Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202596
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614202596.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu P. B. A., s.r.o., so sídlom L. XX, P., S. XX XXX XXX, právne
zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO
36 862 711, proti žalovanej V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., za účasti vedľajšieho
účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42
343 828, o zaplatenie 443,67 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník

č.k. 2C 107/2014-46 zo dňa 25.5.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil, aby do konania vstúpilo ako vedľajší účastník na
podporužalovanejZdruženie -Pomocaochranaspotrebiteľa„POS“, Nám.legionárov5,08001Prešov,
IČO 42 343 828.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predpokladom účasti Občianskeho združenia, predmetom činnosti
ktorého je ochrana práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v konaní ako vedľajšieho účastníka
vychádza výslovne zo znenia ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p.. Toto ustanovenie sledovalo účel v tom,
aby konanie vo svojom predmete poskytovalo priestor na ochranu spotrebiteľského práva bez ohľadu na
to, či sa jedná o spotrebiteľskú individuálnu alebo vec skupiny spotrebiteľov. Kritérium účelovosti samo o

sebe nemôže byť dôvodom pre nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania a toto je možné
zohľadniť až v rozhodnutí o náhrade trov konania. Konajúci súd prvého stupňa vybral na vyjadrenie
žalovaného, ktorý sa výslovne nevyjadril, že si neželá účasť vedľajšieho účastníka v konaní na jeho
strane. Z toho dôvodu súd prvého stupňa pripustil účasť vedľajšieho účastníka v konaní vychádzajúc aj
zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR z 5.2.2013 pod sp. zn. 3Cdo 188/2012.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
sa odvoláva v celom rozsahu proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Poukázal na návrh v dôvodovej
správe k Občianskemu súdnemu poriadku, ktorý nadobudol účinnosť k 1.1.2015. Z tejto vyplýva, že
je rôzna interpretačná prax súdov Slovenskej republiky ohľadne otázky pripustenia vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, hlavne pokiaľ ide o právnickú osobu. Z tejto dôvodovej správy mu vyplýva, že
musí byť aj súhlas účastníka pokiaľ má vystupovať vedľajší účastník na jeho strane, inak súd konajúci

vo veci na takýto podnet neprihliada. Ďalej tiež bolo poukázané na judikatúru Najvyššieho súdu SR
R62/2014, z ktorého vyplýva, že vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, proti komu
chce v konaní vystupovať alebo nesmie byť takáto účasť účastníkovi, či už na strane navrhovateľa
bola v tomto konaní nanútená. Súdny dvor EÚ dňa 27.2.2014 vydal rozsudok pod sp. zn. C 470/12, z
ktorého vyplýva, že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektoré z právnických osôb vstup do konania
nie je v rozpore s právom EÚ. Poukázal na to, že môže to združenie na základe plnomocenstva priamo

zastupovať príslušného účastníka konania. Rovnako je potrebné vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 3Cdo 188/2012 z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajšíúčastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasením podporovaného účastníka. Preto navrhol
zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, resp. zmeniť ho a nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka do
konania na strane žalovaného.

Žalovaný sa k tomuto odvolaniu nevyjadril.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. S účinnosťou od 15.10.2008 môže vystupovať v konaní
ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP. Druhú skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania

podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014 samotný zákon bez toho, aby explicitne vyžadoval súhlas
účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje so vstupom vedľajšieho účastníka. Procesný
kódex účinný do 31.12.2014 prezumoval súhlas hlavných účastníkov s vedľajším účastníctvom a o
prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodol len na návrh (§93 ods. 3 druhá veta OSP). Aj v prípade
nesúhlasu spotrebiteľa s vedľajšou intervenciou, avšak platilo aj ustanovenie § 93 ods. 4 OSP, podľa
ktorého „ V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám

za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností“. Riešením je gramatický čas slovesa vstúpiť, ktorý novela používa v tvare
„vedľajší účastník vstupuje“, nie „vedľajší účastník vstúpil“.
Z toho logicky vyplýva, v kontexte s účinnosťou novely od 1.1.2015, že súhlas účastníka musí predložiť
len ten vedľajší účastník, ktorý po 1.1.12015 do konania vstupuje, nie vedľajší účastník, ktorý už do

konania pred 1.1.2015 vstúpil.

Z opatrnosti sa vyjadrili aj k názorom, k právnej úprave účinnej do 1.1.2015, ktoré považujú pasivitu
spotrebiteľa, po tom, čo bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k vstupu vedľajšieho účastníka do konania,
za jeho nesúhlas so vstupom združenia, ako vedľajšieho účastníka, do konania.

Namietali, že ak by aj pasivita spotrebiteľa do 1.1.2015 mohla znamenať jeho nesúhlas ich vstupom do
konania, pričom však takýto záver sa zo žiadneho ustanovenia O.s.p. v znení do 1.1.2015 vyvodiť nedá,
chýba vysporiadanie sa so znením § 93 ods. 4 O.s.p., v znení do 1.1.2015.
Právna úprava účinná od 1.1.2015 totiž vychádzala z verejného záujmu na ochrane spotrebiteľov pre

úžerou.

Odvolací súd prejednal vec spolu s rozhodnutím v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 ods. 1, 2 O.s.p.,
a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a vec
aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 12.5.2014. Ide o nároky,

ktoré nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky od Slovak Telecomu, a.s., ktorý uzavrel so žalovaným
zmluvu o poskytovaní služby elektrickej komunikácie a nároky uplatnené v žalobe vyplývajú z tohto
zmluvné vzťahu. V priebehu konania oznámilo občianske združenie pod názvom Združenie - Pomoc a
ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42 343 828, že vstupuje do konania
na strane žalovaného na podporu jeho práv v konaní a žiadal doručiť návrh spolu s prílohami. Žalobca

sa aj vyjadril k tomuto oznámeniu dňa 26.6.2014 potom, čo súd prvého stupňa doručil toto oznámenie
o vstupe žalobcovi a vyzval dňa 26.6.2014 žalovaného, aby oznámil, či súhlasí s tým, aby do konania
vedľajší účastník Občianske združenie vstúpilo na podporu jeho práv. Žalovaný prevzal zásielku, ale k
veci nezaslal záporné stanovisko.

Možno súhlasiť s rozhodnutím súdu prvého stupňa z pohľadu § 93 ods. 2 O.s.p. a jeho zákonného
znenia. Z toho vyplýva, že právnické osoby, občianske združenia, majú možnosť priamo zo zákona
vstúpiť do konania. Otázka súhlasu toho účastníka, na ktorej strane chce vystupovať je opakovane
posudzovaná v rozhodnutiach odvolacích súdov, ale aj Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd si osvojil
názor dovolacieho súdu, na ktorý poukazoval a vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa v tom zmysle,

že žalovaný na podporu ktorého občianske združenie chcelo vstúpiť do konania nevyslovilo nesúhlas
so vstup, resp. neoznámilo súdu prvého stupňa, žeby mu bola táto účasť nanútená (3Cdo 188/2012).

Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.