Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/343/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221913
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115221913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B. V.,

registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti odporkyni: W. P., nar.
X.X.XXXX, bytom K. L. E. XXX, XXX XX T., o zaplatenie sumy 205,80 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 60,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 60,40 eur za obdobie od 01.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,

náhradu trov konania účastníkov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žalobným návrhom zo dňa 11.8.2015 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 131,12 Eur,
zmluvnej pokuty vo výške 17 eur, poplatkov za upomienky vo výške 41 eur, kapitalizovaného úroku z
omeškania vo výške 16,68 Eur za obdobie od 01.11.2013 do 11.8.2015 a za ďalšie obdobie teda od
12.8.2015 do zaplatenia žiadal priznať úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,50% ročne.
Žalobný návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu dňa

26.09.2012, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 346 eur. Vzhľadom na to, že odporca úver riadne
nesplácal, došlo k jeho zosplatneniu dňa 15.10.2013.

Odporkyňa sa k žalobnému návrhu napriek výzve doručenej dňa 18.9.2015 nevyjadrila.

Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pričom sa oboznámil
s úverovou zmluvou zo dňa 26.09.2012, úverovými podmienkami právneho predchodcu navrhovateľa,

výzvou k splateniu úveru s poštovým podacím hárkom, výpisom čerpania splátok a úhrad ako aj
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 26.09.2012 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporkyňou ako
dlžníkom uzatvorená úverová zmluva, ktorou bol odporkyni poskytnutý účelový úver vo výške 346,- eur
na nákup televízora. V zmluve je dohodnutá mesačná splátka vo výške 35,70 eur, úroková sadzba vo
výške 41,42% a RPMN vo výške 51,3%. Ako vyplýva z výpisu čerpania splátok a úhrad predmetného

úverového vzťahu odporkyňa pravidelne uhrádzala predmetný úver do 24.4.2013, následne neuhradila
tri po sebe nasledujúce splátky, preto jej právny predchodca navrhovateľa oznámil zosplatnenie úveru k
15.10.2013. Zo spomínaného výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa uhradila právnemu
predchodcovi navrhovateľa sumu 285,60 Eur.Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení činnom v čase uzavretia zmluvy.

Žalobca pripojil písomné oznámenie o postúpení predmetnej pohľadávky žalobcovi, pričom toto
oznámenie urobil postupca listom, ktorý zasielal žalovanému poštou, ako to opäť vyplýva z poštového
podacieho hárku.

Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z § 524 a násl. OZ.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto

náležitosti adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

Podľa § 9 ods. 2 písm. h) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto

náležitosti opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) ,
r) a y) a § 10 ods. 1 .

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Súd sa v danom prípade zaoberal platnosťou predmetnej zmluvy v súvislosti s posúdením výšky
dojednaných úrokov pri posúdení otázky dobrých mravov. Z úrokových mier úverov poskytnutých v

euráchrezidentomeurozóny,akotovyplývazoštatistíkNárodnejbankySlovenska,malsúdpreukázané,
že v čase uzavretia zmluvy dňa 26.09.2012 pri obdobných úveroch činila priemerná úroková miera 12,93
% ročne. Medzi účastníkmi bola dohodnutá 41,42 %. V tejto súvislosti súd zistil, že poskytnutý úrok
bol oproti priemerným úrokovým mieram vyšší o viac ako 3-násobok než úrok, ktorý bol poskytovaný
v zmysle záverov štatistiky Národnej banky Slovenska pri bankových úveroch poskytovaných na
spotrebiteľské úvery s rovnakou dobou splatnosti. Práve túto skutočnosť súd považuje za rozhodujúcu

pre posúdenie skutočnosti, či predmetná úverová zmluva je platná, vzhľadom na tam dojednanú výšku
úroku. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na nutnosť zvýšenej ochrany spotrebiteľa má za to, že toto
dojednanie v úverovej zmluve je neplatným dojednaním, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Túto
časť nemožno oddeliť od ostatných častí úverovej zmluvy, nakoľko je to podstatná časť tejto úverovej
zmluvy, preto súd považoval celú úverovú zmluvu za neplatnú, nakoľko je táto v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa názoru súdu práve pre rozpor s požiadavkou dobrých mravov, je dohoda ohľadom výšky
úroku medzi účastníkmi neplatná. To, či právny poriadok Slovenskej republiky v tom čase výslovne
upravoval túto otázku, resp. nie, nie je vo veci relevantné, vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská

republika bola v tom čase viazaná smernicou 93/13 Rady EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá pokiaľ prináša výhodnejšie postavenie pre spotrebiteľa, je nutné ju
aplikovať v spotrebiteľských veciach. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský
vzťah medzi účastníkmi konania a pokiaľ sa týka otázky, či môže vnútroštátny súd zmeniť obsah nekalej
podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, súd

poukazuje na rozsudok Súdneho dvora ES zo 14.06.2012 vo veci C-618/10 Baco Espaňol de Credito
SA proti Joaguin Calderón Camino, podľa ktorého súd nemôže zmeniť obsah takejto nekalej podmienky.
Podľa názoru súdu teda súd pokiaľ zistí, že dohodnutá výška úroku v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore
s dobrými mravmi, potom nemôže pristúpiť ku zníženiu úroku na určitú primeranú úroveň, nakoľko
je takýto postup vnútroštátneho súdu v rozpore s článkom VI. ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z

05.04.1993. Zo zdôvodnenia tejto smernice vyplýva, že členské štáty majú zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienkyneuplatňovalivzmluváchuzatvorenýchsospotrebiteľmizostranypredajcualebododávateľa
a ak sa napriek tomu také podmienky uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa a nemajú byť záväzné pre
spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej záväzná pre zmluvné strany za tých podmienok, ak jej plnenie
môže pokračovať bez neprimeraných ustanovení. Taktiež z 24. odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že

súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané nástroje a prostriedky na
zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách.

Pri posudzovaní týchto otázok je nutné mať na pamäti, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v

znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho,
aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Oceanogrupoeditorial a Salvat Editores...). Vzhľadom na
takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán článok VI. ods. 1 smernice zaväzuje členské
štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa.

Podľa názoru súdu práve z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadom čiastočnej
neplatnosti právnych úkonov možno poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v takýchto prípadoch pri takto
dohodnutých úrokoch ako boli v danom prípade. Len týmto spôsobom môže byť kompenzovaný
pozitívnym zásahom zvonka nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom. Z tohto dôvodu ako

to konštatoval Súdny dvor EÚ má vnútroštátny súd ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej
podmienky, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 99/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom
a predajcom. V tejto súvislosti súd považuje za dôležité uviesť, že nie je rozhodujúci dátum, kedy bol do
slovenského právneho poriadku zavedený inštitút odbornej starostlivosti skúmať schopnosť spotrebiteľasplácať spotrebiteľský úver, nakoľko nepochybne táto zásada vyplývala aj z dovtedy platných právnych
predpisov ohľadom dobrých mravov, nakoľko podľa názoru súdu je nepochybne v rozpore so zásadou
dobrých mravov, ak dodávateľ opakovane poskytuje tomu istému spotrebiteľovi viacero úverov napriek

tomu, že predchádzajúce úvery neplatí riadne a včas. Je nepochybné, že takéto úvery sú poskytované
z dôvodu, aby novými úvermi boli splácané staré záväzky medzi tými istými zmluvnými stranami,
čo nielenže vyvoláva dôvodné pochybnosti o čistote obchodných praktík dodávateľa, ale vzhľadom
na okolnosti prípadu nepochybne preukazuje to, že dodávateľ zneužíva svoju pozíciu silnejšieho v
zmluvnom vzťahu.

V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že je potrebné odkázať nielen na znenie článku VI. ods.
1 smernice 93/13, ale aj na jej ciele a všeobecnú systematiku a je nepochybná konštantná judikatúra
Súdneho dvora EÚ, ktorý vykladá toto ustanovenie tak, že vnútroštátnym súdom, ktoré konštatujú
určitú nekalú povahu zmluvných podmienok, prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tejto skutočnosti
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ s touto podmienkou nie je

viazaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval dojednanie medzi zmluvnými stranami ohľadom
úrokov za neplatné, nakoľko toto je v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť,
že vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových subjektov odôvodňuje akceptáciu

vyššieho úroku, no v rozumnej miere. Podľa názoru súdu by rozumnou mierou pri akceptácii vyššieho
úroku bola úroková sadzba stanovená maximálne v rozsahu do 50 % nad úrokovú sadzbu poskytovanú
obchodnými bankami, čo však v danom prípade dodržané nebolo.

Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že sa jedná o neplatný právny úkon, v zmysle Občianskeho zákonníka

je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa neho dostal. Odporkyňa obdŕžala
od navrhovateľa sumu 346 Eur, pričom navrhovateľovi splatila sumu 285,60 Eur, preto súd zaviazal
odporkyňu na úhradu 60,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške zákonných úrokov podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §10c vyhlášky č. 87/1995 Z.z, teda o 8 percentuálnych bodov
vyššiu ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu, teda dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty určenej vo výzve zo dňa
15.10.2013 do zaplatenia, a to od 1.11.2013 do zaplatenia, ale len zo súdom určenej dlžnej sumy istiny
a čo do zvyšku navrhovateľom uplatnený nárok zamietol.

Súd navyše poukazuje na tú skutočnosť, že v zmluve o úvere zo dňa 26.9.2012 absentujú náležitosti

uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
kupovaného tovaru v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže ide o účelový
úvernakúputelevízora,pričomzmluvaobsahujeibaúdajeoposkytovateľoviúveru,avšakchýbajúúdaje
o predávajúcom a taktiež v predmetnej zmluve nie je špecifický a nezameniteľný opis tovaru, na ktorý

sa predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. Absencia uvedených náležitosti spôsobuje
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., kedy úspech navrhovateľa voči odporkyni

činil 29% a neúspech 71%, teda odporkyňa bola úspešný v rozsahu 42% žalovanej sumy, avšak tá si
trovy neuplatnila, preto jej ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §

42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.