Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813223356
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813223356.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04, Bratislava, Kubániho 16, proti odporcovi: N.
U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. T., M.R. U. XX, naposledy bytom S.-Y. 1, Ul. Y. XXXX/X, Česká
republika, t.č. na neznámom mieste, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské
združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, právne zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom 811
08 Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 2.796,60 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.008,25 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 %

ročnezosumy1.008,25EURod21.11.2010dozaplatenia,dotrochdníododňaprávoplatnostirozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

III. Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v sume 60,06
EUR, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava,
Sasinkova 6, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 2.796,60 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.11.2010 do zaplatenia.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 19.3.2010 uzatvoril s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.500,- EUR. Poskytnutý úver sa
odporca sa zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15 EUR, v termínoch
splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania s

úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2. Do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 268,80 EUR. Vzhľadom k tomu,
že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky č. 4 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo
veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu
neuhradených splátok vo výške 2.796,60 EUR dňa 21.11.2010. Túto sumu neuhradil ani čiastočne.

Dňa 21.5.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktorým do konania vstúpilo Spotrebiteľské

združenie OSA, právne zastúpený advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., ako vedľajší účastník na
strane odporcu.Dňa 13.11.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktorý uviedol, že nárok
navrhovateľa na zaplatenie istiny , ktorú odporca reálne čerpal a nesplatil nepopiera. Zároveň tvrdil,
že preto v časti neuhradenej istiny do konania nevstupuje. Vo vyjadrení ďalej okrem iného uviedol,

že v danej veci je kauzálnym a skutkovým základom spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je formulárovou (typovou resp. štandardnou) zmluvou. Odporca ju pred jej uzavretím
nemal možnosť reálne ovplyvniť. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere, na
základektorejposkytolodporcoviúver1.500,-EUR.Zozmluvyvyplýva,žesuma1.500,-EURpredstavuje
tzv. úverový limit a nie sumu reálne poskytnutú odporcovi. Z karty klienta vyplýva, že odporcovi bol

poskytnutý úver vo výške 1.277,05 EUR. Z príloh vyplýva, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu
268,80 EUR. Navrhovateľ žaluje sumu 2.796,60 EUR. Z návrhu ani jeho príloh jasne nevyplýva, z
čoho žalovaná suma pozostáva. Po odpočítaní neuhradenej istiny, predstavuje odplatu za poskytnutie
úveru suma 1.788,35 EUR. Toto je neprimerane vysoká odplata a je v rozpore s dobrými mravmi. V
percentuálnom vyjadrení predstavuje odplata za poskytnutie úveru 140%. Zmluva ďalej neobsahuje
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a i/, zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy,

t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť úveru. Úver
sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nárok navrhovateľa je preto neopodstatnený v časti
o zaplatenie sumy 1.788,35 EUR, toto plnenie nemá zmluvný ani zákonný podklad. Vedľajší účastník
zároveňpoukázalajnaniektoréustanoveniazmluvy,ktorépovažujezaneprijateľnézmluvnépodmienky.
Predovšetkýmjetodrobnépísmo,ktorýmsúpísanéúverovépodmienky.Ďalejsúto:zmluvnápodmienka

uvedená v bode 2 a príslušných pododsekoch, zmluvná podmienka v bode 4. s názvom revolving,
podmienka v bode 8 - dohoda o poskytnutí služby, či napr. rozhodcovská doložka. Ročná úroková
sadzba úveru 70% je nepochybne neprimerane vysoká a predstavuje tzv. civilnoprávnu úžeru. Vedľajší
účastník navrhol zamietnuť návrh v časti o zaplatenie sumy 1.788,35 EUR.

Odporcovi sa nepodarilo doručovať písomnosti súdu na poslednú známu adresu v Českej republike.
Zásielky sa vrátili súdu s poznámkou „adresát neznámy“. Novú adresu odporcu sa súdu nepodarila zistiť
ani prostredníctvom e-mailovej komunikácie s odporcom, keďže prestal odpovedať na e-maily, ktoré
mu boli zasielané súdom. Keďže sa nepodarilo zistiť osobu, ktorú by mu bolo možné ustanoviť ako
opatrovníka, súd uznesením zo dňa 18.12.2015 rozhodol, že sa mu budú písomnosti súdu doručovať

uložením v súdnom spise.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Navrhovateľ a vedľajší účastník sa na pojednávanie nedostavili,
navrhovateľ svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil. Odporca mal doručenie predvolania
vykázané uložením v spise. Súd preto pojednával v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku a vykonal dokazovanie týmito listinami: oznámenie o zosplatnení zo
dňa 11.10.2010, výpis z Obchodného registra SR týkajúci sa navrhovateľa, žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19.3.2010, zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere, oznámenie o schválení úveru zo dňa 19.3.2010, karta klienta.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutkový stav: Dňa 19.3.2010 uzavrel
navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8400028615. Z
textu zmluvy vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi čiastku úveru (úverový limit) vo výške 1.500,-
EUR. Splatnosť úveru bola určená ako (počet splátok/deň v mesiaci) 36/29, mesačná splátka vrátane
úroku 85,15 EUR, zmluvná odmena 1.565,40 EUR, RPMN za úver 67,72 %, ročná úroková sadzba

70%, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 EUR, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 1.185,29
EUR, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu 56,09%, ročná úroková sadzba revovingu
68,44%. Odporcovi bola navrhovateľom v skutočnosti poskytnutá len suma 1.277,05 EUR. Z poskytnutej
sumy uhradil odporca do dňa podania návrhu v splátkach len sumu 268,80 EUR. Navrhovateľ vyhlásil
dňa 11.10.2015 okamžitú splatnosť úveru s tým, že úver sa stane splatným, pokiaľ odporca neuhradí

sumu omeškanej splátky do 15 dní od doručenia oznámenia. Odporca po doručení oznámenia už žiadnu
ďalšiu splátku neuhradil.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného ku dňu uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného
v čase uzavretia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom
(navrhovateľ) a dlžníkom (odporca) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva.

Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto musí spĺňať náležitosti ustanovené
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Okrem
všeobecných náležitostí sú to náležitosti vyžadované ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z..
Absencia niektorých týchto náležitostí má za následok to, že spotrebiteľský úver sa v zmysle § 4 ods. 3zákona č. 258/2001 Z.z., považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takouto obligatórnou náležitosťou sú
okrem iného aj údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania podľa názoru súdu uvedené

údaje neobsahuje.

Zmluva o úvere zo dňa 19.3.2010 neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zo znenia zmluvy
nemá spotrebiteľ presnú a jednoznačnú informáciu o konečnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ

mohol už pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým napr. mal aj
možnosť uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi respektíve dodávateľmi.

Zmluva nespĺňa ani požiadavku zákona o jasnom a určitom vymedzení termínov splatnosti jednotlivých
splátok úveru. Tieto údaje musia byť uvedené presným, konkrétnym dátumom. Spotrebiteľovi musí byť
daná presná informácia o termínoch splatnosti jednotlivých splátok úveru. Nemožno od neho žiadať,

aby si tieto termíny určoval sám dodatočne vlastným výpočtom. V zmluve však takýto údaj o splatnosti
absentuje. Nenahrádza ho ani formulácia v zmluve, v znení: „36/29“.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že Zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa §
4 ods. 2 písm. g/ a i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade je teda

splnená podmienka ustanovená v § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a poskytnutý úver je preto potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odporca by si teda v celom rozsahu bol splnil svoju povinnosť
vočinavrhovateľoviužuhradenímsamotnejistinyúverubezúrokuapoplatkov.Zdokazovaniavyplynulo,
že odporcovi bola poskytnutá suma 1.277,05 EUR a doposiaľ z nej navrhovateľovi uhradil len 268,80
EUR. Je teda povinný uhradiť mu aj zvyšnú časť poskytnutej istiny v sume 1.008,25 EUR. V tejto

časti považoval súd návrh za dôvodný, zaviazal odporcu na úhradu uvedenej sumy a vo zvyšnej časti
žalovaného nároku návrh zamietol.

Keďže odporca je od 21.11.2010, teda odo dňa nasledujúceho po dni mimoriadnej splatnosti úveru,
v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku, vznikol navrhovateľovi od tohto dňa aj nárok na

úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy. Odporcu preto súd zaviazal zaplatiť úrok z omeškania
v navrhovateľom uplatnenej zákonnej sadzbe 9 % ročne zo sumy 1.008,25 EUR od 21.11.2010 do
zaplatenia.

Vedľajší účastník tvrdil, že vstúpil do konania len v tej časti, ktorá nezodpovedala, istine, ktorú odporca

reálne čerpal a nesplatil. Súd uvádza, že v danom prípade takýto „čiastočný“ vstup do konania nebol
možný. Občianske súdne konanie sa vykonáva v zákonom rámci stanovenom Občianskym súdnym
poriadkom. V zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa teda vedľajší účastník zúčastňuje
celého konania ako takého a zákon mu neumožňuje zúčastniť sa konania len v nejakej časti. Takto
obmedzená účasť vedľajšieho účastníka na konaní by prichádzala do úvahy len v prípadoch, kedy by

navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania spojil viaceré veci (nároky), pričom len niektorá z nich
by mala základ v spotrebiteľskom vzťahu. V takomto prípade by vedľajší účastník mohol a mal právo
vstúpiťdokonanialenvtejčasti,vktorejsinavrhovateľuplatňujepráva,majúcezákladvspotrebiteľskom
vzťahu. V inej časti konania by bola účasť vedľajšieho účastníka vylúčená. V predmetnej právnej veci
však o takýto prípad nejde. Tu si navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatnil len práva vyplývajúce

zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu medzi ním a odporcom a vedľajší účastník preto vstúpil a
zúčastnil sa celého konania.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov
pri zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v

prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou,
má však rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého do konania vstúpil. Právo, či
povinnosť na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka nemožno posudzovať odchylne od takéhotopráva, či povinnosti účastníka konania, na strane ktorého sa vedľajší účastník konania zúčastňuje. Ak
má takýto účastník podľa výsledku konania právo na náhradu trov konania, má toto právo i vedľajší
účastník na jeho strane.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil nárok v sume 2.796,60 EUR. Súd mu priznal
1.008,25 EUR (36 % uplatneného nároku) a vo zvyšnej časti 1.788,35 EUR (64%) jeho návrh zamietol.
Navrhovateľ bol teda úspešný len v rozsahu 36% a odporkyňa v rozsahu 64%. Čistý úspech odporcu
v konaní je teda 28% (64 - 36) a z uvedeného dôvodu má odporca nárok na náhradu 28 % účelne

vynaložených trov konania. Rovnaký nárok na náhradu trov konania má aj vedľajší účastník, vystupujúci
na strane odporcu. Odporca si nárok na náhradu trov neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Vedľajší účastník si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.11.2014. Trovy
konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Výšku náhrady trov za jeden úkon právnej služby si
vedľajší účastník vyčíslil v sume 81,33 EUR. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
v sume 60,06 EUR, ktoré sú vyčíslené nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia 81,33 EUR
- písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci samej 10.11.2014 81,33 EUR
- 2 x režijný paušál á 8,04 EUR 16,08 EUR
DPH 20 % 35,75 EUR

Spolu: 214,49 EUR

Podiel 28% z uvedenej sumy trov právneho zastúpenia je suma 60,06 EUR. Súd zaviazal navrhovateľa,
aby trovy konania v uvedenej výške nahradil vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.