Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215200964
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215200964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov

JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. K., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
W., pracovisko A. nad A., dieťa rodičov: C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. nad A., B. č.
XXX, prechodne bytom V. E., S. X a V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. č. XX, zastúpený AK JUDr.
F. A., s.r.o. so sídlom C., W. 46, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 25. júna 2015, č.k. 3P/29/2015-73, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh na zvýšenie výživného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca na maloletého (nar. 1999) zo

sumy 100 euro mesačne určenej pri rozvode manželstva v roku 2012 na sumu 150 euro mesačne
na obdobie od 20. 3. 2015 do 26. 4. 2015 a na sumu 130 euro mesačne s účinnosťou od 27. 4.
2015. Rozhodol na základe § 78 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 62 zákona o rodine. Zmenu pomerov
konštatoval na strane maloletého, ktorý nastúpi v školskom roku 2015/2016 na stredoškolské štúdium
na hotelovú akadémiu v Trenčíne, s čím sú spojené okrem iného výdavky na pracovné oblečenie, obuv,
pomôcky a cestovanie. Zvýšené výdavky na maloletého sú tiež v súvislosti s aktívnym športovaním
(hokej, silový trojboj, posilňovňa). V 9. ročníku ZŠ boli na strane maloletého tiež vyššie jednorazové

výdavky z dôvodu účasti na viacerých školských exkurziách a výletoch na Slovensku aj v zahraničí
(Londýn, cca 400 euro). Na strane matky vychádzal okresný súd z príjmu 420 euro v hrubom ako aj z
práceneschopnosti od 2/2015 do 4/2015. Na strane otca vychádzal z čistého príjmu 657 euro mesačne,
ktorý dosahoval do 26.4.2015 odkedy je práceneschopný a poberá nemocenské vo výške 494 euro
mesačne. Do vzniku práceneschopnosti preto okresný súd zvýšil výživné na 150 euro mesačne a od
začiatku práceneschopnosti otca na 130 euro mesačne. Na strane otca nezohľadnil výdavky na cigarety
(12 euro mesačne), mobilný telefón (25 euro mesačne) a spotrebný úver (34 euro mesačne), ktoré

nepovažoval za prednostné pred výživou maloletého dieťaťa. Prihliadal na ďalšiu vyživovaciu povinnosť
otca k staršej sestre maloletého (nar. 1994) vo výške 150 euro mesačne.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý s rozhodnutím
okresného súdu nesúhlasil. Rozhodnutie považoval za nesprávne, pretože nezohľadňuje jeho dlhodobú
práceneschopnosť, v dôsledku ktorej došlo k poklesu jeho príjmu. Poukázal na zvýšenie výživného
na dcéru na sumu 190 euro mesačne rozhodnutím súdu, čo spolu s výživným na maloletého 130

euro mesačne a splátkami nedoplatku na výživnom 25 euro mesačne predstavuje výdavok 345 euro
mesačne. Pri príjme z nemocenského vo výške 495 euro mesačne tak otcovi zostane 150 euro na jeho
živobytie, vrátane nákladov súvisiacich so zhoršeným zdravotným stavom. V tejto situácii nie je schopný
si zabezpečiť ani vlastné potreby. Otec poukázal na nezohľadnenie ďalšieho zdroja príjmu na stranematky maloletého (výroba zákuskov), na odstupné vyplatené matke pri skončení pracovného pomeru,
ako aj na nezohľadnenie jej pomerov (nákladné letné dovolenky, automobil značky Mercedes). Otec v
odvolaní tiež uviedol že maloletý ani jeho sestra o neho nejavia záujem.

Matka žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že po skončení jej predchádzajúceho zamestnania
z dôvodu nadbytočnosti sa hneď zamestnala, pretože si nemôže dovoliť ostať nezamestnaná napriek
zdravotným problémom. Zdôraznila opodstatnenosť výdavkov na exkurziu maloletého do Londýna ako
aj na jeho športové aktivity, na ktorých maloletému mimoriadne záleží.

Kolízny opatrovník žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a viazaný dôvodmi odvolania
zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že o vyživovacej povinnosti otca na maloletého bolo naposledy rozhodované
pri rozvode manželstva v roku 2012. Maloletý navštevoval 6 r. ZŠ a výživné bolo určené sumou 100 eur
mesačne pri čistom príjme otca 650 eur mesačne a čistom príjme matky 330 eur mesačne. Súčasne na

staršiu sestru maloletého (1994) bolo určené výživné 160 eur mesačne.

V čase rozhodnutia okresného súdu bol maloletý žiakom 9 r. ZŠ a bol prijatý na Hotelovú akadémiu v
Trenčíne,matkabolazamestnanáspríjmom450eurbrutto,otecboldlhodoboPNapoberalnemocenskú
495 eur. Vyživovacia povinnosť otca k staršej sestre maloletého bola súdom zvýšená na 190 eur

mesačne.

Z uvedeného je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v zásade nedošlo k zmene pomerov na strane
matky, ktorej príjem sa naďalej pohybuje na úrovni minimálnej mzdy.

Čo sa týka zmeny pomerov na strane maloletého, možno sa stotožniť s okresným súdom, že na
jeho strane došlo k nárastu výdavkov na jeho potreby, a to najmä v súvislosti s nástupom na strednú
školu, ako aj v súvislosti s nárastom výdavkov súvisiacich s vekom maloletého. Nárast výdavkov na
strane maloletého spočíval aj vo nákladoch na školské aktivity absolvované nad rámec vyučovania a v
nákladoch na jeho športové aktivity.

Na strane otca spočíva zmena pomerov v poklese jeho príjmu v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti
zo 650 eur mesačne na 495 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je určujúca rovnaká životná úroveň dieťaťa
a rodiča. Dieťa sa podieľa na životnej úrovni rodiča nielen v prípade jej dobrej úrovne, ale aj naopak,
keď je životná úroveň rodiča nižšia. I keď je v danom prípade zrejmý nárast potrieb maloletého, možno

tieto zo strany jeho rodičov uspokojovať len v rámci ich možností. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného
nemožno jednostranne prihliadať iba na nárast potrieb dieťaťa, ale je potrebné zohľadniť aj to, či sú
možnostipovinnéhorodičataké,abyzvýšenévýdavkydieťaťahradilsozachovanímichrovnakejživotnej
úrovne. Nemožno na jednu stranu uspokojovať potreby dieťaťa nad rámec nevyhnutných a na druhú
stranu ponechať povinnému rodičovi sotva sumu postačujúcu na úhradu základných životných potrieb.

Ako vyplýva z jednoduchého matematického výpočtu prezentovaného otcom, ostala by mu po zvýšení
výživného na maloletého pri jeho príjme pozostávajúcom iba z nemocenskej dávky suma sotva 200 eur
mesačne, teda na úrovni životného minima. Z nej možno základné potreby dospelého človeka uhradiť
len obtiažne. Nezodpovedá princípu rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa, aby bol rodič odkázaný
na sumu zodpovedajúcu životnému minimu a dieťa si mohlo dovoliť absolvovať nákladnejšie exkurzie, či

mať zvýšené výdavky na šport. Bez akýchkoľvek pochybností o prínose zahraničných exkurzií a športu,
pokiaľ na takéto aktivity nie sú na strane rodičov prostriedky, nie je jednoducho možné, aby ich dieťa
absolvovalo.Napriek nárastu potrieb na strane maloletého tak nebolo v danom prípade možné zvýšenie výživného
zo strany otca, pretože súčasne došlo v dôsledku jeho dlhodobej práceneschopnosti k takému poklesu
príjmu otca, kedy platenie zvýšeného výživného na maloletého (za súčasného platenia zvýšeného

výživného na jeho sestru) nebolo v jeho možnostiach.

Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného zmenil tak, že návrh na zvýšenie
výživného zamietol. Iné rozhodnutie nepovažoval za dôvodné ani za obdobie do nástupu otca na PN,
pretože sa jedná o veľmi krátke obdobie cca jedného mesiaca.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .