jej otec, P. U., bol vlastníkom nehnuteľnosti v podiele X/XX
zapísanej na LV XXXX v kat. úz. L., parcely Q. XXX, záhrada o výmere XXX m2. Toto vlastníctvo bolo

zapísanéeštevpozemkovejknihe,pozemno-knižnázápisnicač.XXX,akoparcelampč.XXX/X,záhrada
v intraviláne. P. U. bol tiež podielovým spoluvlastníkom parcely mpč. XXX/X, dom a dvor, číslo popisné
XXX.

Cestný investorský útvar v W. vykúpil pozemok, parcelné číslo mpč. XXX/X z pozemno-knižnej zápisnice

XXX, pod č. X/XXX z XX.XX.XXXX a za jeho spoluvlastnícky podiel X/XX mu bolo vyplatených XX
XXX Kčs. Parcela mpč. XXX/X, záhrada, ostala vo vlastníctve otca žalobkyne v jeho spoluvlastníckom
podiele. Otec žalobkyne zomrel XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní predmetný pozemok nebol
prejednaný.

Na základe notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX B. XX/XX bolo vydané osvedčenie o vlastníctve

nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX ako parcela XXX, zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parcela
XXX, záhrada o výmere XXX m2, v prospech žalovaného v 1. rade, z dôvodu, že žalovaný v 1. rade
od roku XXXX tieto nehnuteľnosti drží a dobromyseľne užíva. Žalobkyňa však popierala skutočnosť, že
by predmetná nehnuteľnosť bola vyvlastnená, alebo že by žalovaný v 1. rade mal titul nerušene užívať
predmetný pozemok. Napriek tomu Správa katastra L. zrušila LV XXXX a tým aj spoluvlastnícky zápis

otca žalobkyne k parcele Q. XXX a túto začlenila do parcely W. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmereXXXXm2vprospechžalovanéhov1.rade.Žalobkyňasapretodomáhalaurčenia,žepredmetná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jej otcovi, keďže nikdy nebol dôvod, aby nehnuteľnosť prešla do
vlastníctva žalovaného v 1. rade.

Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť nebola
predmetom dedičského konania po P. U., ktoré bolo približne X rokov po vykúpení parcely XXX/X.
Nie je preto logické, prečo predmetnú nehnuteľnosť, ak by naďalej vlastnícky patrila P. U., by dedičia
nezahrnuli, resp. nežiadali, aby bola zahrnutá do dedičstva. Žalovaní v 2. až 8. rade voči žalobe
nenamietali. Ide spolu so žalobkyňou o ostatných dedičov po P. U..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením s LV č. XXXX v kat. úz. L., pozemno-
knižnou zápisnicou XXX v kat. úz. L., snímkou z pozemno-knižnej mapy s vyznačením parcely XXX/
X, oznámením Cestného investorského úradu W. z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, notárskou zápisnicou
č. N XX/XX, výpisom z LV XXXX, úmrtným listom P. U., návrhom na zápis novovytvorených parciel v

kat. úz. L. zo dňa XX.XX.XXXX a pozemno-knižnou vložkou XXX z kat. úz. L.Š., geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XX/XX, notárskym spisom B. XX/XX, B. XXX/XX, porealizačným zameraním oplotenia
cintorína, rozhodnutím o využití územia zo dňa XX.XX.XXXX, zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby
č. XX/XX, dedičským spisom tunajšieho súdu XXD XX/XXXX, znaleckým posudkom N.. T. T.Í. X/XXXX,
doplnkom znaleckého posudku X/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Právny predchodca žalobkyne a žalovaných v 2. až 8. rade P. U., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, bol
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici XXX v kat. úz. L.,
parcely XXX/X, záhrada v intraviláne a parcely XXX/X, dom a dvor, číslo popisné XXX. Parcela XXX/
X, záhrada v intraviláne, bola neskôr zapísaná na LV XXXX v kat. úz. L. ako parcela Q. XXX, záhrada

o výmere XXX m2. Ostatnými spoluvlastníkmi na základe LV XXXX boli I. U. v podiele X/XX, T. K., G..
U. v podiele X/., G. I., G.. U. v podiele X/XX, K. U. v podiele X/XX a H. Š.H., G.. U. v podiele X/XX.
Predmetné spoluvlastnícke podiely nadobudli spoluvlastníci titulom dedenia, a to ešte XX.XX.XXXX na
základe rozhodnutia Č.. XXXX, tak ako to vyplýva z pozemno-knižnej zápisnice XXX v kat. úz. L..

Listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil Cestný investorský útvar v W. pod číslom konania X/XXX P. U., že
pre výstavbu 4-prúdovej komunikácie L. - W. č. N. mieni vykúpiť nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXX
v kat. úz. L., konkrétne parcelu XXX/X. Za pozemok v celkovej výmere XXX m2 po XX Kčs teda patrí
náhrada X XXX Kčs, za investície, teda rodinný dom, oplotenie, drobné stavby, vonkajšie úpravy celkovo
XX XXX,XX Kčs, spolu je to XX XXX,XX Kčs a na základe spoluvlastníckeho podielu P. U., teda X/XX

činí jeho podiel XX XXX Kčs. P. U. sa mal na základe tohto listu do 15-tich dní od doručenia vyjadriť, či s
ponukou súhlasí a ak nepodá v tejto lehote žiadnu odpoveď, budú mať za to, že s dobrovoľným predajom
a ani s kúpnou cenou nesúhlasí a budú preto žiadať o vyvlastnenie. Listom zo dňa XX.XX.XXXX Cestný
investorský útvar v W. oznámil P. U., že na jeho účet v U. Š. U. bola ako náhrada za vykúpený dompoukázaná čiastka XX XXX Kčs. Pozemok, pozemno-knižná parcela XXX/X, vyvlastnená ani vykúpená
nebola.

Viliam Sztankay zomrel 06.08.1984. V dedičskom konaní na Štátnom notárstve v Prešove pod č.
D 1253/84 predmetná nehnuteľnosť prejednaná nebola. Do dedičstva boli zahrnuté hnuteľné veci a
nehnuteľnosti v kat. úz. Nižná Šebastová, zapísané na LV 504, 769, 788.

Na základe notárskej zápisnice B. XX/XX, B. XXX/XX, spísanej XX.XX.XXXX na Notárskom úrade Y..

T. L., vyhlásil žalovaný v 1. rade, že je vlastníkom nehnuteľností, okrem iného aj na LV XXXX, parcely
XXX, zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parcely XXX, záhrada o výmere XXX m2 v celosti. Žalovaný
v 1. rade vyhlásil, že tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe zákona č. 138/1991 Zb. a od roku XXXX
tieto nehnuteľnosti nerušene drží a dobromyseľne užíva, pričom v prírode sa jedná o verejnú zeleň
na ulici J.. Žiadal zosúladiť právny stav k týmto nehnuteľnostiam so stavom skutočným. Na základe
tejto notárskej zápisnice potom žalovaný v 1. rade navrhol Okresnému úradu, odbor katastrálny dňa

XX.XX.XXXX zapísať novovytvorené parcely do katastra nehnuteľností na T. L. v celosti, a to parcelu
XXX o výmere X XXX m2 ako zastavanú plochu a parcelu XXX o výmere X XXX m2 ako zastavanú
plochu.Žalovanýv1.radenepredložilžiadnerozhodnutieanizmluvu,nazákladektoréhobybolozrejmé,
že nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, prípadne nepochybné presvedčenie, že
je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Na predmetných nehnuteľnostiach sa v súčasnosti nachádza

mestský cintorín a taktiež oplotenie tohto cintorína, ktoré vybudoval žalovaný v 1. rade.

Vo veci bol vyhotovený znalecký posudok N.. T., ktorý presne identifikoval spornú nehnuteľnosť.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,

kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 2 OZ, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb ( § 125).

Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým

patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých
sa nachádzajú.V predmetnom konaní súd prioritne skúmal naliehavosť právneho záujmu žalobkyne na podaní
takejto žaloby. Súd zistil, že žalobkyňa v súčasnosti nie je zapísaná ako spoluvlastníčka predmetnej
nehnuteľnosti, hoci jej otec bol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a ako bolo zistené, žiadnym

právnym úkonom ani iným spôsobom sa nezbavil vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Keďže vlastnícky je
vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti zapísaný iný právny subjekt, nemôže žalobkyňa dosiahnuť zmenu zápisu
na liste vlastníctva iným spôsobom, ako podaním žaloby. Z tohto dôvodu mal súd za to, že naliehavý
právny záujem žalobkyňa na podaní takejto žaloby má.

Vykonaným dokazovaním, teda predovšetkým oznámením o výkupe nehnuteľností z dôvodu výstavby
komunikácie L. - W. Cestným investorským útvarom, ale len vo vzťahu k parcele XXX/X mal súd za
to, že žalovaný v 1. rade sa stal vlastníkom len tejto časti nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne taktiež
v spoluvlastníctve právneho predchodcu žalobkyne a žalovaných v 2. až 8. rade, ako dom a dvor.
Žalovaný v 1. rade však neprodukoval žiadny dôkaz vo vzťahu k pôvodnej parcele mpč. XXX/X, neskôr
parcele Q. XXX. Skutočnosť, že daná nehnuteľnosť nebola prejednaná v dedičstve nijako nepreukazuje

titul nadobudnutia vlastníckeho práva, prípadne oprávnený vstup do držby žalovaného v 1. rade. Súd
poukazuje na to, že žalovaný v 1. rade, resp. v čase dedičského konania štát, zrejme nemal žiadnu
vedomosť o tejto skutočnosti, teda že predmetná nehnuteľnosť nebola prejednaná v dedičstve. O tejto
skutočnosti sa žalovaný v 1. rade dozvedel až na základe či už mimosúdneho jednania so žalobkyňou,
prípadne zo súdneho konania.

Čo sa týka samotného vstupu do držby, súd poukazuje na to, že v súlade s § 129 ods. 1 a § 130 ods.
1 Občianskeho zákonníka, oprávneným držiteľom je iba ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ
je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný treba

hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia účastníka) a treba
vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvod na pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží
vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému

došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.

Ako je zrejmé z komunikácie Cestného investorského útvaru s právnym predchodcom žalobkyne, štát
ako subjekt, ktorý za účelom výstavby 4-prúdovej komunikácie získaval od súkromných vlastníkov

nehnuteľnosti, zabezpečil túto svoju povinnosť len vo vzťahu k pôvodnej parcele XXX/X. Žalovaný v
1. rade však ako nástupca štátu v súlade s ustanovením Zákona č. 138/1991 Zb., nepredložil žiadny
právny titul, alebo rozhodnutie, ktoré by mu dávalo oprávnenie myslieť si, že štát, bol vlastníkom alebo
oprávnenýmdržiteľomspornejnehnuteľnosti.Pokiaľpôvodneštátzačalpredmetnúnehnuteľnosťužívať,
a neskôr žalovaný v 1. rade v tom pokračoval, robili tak bez právneho dôvodu. Ani u jedného z týchto

subjektov nebolo možné, aby vzniklo čo i len subjektívne presvedčenie, že im nehnuteľnosť patrí.

Súd poukazuje na to, že pokiaľ bola časť nehnuteľnosti odkúpená a časť bola ponechaná vo vlastníctve
pôvodných vlastníkov, neznamená len skutočnosť, že danú nehnuteľnosť neužívali, právo vlastníka
vedľajšej parcely danú nehnuteľnosť si privlastniť, aj vzhľadom na skutočnosť, že teritoriálne s touto

nehnuteľnosťou súvisí. Pri výstavbe cesty, ako aj pri odkupovaní pozemkov boli vyhotovené geometrické
plány na to príslušnou štátnou organizáciou. Táto ako vtedy jediná bola oprávnená na takúto činnosť v
minulosti a išlo v skutočnosti o činnosť štátu, ktorý mal garantovať realizáciu práv v súlade s právnymi
predpismi. Pokiaľ teda žalovaný ako nástupca štátu nevie preukázať, na základe čoho došlo k užívaniu
nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobkyne, znamená to, že predmetnú nehnuteľnosť nemohol

nadobudnúť do svojho vlastníctva a bolo teda namieste žalobe vyhovieť a rozhodnúť, že do dedičstva
po otcovi žalobkyne patrí predmetná nehnuteľnosť v patričnom podiele, keďže to vyplýva so žalobkyňou
predložených listinných dôkazov, predovšetkým pôvodnej mpč. parcely XXX a z listu vlastníctva XXXX,
všetko v kat. úz. L..

Čosatedatýkapolohyavýmerypredmetnejnehnuteľnosti,súdotomnemalpochybnosti,ajspoukazom
na vykonané znalecké dokazovanie a geometrický plán vyhotovený N.. T..Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu,
že žalovaní v 2. až 8. rade sú spoludedičmi po právnom predchodcovi žalobkyne a len z titulu
vecnej legitimácie ich musela žalobkyňa zahrnúť do okruhu účastníkov konania, súd vo vzťahu k nim
nerozhodoval o ich náhrade trov konania, keďže z princípu veci boli v konaní úspešní. Tým, kto skutočne
v konaní úspešný nebol, je žalovaný v 1. rade ako subjekt, ktorý je v súčasnosti zapísaný na LV ako

vlastník predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom teda na túto skutočnosť súd náhradu trov konania v
celosti dal nahradiť žalovanému v 1. rade. Obdobne súd postupoval aj pri trovách štátu.

Trovy konania priznané žalobkyni pozostávajú z iných trov konania vo výške XXX,XX Eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur.

Iné trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške XX,XX Eur a z
preddavkov na trovy znaleckého dokazovania hradených žalobkyňou spolu vo výške XXX Eur (XXX+XX
+XXX).

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z X úkonov právnej pomoci á XX,XX Eur (prevzatie a príprava

zastúpenia, žaloba, podanie na základe výzvy súdu, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX),
z 1 úkonu právnej pomoci á XX,XX Eur (účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX), zo 3 úkonov právnej
pomoci á XX,XX Eur (účasť na pojednávaní v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, súhlasné stanovisko
zo dňa XX.XX.XXXX) a z 1 úkonu á XX,XX Eur (účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX) podľa § 11
ods. 1 a § 13a ods.1, 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške XXX,XX Eur a z
režijného paušálu vo výške XX,XX Eur (6 × X,XX Eur a 4 × X,XX Eur) postupom podľa § 16 ods. 3
citovanej vyhlášky. Odmena spolu s režijným paušálom sú tak spolu vo výške XXX,XX Eur.

Keďže právny zástupca žalobkyne je od XX.XX.XXXX platcom DPH, súd postupom podľa § 18 ods. 3

citovanej vyhlášky priznal aj túto daň vo výške XXX,XX Eur.

Trovy právneho zastúpenia sú tak spolu vo výške XXX,XX Eur.

Právny zástupca žalobkyne v predloženom vyúčtovaní trov uviedol ako tarifnú odmenu za jeden úkon

právnej služby sumu vo výške XXX,XX Eur. Na základe výzvy súdu uviedol, že pri určení výšky tarifnej
odmeny vychádzal z hodnoty veci X XXX,XX Eur, ku ktorej dospel tak, že pokiaľ súd priznal žalobkyni
oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu XX % a v súlade s tým ju vyzval na poplatok vo výške
XX,XX Eur, čo predstavuje XX % oslobodenia od poplatkovej povinnosti, potom 100 % poplatok je
vo výške XXX,XX Eur ako X % z hodnoty veci X XXX,XX Eur.

K tomuto súd uvádza, že žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu XX %
poplatkovej povinnosti, preto ju následne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške XX,XX Eur,
ktorá predstavovala XX % (v tom rozsahu nebolo oslobodenie priznané) zo súdneho poplatku XX,XX
Eur z neurčitej hodnoty. Vzhľadom ku skutočnosti, že pri vyrubení poplatku súd vychádzal z neurčitej

hodnoty, aj pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z neurčitej hodnoty a určil ju vo výške
XX,XX Eur za úkony vykonané v roku XXXX a vo výške XX,XX Eur za úkony vykonané v roku XXXX.

Súd nepriznal odmenu a režijný paušál za účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, nakoľko zo
zápisnice z pojednávania účasť právneho zástupcu žalobkyne nevyplýva. Za účasť na pojednávaní dňa

XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX súd priznal odmenu iba vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby
tarifnej odmeny v súlade s ustanovením § 13a ods. 4 veta druhá citovanej vyhlášky, nakoľko súd mal za
to, že na uvedených pojednávaniach nebolo vykonávané dokazovanie vo veci.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni, sú vo výške X XXX,XX

Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaného v 1. rade, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento
povinný zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu.Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Trovy štátu v tomto konaní pozostávajú z odmeny vyplatenej znalcovi N.. T. T. za znalecký posudok
č. X/XXXX zo štátnych prostriedkov vo výške X,XX Eur na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa
XX.XX.XXXX, č. k. XXC X/XXXX-XXX a z odmeny vyplatenej znalcovi N.. T. T. za doplnok č. X/XXXX
k znaleckému posudku č. X/XXXX zo štátnych prostriedkov vo výške XX,XX Eur na základe uznesenia

tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXC X/XXXX-XXX.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vznikli štátu trovy konania v celkovej výške XX,XX Eur.

Keďže žalovaný v 1. rade bol v predmetnom konaní neúspešný a súd nezistil uňho predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, uložil mu súd povinnosť nahradiť štátu trovy konania tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.