Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204415
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113204415.2

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 385 eur, t a k t o

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou Okresnému súdu Senica dňa 27.9.2012 domáhal,
aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom: B. B., narodená X.X.XXXX (ďalej len povinný),
v zákonom stanovenej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu
majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 385 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že je právnickou osobou, ktorá vykonáva na

základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov
a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, postupom podľa § 38
Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinným, pričom po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 900/2009. Nakoľko
exekučnýsúdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciespísanúsúdnymexekútoromprijalna

ďalšie konanie, došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť
o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Podľa žalobcu bolo povinnosťou
exekučného súdu, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, v zmysle
ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku,
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.4.2009, a to rozhodnutím o poverení.
K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 7
mesiacov). Podľa žalobcu je postup exekučného súdu nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresnéhosúdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si
žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla
majetková škoda v sume 125 eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o

nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje s spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z

dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Vyčíslenie vychádza
z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.
Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 385 eur, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Na podporu svojej žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery

v právo a rovnosť v spoločnosti; časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v
súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov; vyvolaná strata zisku, spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcu a jeho majiteľov; nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca analogicky vychádzal
z doktríny prijatej Ústavným súdom (poukázal na konkrétne nálezy), podľa ktorej sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) sumu 385 eur za celých 7 mesiacov, teda 55 eur za každý mesiac

omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie uvedenej doktríny Ústavného súdu
(660 eur za rok : 12 mesiacov= 55 eur za mesiac). Žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala, preto
podal túto žalobu.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 2.4.2013 doručenej súdu dňa 8.4.2013 uviedla, že žalobca v
žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Uviedla, že zo žaloby nie
je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,

resp. z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Žalobca neuviedol, či využil možnosť
podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť
podania ústavnej sťažnosti. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má napr. predseda súdu aleboÚstavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, keď poškodený podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. sa môže práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo
dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má za to, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody,

o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K
nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutiu o poverení exekútora po 15 dňovej dobe, žalovaná
uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo veľkým počtom nezákonných exekúcií a zbytočnom

vzniku trov exekučného konania. K novelizovanému § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je v
dôvodovej správe uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR a skutočnosť, že sa do
formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Žalovaná poukazovala na to,

že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Pokiaľ
ide o namietané prieťahy v konaní, žalovaná uviedla, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
(v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu
SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na to, nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa z. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a
priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaná preto nepovažuje za preukázanú ani existenciu
prieťahov v konaní. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom

spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote,
lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k
uvedenému vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom

23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré
spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených
so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, pričom neuvádza, či sa
jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za
zmenšeniemajetkupoškodeného,anizaušlýmajetkovýprospech. Skutočnúškodujepotrebnédokázať

listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok a žalobca nepreukázal jednak vznik škody
a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že jednak
vychádzať z paušálnej sumy 660 eur za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha, pretože Ústavný súd
prihliada vždy na konkrétne okolnosti prípadu a jednak vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,

neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských
aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia
„ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovejujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením,
čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy
ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila

zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva
zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku

podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii
platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy voči štátu. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva

názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu
s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Žalovaná ďalej uviedla, že
na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej
nemajetkovej ujmy a teda neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu

spočívajúcom v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi po uplynutí 15-dňovej
lehoty, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu
zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Žalobca vo svojom návrhu zároveň vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Senica
a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci a o prikázanie veci inému súdu.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23NcC/51/2012-14 zo dňa 12.11.2012 v spojení s opravným
uznesením č. k. 23NcC/51/2012-20 zo dňa 7.1.2013 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Senica
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Trnava, ktorému táto napadla dňa 25.2.2013.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, keď žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnila včas zaslaným e-mailom, pričom nežiadala o odročenie pojednávania a právny zástupca
žalobcu síce žiadal, aby sa nekonalo v ich neprítomnosti, avšak neuviedol dôležitý dôvod, pre ktorý by
malo byť pojednávanie vo veci odročené. Svoju neúčasť ospravedlňoval účasťou na pojednávaní v inej

veci vedenej v ten istý deň na Okresnom súde Bratislava II a na Okresnom súde Prešov. Súd však z
registra advokátskych spoločenstiev Slovenskej advokátskej komory zistil, že splnomocnenec žalobcu
je advokátska kancelária dvoch spoločníkov - advokátov, ktorí zamestnávajú šiestich koncipientov.
Vzhľadom na uvedené účasť advokáta na inom pojednávaní nebola v danom prípade dôležitým
dôvodom pre odročenie pojednávania, pretože za advokátsku kanceláriu mohol konať iný advokát, resp.

koncipient.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa zo žalobou zo dňa 17.9.2012, vyjadrením
žalovanej zo dňa 2.4.2013 s prílohami, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.4.2013, s obsahom exekučného
spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 4Er/182/2009, ako aj s obsahom ostatných listinných dôkazov a

celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.4.2013 uviedol, že žalovaná síce poukazovala na
nedostatky podanej žaloby, avšak neoznačila ich konkrétne vo vzťahu k individuálnemu žalobnému
návrhu. Hoci žalobca neuviedol spisové značky exekučných konaní, pravdivo opísal jemu známe

skutočnosti rozhodujúce pre predmet sporu, umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v
ktorom sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Žalobca označil ako dôkaz spis exekučného
súdu, ktorý obsahuje dôkazy umožňujúce uskutočniť presnú kalkuláciu plynutia času vzhľadom k
otázke dodržania zákonných lehôt súdom. Žalobca neprenáša dôkazné bremeno na súd, ale žiada,aby súd v tomto konaní vykonal rozhodujúci dôkaz, oboznámenie sa s exekučným spisom. Žalobca
preto nevidí dôvod na postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Žalovaná namietala nejasnosť titulu
nároku na náhradu škody, avšak žalobný návrh v časti VI. jednoznačne vypovedá o tom, že titul

nároku je určený podľa § 9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. a ide o nesprávny úradný postup spočívajúci
v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase a bol po právne
významný čas bezdôvodne nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy. V danom prípade je intenzita
zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu nesprávnym úradným postupom veľmi vysoká, z
dôvodu kumulácie skutočností vyvolávajúcich nesprávny úradný postup. Žalovaná sa snaží ospravedlniť

svoj nesprávny úradný postup tým, že prenáša zodpovednosť zaň na žalobcu, ktorý sa dostatočne
nesťažoval na jej nečinnosť. Platí základné právo každého na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a právo každého na prejednanie veci v primeranom čase (čl. 6
ods. 1 ECHR). Preto je pre existenciu prieťahov konaní, ako aj pre nečinnosť súdu, právne irelevantné
zaoberať sa typom, počtom urgencií a sťažností. Žalobca však vyvinul enormné úsilie, aby docielil
posun v exekučnom konaní, keď dňa 18.2.2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania,

dňa 20.5.2009 opätovne podal žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 20.5.2010 podal ďalšiu
žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 23.9.2010 podal žiadosť o informáciu o stave konania -
zmena exekútora, dňa 27.9.2010 podal žiadosť o informáciu o stave konania - zmena exekútora.
Keďže súd neuskutočnil žiadne účinné a efektívne riadiace opatrenia na odstránenie porušovania práv
žalobcu, podal sťažnosť ústavnému súdu, ktorou sa domáhal vyslovenia príkazu konať. Všeobecný

súd v danom konaní nerozhoduje o porušení základného práva sťažovateľa, ale o náhrade majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Žalovaná vo svojom vyjadrení namieta, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, pričom žalobca poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III.ÚS 201/2010 zo dňa 21.9.2010. Súd je povinný preskúmať
súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom v lehote 15 dní a dospieť k jednoznačnému záveru, či poverenie vydá
alebonevydá.Akexekučnýsúdvčasnevydápoverenie,alebouznesenieozamietnutínávrhunavydanie
povereniavlehote15dníodpodanianávrhu,spôsobujezbytočnéprieťahy.Žalobcapoukazovalnato,že
rozhodnutierozhodcovskejkomisiejeúplneinýprávnyinštitútakorozsudokrozhodcovskéhosúdu,preto
je rozsudok rozhodcovského súdu exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.

Žalobca sa svojím návrhom nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného
rozhodnutia, ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ ide o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, súdy požadujú, aby nárok na náhradu škody bol predbežne prerokovaný,
čo sa preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom
prípade bola žiadosť jednoznačne podaná, čo potvrdila žalovaná v obsahu svojho vyjadrenia, pričom

nárok žalobcu na náhradu škody poprela. Tvrdenie o predčasnom podaní žaloby v spojení s popretím
uplatneného nároku je čisto špekulatívne. Žalobca tiež popiera, že by akokoľvek maril predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na každý podnet žalovanej obšírnym stanoviskom,
bol pripravený poskytnúť všetky jemu dostupné informácie. Úmyslom žalovanej nikdy nebolo nárok
žalobcu uspokojiť Z hľadiska ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

nie je možné ústavnoprávne ospravedlniť žiaden zbytočný zásah do tohto práva a to bez ohľadu na
to, ako dlho z hľadiska času pretrváva. Skutočnosť, že Slovenská republika nevie v čase konania
zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na všeobecnom súde, nemôže byť
dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú
štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní. Otázku existencie

zbytočných prieťahov je potrebné skúmať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, berúc do úvahy
1. právnu a faktickú zložitosť veci, 2. správanie sťažovateľov, 3. spôsob, akým v konaní postupoval
okresný súd. Žalobca tvrdí, že po zohľadnení rozhodujúcich okolností daného prípadu, je potrebné
dospieť k záveru, že doterajším postupom exekučného súdu v exekučnom konaní došlo k zbytočným
prieťahom. Celková doba rozhodovania o návrhu na vydanie poverenia nemôže byť podľa názoru

žalobcu akceptovateľná. Právomoc rozhodnúť o škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má jednoznačne všeobecný súd. Okresný súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody je nepochybne
oprávnený skúmať, či sú splnené podmienky nároku na náhradu škody, pričom jednou z týchto
podmienok je aj existencia nesprávneho úradného postupu. Tvrdenie, že nesprávny úradný postup
je oprávnený skúmať len ústavný súd alebo predseda súdu je neudržateľné, ústavne nekonformné

a neprípustné. Pokiaľ ide preukázanie majetkovej škody, žalobca preukázal vznik škody označením
dôkazov,preukazujúcichnesprávnyúradnýpostupsúdu.Nečinnosťsúduspôsobilazmenuvpracovných
aktivitách zamestnancov a v administratívnych postupoch žalobcu a to v smere zvýšenia objemu
prác a postupov, tiež nutnosť prijať nových zamestnancov, čoho dôsledkom je zníženie majetku nastrane žalobcu. Vznik škody preukazujú listinné dôkazy založené v exekučnom spise. Žalobca si ako
náhraduškodyuplatňujenáklady,ktorémuvzniklivpriamejpríčinnejsúvislostisnekonanímexekučného
súdu. Aby však boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o výške nároku, žalobca na preukázanie výšky

škody zadal spracovanie posudku znaleckému ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave a žiada,
aby súd vykonal tento znalecký posudok ako dôkaz. Navyše, ak by sa znalecké dokazovanie ukázalo
byť nerealizovateľným, podľa § 136 O.s.p. určí výšku škody súd podľa svojej úvahy. Pokiaľ ide o
uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobca poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veci Comingersoll S.A. v. Portugalsko, v ktorom nevylúčil, že aj pri obchodnej

spoločnosti, môže vzniknúť aj iná ako peňažná škoda, volajúca po finančnom odškodnení. Ustálená
rozhodovacia prax Ústavného súdu je potom akceptovateľným ukazovateľom hodnoty pri stanovení
výšky nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením základného práva. Žalobca nesúhlasil s vykreslením
svojich podnikateľských aktivít vo svetle tak, ako to robí žalovaná vo svojom vyjadrení. Zodpovednosť
štátuzaškoduprivýkoneverejnejmocinemožnopodriadiťpodobčianskoprávnevzťahy.Štátsanemôže
poukazom na dobré mravy zbaviť zodpovednosti za škodu. K vzniku majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy by jednoznačne nedošlo, ak by súd rozhodnutie vydal včas, príčina a následok tak sú zrejmé, ich
spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 4Er/182/2009 súd zistil, že oprávnený dňa
22.2.2009 u súdneho exekútora spísal do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, čím sa začalo

exekučné konanie. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11156/08
zo dňa 12.11.2008. Dňa 3.4.2009 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: B. B., pre
vymoženiepohľadávky18,66euraspríslušenstvom.OkresnýsúdSenicavydaldňa20.4.2009poverenie
číslo 5205 044862 * súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému na vykonanie exekúcie. Zo žiadosti

súdneho exekútora zo dňa 5.8.2009 o opravu poverenia (ktorou sa exekútor domáhal opravy vydaného
poverenia v časti označenia správnej adresy sídla exekútorského úradu) vyplýva, že poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 22.4.2009. Okresný súd Senica následne
opravným uznesením č. k. 4Er/182/2009-11 zo dňa 3.9.2009, opravil vydané poverenie č. 5205 044862
* zo dňa 20.4.2009 v časti uvedenia sídla exekútorského úradu.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 125 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 385 eur.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vydania
poverenia (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľaustanovenia§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného

odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však

počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c, d), zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení
platnom a účinnom ku dňu začatia exekučného konania, (t.j. v znení účinnom do 31.3.2009) podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny

záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i) zákona č. 233/1995 Z. z. , podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa
zákon.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu

doručenia žiadosti o udelenia poverenia súdu, (t.j. v znení platnom do 31.5.2010) súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Senica v exekučnom konaní uvedenom vyššie. Nesprávny úradný postup okresného súdu mal podľa
žalobcu spočívať v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej 15- dňovej lehote, keď podľa žalobcu k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby na vydanie tohto rozhodnutia s omeškaním viac ako 7
mesiacov. Žalovaná sa bránila v konaní predovšetkým tvrdením, že prax ukázala, že lehota na poverenie

exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejaviloveľkým počtom nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Tiež poukazovala
na to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

V predmetnej veci žalovaná konkrétne neuviedla, kedy jej bola doručená žiadosť žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Poukazovala na to, že prvé
žiadostijejbolidoručenéuždňa23.4.2012,pričomuždňa27.9.2012boliokresnémusúdudoručenéprvé
žaloby, preto namietala, že nebola splnená podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody. Súd konštatuje, že hoci do dňa podania návrhu na súd t. j. 27.9.2012 šesťmesačná lehota uplynúť

nemusela, súd vo veci rozhodoval po uplynutí viac ako šesťmesačnej lehoty od podania návrhu na súd,
preto žalobu nepovažoval za predčasnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo

v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i

hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. V sporovom konaní, ktoré
je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný

opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom
opísanýmvžalobevspojitostispetitomjepotomvymedzenýzákladnárokuuplatnenéhožalobcom,ktorý
je premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Senica v exekučnom
konaní, ktorý Okresný súd Senica nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v zákonnej lehote.

Žalobca tvrdil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 7 mesiacov. Z
obsahu exekučného spisu sp. zn. 4Er/182/2009 (EX 900/09) však súd zistil, že toto tvrdenie žalobcu
je absolútne nepravdivé. Oprávnený spísal dňa 22.2.2009 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor bol potom povinný podať súdu v lehote 15 dní od
spísania tohto návrhu (§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V danom prípade exekútor stanovenú 15 dňovú lehotu nedodržal a svoju žiadosť o udelenie
poverenia doručil Okresnému súdu Senica až dňa 3.4.2009. Uvedená skutočnosť vyplýva z podacej
pečiatky na žiadosti exekútora o udelenie poverenia, kde je uvedený dátum 3.4.2009, t. j. piatok. Lehota

15 dní na rozhodnutie súdu o žiadosti exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadkuzačalapotomplynúťdňa4.4.2009,pričomkoniectejtolehotypripadolnasobotudňa18.4.2009,
čo znamená že koniec tejto procesnej lehoty na rozhodnutie súdu sa presunul na najbližší nasledujúci
pracovný deň, ktorým bol pondelok 20.4.2009 (§ 57 ods. 1,2 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku). Okresný súd Senica dňa 20.4.2009 vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému

poverenie č. 5205 044862 *, z čoho vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci rozhodol súd o žiadosti o
udelenie poverenia v zákonnej 15-dňovej lehote a nie s omeškaním 7 mesiacov ako nesprávne, pre
neznalosť konkrétneho skutkového stavu veci, tvrdil v žalobe žalobca.Vzhľadom na to, že Okresný súd Senica v predmetnej exekučnej veci oprávneného Pohotovosť s.r.o.
proti povinnej Denise Danielovej, pre vymoženie sumy 18,66 eura, vedenej u súdneho exekútora pod
sp. zn. EX 900/09 a na okresnom súde pod sp. zn. 4Er182/09, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v súlade s ustanovením § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, bolo potom už nadbytočným zaoberať sa ďalšou argumentáciou žalobcu, keď súd
nie je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpoveď na všetky argumenty nastolené účastníkmi
konania, ak nie sú tieto pre rozhodnutie vo veci podstatné.

Ustanovenie § 9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu. Pre
priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie
troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená,
že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno
preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, tu žalobcovi. V tomto prípade, vzhľadom

na vyššie uvedené, nie je splnená už prvá podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody
podľa z. č. 514/2003 Z. z., a to existencia nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu považoval
za neopodstatnenú.

Súd preto nevidel dôvod, aby sa ďalej zaoberal existenciou škody, jej rozsahom a nemajetkovou ujmou,
keďže mal za to, že v predmetnej veci nie je splnená základná podmienka existencie nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu vo veci, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzhľadom k tomu nie je potrebné
skúmať výšku škody, či nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha.

V danom prípade je z obsahu exekučného spisu nepochybné, že lehota 15 na rozhodnutie o udelení
poverenia exekučným súdom dodržaná bola, preto mal súd za to, že akékoľvek ďalšie dokazovanie
vo veci by bolo nehospodárne, preto zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania na preukázanie
výšky škody znaleckým posudkom znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Vkonanítiežžalovanávznieslanámietkupremlčania,akdošlokuplynutiu15-dňovejlehotyoddoručenia
žiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepreddňom23.4.2009.Vdanom
prípade žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 3.4.2009, 15-dňová
lehota na rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia (ako už bolo vyššie uvedené) uplynula

dňa 20.4.2009. Dňa 21.4.2009 potom začala žalobcovi plynúť 3 ročná lehota na podanie žaloby o
náhradu škody podľa § 19 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z., pričom zároveň z ustanovenia § 19 ods. 3 z. č.
514/2003 Z. z. vyplýva, že lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Trojročná lehota
na podanie žaloby o náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. žalobcovi márne uplynula dňa 21.4.2012.

Žalovanej boli prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku doručené až dňa 23.4.2012, to znamená
že až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty žalobcovi v tomto prípade. Pokiaľ teda žalobca podal
žalobu na súd dňa 27.9.2012, podal ju po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty a žalovaná v
danom prípade úspešne vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom súdu. Nárok žalobcu je tak premlčaný, preto aj z uvedeného dôvodu,

súd žalobu zamietol.

S poukazom na uvedené dospel súd jednak k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje teda ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, žalobca nepreukázal
svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
a zároveň žalovaná úspešne vzniesla námietku premlčania, a preto je žaloba žalobcu v celom rozsahu
nedôvodná a z ktorých dôvodov súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, plne úspešnej
žalovanej však náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil a žalovaná ani nepreukázala, že by jej
trovy konania vznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.