Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Roman Huszár

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/590/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203160
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413203160.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: A. A., N. Č..XX,
C. zastúpený JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom, Tomášikova č. 4, Bratislava proti odporcovi: Z. S., C.
E. B. Č.. XX, C., o zaplatenie istiny 4.000,- € s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C 258/2013-59 zo dňa 11.marca 2014, v pomere hlasov 3: 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy
právneho zastúpenia vo výške 99,33€ na účet JUDr. Milana Cíbika, advokáta v Bratislave v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
sumu 2.500,-€, úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.000,-€ od 21.09.2010 do 31.03.2011 a s
úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.000,-€ od 01.10.2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy
500,-€ od 01.04.2011 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
konanie v časti o zaplatenie sumy 1.500,-€ zastavil, vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že účastníci uzatvorili dňa
10.9.2010 písomnú zmluvu o pôžičke, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni finančné
prostriedky vo výške 4.000,-€ na dobu 10 dní a odporkyňa sa zaviazala dlh vrátiť 20.9.2010. Odporkyňa
prevzala pôžičku v deň podpisu zmluvy dňa 10.9.2010. Účastníci uzatvorili dňa 24.9.2010 písomnú
zmluvu o pôžičke, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni finančné prostriedky vo výške

2.000,-€ a odporkyňa sa zaviazala dlh vrátiť 30.9.2010. Odporkyňa prevzala pôžičku v deň
podpisu zmluvy dňa 24.9.2010. Odporkyňa vrátila na účet navrhovateľa sumu 2.500,-€ vkladom zo
dňa 1.4.2011, sumu 1000,-€ vkladom zo dňa 7.6.2011. Navrhovateľ uviedol, že žiadal zaplatenie sumy
4.000,-€ pretože si nebol istý, aká suma prišla na účet, ale po overení zistil, že mu ešte dlhuje
2500,-€. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa mu nič nevrátila v hotovosti. Poprel písomné potvrdenie o
vrátení dlhu, ktoré odporkyňa predložila ako dôkaz, pričom uviedol, že podpis na potvrdení sa podobá

jeho podpisu, ale potvrdenie v origináli vidí prvýkrát na pojednávaní súdu, pričom kópiu potvrdenia
videl prvýkrát v rámci tohto súdneho konania. Navrhovateľ uviedol, že text na potvrdení je nelogický,
je vylúčené, aby na tom istom papieri boli dve splátky. Navrhovateľ nepozná osoby, ktoré navrhla
odporkyňa ako svedkyne. Navrhovateľ navrhoval odporkyni, aby peniaze vrátila na účet, aby neboli
pochybnosti, kedy boli peniaze vrátené. Odporkyňa predložila súdu originál listiny s textom: „Prevzal
2.000,-€ dňa 19.2.2011 A.“, s nečitateľným podpisom. Na tej istej listine je napísaný dátum 25.3.2011

a suma 500,-€.Odporkyňa uviedla, že peniaze v hotovosti vrátila, pretože navrhovateľ ju telefonicky
kontaktoval, že má návštevu a súrne potrebuje peniaze. Sumu 2.000,-€ mu vrátila v Auparku a malapri sebe jedine takýto papier, text napísala ona, nadiktoval jej ho navrhovateľ a podpísal. Okolnosti
vrátenia pôžičky 500,-€ uvedených na tom istom papieri si nepamätá. Sumu 500,-€ dopisovala
ona, keď ich vrátila. Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie grafológom z dôvodu nadbytočnosti a

nehospodárnosti konania, vzhľadom na závery súdu.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanovením § 657 Občianskeho
zákonníka , keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 10.9.2010 a zo dňa 24.9.2010, že navrhovateľ požičal odporkyni celkom sumu 6.000,-€, pričom

odporkyňa do dnešného dňa navrhovateľovi vrátila sumu 3500,-€. Odporkyňa sa bránila, že okrem sumy
3.500,-€ poukázanejnaúčet,vrátilaaj zvyšokdlhu2.500,-€vhotovosti. Navrhovateľpoprel,žebydošlo
k osobnému stretnutiu v Auparku a vráteniu pôžičky 2.000,-€ a následne 500,-€. Poprel, že by podpísal
potvrdenie o prevzatí hotovosti 2.000,-€. Prvostupňový súd neuveril tvrdeniu odporkyne, že dňa vrátila
pôžičku v hotovosti. Text o prevzatí sumy 2.000,-€ 19.2.2011 písala ona, pričom podpis pod textom o
prevzatí sumy 2.000,-€ navrhovateľ poprel. Na tom istom potvrdení je text písaný rukou odporkyne

o vrátení sumy 500,-€ , ktorý už nie je podpísaný a okolnosti o vrátení tejto pôžičky si odporkyňa
nepamätá. Dôkazy o vrátení pôžičky v hotovosti boli pre prvostupňový súd nedostatočné, samotný text
ohľadomvráteniapôžičky2.000,-€ jepochybný,nedostatočneurčitý,nevyplývazneho,odkohoprevzal
navrhovateľ sumu 2.000,-€ a z akého titulu. Pochybnosti o vrátení pôžičky umocňuje aj skutočnosť, že
odporkyňa uviedla, že sama písala text „Prevzal 2.000,-€ dňa 19.2.2011 A.“, ale v z textu nevyplýva,

že odporkyňa vracia pôžičku, ale píše text v mene navrhovateľa, čo prvostupňový súd považoval za
nelogické. Pochybnosti o vrátení pôžičky v hotovosti mal súd aj z dôvodu, že odporkyňa si pamätá
okolnosti vrátenia pôžičky 2.000,-€ v hotovosti, ale nepamätá si už okolnosti vrátenia pôžičky 500,-€ . V
tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal, že na tej istej listine je napísaný dátum vrátenia sumy 500,-
€, avšak už bez podpisu navrhovateľa, bez uvedenia čo suma 500,-€ vyjadruje, t.j. opäť absentuje text

vyjadrujúci vôľu vrátiť pôžičku a vôľu prevziať pôžičku. Písomné označenie sumy a dátumu na listine
nič nevyjadruje. Uvedené skutočnosti viedli prvostupňový súd k záveru, že dôkaz- listina o vrátení
pôžičky v hotovosti je nevieryhodný, a preto súd nepovažoval za potrebné preukazovať pravosť podpisu
navrhovateľa grafológom. Odporkyňa uviedla, že má svedkov, ktorí jej tvrdenia o vrátení pôžičky môžu
potvrdiť , avšak svedkov neoznačila a od tohto dôkazu upustila. Prvostupňový súd argumenty ohľadom

vrátenia pôžičky považuje za nepresvedčivé a preto dospel k záveru, že v tomto smere odporkyňa
neuniesla dôkazné bremeno. V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané len vrátenie sumy 3.500,-
€ a preto na zvyšok dlhu súd zaviazal odporkyňu vo výroku rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie v časti úrokov z omeškania prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka keď uviedol, že úrok z omeškania nemusí byť dohodnutý v zmluve,

podmienkou vzniku nároku na jeho zaplatenie je skutočnosť, že dlžník svoj dlh včas nezaplatí. Vzhľadom
nato, že odporkyňa je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, postupoval prvostupňový súd tak, že ju
zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny odo dňa nasledujúceho po
splatnosti pôžičky ( zmluva zo dňa 10.9.2010) t.j. od 21.9.2010, kedy bola v omeškaní s platením sumy
4.000,-€. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania len zo sumy 2.000,€ , pričom súd je

viazaný návrhom navrhovateľa a nemôže priznať viac než sa domáha, a preto priznal navrhovateľovi
úrok z omeškania do 31.3.2011, nakoľko dňa 1.4.2011 došlo k zaplateniu časti istiny. Odporkyňu dlhuje
navrhovateľovi z titulu pôžičky uzavretej 10.9.2010 sumu 500,-€, ktorú je povinná zaplatiť s úrokom
omeškania od 1.4.2011. Odporkyňa je v omeškaní so zaplatením celej pôžičky 2.000,-€ od 1.10.2010,
a preto ju súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 2.000,-€ od

1.10.2010 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je určená ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. a vzhľadom nato, že navrhovateľ po späťvzatí návrhu v časti istiny neupravil návrh v časti úroku z
omeškania, zamietol súd návrh vo zvyšnej časti.
O zastavení časti konania prvostupňový súd rozhodol podľa a § 96 ods.1,2 O.s.p. a o trovách konania
podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože návrh

nebol dôvodný v celom rozsahu, k späťvzatiu návrhu v časti sumy 1.500,-€ došlo po začatí konania, a
preto nemohol ustáliť prevažný úspech žiadneho z účastníkov konania.

Proti tomuto rozsudku a to proti vyhovujúcemu výroku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne

žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Mala zato, že prvostupňový súd vychádzal z
nesprávnehoskutkovéhostavu,nevykonaldostatokdôkazovadospelknesprávnemuprávnemuzáveru.
Trvala na tom, že všetky dlhy voči navrhovateľovi riadne splatila a to buď vkladom na účet dňa 1.4.2011
sumu 2.500,-€, dňa 7.6.2011 sumu 1.000,-€ alebo priamym odovzdaním finančných prostriedkovnavrhovateľovidňa25.3.2011,ktorýchprevzatieosobnepodpísalapretojejniejezrejméprečosúdtento
doklad nevzal do úvahy a nevykonal dokazovanie na zistenie pravosti podpisu navrhovateľa. V konaní
teda dostatočne preukázala splatenie pohľadávky listinnými dôkazmi a pri neuznaní dokladu s podpisom

navrhovateľa sa súd riadil len svojimi domnienkami a vôbec nevykonal zisťovanie a dokazovanie na
túto skutočnosť.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odporkyňa mu v

hotovosti nevrátila žiadnu časť pôžičky, listina predložená odporkyňou nie je hodnoverná, je nelogická
a v tomto smere považoval za správne, že súd neuveril tomuto tvrdeniu odporkyne.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

odporkyne nie je dôvodné.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú

účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Sporové konanie ( ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci ) je ovládané prejednacou zásadou,
ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne
vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva
na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá

účastníkom tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné - teda okruh rozhodujúcich
skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah účastníkov
upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena ( t.j. okruh skutočností, ktoré
musia byť preukázané ), ako aj kto je nositeľom dôkazného bremena ( t.j. ktoré skutočnosti preukazuje
navrhovateľ, ktoré odporca ).

V predmetnej právnej veci je určujúcou hmotnoprávnou normou, ktorou sa riadi právny vzťah účastníkov
ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom,
založený zmluvou o pôžičke. Zákon v citovanom ustanovení nevyžaduje pre založenie tohto právneho
vzťahu uzavretie zmluvy o pôžičke v písomnej forme, to znamená, že zmluva o pôžičke môže byť
platne uzavretá aj ústne. V spore o zaplatenie dlhu z pôžičky ( ako v prejednávanej veci ) má veriteľ

( navrhovateľ ) povinnosť tvrdenia, že s dlžníčkou ( odporkyňou ) uzavrel zmluvu o pôžičke a že
na jej základe poskytol dlžníčke finančné prostriedky. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa
( navrhovateľa ) vyplýva dôkazné bremeno na tvrdenie, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že dlžníčke
( odporkyni ) boli poskytnuté peniaze a pre dlžníčku ( odporkyňu ) povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno
ak má byť v konaní úspešná, že dlh riadne a včas nezaplatila. Pokiaľ by tieto skutočnosti boli v konaní

preukázané, veriteľ, resp. dlžník by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i bremeno dôkazné.
V prípade, že účastník neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce
skutočnostizostanúnepreukázané,nesienepriaznivénásledkyvpodobetakéhorozhodnutiasúdu,ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné
bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je

výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka
nie je preukázané, je neúspech takéhoto účastníka v konaní.
Po oboznámení sa s obsahom spisu vzhľadom na zistený skutkový stav súdom prvého stupňa a
dôkaznú núdzu vo veci odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa ako
dlžníčka neuniesla svoje dôkazné bremeno. Odporkyňa za dôkaz, ktorý mal preukazovať splnenie dlhu

v žalovanej výške označila písomné potvrdenie s textom „ Prevzal 2.000 € dňa 19.2.2011 A. - podpis,
25.3.2011 500€“. Z tohto písomného potvrdenia, ale nie je možné ako uzavrel prvostupňový súd, vyvodiť
právny záver o vrátení pôžičky, keď tu absentuje označenie dôvodu z ktorého A., sumu 2.000,-€ prijal
( pri sume 500,-€ nadovšetko nie je vôbec žiadny podpis), rovnako tu absentuje text vyjadrujúci vôľu
vrátiť pôžičku a vôľu prevziať pôžičku, keď nadovšetko tento text mala písať priamo odporkyňa. Samotné

písomné označenie sumy a dátumu na listine jednoznačne nepreukazuje vrátenie sumy 2.500,-€ titulom
pôžičky. Odporkyňa ďalej tvrdila, že pri odovzdaní peňazí boli prítomné F. Z. B. P. T., ktoré navrhla v
konaní vypočuť ako svedkyne. Po výzve súdu aby oznámila ich adresy, uviedla, že tieto odmietli ísť
svedčiť, lebo sa boja a tak aj táto skutočnosť sama o sebe len spochybňuje obranu navrhovateľky ovrátení sumy 2.500,-€ navrhovateľovi. Odporkyňa sa v konaní ocitla v tzv. dôkaznej núdzi - výsledky
dokazovania neumožňovali súdu prijať záver ani o pravdivosti ani o nepravdivosti tej skutočnosti, že
dlh ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke riadne a včas nezaplatila a v takýchto prípadoch však súd musí

rozhodnúť v neprospech účastníka, ktorý nepreukázal túto rozhodujúcu skutočnosť čo je aj daný prípad.
Odporkyňa v odvolaní namietala, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonala ňou navrhnutý dôkaz a to znalecké dokazovanie. Odvolací súd uvedenú námietku považuje
za nedôvodnú, keď v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že nie je viazaný
dôkaznými návrhmi účastníkov a rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov bude vykonaný, je
výlučne na rozhodnutí súdu a nie účastníkoch konania / 120 ods. 1 O.s.p. / a preto nevykonanie dôkazov
podľa predstáv účastníka, nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred ním.
Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 , § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. keď navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady
trov konania a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
99,33€, ktorú zaviazal odporkyňu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu
zástupcovi navrhovateľa do troch dní.

Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.8.2014, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje
s poukazom na § 10 ods. 1 vzhľadom na predmet odvolacieho konania / 2.500,-€ / Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 91,29€ a
aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 99,33€ / 91,29€ +

1 x 8,04€ režijný paušál /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.