Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa

Judgement was issued by Mgr. Danka Majdáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202273
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514202273.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci navrhovateľa

CD Consulting, s.r.o., Nagano Office Center, K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, právne
zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grőslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi Y. C., bytom XXX
XX X. S., miestna časť F. XXXX/XXX, občan SR, za účastí vedľajšieho účastníka na strane odporcu
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava,
IČO: 42 362 962, právne zastúpené JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova
13, 811 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie 419,17 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov
právnehozastúpeniavsume 75,84eurnaúčetprávneho zástupcu JUDr.Bohdana Jakubisa,advokáta
so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa navrhovateľ podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EH) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej

len nariadenie), domáha, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 419,17 eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
749,17eur15.02.2011do18.05.2011,zosumy683,17eurod19.05.2011do19.06.2011,zosumy617,17
eur od 20.06.2011 do 17.08.2011, zo sumy 551,17 eur od 18.08.2011 do

2C/103/2014
- 2 -

24.11.2011, zo sumy 485,17 eur od 25.11.2011 do 16.01.2012 a zo sumy 419,17 eur od 17.01.2012 do
zaplatenia a 6 % ročného úroku zo sumy 749,17 eur 04.04.2011 do 18.05.2011, zo sumy 683,17 eur
od 19.05.2011 do 19.06.2011, zo sumy 617,17 eur od 20.06.2011 do 17.08.2011, zo sumy 551,17 eur
od 18.08.2011 do 24.11.2011, zo sumy 485,17 eur od 25.11.2011 do 16.01.2012 a zo sumy 419,17 eur
od 17.01.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 2,50 eur a k náhrade trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa
30.06.2010 na zmenkovú sumu 749,17 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 %
denne zo sumy 749,17 eur od 15.02.2011. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na plateniepredložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ
uhradil sumu 330,- eur na zmenkovú sumu, na úroky uhradil 0 eur.
Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

Uznesením č.k. 2C/103/2014-81 zo dňa 30.12.2014 tunajší súd vyslovil, že vedľajšie účastníctvo
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7 Bratislava
na strane odporcu je prípustne.
Krajský súd Prešov uznesením č.k. 13Co/47/2015-91 zo dňa 5.4.2015 uznesenie tunajšieho súdu o

prípustnosti vedľajšieho účastníctva potvrdil.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie)
zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiu
zmenky, poučením o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré odporca prevzal osobne dňa

28.10.2014.
Odporca sa v určenej lehote 30 dní k návrhu nevyjadril.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k návrhu doručeným súdu dňa 05.01.2015 navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť uviedol, že terajší majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní vedome konal na škodu

dlžníka. Navrhovateľ si bol vedomý, že nadobúda zmenku od spoločností, ktorá poskytuje pôžičky a
úvery spotrebiteľom, a zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenku uplatniť, keďže by
tým porušil zákon a súd by mu jeho zmenkový nárok uplatnený v tomto konaní priznal. Vzhľadom na
uvedené má za to, že súd by sa mal zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a
odporcu. Na tieto kauzálne vzťahy sa aplikovala legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky,

pričom poukázal na ustanovenia §§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, resp. § 25
ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa
zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto by mal byť úver bez
úrokov a poplatkov.

Vedľajší účastník vyslovil názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Preto pri kolízií zmenkového práva so
spotrebiteľskými právami odporcu musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa, preto má za to, že
dohoda o vyplňovacom práve zmenky je v zmysle § 53 ods1 Obč. zák. neprijateľnou podmienkou (§
53 ods. 5 Ob. Zák.).

2C/103/2014
- 3 -

Ďalej poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva nemá obligátorné náležitosti v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda
spotrebiteľbymalvrátiťlensumuposkytnutéhoúveru. Zmenkatútoskutočnosťnezohľadňujeadokonca
umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne, čo je v rozpore so zásadou
dobrých mravov. Dohoda o vypĺňovacom práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý

spracoval právny predchodca navrhovateľa a odporca nemal možnosť ich ovplyvniť. Táto podmienka
teda nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná
s poukazom na § 53 ods. 5 Obč. zák. Ak je neplatná dohoda o vypĺňovacom práve blankozmenky,
neplatná je aj samotná zmenka. Pričom poukázal na právny záver vyslovený v rozsudku NS

SR č. 4Obo 161/2007 podľa ktorého z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo
na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov
zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho
považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.
Dohodu o vypĺňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú

aj pre obchádzanie zákona. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch,
dôsledkom čoho by žalovaný mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligátorných
náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch.Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 6.7.2015 (ako reakciu na vyjadrenie vedľajšieho účastníka)
uviedol, že nariadenie nepripúšťa vedľajšie účastníctvo v tomto konaní, vyzval súd aby rešpektoval

jeho právo na spravodlivý proces a upozornil súd na možnosť vzniku škody na jeho strane v dôsledku
nesprávneho úradného postupu. Ďalej opakovane zdôraznil, že tvrdenia a námietky uvedené vedľajším
účastníkom sú kauzálneho charakteru, pričom kauzálne námietky sú po indosovaní zmenky v zásade
neprípustne. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Akýkoľvek
zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom je po indosovaní irelevantným. Vedľajší účastník nemôže

vykonávať hmotnoprávne námietky voči zmenke, ktoré patria výlučne odporcovi. Navrhovateľ ďalej
poukázal na rozhodnutie KS Banská Bystrica sp. Zn. 43CoZm/10/2013 a iné.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu písomné.

V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 10.08.2015 bolo elektronický zverejnené a vyvesené na úradnej

tabuli súdu oznámenie, že dňa 18.08.2015 bude verejné vyhlásenie rozsudku, ktorý v uvedený deň bol
vyhlásený.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov - originálu
zmenky a obsahom pripojeného exekučného spisu sp. zn. 2Er 6/2012, kópiu ktorých zaslal účastníkom

konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
2C/103/2014
- 4 -

Zo zmenky súd zistil, že ju odporca vystavil v X. S. dňa 30.06.2010 a zaviazal sa na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 749,17 eur spolu so zmenkovým úrokom
0,25%denneod15.02.2011.Zmenkabolavystavenásdoložkou„bezprotestu“asdoložkou„naplatenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Odporca sa označil ako Y. C., bytom X. S., F. XXXX/XXX,
s rodným číslom , teda ako spotrebiteľ. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad

navrhovateľa.

Súdu je známe, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o, ako indosant predloženej zmenky, je právnická
osoba, ktorá okrem iného podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, čo potvrdzuje aj výpis
z obchodného registra ohľadom predmetu podnikania tejto spoločnosti. Ďalej je súdu z jeho činnosti

známe, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o, si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných konaniach. Konajúci
súd si potom pripojil aj spis tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/486/2012 vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o.
proti odporcovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky v sume 419,17 eur, kópiu listín z tohto spisu
súd zaslal aj účastníkom konania.

Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/486/2012 súd zistil , že pohľadávku
z tejto istej zmenky si spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde,
ktorý rozsudkom sp. zn. SR 04407/11 zo dňa 07.06.2011 odporcu zaviazal na zaplatenie 749,17
eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 749,17 eur od 15.02.2011 do zaplatenia a 6
% ročného úroku zo zmenkovej sumy 749,11 eur od 04.04.2011 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť 27.06.2011 a dňa 30.06.2011 sa stal vykonateľným.
V uvedenom exekučnom spise sa nachádza zmluvu o úvere, ktorú uzavrela spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o. s odporcom dňa 30.06.2010. Predmetom zmluvy bol záväzok spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.
poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi úver vo výške 400 eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť spolu s
príslušným poplatkom vo výške 792 eur v 12 mesačných splátkach po 66 eur počnúc dňom 01.8.2010. V

zmluve bolo označenie, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.
Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené ako formulár, kde podľa čl.
14 na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remintentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní

na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku , alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávaťzo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent.

V zmysle daných Všeobecných obchodných podmienok vystavil odporca dňa 30.06.2010 neúplnú
zmenku (blankozmenku), kde spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vystupovala ako remitent. Vzhľadom na to,
že odporca úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný,
vyplnila spoločnosť Pohotovosť ďalšie údaje zmenky a to zmenkovú sumu 749,17 eur a dátum začiatku
úročenia od 15.02.2011.

2C/103/2014
- 5 -

Uznesením č.k. 2Er/486/2012-15 zo dňa19.03.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2013
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Prešov č.k. 19CoE/85/2013-24 zo dňa 02.07.2013 súd

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že
rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňovala voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou,
spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a násl.

Obč. zák. ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. V uvedených rozhodnutiach bolo
jednoznačne konštatované, že vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcu je vzťahom
spotrebiteľským.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd sa preto
v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadi Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len
O.s.p.)

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZZŠ) vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľačl.I.§10ZZŠ aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,akobolodojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I. § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

2C/103/2014
- 6 -Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len Obč.
zák.), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy, t.j. k 30.06.2010 (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

2C/103/2014
- 7 -

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch Poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Právne posúdenie veci:
Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide
tak o zväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenku.
Podľa § 11 ZZŠ je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto
prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý
zmenka pôvodne zabezpečovala. Odporca ako priamy dlžník môže namietať voči navrhovateľovi ako

poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri

2C/103/2014
- 8 -

nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal
na jeho škodu.

Kauzálne námietky

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudla charakter zmenky na platenie, pričom však Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 18.07.2013
sp. zn. IV.ÚS 457/10 týkajúci sa obdobnej veci vyriešil otázku možnosti skúmania záväzkového vzťahu,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala v neprospech ďalšieho majiteľa zmenky, keď pripustil možnosť
uplatnenia kauzálnych námietok aj bez naplnenia dispozície § 17 ZZŠ.

Kauzálne námietky v prejednávanej veci vzniesol vedľajší účastník, súd na rozdiel od navrhovateľa je
toho názoru, že kauzálne námietky je oprávnený v prospech odporcu tento účastník vzniesť. Otázku
účastí vedľajšieho účastníka v tomto konaní preskúmal odvolací súd, ktorý dospel k záveru, že jeho
účasť v konaní je prípustná a žiaduca. Odvolací súd konštatoval, že podstatou účastí vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného je snaha všetkými dostupnými procesnými prostriedkami pomôcť tej

strane, na ktorej v konaní vystupuje k výhre v spore a má rovnaké procesné práva a povinnosti, ako
hlavný účastník. Prioritu musí mať verejný záujem o zbavení spotrebiteľa účinkov neprijateľnej zmluvnej
podmienky v rovine pravidiel verejného poriadku (viď uznesenie KS Prešov sp. zn. 13Co/47/2015).
Uvedený právny záver odvolacieho súdu dáva oprávnenie vedľajšiemu účastníkovi vzniesť v prospech
odporcu kauzálne námietky čím došlo k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zákona č. 191/1950

Zb. ZZŠ.

Podľa názoru súdu v súdenom prípade došlo k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zákona č.
191/1950 Zb. ZZŠ aj z dôvodu, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ideo konanie „pôvodného“ majiteľa zmenky, ktorý sa dohodne s „novým“ majiteľom zmenky na indosácii
zmenky s jediným cieľom - zbaviť dlžníka kauzálnych námietok a získať takpovediac „čistú“ zmenku.
Ustanovenie § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane indosatára. Indosatárovi

teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate,
ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007). „Vedomé“
konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v spojení
s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou k
dobromyseľnosti v občianskom práve.

Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania
zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje
určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je
platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.
Právny zástupca navrhovateľa v návrhu uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie
oakýchkoľvekinýchpotencionálneexistujúcichvzťahochodporcuapredchádzajúcehomajiteľazmenky,

ktorá bola v tomto konaní uplatnená.
Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom rohu
obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). Pri
nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré
2C/103/2014

- 9 -

sú označené rôznymi číslami v hornom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť
určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú,

ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že
pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.

Tvrdenú dobromyseľnosť spochybňuje kolízia medzi POHOTOVOSŤou a CD Consulting-om. Oboch
ich zastupuje tá istá advokátska kancelária (Fridrich Paľko), JUDr. Daniel „Paľko“ bol až do roku 2012

konateľom CD Consulting-u.
Súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe, že k indosácii zmeniek na navrhovateľa a k uplatneniu
nárokov zo zmeniek pôvodne vystavených v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. začalo dochádzať
po tom, ako slovenské súdy posúdili rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, za neplatnú a nepovolili výkon rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní v prospech

spoločnosti Pohotovosť, resp. aspoň čiastočne zamietli žiadosti o udelenie poverenia v časti týkajúcej
sa vymoženia zmenkových úrokov, prípadne ďalších nárokov.

Vzhľadom na uvedené súvislosti a personálne prepojenie súd dospel k záveru, že celá indosácia
zmenky bola zrealizovaná práve za účelom získania „čistej“ zmenky, proti ktorej dlžníci nebudú mať

možnosť žiadnych kauzálnych námietok týkajúcich sa pôvodného právneho vzťahu, využijúc pritom
charakter zmenky ako abstraktného cenného papiera, nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 a
právnickú osobu v cudzine, na ktorú mal pôvodný majiteľ zmenky prostredníctvom svojho právneho
zástupcu určitý dosah.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti by podľa názoru súdu boli splnené podmienky upravené v § 17
zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch preskúmať kauzu, teda právny vzťah, ktorý predchádzal
vydaniu zmenky aj bez kauzálnych námietok, ktoré však v súdenej veci vzniesol vedľajší účastník na
strane odporcu.

Vedľajšíúčastníknastraneodporcu vkonanívzniesolkauzálnenámietky,ktorémožnozhrnúťdoštyroch
bodov: 1. konanie na škodu dlžníka, 2. zákaz zabezpečenia dlhu zmenkou alebo šekom, 3. nedodržanie
obligátorných náležitosti zmluvy o úvere, 4. neprijateľná podmienka - dohoda o vypĺňovacom práve
zmenky.
Pokiaľ ide o prvú námietku vedľajšieho účastníka, t.j. vedomé konanie navrhovateľa na škodu dlžníka

- odporcu, s touto námietkou sa súd plne stotožnil, dôvody sú rozvedené vyššie. Rovnako sa súd plne
stotožnil aj s ďalším námietkami vedľajšieho účastníka.

Spotrebiteľský charakterZo zmluvy o úvere doloženej v exekučnom spise tunajšieho súdu súd zistil, že pôvodný právny
vzťah medzi spol. Pohotovosť, s.r.o. a odporcom mal spotrebiteľský charakter, ktorý vznikol na
základe formulárovej zmluvy. Skutočnosť, že tento záväzkový vzťah má spotrebiteľský charakter

jednoznačne konštatoval tunajší súd uznesením č.k. 2Er/486/2012-15 zo dňa19.03.2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu Prešov č.k. 19CoE/85/2013-24 zo dňa 02.07.2013, ktorým bola zamietnutá
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovskú
doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom.

2C/103/2014
- 10 -

Povaha spotrebiteľského právneho vzťahu sa podľa názoru súdu nezmenila ani postúpením
(indosovaním) zmenky. Po posúdení povahy účastníkov právneho vzťahu a ich práv a povinností je

uvedená zmluva zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je totiž nepochybné, že spol. Pohotovosť,
s.r.o. v danom prípade konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda vystupovala ako
dodávateľ, kým odporca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda
ako spotrebiteľ. Tiež je zrejmé, že táto spoločnosť poskytla odporcovi peňažné prostriedky na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme

(viď § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), teda poskytla mu finančné prostriedky,
ktoré sa zaviazal spolu s odplatou vrátiť.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je úlohou súdu v takýchto prípadoch ex offo skúmať
prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť

rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Uvedené skonštatoval Súdny dvor EÚ napr. v rozhodnutí vo veci
Pohotovosť, s.r.o. C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom medziiným uviedol, že vnútroštátny súd má v
každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy
sankcií (a nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak
má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode

38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa
záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie
formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť
ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť.

Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

Preto ani proces podľa nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom obísť
princípy unijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie.
Zmenka je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa
ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej

rovine bolo prízvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti
(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II. ÚS 222/07).

Najvyšší súd SR opakovane skonštatoval, že v spotrebiteľských veciach princíp „vigilantibus iura sripta
sunt" (právo patrí bdelým) v konkrétnych súvislostiach ustupuje

2C/103/2014
- 11 -dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn.
6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012).

Zo zmluvy o úvere uzavretej spoločnosťou Pohotovosť a odporcom dňa 30.06.2010 mal súd
nepochybne preukázané, že táto neobsahuje obligátorné údaje, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods.
2 ZoSÚ, t.j. údaje o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm.
f), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (písm. i), ročnú percentuálnu mieru nákladov (písm. j), údaj
o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a poplatkov (písm. k) ako aj údaj o priemernej hodnote

ročnej percentuálnej miere nákladov.

Absenciu týchto údajov zákon o spotrebiteľských úveroch v § 11 ods. 1 písm. a) sankcionuje tým, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Navrhovateľ je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na navrhovateľa

dopadajú všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej
ochrany. Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni
vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých
osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

Kódex o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými
mravmi(§4ods.8).Konanievrozporesčestnouobchodnoupraxou jetedanielenkonanímprotidobrým
mravom, ale explicitne proti zákonu.

Pokiaľ ide o zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, boli rozhodnutiami mnohých

súdov (najmä v exekučných veciach vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný majiteľ zmenky si exekučné
tituly od určitého času zabezpečoval mimo všeobecných súdov, najmä prostredníctvom notárskych
zápisníc a neskôr rozhodcovských rozsudkov) posúdené ako rozporné s dobrými mravmi (tieto pritom
pôvodne boli uplatňované a v zmluvách upravené ako úroky z omeškania, teda ako sankcia za
nesplácanie úveru a až od doby využívania zabezpečovacích zmeniek boli tieto priamo do zmenky

predtlačené ako zmenkový úrok). Súd sa stotožňuje s tým, že výška požadovaných zmenkových úrokov
je v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide ročne o sankciu dosahujúcu takmer výšku poskytnutej, resp.
dlžnej sumy. Toto konanie pôvodného veriteľa a následne navrhovateľa ako jeho nástupcu je nutné
vyhodnotiť ako odporujúce dobrým mravom.
Zdá sa, že navrhovateľ očakával, že v predmetnej veci bez ďalšieho budú uznané nároky, pritom dobre

mohol vedieť, že tieto nároky boli v skoršom období odmietnuté pre rozpor s pravidlami verejného
poriadku.

Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po
zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov

voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej
transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného
trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické
záujmy

2C/103/2014
- 12 -

spotrebiteľov.

Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby vykonal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa
a spotrebiteľ môže urobiť ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia (§ 7 a násl.
ZOS).

Nekalú obchodnú praktiku tejto povahy napĺňa práve navrhovateľ. Zmenkový úrok 0,25% denne
predstavuje 91,25 % ročne. Tento úrok má sankčnú povahu, pretože je priamo spojený s nedodržaním
povinnosti plniť aj po splatnosti pohľadávky. Aby sa tento úrok mohol podradiť pod inštitút neprimeranejsankcie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v čiernom zozname (§ 53 ods.4 písm. k/Obč.
zák., postačí, že má čo len čiastočne sankčnú povahu.
Zmluvná pokuta je úplne netransparentná. Postačí akékoľvek drobné porušenie menej závažnej

povinnosti a spotrebiteľovi sa o cca o jednu polovicu zvyšuje dlh. Celkom zjavne ide o netransparentnú
neprijateľnú sankciu.

Navrhovateľ uplatňuje aj poplatok za úver, ktorý je ďalšou netransparentnou klauzulou. Nič na tom
nemení fakt, že ide o hlavný predmet plnenia, keďže jednak je neprimerane vysoký a jednak je

netransparentný (neuzavretý okruh administrácie, porov. tiež C-134/13 Volksbank).

Na dosiahnutie týchto plnení sa dojednal neprijateľný rozhodcovský proces a zmenka, ktorú vyplnil čo
do istiny dodávateľ už v čase vzniku úverovej zmluvy s podstatným navýšením oproti dlhu (úver 400 Eur,
na zmenke vyplnená suma 749,17 eur). Súd aj vo vzťahu k samotnej istine považuje konanie veriteľa
za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného obohatenia na úkor iného už od samého začiatku

právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.

Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaných väčšinou
spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 Obč. zák., porov. BECK). To
platí aj pre navrhovateľa, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené.

Navrhovateľ pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a násl. OZ) a ktorých postavenie
nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1
OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez

rovnakého zástupcu (Fridrich Paľko) a navrhovateľovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil
spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.

Ďalej sa súd v plnej miere stotožňuje s kauzálnou námietkou týkajúcou sa dohody o vypĺňovacom práve
zmenky, ktorá bola uvedená vo VÚP, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca navrhovateľa

aodporcanemalmožnosťichovplyvniť. Súdmázato,žetátopodmienkanebolaindividuálnedohodnutá
a nepochybne spôsobuje značnú
2C/103/2014
- 13 -

nerovnováh v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie
práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná
podmienka je neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Obč. zák..

Ak je neplatná dohoda o vypĺňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Takýto
právny záver vyslovil NS SR v rozsudku sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008 podľa ktorého z
neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť
úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého
poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým

mravom a zásadám poctivého obchodného styku.
Rovnako sa súd stotožňuje s námietkou, že dohodu o vypĺňovacom práve blankozmenky a tým
aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. V danom prípade
vystavením zmenky sa právny predchodca navrhovateľa snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej
zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho by odporca mal vrátiť len

sumuposkytnutéhoúveruprenedodržanieobligátorných náležitostizmluvy ospotrebiteľskýchúveroch.
Súd má za to, že za takýchto okolnosti podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. sa veriteľovi súdna ochrana nemá
poskytnúť, pretože po práve má byť zmenka v moci druhej strany sporu.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd dohodu o vypĺňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú

podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 ods.1 Obč. zák., ide o dojednanie neplatné v súlade podľa
§ 53 ods.5 Obč. zák. , v prípade ak je neplatná dohoda o vypĺňovacom práve zmenky, je neplatná aj
samotná zmenka preto súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech.

Odporca mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania, odporca si však toto právo
neuplatnil, z obsahu spisu nevyplýva aby mu nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že mu právo na
náhradu trov konania nepatrí.

Trovy konania patria aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na podporu odporcu. Podľa

rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove (viď rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 21Co/15/2013,
6Co/32/2013, 19Co/52/2013 a množstvo iných), trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú
účelne.
V prejednávanej veci vedľajší účastník vyvinul aktivitu na obhajobu odporcu, doručil súdu kvalifikované
vyjadrenie - vzniesol kauzálne námietky, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, preto súd vedľajšiemu
účastníkovi právo na náhradu trov konania priznal.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si podaním doručeným súdu dňa 05.01.2015 uplatnil právo na
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 75,84 eur.
Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 419,17 eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov

je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 29,88
2C/103/2014
- 14 -

eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému
účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne uplatnil.
Odmena v takejto výške patrí za 2 úkony právnych služieb, a to:
- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/),
- písomné podanie zo dňa 30.12.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/),

Celkovo patrí vedľajšiemu účastníkovi odmena jeho právneho zástupcu v sume 59,76 eur.
K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov, za 2 úkony vykonaný v roku 2014 á 8,04 eur. Celkovo patrí vedľajšiemu
účastníkovi paušálna náhrada jeho právneho zástupcu vo výške 16,08 eur.
V dôsledku toho na trovách právneho zastúpenia patrí vedľajšiemu účastníkovi suma 75,84 eur.

Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 75,84 eur je navrhovateľ povinný
v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
2C/103/2014
- 15 -

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.