Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207734
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714207734.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Y. XXX/X, XXX XX K., zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom,
advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen proti odporcovi Štátny
veterinárny a potravinový ústav, so sídlom Jánošíkova 1611/58, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 42 355 613,
zastúpený JUDr. Pavlom Helmom, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Nám. SNP č. 75/26, 960
01 Zvolen, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 499,14 Eur na
účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Pavla Helma, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Nám.
SNP č. 75/26, 960 01 Zvolen, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.05.2014 súdu doručeným dňa 30.05.2014 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd
určil, že výpoveď zo dňa 16.12.2013, ktorú mu dal odporca, je neplatná s tým, aby bol odporca zároveň
zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 600,- Eur mesačne od 01.05.2014 až do času,
keď mu odporca umožní pokračovať v práci. Navrhovateľ žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov

konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1979
pracoval u odporcu ako zamestnávateľa (ktorý sa od 01.01.2014 stal právnym nástupcom jeho
pôvodného zamestnávateľa - Štátny veterinárny ústav Zvolen, so sídlom Pod dráhami 918, 960 86
Zvolen, IČO: 00597 538) na pracovnej pozícii opravár - údržbár. Dňa 19.12.2013 mu chcel odporca
osobne doručiť písomnosť, ktorou mala byť podľa tvrdení odporcu Výpoveď z pracovného pomeru z

organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ a § 29a/ Zákonníka práce zo dňa 16.12.2013 (ďalej
len „výpoveď“), avšak z dôvodu, že zástupcovia zamestnávateľa - odporcu žiadali od navrhovateľa
potvrdiť prevzatie uvedenej písomnosti jeho vlastnoručným podpisom ako aj z obavy o samotný obsah
písomnosti, navrhovateľ túto písomnosť neprevzal a požiadal o jej doručenie prostredníctvom pošty na
adresu jeho bydliska. S výpoveďou sa navrhovateľ oboznámil až dodatočne po opakovanej výzve jeho
právneho zástupcu adresovanej odporcovi. Podľa navrhovateľa je výpoveď neplatná, a to pre viacero
formálnych a materiálnych nedostatkov. Jednak navrhovateľ poukazuje na to, že výpoveď mu bola daná

z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej
len „Zákonník práce“), pričom však podľa neho sa vo výpovedi výslovne neuvádza, že bolo zrušené
práve jeho pracovné miesto aj keď z nej vyplýva, že bola zrušená pracovná pozícia opravár - údržbár,
z toho však nemožno vyvodiť záver, že zrušenie uvedenej pozície viedlo k výpovedi danej práve jehoosobe. Ďalej navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že dňa 13.12.2013 odporca prijal Rozhodnutie
o zmene organizačnej štruktúry číslo: 1 555/2013 (ďalej len „rozhodnutie o organizačnej zmene“), v
ktorom uviedol, že na dvoch pracovných pozíciách dochádza k zníženiu počtu zamestnancov z pôvodne

piatich na štyroch s tým, že zároveň dochádza k zrušeniu pozície opravár - údržbár, pričom však podľa
navrhovateľa v uvedenom rozhodnutí absentuje konštatovanie o nadbytočnosti troch zamestnancov,
pričom v ňom ani nie je uvedené, ktorých konkrétnych zamestnancov sa zníženie počtu pracovných
miest týka. Rovnako tak v Zápisnici zo stretnutia členov vedenia ŠVÚ so zástupcom zamestnancov zo
dňa 13.12.2013 (ďalej len „zápisnica“), sa uvádza, že na úseku autoprevádzky dochádza k zníženiu

počtu zamestnancov z piatich na štyroch ako aj to, že sa ruší pozícia opravár - údržbár a že uvedené
organizačné zmeny majú viesť k ukončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom, pričom však ani z
tohto textu nie je podľa navrhovateľa zrejmé, z akého dôvodu sa odporca rozhodol vzhľadom na tieto
organizačné zmeny ukončiť pracovný pomer práve s jeho osobou. Berúc do úvahy uvedené navrhovateľ
má za to, že samotná výpoveď je koncipovaná inak ako zápisnica, nakoľko osoba navrhovateľa sa
v nej nespomína v súvislosti so zrušením pracovného miesta na úseku autoprevádzky a taktiež sa

v nej vôbec nespomína ani zrušenie pracovného miesta na danom úseku, čo možno považovať za
zmätočné. S poukazom na tieto skutočnosti tu podľa navrhovateľa nie je daná príčinná súvislosť medzi
rozhodnutím o organizačnej zmene a daním výpovede jeho osobe zo strany odporcu. Navrhovateľ
zdôraznil aj to, že z jeho pracovnej zmluvy ani nevyplýva skutočnosť, že by u odporcu pracoval na pozícii
autoprevádzky, keď to sa odporca pravdepodobne iba domnieval, a to na základe obsahu pracovnej

náplne, ktorú v poslednej dobe navrhovateľ u neho plnil. Podľa navrhovateľa si odporca riadne nesplnil
povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 74 Zákonníka práce, nakoľko z predloženej zápisnice nie
je zrejmé, či bola výpoveď riadne prerokovaná. Napokon navrhovateľ uviedol, že odporca si žiadnym
spôsobom nesplnil ani povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko mu neponúkol
žiadne iné voľné pracovné miesto, ktoré by navrhovateľ odmietol, so zdôraznením tej skutočnosti,

že odporca vo výpovedi neuviedol, že by nemal možnosť navrhovateľa naďalej zamestnávať, a to aj
napriek tomu, že zo zápisnice - bod 4. vyplýva skutočnosť, že odporca mal dňa 13.12.2013 vedomosť
o tom, že od 01.01.2014 disponuje dvomi voľnými pracovnými miestami, ktorých sa rozhodnutie o
organizačnej zmene nedotklo. S poukazom na uvádzané skutočnosti je podľa navrhovateľa výpoveď zo
dňa 16.12.2013 daná mu zo strany odporcu neplatná, keď potom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi

aj náhradu mzdy v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 22.07.2014 žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný
v celom rozsahu zamietnuť, a to s poukazom na nasledovné skutočnosti. Podľa odporcu je pravdivé
tvrdenie navrhovateľa ohľadom toho, že dňa 19.12.2013 na pracovisku a pred svedkami odmietol

navrhovateľ prevziať výpoveď od odporcu s tým, že na výpovedi sa nachádzajú podpisy vedúcich
zamestnancov odporcu ako aj zástupcu zamestnancov, ktorými je táto skutočnosť osvedčená. Nakoľko
navrhovateľ odmietol výpoveď prevziať bez uvedenia dôvodu, treba ju podľa odporcu považovať za
platne doručenú v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Ďalej odporca poukázal na bod 1. resp.
2. zápisnice, kde sa okrem iného uvádza; „skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov

s dotknutými zamestnancami nasledovne: - opravár - údržbár - zrušenie pozície opravár - údržbár.
Ukončenie pracovného pomeru s p. X. X., dát. nar.: X.X.XXXX. S uvedenými zamestnancami bude
uskutočnený osobný pohovor, kde budú oboznámení so skutočnosťou, že pracovné miesta, na ktorých
vykonávali svoju prácu, sú zrušené z organizačných dôvodov a z dôvodu, že zamestnávateľ nemá
pre nich iné voľné pracovné miesto, ukončí s nimi pracovný pomer z organizačných dôvodov.“ V

nadväznosti na to odporca dodal, že v rozhodnutí o organizačnej zmene je okrem iného uvedené;
„predmetné rozhodnutie bolo prejednané dňa 13.12.2013 so zástupcom zamestnancov U.. F. L.. S
predmetným rozhodnutím budú oboznámení všetci dotknutí pracovníci.“ Podľa odporcu z uvedených
listinných dôkazov jednoznačne vyplýva skutočnosť, že osobné pohovory s dotknutými zamestnancami
boli vykonané a v priebehu predmetných rozhovorov bol aj navrhovateľ ako dotknutý zamestnanec

oboznámený s tým, že odporca nemá pre neho voľné pracovné miesto. Záverom vyjadrenia odporca
uviedol, že k rozhodnému obdobiu nemal pre navrhovateľa vhodné voľné pracovné miesto, ktoré
by mu bol povinný ponúknuť v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, a to z toho dôvodu,
že navrhovateľ na uvedené pracovné miesta nespĺňal odborné kvalifikačné predpoklady, keď ku dňu
31.12.2013 sa uvoľnili pracovné miesta po pani C.. U. X. vykonávajúcej funkciu technického pracovníka

s vysokoškolským vzdelaním a po pani K. B. pracujúcej na pozícii laborantka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie fotokópiou súčasti pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1979 - Prijatie do
služieb - platový výmer, formulárom o pracovnej náplni navrhovateľa zo dňa 02.09.2003, výpoveďou zodňa 16.12.2013, rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 13.12.2013, zápisnicou zo dňa 13.12.2013,
prečítanímlistinnýchdôkazovpredloženýchúčastníkmikonania,výpoveďounavrhovateľaakoajďalšími
dôkazmi vykonanými v priebehu konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Navrhovateľ bol od
01.08.1979 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1979 v pracovnom pomere u zamestnávateľa
- Štátny veterinárny ústav Zvolen, so sídlom Pod dráhami 918, 960 86 Zvolen, IČO: 00597 538,
ktorý bol rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky číslo:

4849/2013-250 zo dňa 26.11.2013 zrušený bez likvidácie (ďalej len „rozhodnutie ministerstva č.
4819/2013-250 zo dňa 26.11.2013“), keď s účinnosťou od 01.01.2014 sa stal jeho právnym nástupcom
odporca. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že navrhovateľ pôvodne pracoval vo
funkcii odborný robotnícky špecialista, pričom s účinnosťou od 09.01.2004 vykonával pracovnú činnosť
vo funkcii opravár a údržbár ako vyplýva z formulára o pracovnej náplni navrhovateľa zo dňa 02.09.2003
(v spise na č.l. 45 - 47). Z vykonaného dokazovania vzal súd za nesporné aj tú skutočnosť, že dňa

19.12.2013 bola navrhovateľovi doručovaná výpoveď zo dňa 16.12.2013, v ktorej bol za výpovedný
dôvod označený § 63 ods. 1 písm. b) a § 29a Zákonníka práce, pričom ten odporca skutkovo vymedzil
organizačnými zmenami, ku ktorým došlo v kontexte rozhodnutia ministerstva č. 4819/2013-250 zo dňa
26.11.2013, keď U.. U. U. zastávajúci u odporcu funkciu riaditeľa vydal dňa 13.12.2013 rozhodnutie
o organizačnej zmene, ktorým okrem iného bolo rozhodnuté o znížení počtu zamestnancov na úseku

autoprevádzky z piatich na štyroch ako aj o zrušení pozície opravára - údržbára, v dôsledku čoho
sa navrhovateľ stal pre odporcu nadbytočný. Oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa
28.03.2014 (v spise na č.l. 13) mal právny zástupca navrhovateľa oznámiť odporcovi, že výpoveď zo
dňa 16.12.2013 považuje ich strana za neplatnú, keď zároveň oznámil odporcovi, že navrhovateľ trvá
na tom, aby ho odporca aj naďalej zamestnával.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú

aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď
z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu

prácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia
výpovede trval najmenej päť rokov.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Súd dáva do pozornosti, že hmotnoprávnou podmienkou platnej výpovede okrem platného prejavu vôle
smerujúceho k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou je aj kvalifikované doručenie písomného
prejavu druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu. V tomto prípade má súd za to, že k platnému

doručeniu výpovede navrhovateľovi došlo v zmysle § 38 ods. 4 veta druhá Zákonníka práce, a to dňom
19.12.2013, kedy navrhovateľ na pracovisku odmietol prevziať odporcom doručovanú výpoveď, o čom
svedčiapodpisyvedúcichzamestnancovodporcuakoajzástupcuzamestnancovuodporcunasamotnej
výpovedi,atomenoviteriaditeľaU..U.U.,zástupcuriaditeľaU..C.O.azástupcuzamestnancovU..F.L..
V nadväznosti na uvedené treba potom hmotnoprávnu lehotu vymedzenú v ustanovení § 77 Zákonníka

prácenauplatnenienárokunaurčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďoupovažovať
za zachovanú, keď trojmesačná výpovedná doba mala navrhovateľovi uplynúť dňom 31.03.2013, pričom
ten v rámci zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty podal dňa 30.05.2014 na súd návrh o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy.V prejednávanej veci navrhovateľ namietal neplatnosť skončenia pracovného pomeru jednak z dôvodu
neexistencie príčinnej súvislosti medzi jeho nadbytočnosťou a organizačnými zmenami, ku ktorým došlo

u odporcu, z dôvodu nesplnenia ponukovej povinnosti zo strany odporcu ako aj z dôvodu, že odporca
si nesplnil zákonnú povinnosť, ktorá mu v spojitosti s týmto dôvodom výpovede vyplýva z ustanovenia
§ 74 Zákonníka práce, a teda, že riadne neprerokoval jeho výpoveď so zástupcami zamestnancov. S
ohľadom na uvedené musel súd v prvom rade skúmať či jednostranný právny úkon odporcu spočívajúci
vo výpovedi zo dňa 16.12.2013 danej navrhovateľovi, je platný. V konaní mal súd za preukázané, že

odporca v nadväznosti na rozhodnutie ministerstva č. 4819/2013-250 zo dňa 26.11.2013 prijal dňa
13.12.2013rozhodnutieoorganizanizačnejzmenescieľomzvýšiťefektívnosťpráce,atozníženímstavu
zamestnancovvpracovnompomereazrušenímpracovnejpozície.Konkrétnepredmetnýmrozhodnutím
došlo u odporcu k zníženiu počtu zamestnancov pracujúcich vo funkcii administratívny pracovník odboru
zdravia zvierat, a to z pôvodného počtu piatich zamestnancov na štyroch, na úseku autoprevádzky sa
znížil počet zamestnancov z piatich na štyroch a zrušila sa pozícia opravára - údržbára. Zo zápisnice

vyhotovenej na stretnutí členov vedenia ŠVÚ so zástupcami zamestnancov odporcu dňa 13.12.2013
vyplýva, že v súvislosti s rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 13.12.2013 bolo v zmysle § 74
veta prvá Zákonníka práce prejednané členmi vedenia odporcu so zástupcom zamestnancov odporcu
U.. F. L. skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov s dotknutými zamestnancami, kde
sa okrem iných uvádza aj navrhovateľ, nakoľko z doslovného znenia bodu 1. zápisnice nepochybne

vyplýva skutočnosť, že došlo k zníženiu počtu zamestnancov na úseku autoprevádzky z pôvodne piatich
na štyroch zamestnancov ako aj k zrušeniu pozície opravár - údržbár, v dôsledku čoho bude pracovný
pomer s navrhovateľom, ktorý je tam dostatočne identifikovaný menom, priezviskom a dátumom
narodenia, ukončený. V predmetnej zápisnici sa ďalej uvádza, že s uvedenými zamestnancami sa
uskutoční osobný pohovor, v rámci ktorého budú oboznámení so skutočnosťou, že pracovné miesta,

na ktorých vykonávali pracovnú činnosť boli zrušené z organizačných dôvodov a z dôvodu, že odporca
nemá pre nich iné voľné pracovné miesto, v dôsledku čoho bude pracovný pomer s nimi a teda aj s
navrhovateľom ukončený z organizačných dôvodov. Skutočnosť, že rozviazanie pracovného pomeru
s navrhovateľom bolo prejednané so zástupcom zamestnancov dňa 13.12.2013, pričom zástupca
zamestnancov vyjadril súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b)

a § 29a Zákonníka práce sa uvádza aj v samotnej výpovedi zo dňa 16.12.2013.

Podľa § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo

výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Súd teda predmetnú výpoveď skúmal z hľadiska § 61 Zákonníka práce a dospel k záveru, že výpoveď
bola vyhotovená v písomnej forme, možno ju považovať za doručenú a ako vyplýva z obsahu právneho

úkonu bola daná z dôvodu vymedzenom v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre
nadbytočnosť, a to z dôvodu organizačnej zmeny spočívajúcej jednak v znížení počtu zamestnancov na
úseku autoprevádzky z pôvodných piatich zamestnancov na štyroch ako aj v zrušení pozície opravára
- údržbára, čím došlo k ukončení pracovného pomeru s navrhovateľom. Súd má za to, že dôvod
výpovede bol vo výpovedi dostatočne skutkovo vymedzený tak, že ho nie je možné zameniť s iným

výpovedným dôvodom, v dôsledku čoho súd nepovažoval výpoveď danú odporcom za neplatnú podľa
kritérií obsiahnutých v § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Čo sa týka samotnej organizačnej zmeny,
súd je toho názoru, že k organizačnej zmene u odporcu došlo, pričom z hľadiska právneho treba
dodať, že v zmysle ustálenej judikatúry rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho
úkonu, keď potom súd nie je oprávnený rozhodovať o prípadnej neplatnosti organizačnej zmeny, súd

je obmedzený iba na zistenie skutočnosti či existuje příčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou
a nadbytočnosťou zamestnanca, ktorú preukazuje zamestnávateľ teda odporca. Rovnako tak platí, že
výber nadbytočného zamestnanca je výlučne vecou zamestnávateľa, pričom súd nemôže preskúmavať
správnosť vykonaného výberu. Súd teda skúmal, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento
výpovedný dôvod. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť

medzi organizačnými zmenami a nadbytočnosťou, nakoľko vo výpovedi zo dňa 16.12.2013 sa výslovne
neuvádza, že došlo k zrušeniu práve jeho pracovného miesta ale, že došlo iba k zrušeniu pracovnej
pozície opravár - údržbár, súd považoval za irelevantné, a to s poukazom jednak na skutočnosť, že
daná výpoveď spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti vymedzené v § 61 ods. 1 a 2 Zákonníkapráce ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle vyššie uvedeného na rozhodnutie o organizačnej
zmene zo dňa 13.12.2013 nie je možné nahliadať ako na právny úkon, ktorý by bolo možné v prípade
nedodržania obsahových a formálnych náležitostí, postihnúť jeho neplatnosťou, ako by tomu bolo v

opačnom prípade, a teda, že by zákon tento interný akt zamestnávateľa presne vymedzoval čo do
obsahuaformy.Vdanejsituáciijepretopodľanázorusúdusmerodajnéto,ženastretnutíčlenovvedenia
ŠVÚ so zástupcom zamestnancov zo dňa 13.12.2013 došlo k prerokovaniu skončenia pracovného
pomeru z organizačných dôvodov s dotknutými zamestnancami, medzi ktorými bol navrhovateľ uvedený
na dvoch miestach, a síce v rámci úseku autoprevádzky, kde sa znížil počet zamestnancov z piatich

na štyroch, pričom práve on bol označený za zamestnanca, s ktorým bude pracovný pomer v dôsledku
tejto organizačnej zmeny ukončený ako aj v rámci zrušenia pozície opravár - údržbár, kde sa opätovne
uvádza meno navrhovateľa. Na tomto mieste považuje súd za potrebné zmieniť tú skutočnosť, že
hoci sa právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom vo veci dňa 11.11.2014 vyslovil v tom
smere, že jeho klient je odo dňa nástupu do zamestnania u odporcu zamestnaný vo funkcii odborný
robotnícky špecialista, v dôsledku čoho sa ho organizačná zmena odporcu nemohla týkať, z formulára o

pracovnej náplni navrhovateľa zo dňa 02.09.2003 jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ s účinnosťou od
09.01.2004 bol u odporcu zaradený na výkon funkcie opravára a údržbára s čím samotný navrhovateľ
vyslovil súhlas, keď uvedený formulár podpísal.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo

okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do
siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie
pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.

Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Súd ďalej skúmal, či bola splnená podmienka v súlade s uvedeným ustanovením Zákonníka práce, a
to prerokovanie výpovede navrhovateľa so zástupcami zamestnancov odporcu. Navrhovateľ uviedol, že
má za to, že odporca si riadne nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva s citovaného ustanovenia Zákonníka

práce, nakoľko z predloženého zápisu nie je zrejmé, či bola výpoveď riadne prerokovaná. V ustanovení
§ 74 ods. 1 Zákonníka práce sa vymedzuje povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného
pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vopred
prerokovať s príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov) výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov

zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka
práce spôsobuje ich neplatnosť (t.j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného
pomeru). Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa
o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého
skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu

obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka práce (u okamžitého
skončenia pracovného pomeru § 70 Zákonníka práce), to znamená, že dôvod výpovede musí byť
vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne
meniť. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti príslušného odborového orgánu pri skončení
pracovného pomeru nie je možné vykladať izolovane, ale v nadväznosti na uvedené ustanovenie

§ 61 ods. 2 Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje
k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal
zamestnancov z pracovného pomeru (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.09.2006,
sp. zn.1 Cdo 72/2006). Podľa názoru súdu odporca splnil podmienku uvedenú v citovanom ustanovení
Zákonníka práce, keď zo zápisnice zo stretnutia členov vedenia ŠVÚ so zástupcom zamestnancov

zo dňa 13.12.2013 vyplýva skutočnosť, že zo strany odporcu bola predložená žiadosť o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, pričom v zápisnici je dôvod výpovede v zmysle
ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce presne špecifikovaný. Riadnemu prerokovaniu výpovede
nasvedčuje aj tá skutočnosť, že závery rokovania boli schválené všetkými prítomnými osobami vrátane
zástupcu zamestnancov U.. F. L. bez námietok, čo dotyční potvrdili svojimi podpismi.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľnemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú
prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo

sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa tvrdení navrhovateľa odporca porušil ponukovú povinnosť vyplývajúcu z citovaného ustanovenia
Zákonníka práce tým, že žiadne iné miesto mu nebolo ponúknuté, v dôsledku čoho ho ani
nemohol odmietnuť, keď uvedená skutočnosť nebola uvedená ani vo výpovedi. Navrhovateľ poukázal

predovšetkým na to, že zo zápisnice zo dňa 13.12.2013 vyplýva vedomosť odporcu o tom, že
od 01.01.2014 bude disponovať dvomi voľnými pracovnými miestami, ktorých sa rozhodnutie o
organizačných zmenách nedotklo a aj napriek tomu nebolo navrhovateľovi ponúknuté ani jedno z nich.
Z vyjadrenia odporcu k návrhu ako aj zo samotnej zápisnice zo dňa 13.12.2013 vyplýva skutočnosť, že
zamestnankyneodporcupaniC..U.X.,nar.XX.XX.XXXXapaniK.B.,nar.XX.XX.XXXXpodaližiadosťo
skončenie pracovného pomeru k 31.12.2013, pričom im bude zo strany odporcu k 31.12.2013 doručené

skončenie pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov. Z predložených listinných dôkazov
(v spise na č.l. 48 - 51) mal súd za preukázané, že zamestnankyňa odporcu C.. U. X., nar. XX.XX.XXXX
ukončila štátnou záverečnou skúškou dňa XX.XX.XXXX štúdium na Chemickotechnologickej fakulte
SVŠT Bratislava v odbore technická analytická a fyzikálna chémia so zameraním na analytickú
chémiu, pričom u odporcu vykonávala funkciu samostatnej odbornej pracovníčky odboru zdraviu zvierat,

pracovník zodpovedný za spracovanie dát a správca prístroja. Z listinných dôkazov (v spise č.l.
52 - 58) vyplýva, že zamestnankyňa odporcu K. B., nar. XX.XX.XXXX ukončila dňa XX.XX.XXXX
maturitnou skúškou štúdium na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v M.-V. s tým, že u odporcu
pracovala vo funkcii laborantka. Na druhej strane najvyššie dosiahnuté vzdelanie navrhovateľa je
absolvovanie Železničného odborného učilišťa s rokom ukončenia XXXX, pričom z listinného dôkazu (z

č.l. 45) vyplýva skutočnosť, že u odporcu bol s účinnosťou od 09.01.2004 zaradený na výkon funkcie
opravára a údržbára. Na tomto mieste dáva súd do pozornosti, že v uvedenom ustanovení Zákonníka
práce je vyjadrená ďalšia z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa,
ktoré musia byť splnené ešte pred daním výpovede zamestnancovi v tomto prípade pred dátumom
19.12.2013, a síce tzv. ponuková povinnosť zamestnávateľa. Účelom tejto povinnosti zamestnávateľa je

ponúknuť zamestnancovi takú inú vhodnú prácu, ktorá sa podmienkami čo najviac približuje práci, ktorú
zamestnanec vykonával, pokiaľ zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto, ktoré by zodpovedalo
úrovni zrušeného pracovného miesta, je povinný ponúknuť dotknutému zamestnancovi akékoľvek
voľné pracovné miesto, vrátane kategóriou nižších pracovných miest. Vhodnosť ponúknutej práce
treba posudzovať podľa § 55 ods. 5 Zákonníka práce, t.j. musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti

zamestnanca na prácu, jeho schopnostiam a kvalifikácii. Vhodnosť práce z hľadiska schopností
zamestnanca treba posudzovať aj podľa toho, či je primeraná úrovni jeho duševných schopností, jeho
telesnej zdatnosti, pracovnej zručnosti, ako aj ostatným osobným vlastnostiam, ktoré majú priamy vplyv
a vzťah k nárokom a požiadavkám kladeným na výkon určitej práce. Čo sa týka vyjadrenia navrhovateľa
na súdnom pojednávaní konanom dňa 10.09.2014 ohľadom skutočnosti, že v čase, kedy mu bola daná

výpoveď, mal odporca voľné pracovné miesto na pozícii pracovník strážnej služby, keď odporca naň
prijal pána U. P., nar. XX.XX.XXXX, súd poukazuje na to, že menovaný bol prijatý do pracovného pomeru
u odporcu na pozíciu pracovníka strážnej služby na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2013 na
dobu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti iného zamestnanca odporcu pána X. U., nar.
XX.XX.XXXX, s tým, že pracovný pomer s pánom U. P., nar. XX.XX.XXXX bol ukončený dohodou ku

dňu 30.06.2014 a od 01.07.2014 nastúpil na jeho miesto pán E. F., bytom Z. XXX/XX, XXX XX X.
rovnako tak iba na dobu do skončenia pracovnej neschopnosti pána X. U. (v spise na č.l. 59 - 61,
85). Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že v rozhodnom čase odporca nedisponoval voľným
pracovným miestom vhodným na jeho ponúknutie navrhovateľovi, v dôsledku čoho ani nemohol odporca
splniť ponukovú povinnosť. K uvedenému súd zároveň dodáva, že Zákonník práce nevyžaduje, aby

bolo splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľom uvedené v písomnom vyhotovení výpovede.
Hoci sa v praxi informácia o splnení ponukovej vo výpovediach bežne uvádza, pre účely prípadného
konania o určenie neplatnosti výpovede nejde o relevantný dôkaz (ne)možnosti ďalšieho zamestnávania
zamestnanca. Zamestnávateľ musí splnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede preukázať inými
dôkaznými prostriedkami. Napriek uvedenému, podľa NS SR je urobenie ponukovej povinnosti v

písomnej forme (či už priamo vo vyhotovení výpovede alebo v samostatnom dokumente) správne v
záujme zachovania právnej istoty oboch účastníkov pracovného pomeru (Rozsudok NS SR zo dňa
1.3.2004, sp. zn. 3 Cdo 130/2003).Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Uvedené ustanovenie Zákonníka práce výslovne zakazuje zamestnávateľovi, ktorý dal zamestnancovi
výpoveď z dôvodu jeho nadbytočnosti, opätovne vytvoriť zrušené pracovné miesto v lehote dvoch
mesiacov a po skončení pracovného pomeru prijať na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
Uvedená lehota dvoch mesiacov sa pritom počíta od skončenia pracovného pomeru zamestnanca,

voči ktorému bol uplatnený výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce, v tomto prípade
je rozhodným obdobím časový úsek od 31.03.2014 do 31.05.2014. Tunajší súd dopytoval Sociálnu
poisťovňu, pobočka Zvolen o poskytnutie súčinnosti vo veci zistenia skutočnosti, či odporca v období od
13.12.2013 do 31.05.2014 neprijal do pracovného pomeru nových zamestnancov. Z odpovede Sociálnej
poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 24.10.2014 vyplynulo, že u odporcu nedošlo v období od 13.12.2013
do 31.12.2013 k prijatiu nového zamestnanca do pracovného pomeru s tým, že od 01.01.2014 bolo

u odporcu nahlásených 16 nových zamestnancov. Následne na to odporca predložil súdu zoznam
zamestnancov prijatých do pracovného pomeru po dátume 01.01.2014 so špecifikáciou ich pracovného
zaradenia. Konkrétne sa jednalo o 16 zamestnancov z toho 12 bolo prijatých na výkon pracovnej činnosti
u odporcu v Bratislave a zvyšní štyria v Košiciach. Konkrétne sa jednalo o týchto zamestnancov: C..
Y. V. zaradená na pozíciu odborný pracovník, C.. T. M. zaradená na pozíciu odborný pracovník, P. T.

zaradený na pozíciu vedúci HA, L. B. zaradená na pozíciu samostatný referent finančnej učtárne, B.
U. zaradená na pozíciu finančný účtovník, R. Š. zaradená na pozíciu referent PER a PAM, C.. Ľ. Š.
zaradenánapozíciumanažérkvality,C..P.K.,P..Zaradenýnapozíciuodbornýpracovník,P.B.zaradený
na pozíciu pracovník strážnej služby, L. U. zaradený na pozíciu pracovník strážnej služby, L. D. zaradený
na pozíciu pracovník strážnej služby, L. P. zaradený na pozíciu pracovník strážnej služby, U. H. zaradená

na pozíciu upratovanie pracovných priestorov a umývanie laboratórneho skla, Ján Benka zaradený na
pozíciuvodičzvoznýchliniek,U..V.Č.zaradenýnapozíciuveterinárnylekáraG.M.zaradenánapozíciu
laborant. Z predložených listinných dôkazov (v spise č.l. 63 - 64, 69 -72) vyplýva teda skutočnosť, že v
rozhodnom období u odporcu nedošlo k vytvoreniu zrušeného pracovného miesta a ani k prijatiu nového
zamestnanca na toto pracovné miesto, čím podľa názoru súdu zo strany odporcu nedošlo k porušeniu

ustanovenia § 61 ods. 3 Zákonníka práce.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že všetky formálno-právne náležitosti
výpovede danej navrhovateľovi z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sú v tomto prípade
riadne naplnené, keď právny úkon bol urobený v písomnej forme, skutkovo v ňom nie je vymedzený

dôvod tak, aby ho bolo možné zameniť s iným dôvodom, výpoveď je daná navrhovateľovi pre jeho
nadbytočnosť v súlade s prijatou organizačnou zmenou zamestnávateľa a s účinkami doručenia dňom,
kedy navrhovateľ odmietol prevziať výpoveď dňa 19.12.2013. Skončenie pracovného pomeru považuje
súd zo všetkých hľadísk za platné, a preto návrh navrhovateľa zamietol. Nakoľko v predmetnej veci
nie je daný právny základ, preto aj čo do náhrady mzdy súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie ohľadom výšky uplatňovaného nároku, a preto aj v tejto časti návrh zamietol.

V zmysle § 137 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), trovy konania
súnajmähotovévýdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkov
a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára

a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Právny zástupca odporcu vyčíslil trovy konania odporcu podaním došlým na tunajší súd dňa 11.11.2014
v celkovej výške 658,44 Eur za šesť úkonov právnej pomoci poskytnutých odporcovi.

Zo súdneho spisu sp. zn. 8Cpr/3/2014 mal súd za preukázané, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi
konania vznikol nárok na náhradu trov účelne vynaložených na bránenie jeho práva a to v celkovej výške
499,14 Eur. Trovy konania odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 499,14 Eur, t. j.
z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej od

01.01.2005 (ďalej len „vyhláška“) a z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebodruhuveci,aleboprávaapodľapočtuúkonovprávnejslužby,ktoréadvokátvovecivykonal,aktáto
vyhláška neustanovuje inak. Základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch
uvedených v tejto vyhláške.

Podľa § 10 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby z tarifnej hodnoty je nad 165,97 eura do 663,88 eura je 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj
začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny

určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Súd postupoval pri výpočte tarifnej odmeny podľa citovaných ustanovení vyhlášky, keď základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola ustálená na sume 75,15 Eur a nie vo výške 101,70

Eur, ako vo svojom vyčíslení náhrady trov konania v súdnom spise na č.l. 82 a nasl. uvádza právny
zástupca odporcu. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 75,15 Eur
bola vyčíslená ako súčet jednej trinástiny z výpočtového základu, ktorý pre rok 2014 predstavoval sumu
804,- Eur teda sumy 61,87 Eur a jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by inak patrila
právnemu zástupcovi vo veci návrhu navrhovateľa o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 600,- Eur, a

teda sumy 13,28 Eur.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa prináleží tarifná odmena za nasledovné úkony právnej služby
uskutočnené v roku 2014 (á 75,15 Eur):

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 22.07.2014 - § 13a ods. 1 písm.
a) vyhlášky
- písomné podanie na súd vo veci samej dňa 22.07.2014 („Vyjadrenie žalovaného v súdnom spore
Okresného súdu Zvolen zn. 8Cpr/3/2014 o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy“
zo dňa 22.07.2014) - § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky

- účasť na konaní pred súdom dňa 10.09.2014 - § 13a ods. 1 písm d) vyhlášky
- písomné podanie na súd vo veci samej dňa 15.10.2014 („Zaslanie písomných
dôkazov do súdneho spisu Okresného súdu Zvolen zn. 8Cpr/3/2014“ zo dňa
14.10.2014) - § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky
- písomné podanie na súd vo veci samej dňa 07.11.2014 („Vyjadrenie právneho

zástupcu odporcu v súdnom spore Okresného súdu Zvolen zn. 8Cpr/3/2014“ zo dňa
06.11.2014) - § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky
- účasť na konaní pred súdom dňa 11.11.2014 - § 13a ods. 1 písm d) vyhlášky
- režijný paušál 6 x 8,04 = 48,24 Eurspolu: 499,14 Eur

Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 499,14 Eur na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Pavla Helma, advokáta,
so sídlom advokátskej kancelárie Nám. SNP č. 75/26, 960 01 Zvolen, a to do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
§ 63 ods. 1 písm. b) zák. 311/2001 Z. z.

§ 38 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 62 ods. 3 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 77 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 61 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 74 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 63 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z. z.

§ 61 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 137 zák.č. 99/1963 Zb.
§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 149 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 151 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).