Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 14, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4C/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215014
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814215014.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, P.O.BOX 41, proti odporkyni P. U., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom L., Na W. XXX/XX, zastúpenej opatrovníkom Evou Baboľovou, súdnou
tajomníčkou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, občianskeho

združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITELOV, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo
námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v
Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie sumy 319,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok zaplatený z návrhu vo výške 12,30 eur.

O vrátenie súdneho poplatku súd žiada Slovenskú poštu a.s.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 13.8.2014

domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 319,92 eur s prísl., ktoré predstavujú sumu neuhradených
splátok revolvingového úveru poskytnutého navrhovateľom odporkyni na základe zmluvy č. 8400008144
zo dňa 17.4.2008.

Pred začatím pojednávania vo veci samej, navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu podaním zo dňa 2.2.2015 doručeným súdu dňa 05.02.2015 vzal podaný návrh celkom späť.

O zastavení konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Dispozícia s návrhom patrí medzi základné procesné oprávnenia navrhovateľa. Späťvzatím návrhu
navrhovateľ prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho návrhu nekonalo a nerozhodovalo. Procesnýmdôsledkom späťvzatia návrhu je zastavenie konania. Navrhovateľ vzal účinne podaný návrh v celom
rozsahu späť pred začatím pojednávania. Na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom súd v súlade s
cit.ust.§96ods.1O.s.p.konanievovecizastavil.Súhlasodporcusospäťvzatímnávrhusanevyžadoval,

nakoľko k nemu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej (cit. ust. § 96 ods. 3 O.s.p.).

O vrátení súdneho poplatku, ktorý navrhovateľ zaplatil vo výške 19,00,- eur, súd rozhodol podľa § 11
ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
platnom znení, podľa ktorého poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania

alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo
alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to,
či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie o súdnych poplatkov, pričom súdny poplatok
krátil podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkov o 6,70 eur. Preto sa navrhovateľovi vráti súdny
poplatok vo výške 12,30 eur, ktoré vrátenie vykoná Slovenská pošta, a.s. do 8 dní po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 odst. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Navrhovateľ ani odporkyňa náhradu trov konania neuplatnili. Vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporkyne trovy konania neboli priznané. I keď navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil
zastavenie konania, kedy by druhému účastníkovi patrila náhrada trov konania podľa § 146 ods. 2, veta
prváO.s.p.,vkonanínebolopreukázané,ževedľajšímúčastníkomvynaloženétrovykonaniaboliúčelné.

Samotnéoznámenieovstupevedľajšiehoúčastníkadokonanianemožnopovažovaťzaúkon,priktorom

by mu mohli vzniknúť účelne vynaložené trovy, s poukazom na obsah oznámenia zo dňa 10.11.2014.
Podľa obsahu ide o veľmi jednoduché podanie, navyše formulárového typu, kde vedľajší účastník v
jednotlivých konaniach obmieňa len niekoľko údajov a na jeho vypracovanie nie sú potrebné odborné
právne vedomosti advokáta, preto trovy právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie zastúpenia
súd považoval za neúčelne vynaložené. Ďalší úkon právnej služby, vyjadrenie vo veci samej zo dňa

1.12.2014, súd posúdil ako neúčelný. Vedľajší účastník vo vyjadrení vo veci samej vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku.

Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vykonaná
Zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorá zaviedla do Zákona č. 250/2007 Z.z. ustanovenie § 5b, podľa ktorého

má súd povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch. Upravuje sa postup
súdu, ktorý sa má aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady
v čase rozhodovania súdu o uplatnených nárokoch zo spotrebiteľských vzťahov. Ide o procesné
ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Súd teda na
premlčanie prihliada ex offo bez ohľadu na to, či účastník, prípadne vedľajší účastník vznesie námietku

premlčania.

V danom prípade sa jedná o jednoduchý spor a nebolo potrebné, aby samotné združenie, ktoré má
vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, využívalo právnu pomoc advokáta (splnomocniť ho
na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takéto združenie vstúpilo), keďže úlohou združenia

je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.
5 Zákona č. 250/2007 Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd v Žiline
vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/228/2012 zo dňa 31.7.2012 konštatoval, že je nadbytočné využitie
služieb advokáta, pokiaľ sa predmet konania týka hlavnej činnosti združenia a to aj s poukazom na

internetové stránky http:/oz-hoos.wix.com/hoos, z ktorých vyplýva, že vedľajší účastník vyvíja množstvo
aktivít v oblasti poskytovania pomoci spotrebiteľom a na tieto účely disponuje množstvom špecifických
odborných vedomostí, ktoré sú spôsobilé zabezpečiť riadne zastúpenie účastníka v konaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn.

6MCdo/5/2013 zo dňa 19.3.2014 (navrhovateľ EOS KSI s.r.o., vedľajší účastník na strane odporcu
HOOS, ktorému trovy konania priznané neboli z dôvodu ich neúčelnosti, hoci návrh bol zamietnutý
z dôvodu premlčania uplatneného nároku; námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník). Dovolací
súd konštatoval, že povinnosť hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd uloží jednému z účastníkovpovinnosť nahradiť trovy konania, ktoré (v priebehu konania) tento druhý účastník už zaplatil. Táto
povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva, teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť také trovy, ktoré

druhý účastník vynaložil zbytočne. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom priznania náhrady trov
konania (v zmysle citovaného zákonného ustanovenia) v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť
trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov
právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Naopak, je to
povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a

záver dostatočne odôvodniť. Dôraz na účelnosť náhrady trov, ktoré sa majú nahradiť je opodstatnený a
pre procesné právo typický. Pokiaľ súd neprizná úspešnému účastníkovi náhradu trov konania z dôvodu,
že trovy neboli vynaložené účelne, odôvodnenie musí zamerať práve na nadbytočnosť a neúčelnosť
vynaložených trov. Dovolací súd ďalej dospel k záveru, že súdy správne poukazovali na skutočnosť,
že v preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy
vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Je preto

nenáležité aj konštatovanie generálneho prokurátora, že pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní
nespočívalo len v rutinnom automatickom namietaní premlčania uplatneného práva. Mimoriadnym
dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov neobsahujú žiadne prvky ľubovôle. Nepriznanie náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkov konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich
neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa

obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v
Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na
súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo
inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu
pomocanáhradatrovkonaniasúdverozdielneveci,ktorésícespolusúvisia,avšakniesúneoddeliteľné.

Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom)
totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto
názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania
nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda

súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil
účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v
súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy
účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali
náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania
podľa§ 142 ods. 1 O.s.p., pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.