Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105224962
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7105224962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcov 1./ D. Q., bytom P., B. Č.. X, 2./
A. Q., bytom P., V. Č.. X, oboch zast. JUDr. Jánom Kicom, advokátom, Košice, Alžbetina č. 15, proti
žalovaným 1./ D.. D. T., 2./. R. T., obom bytom P., P. Č.. XX, obom zast. JUDr. Ondrejom Lučivjanským,
advokátom, Košice, Floriánska č. 16, o určenie vlastníctva nehnuteľnosti, o vydanie nehnuteľnosti a
uvedenie oplotenia do súladu s geometrickým plánom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku 18C
169/2005-262 z 10.11.2011 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobcom sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 256,38 € a žalovaní sú povinní
zaplatiť ju žalobcom, ich právnemu zástupcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi v podiele 1/2 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území J. E., obec P., a to
novovytvoreného pozemku parc. č. N./X o výmere 113 m2 záhrada, ktorá parcela bola odčlenená od
pôvodnej parcely č. N./X geometrickým plánom č. 24/07, vyhotoveného H. B., s.r.o. P., ktorý bol úradne
overený Správou katastra P. dňa 27.12.2007 pod č. 1300/07 a tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

Pozemok je v teréne vytýčený geodetickými vykolíkovanými bodmi, pričom vzdialenosť medzi bodom A
a B je 63,68 m, medzi bodmi B a C 2,37 m a medzi bodmi A a C 63,68 m. Uložil žalovaným v 1. a 2.
rade vydať žalobcom v 1. a 2. rade pozemok parc. č. 5926/5 o výmere 113 m2 v lehote 5-tich mesiacov
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom uložil žalovaným v 1. a 2. rade uviesť oplotenie
medzi parcelami č. 5926/1 a novovytvorenou parcelou č. 5926/5 do súladu s uvedeným geometrickým
plánom a týmto rozsudkom v lehote 5-tich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 5.425,79 € na

účet ich právneho zástupcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Posledným výrokom
zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu v sume 390,72 € na účet tunajšieho
súdu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa pôvodne domáhali uložiť žalovaným povinnosť
odstrániťoplotenie,ktoréneoprávnenepostavilinapozemkuparc.č.N.k.úz.P.-J.anahradiťodstránené
pôvodné oplotenie iným oplotením, najmenej rovnakej kvality, ako malo pôvodné oplotenie, že v tejto

žalobe rozhodol svojim predchádzajúcim rozsudkom z 12.10.2007 (č.l. 120) a to tak, že žalobu zamietol.
Krajský súd v Košiciach na základe odvolania žalobcov uznesením 2Co 357/2007-142 z 26.2.2009
tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol ďalej, že zo
záverov odvolacieho súdu mu vyplynulo, že názor súdu prvého stupňa o tom, že nebol oprávnený vtomto konaní sa zaoberať posúdením predbežnej otázky, či zo strany žalobcov nedošlo k vydržaniu
nimi uvedenej časti pozemku, nie je správny, pretože podmienkou úspešnosti žaloby podľa § 126 OZ (o
ochranevlastníkapredneoprávnenýmizásahmidojehovlastníckehopráva)jepreukázanievlastníckeho

práva. Otázka preukazovania vlastníckeho práva v sebe zahŕňa aj posudzovanie toho, či vlastníctvo
účastníkov nie je odlišné od zápisu v katastri nehnuteľnosti, pretože otázku vlastníctva je súd oprávnený
posúdiť aj odlišne od existujúcich zápisov, čo vyplýva aj z odôvodnenia súdu prvého stupňa, ktorý sám
uviedol, že údaje z LV sú pre súd záväzné, pokiaľ sa nepreukáže ich opak. Preto súd prvého stupňa
aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil a nesprávne ho aplikoval na daný skutkový

stav. Odvolací súd poukázal na to, že v prípade, ak došlo k porušeniu vlastníckeho práva pri určení
priebehu hraníc medzi pozemkami, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva
aj návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkami s pozemkom susediacim a v takomto prípade
ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha. Ako predbežná otázka sa
môže vo vlastníckych sporoch vyskytnúť otázka zistenia hranice medzi pozemkami účastníkov. Vždy
ide v podstate o vyriešenie otázky vlastníctva určitej plochy, ktoré medzi vlastníkmi dvoch susediacich

pozemkov sú sporné. Z týchto dôvodov Krajský súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu s tým, že
po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa ako predbežnú otázku vyriešiť vlastnícke právo
k pozemku, na ktorom bolo oplotenie postavené a komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí
sporná plocha a vo veci opätovne rozhodnúť. Riadiac sa týmto právnym názorom odvolacieho súdu
v tomto konaní po zrušení rozsudku vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým

posudkom znalca O.. I. Q., výsluchom svedkov U. E., D. U., L. R. I. O. Q., tiež geometrickým
plánom z 12.12.2007 vypracovaným H. B., s.r.o., ďalej kúpnymi zmluvami preukazujúcimi nadobudnutie
nehnuteľností žalobcov ako aj žalovaných. Poukázal na to, že žalobcovia v priebehu tohto konania so
súhlasomsúduzmeniližalobnýpetitatotak,žežiadaliurčiť,žeoni(žalobcav1.a2.rade)súpodielovými
spoluvlastníkmi v podiele 1/2 nehnuteľností nachádzajúcej sa v kat. úz. J. E., Z. P., a to novovytvoreného

pozemku parc.č. N./5 o výmere 113 m2, záhrada , ktorá bola vytvorená odčlenením od pôvodnej parc.č.
XXXX/X geometrickým plánom č. 24/07 R. H. B. s.r.o. P. a úradne overená dňa 27.12.2007, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Pozemok je v teréne vytýčený geodetickými kolikovanými bodmi, pričom
vzdialenosť medzi bodom A a B je 63,68 m , medzi bodmi B a C 2,37 m a medzi bodmi A a C 63,68
m. Ďalším výrokom sa domáhali určiť povinnosť žalovaným vydať žalobcom pozemok parc.č. N./5 o

výmere 113 m2 a uviesť oplotenie medzi predmetnými pozemkami do súladu s uvedeným geometrickým
plánom. Vzhľadom na zmenu žaloby, pokiaľ sa domáhali žalobcovia aj určenia vlastníckeho práva
súd skúmal predovšetkým procesnú prípustnosť takejto žaloby, t.j. či v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.
je daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení a dospel k záveru, že žaloba
je procesne prípustná, lebo len takouto určovacou žalobou môžu žalobcovia dosiahnuť deklarovanie

svojho vlastníckeho práva vzhľadom na to, že v súčasnosti nie sú zapísaní v katastri nehnuteľností
ako vlastníci dotknutej nehnuteľnosti. Následne skúmal či žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, ktorej
určenia vlastníckeho práva sa domáhajú podľa § 134 ods. 1 O.s.p. Zo zistených skutkových okolností mu
vyplynulo, že žalobcovia v tomto konaní preukázali, že od r. 1975 sú vlastníkmi nehnuteľností parc. č. N.
o výmere 3.820 m2, ktorú nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.1975 a od toho

času, ako dobromyseľní užívatelia nepretržite až do roku 2005 užívali svoju nehnuteľnosť podľa hraníc
určenýchpôvodnýmoplotením.Pritomtoužívanínehnuteľnostinebolinikýmrušení.Nehnuteľnosť,ktorú
žalobcovia nadobudli predmetnou kúpnou zmluvou bola vyčlenená z pôvodných parciel geometrickým
plánom č. 762-3601-177-74 vyhotoveným dňa 3.12.1974 O.. P.P. a v tomto geometrickom pláne sa
uvádza, že nové hranice boli označené plotom. Žalobcovia preukázali, že zostatky tohto oplotenia

existovali od toho času čo nehnuteľnosť takto nadobudli až do toho času, kým nezačali stavať svoje
oplotenie žalovaní v 1. a 2. rade. Tieto skutočnosti boli preukázané najmä výsluchom svedka D. U.,
ktorý potvrdil, že ako geodet na požiadanie žalobcov vykonal porovnanie kontrolných meraní na parc.
č. N. v roku 2002 podľa pôvodného oplotenia a v roku 2005 podľa nového oplotenia a zistil, že žalovaní
nepostavili svoje oplotenie na mieste pôvodného oplotenia, avšak toto oplotenie posunuli do pozemku

žalobcov a tým zabrali z pozemku žalobcov 77 m2. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záverov znaleckého
posudku O.. Q., podľa neho žalovaní zabrali z pozemku žalobcov novým oplotením 120 m2. Z výpovede
svedkyne R., ako aj zo zistení pri miestnej obhliadke vyplynulo, že pôvodné oplotenie nadväzovalo
priamo na plot p. R. a smerovalo priamo hore na hornú hranicu pozemkov k bodu, kde sa stretávali
oplotenianakoncizáhradyžalobcovažalovaných.Súdzistil,ženapozemkužalovaných,vovzdialenosti

1-1,5 m od nového oplotenia sa nachádzajú zostatky zosekaných drevín, medzi ktorými zrejme viedla
pôvodná hranica pozemkov. Táto skutočnosť vyplynula aj z videozáznamu predloženého žalobcami.
Zo všetkých týchto dôkazov mal za preukázané, že pôvodné oplotenie medzi pozemkami bolo, v čase
nadobudnutia nehnuteľnosti žalovanými to mohli byť zostatky pôvodného oplotenia vo forme niekoľkýchdrevených stĺpov a ostnatého drôtu ktoré viedlo pomedzi kroviny na hranici pozemkov. Túto skutočnosť
potvrdil aj žalovaný v 1. rade, preto pokiaľ uviedol, že tam „nejaké“ oplotenie bolo, a že žalobcovia
stále viac a viac zakášali do jeho pozemku, potvrdzuje to užívanie sporného pozemku žalobcami,

teda reálny výkon užívacieho práva žalobcov. Určite však pôvodná hranica pozemkov nadväzovala v
priamej línii na oplotenie p. R. a nevytvárala vklinenie do pozemku žalobcov tak, ako je to v súčasnosti,
po postavení nového oplotenia. Podľa názoru súdu dobromyseľné užívanie spornej nehnuteľnosti
žalobcami preukazuje aj skutočnosť, že na užívacej hranici žalobcovia zasadili viniče, ktoré sa po
postavení oplotenia dostali na pozemok žalovaných a to že to tak naozaj je dosvedčuje list žalovaných s

výzvou adresovanú žalobcom na zber úrody z viniča a na ich odstránenie v období vegetačného pokoja.
Pokiaľ viaceré merania uskutočnené a preukázané v tomto konaní dospeli k rôznym záverom ohľadne
výmery, ktorú mali žalobcovia vydržať, súd vzal do úvahy geometrický plán predložený žalobcami v
tomto konaní, pri ktorom boli použité podklady geodeta U. podľa meraní vykonaných ešte v roku 2002
podľa pôvodného oplotenia a tieto merania boli po digitalizácii prenesené do katastrálnej mapy a preto
tento geometrický plán mohol reálne určiť výmeru 113 m2 sporného pozemku t.j. parc. č. N./X. Súd

nemal dôvod neuveriť týmto podkladom odborného geodeta, ani dôvod neuveriť jeho tvrdeniam, ktoré
uviedol ako nestranný svedok. Na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žaloba
žalobcov, pokiaľ sa domáhajú určenia vlastníckeho práva na základe vydržania k novovzniknutej parcele
č. 5926/5 je právne odôvodnená, keď žalobcovia preukázali nadobudnutie vydržaním. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti potom vydržacia doba žalobcov mohla plynúť od 26.2.1975 do 26.2.1985, pretože

v tomto období zákon č. 131/1982 Zb. opätovne zaviedol inštitút vydržania. Účinky vydržania podľa
ust. § 135a OZ v znení do 1.1.1992 mohli nastať vzhľadom na prechodné ustanovenie § 507a ods. 3
OZ (zákon č. 131/1982 Zb. ) najskôr od 1.4.1984. Toto ustanovenie umožňuje, aby do vydržacej doby
uvedenej v ust. § 135a ods. 1OZ bolo možné započítať aj dobu, po ktorú občan, alebo jeho právny
predchodca za podmienok uvedených v § 135a ods. 1, 2 OZ mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe,

alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu pred účinnosťou novely OZ. K
nadobudnutiu práva vydržaním došlo, pokiaľ v dobe po nadobudnutí účinnosti novely č. 509/1991 Zb.
boli splnené predpoklady vydržania. Do doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba pre
účely vydržania započítať i dobu držby vykonávanú pred 1.1.1992 aj v prípade, pokiaľ by išlo o vec,
ktorú v tej dobe nebolo možné vydržať. Poukázali na to, že žalovaní nadobudli svoju nehnuteľnosť

parc. č. N./X až v roku 1997, preto až od tohto obdobia môžu posudzovať správanie sa žalobcov vo
vzťahu k spornej nehnuteľnosti. V čase, keď žalovaní nadobudli svoju nehnuteľnosť však v zmysle
vyššie uvedených záverov súdu žalobcovia už spornú nehnuteľnosť nadobudli vydržaním, a žalovaní
o priebehu vydržacej doby nemohli mať žiadne vedomosti. Práve z toho dôvodu súd v tomto konaní
vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkyne R., ktorá bola vlastníčkou susednej nehnuteľnosti aj počas

vydržacieho obdobia. Žalobcovia sa domáhali aj vydania novovzniknutej parcely č.., ktorú v súčasnosti,
po postavení oplotenia zaberajú žalovaní v 1. a 2. rade. Vzhľadom na to, že vyhovel ich žalobe v
prvom výroku, rovnako vyhovel aj žalobe v druhom výroku, pretože dôvod na vydanie nehnuteľnosti
po určení vlastníckeho práva žalobcov je právne odôvodnený. Ďalším výrokom sa žalobcovia domáhali
odstránenia nového oplotenia postaveného žalovanými a zosúladenia tohto oplotenia s výsledkom

dokazovania a s rozhodnutím v tomto konaní, ako aj geometrickým plánom, ktorý sa stáva súčasťou
výroku rozsudku súdu. Keďže výstavbou tohto oplotenia došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov,
žalobcom vzniklo právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj vo forme uloženia povinností
žalovaným,naumiestneniesvojho oploteniananovú hranicupozemkovurčenúgeometrickýmplánomv
tomto konaní. Súd svojim rozhodnutím môže iba výnimočne uložiť vlastníkovi niečo vykonať, ale v tomto

prípade takúto povinnosť žalovaným bolo potrebné uložiť vzhľadom na to, že oplotenie nimi postavené
nie je na hranici pozemkov určenej v tomto konaní. Na splnenie rozhodnutia v 2. a 3. výroku určil lehotu
piatich mesiacov s prihliadnutím na to, že rozsudok bol vyhlásený 10.11.2011. Žalobcovia budú môcť
vykonať obsah súdneho rozhodnutia, ktorý je spojený so stavebnou činnosťou, až po uplynutí zimných
mesiacov. Uznesením žalobcom v 1. a 2. rade v tomto konaní priznal náhradu trov konania v súlade

s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. oproti neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade. V tomto konaní žalobcovia
uplatňovali 3 nároky v spojenom konaní, za čo zaplatili súdny poplatok 248,86 EUR / vrátane súdneho
poplatku v odvolacom konaní/, preto im náhradu tohto súdneho poplatku priznal. Okrem toho im priznal
náhradu za zálohu zloženú na znalecké dokazovanie v sume 2.000,- Sk, t.j. 66,38 EUR. Vzhľadom na
to, že v tomto konaní v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku vznikli trovy štátu, podľa ust.§148

ods.1 O.s..p. a podľa výsledku konania zaviazal neúspešných žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne nahradiť tieto trovy na účet svojho súdu. Z celkových trov znaleckého dokazovania v sume
13.771,- Sk zálohu v sume 2.000,- Sk zaplatili žalobcovia, v prevyšujúcej časti, v sume 11.771,- Sk, t.j.390,72 EUR súd zaviazal zaplatiť žalovaných, pretože v tejto sume súd zaplatil odmenu za znalecké
dokazovanie predbežne z finančných prostriedkov štátu.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia. Odvolanie podané proti všetkým výrokom
rozsudku odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/ O.s.p. Uviedli, že
predovšetkým zastávajú názor, že rozsudok trpí zásadnými vadami, ktoré mali za následok nesprávnosť
rozhodnutia ako celku. Poukázali na to, že písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku okrem
podrobného opisu obsahu spisu str. 1 až 8, obsahuje len veľmi stručné odôvodnenie ako súd vyhodnotil

dôkazyaakoprávneposúdilspor.Vtejtosúvislosticitovaličasťzodôvodneniarozhodnutiaapoukazujúc
na § 157 ods. 2 O.s.p., ktorého obsah citovali, mali za to, že súd sa dôsledne neriadil zákonnými
formálnymi i obsahovými požiadavkami pre rozhodnutie a jeho odôvodnenie, a že tento nedostatok je
zrejmý už pri položení elementárnej otázky, na akom skutkovom základe a z akého právneho dôvodu
súd rozhodol. Na prvom mieste považovali za potrebné poukázať, že súd prvého stupňa nesprávne
vyhodnotil geometrický plán č. 762-3601-177-74 z 3.12.1974 (ďalej aj „GP“), pretože riešil priebeh

hranice medzi parcelami 11397/1- terajšie označenie N. a novovytvorenou parcelou N./X- Q. N./X a
teda GP vôbec sa netýkal priebehu hranice medzi parcelami tvoriacimi predmet sporu a súd nesprávne
vyvodil záver, že práve tento dôkaz potvrdzuje existenciu plotu medzi parcelami N. I. N./X. Na túto
okolnosť oni súd upozornili už vo svojom podaní 11.5.2010 s poukazom na to, že tento GP nebol vôbec
zhotovený na účely určenia priebehu oplotenia pozemku žalobcov od ich pozemku, ale ide o listinu ,

ktorou došlo k oddeleniu parc.č. N./X z dôvodu vzniku novovzniknutých parciel. S touto ich výhradou
sa súd vôbec nevyporiadal. Mali za to, že navyše uvedený GP preukazuje nedobromyseľnosť žalobcov,
pretože a/ obsahuje grafický údaj, že právna hranica medzi parcelami účastníkov je priamkou a nie
úsečkou s piatimi zlomami ako tvrdia žalobcovia podľa údajov v GP č. 24/07 vyhotoveného spoločnosťou
H. B. s.r.o., b/ obsahuje údaj o vzdialenosti 49,00 m medzi parcelami N./X I. N./X na juhovýchodnej

hraniciparc.N./XoduliceČ.B.,čojeopätovnevrozporesGPč.24/07,ktorýmáriešiťžalobcamitvrdený
stav dobromyseľného užívania susedných parciel a priebehu hraníc pozemku parc.č. N. so všetkými
okolitými pozemkami, t.j. N./X, N./X I. N./X, pretože podľa ich zamerania z r. 2007 sa vzdialenosť medzi
parc.č. 11397/2 - teraz N. a novovytvorenou parc.č. N./X - teraz N. na juhovýchodnej hranici od ul. Č. B.
skrátila o 2,5 m. K tomuto záveru je možné dospieť z porovnania rozdielu medzi vzdialenosťou 11 m -

údaje v GP z r. 1974 a údaja 13,68 m - údaj z GP z r. 2007, c/ na fotokópii GP z r. 1974 sa nachádza
údaj o akomsi „novom plote“ v podobe jeho zakreslenia po r. 1974, pričom je tento zápis zmätočný
a odporuje ďalším tvrdeniam žalobcov. Konštatovali, že ak by sa nový plot nachádzal na pozemku v
ich vlastníctve (žalovaných) bolo by zaklinenie zakreslené opačne, pretože súdom ustanovený znalec
na str. 3 v závere svojho ZP potvrdil, že priebeh právnej hranice sporných parciel sa za posledných

100 rokov nezmenil. Ďalej uviedli, že súd sa nevyporiadal s rozporom, ako je možné, že žalobcovia
mali vydržať vlastnícke právo k pozemku práve v rozsahu GP č. 24/07, keď najprv tvrdili, že na ich
úkor užívajú žalovaní 77 m2, potom súdnemu znalcovi ukázali rozsah nimi v minulosti užívanej časti
pozemku žalovanými tak, že ten dospel podľa indícií zostatkov koreňov živého plota, vyjadrenia D.
U., tvrdení účastníkov k záveru, že hranica prebiehala asi tak, ako je znázornená o zábere 128 m

a po opätovnom „zameraní“ svoje požiadavky zmenili na výmeru 113 m2. V ďalšej časti poukazovali
žalovaní na to, že až po doručení rozsudku sa dozvedeli, že žalobca A.. Q. má geodetické vzdelanie a
„zhodou okolností“ je spolužiakom s D. U., o čom svedčí pripojený prehľad absolventov SPŠ Stavebnej
a geodetickej v P. z r. 74-76. Týmto dôkazom chcú preukázať nevierohodnosť svedka D. U. - zhotoviteľa
GP č. 24/2007 ako zaujatého svedka. Jeho nevierohodnosť vyplýva aj z jeho trvania na existencii

železných stĺpikov a pletive na hranici pozemkov - viď. č.l. 231 spisu. Uviedli, že tento dôkaz nemohli bez
svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Nesúhlasia so záverom súdu, že mal za preukázanú existenciu oplotenia medzi pozemkami žalobcov
a ich pozemkami v období od r. 1975 do r. 2005. Všetci svedkovia podľa nich potvrdili neexistenciu
stabilného oplotenia. Pod takým oplotením si oni predstavujú oplotenie ako voľne stojacu stavbu pevne

spojenú so zemou, ktorého úlohou je zabrániť alebo obmedziť pohyb cez nejakú hranicu v záujme
ochrany nehnuteľností. Svedkovia - matka žalobcov a suseda Vodková potvrdili, že na hraniciach
pozemkov existovali divo rastúce prirodzené bariéry - kroviny. Aj samotný žalobca v 1.rade potvrdil,
že krovie rástlo na divoko a bolo zarastené najmä zo strany pozemku žalovaných. Ďalej uviedli, že
o predmete sporu vedeného pred Okresným súdom Košice I sp. zn. 12C 104/2006 a dôkazov v ňou

predložených sa dozvedeli prostredníctvom kontaktu s právnou zástupkyňou D.. I., ktorá po doručení
rozhodnutia v tejto veci poskytla im informácie o spore vedenom žalobcami voči jej klientom a medzi
iným predložila aj čestné vyhlásenie I..D., bytom P., T. X, z ktorého vyplýva, že žalobcovia boli jej rodičmi,
akovlastníkmibezprostrednesusediacejparcely,upozorňovanínaneoprávnenézásahydovlastníckehopráva a aj preto podľa nich nemôžu byť dobromyseľní v držbe. Uvedené čestné prehlásenie pripojili
v prílohe. Konštatovali ďalej, že z dokazovania je zrejmé, že hranicu tvoril tzv. živý plot o šírke 1 až
1,5 m a vo výške 1 až 1,5 m a ak sa žalobcovia odvolávajú na existenciu zvyškov pletiva, išlo len o

ohraničenie v štýle ohrád pre kravy s radom ostnatého drôtu, ktorými boli pozemky oddelené dávno pred
nadobudnutím pozemkov žalobcami a zvyšky ostatného drôtu sa nachádzali v živom plote. Považujú za
zmätočné a nevykonateľné tvrdenie, že pozemok, ktorý mal byť predmetom vydržania má byť v teréne
vytýčený geodetickými vykolíkovanými bodmi s označenou vzdialenosťou. Ako vyplýva z vykonaného
dokazovania a predložených listín, oni svojím konaním nijakým spôsobom nezasiahli do domnelých

vlastníckych práv žalobcov, žalobcovia sa nikdy nemohli stať vlastníkmi časti ich pozemku, pretože
nespĺňajú zákonné predpoklady vydržania a to nepretržitosť vydržacej doby a to, že nadobúdateľ je
oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Uvádzajúc ďalšie zákonné znaky oprávnenej držby
mali za to, že žalobcovia postrádajú preukázanie spôsobilého predmetu oprávnenej držby, nakoľko v
konaní sa rieši otázka vydržania časti pozemku podľa žalobcami tvrdeného priebehu hranice, na ktorej
sa nachádza živý plot tvoriaci užívateľskú hranicu pozemkov. Skutočná poloha 70 m dlhého živého plota

sa menila v závislosti od rozsahu záhradníckych prác jedného alebo druhého zo susedov smerujúcich k
určeniu tvaru krovia a tvrdenia o existencii ostatného drôtu natiahnutého v minulosti na dubových koloch
vo vnútri krovia, ktoré opakovane žalobcovia zmieňujú, že takéto oplotenie pred nadobudnutím pozemku
z ich strany existovalo, nemôžu založiť dobromyseľnú držbu žalobcov k pozemku suseda, ktorý je na
hranici len z dôvodu, že toto krovie nebolo z jeho strany udržiavané. Zdôraznili následne, že pozerajúc

sa na vec optikou žalobcov znamená to, že pokiaľ by žalovaným zarástla divým krovím živým plotom
celá plocha pozemku a nič by voči tomu po dobu 10 rokov nečinili a priebežne by ho zo svojej strany
klčovali, došlo by ku splneniu vydržania vlastníckeho práva k parcele, na ktoré by sa krovie nachádzalo
len preto, že rovnaké krovie sa nachádza aj u žalobcov? Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli
zmeniť napadnutý rozsudok a uložiť žalobcom povinnosť nahradiť im trovy konania eventuálne zrušiť

rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovia sa vyjadrili k odvolaniu žalovaných , v ktorom uviedli, že v odvolaní sa neuvádza nič nové,
čo by neboli uviedli žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe. Nové tvrdenie je iba tvrdenie o zaujatosti
znalca D. U. z dôvodu, že ide o spolužiaka zo strednej školy so žalobcom v 2.rade. Poukázali na to, že z

pripojeného prehľadu k odvolaniu vyplýva tiež, že aj D. I. bol ich spolužiakom. Pri takomto kombinačnom
a široko priestorovom zábere je možné očakávať námietku zaujatosti sudcu, lebo je absolventom tej
istej právnickej fakulty ako právny zástupca žalobcov. Obsah odvolania podľa ich názoru je v rozpore s
obsahom čestného vyhlásenia D.. D. T. z 9.2.2011, v ktorom pripúšťa, že v kroví sa nachádzali zvyšky
drevených stĺpikov a ostatného drôtu. Protirečí aj tvrdeniu žalovanej v 2.rade z 9.5.2007, kedy pred

znalcom Q. a osobami zúčastnenými miestneho šetrenia vyhlásila, že manželovi bolo ľúto zničiť vinič,
ktorý vysadili žalobcovia, preto plot presunuli asi o 1 m na ich pozemok, je v rozpore aj s výpoveďou
žalovanej v 2.rade z 1.10.2009, kedy vypovedala o prítomnosti stĺpikov oplotenia z agátového dreva,
na ktorý bol natiahnutý ostatný drôt a podobne. Mali za to, že žalovaní sa usilujú o zahmlievanie a
zneprehľadnenieskutkovéhostavuzistenéhosúdomvykonanýmdokazovaním.Poukázaliďalejnato,že

žalovaní, resp. ich právny zástupca odmietli výsluch p. R., starousadlíčky a susedy sporných pozemkov.
Odvolanie obchádza aj výsledky takého dokazovania, ako je stanovisko prednostu Miestnej časti P. - J.
a výsluch pracovníčky tohto úradu p. E., výzvu žalovaného v 1.rade z 18.7.2005, výsluch E. Vodkovej,
znalecký posudok vypracovaný O.. Q. atď. Na základe toho navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako
vecne správny a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 256,38 €.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b)súdprvéhostupňarozhodolpodľa§115aO.s.p.beznariadeniapojednávaniaajepotrebnézopakovať

alebo doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani
o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní

pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že rozsudok vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania je vecne správny, preto ho podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Žalovaní podané odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a
f/ O.s.p. Odvolací súd po preskúmaní veci urobil záver, že ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov

nie je daný.

Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaní vytýkajú aj nepreskúmateľnosť rozsudku, lebo odôvodnenie
rozsudku nezodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd uvedenú výhradu

nepovažuje za náležitú, lebo z odôvodnenia rozsudku sú dostatočne zrejmé skutkové aj právne závery
súdu,keďžejevňomnáležiteadostatočnevysvetlené,zakýchdôkazovsúdvychádzalaakoichhodnotil
a tiež je podaný zrozumiteľný a jasný výklad, pod ktoré právne normy podriadil súd zistený skutkový
stav a aké práva a povinnosti účastníkov z nej vyplynuli. Rozsudok spĺňa náležitosti vyžadované ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva taký výklad aplikovaných právnych predpisov,

ktorý by popieral ich podstatu či význam.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého

stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť,
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý odvolaním uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci

boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Posudzujúc obsah odvolania odvolací súd konštatuje, že v odvolaní nie je uvedené, ktorý dôkaz

navrhnutý žalovanými v konaní na súde prvého stupňa nebol súdom vykonaný, a ani zo spisu takáto
skutočnosť nevyplýva, preto z tohto dôvodu uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. neobstojí.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom , ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov aleboprednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na
nesprávnosť ktorého možno usudzovať iba zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak mu v tomto smere
nemožno vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho závermi. Tento odvolací

dôvod tiež predpokladá, že skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti.
Podstatnou časťou sa rozumejú také skutočnosti, ktoré boli významné pre rozhodnutie pri aplikácii
hmotného práva.

Odvolací súd po posúdení vecnej správnosti rozsudku z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu dospel k

záveru, že súd prvého stupňa vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
resp. vyšli v konaní najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula.

Podľa obsahu odvolania, v rámci tohto odvolacieho dôvodu žalovaní uviedli, že súd prvého stupňa

nesprávne vyhodnotil geometrický plán č. 762-3601-177-74 z 3.12.1974 a to z dôvodov, na ktoré
poukázali a tak podľa nich nesprávne vyvodil záver, že práve tento dôkaz potvrdzuje existenciu plotu
medziparcelamiN. aN./X;okremtohotentoGPaninebolzhotovenýnaúčelyurčeniapriebehuoplotenia
pozemkužalobcovodichpozemku.Uvedenéodvolacienámietkynepovažujeodvolacísúdzanáležité.Z
odôvodnenia rozsudku nevyplýva také zistenie súdu, že by zmienený GP bol zhotovený na účel určenia

priebehu hranice pozemkov, ale obsahuje zistenie, že nehnuteľnosť, ktorú žalobcovia nadobudli kúpnou
zmluvou z 26.2.1975 bola vyčlenená geometrickým plánom z pôvodných parciel, a že sa v ňom uvádza,
že nové hranice boli označené plotom. Pokiaľ žalovaní v ďalšej časti odvolania uvádzajú skutočnosti,
ktorými poukazujú na to, že práve označený GP z r. 1974 preukazuje nedobromyseľnosť žalobcov,
odvolací súd na tieto skutočnosti nevzal zreteľ, lebo ide o nové skutočnosti, ktoré v konaní na súde

prvého stupňa neboli tvrdené či uvádzané.

Podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).

Podľa § 205a ods. O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich

účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
(písm. d/).

Vychádzajúc z obsahového vymedzenia odvolania, tento odvolací dôvod žalovaní odôvodnili tým, že

až po doručení rozsudku súdu prvého stupňa zistili skutočnosť, že žalobca A.. Q. je spolužiakom s D.
U., o čom svedčí pripojený prehľad absolventov SPŠ stavebnej a geodetickej v P., čím chcú preukázať
nevierohodnosť svedka D.. U. ako zhotoviteľa GP č. 24/2007 ako aj zaujatého svedka. Súčasne v tejto
súvislosti uviedli, že bez svojej viny tento dôkaz nemohli označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Z cit. ust. je zrejmé, že pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. musí byť
splnená niektorá z podmienok uvedených v odseku 1 § 205a pod písm. a/ až d/. Pokiaľ ide o písmeno d/
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené museli existovať v čase vydania rozsudku (§
154 ods. 1 O.s.p.) a ďalšou podmienkou je, že dôkaz alebo uvedenie skutočnosti nemohlo byť vykonané

pre objektívnu prekážku.

V danom prípade žalovaní v odvolaní neuvádzajú, v čom spočívala prekážka, že dôkaz o tom, že
znalec a žalobca sú spolužiaci nemohol predložiť, pričom je zrejmé, že táto skutočnosť nepochybnemusela existovať už v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené tento odvolací
dôvod nemôže byť považovaný za opodstatnený. Okrem toho sa žiada uviesť, že pokiaľ D.. U. by
aj bol spolužiakom žalobcu, iba táto samotná skutočnosť nezakladá medzi nimi ešte taký vzťah, že

by bola spochybnená vierohodnosť výpovede menovaného ako svedka. Pokiaľ menovaný vypracoval
geometrický plán, tento bol úradne overený príslušným orgánom - správou katastra. Napokon sa žiada
uviesť, že súd prvého stupňa svoje skutkové závery nevyvodil iba z výpovede D.. U., ale rozhodujúce
skutočnosti mu vyplynuli aj zo záverov znaleckého posudku O.. Q., ako aj z výpovede svedkyne R.. Z
odôvodnenia rozsudku vyplývajú aj ďalšie skutkové zistenia vyvodené z ďalších vykonaných dôkazov. Z

ničoho nevyplýva skutočnosť, že by svoj záver o existencii oplotenia a o priebehu oplotenia súd vyvodil
iba so zreteľom na výpoveď svedka D.. U..

Uvedený názor odvolacieho súdu sa rovnako týka aj dôkazu, ktorý žalovaní ako nový dôkaz navrhujú
vykonať, a to čestné vyhlásenie I. D. podané v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I č.k. 12C
104/2006. Aj ohľadne tohto dôkazu je zrejmé, že existoval v čase rozhodovania súdu prvého stupňa a

z odvolania nevyplýva žiadna skutočnosť na preukázanie toho, že by žalovaní objektívne takýto dôkaz
nemohli predložiť. Okolnosť, že o tomto spore sa dozvedeli od právnej zástupkyne D.. I., ktorá im až
po doručení rozhodnutia poskytla informácie o spore vedenom žalobcami voči jej klientom, nezakladá
objektívnosť prekážky § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

V rámci tohto odvolacieho dôvodu žalovaní vyčítajú súdu prvého stupňa jeho právne posúdenie v tom

zmysle, že žalobcovia vydržaním nadobudli do vlastníctva spornú plochu pozemku a na rozdiel od
súdu prvého stupňa tvrdia, že žalobcovia nesplnili zákonné predpoklady vydržania, lebo nepreukázali
spôsobilý predmet oprávnenej držby a okrem toho jedným zo zákonných znakov oprávnenej držby je
aj to, že ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do
obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, súčasne však musí existovať úkon,

ktorým by bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Takýto spôsobilý predmet oprávnenej
držby však v konaní postrádajú, nakoľko sa v ňom rieši otázka vydržania časti pozemku žalobcami
tvrdeného v priebehu hranice, na ktorej sa nachádzal živý plot. Skutočná poloha 70 m dlhého plota
sa menila v závislosti od rozsahu záhradníckych prác jedného alebo druhého zo susedov smerujúcich
k určeniu tvaru krovia a len samotné tvrdenie žalobcov o existencii ostnatého drôtu natiahnutého v

minulosti na dubových koloch vo vnútri krovia nemôže založiť ich dobromyseľnú držbu pozemku len z
dôvodu, že toto krovie nebolo z ich strany udržiavané.

Ani týmito odvolacími námietkami nie je podľa názoru odvolacieho súdu spochybnená vecná správnosť
napadnutého rozsudku, lebo súd prvého stupňa vyriešenie otázky, či žalobcovia sú vlastníkmi spornej

plochy, na ktorej je žalovanými postavené oplotenie posudzoval podľa správneho právneho predpisu a
na zistené skutkové okolnosti ho aj správne aplikoval. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé,
žežalobcoviaboliprivstupedodržbydobromyseľní,lebokúpnouzmluvounadobudliparc.č.N.ovýmere
3.820 m2, pričom uvedenú nehnuteľnosť dlhodobo užívali podľa hraníc, ktoré boli určené pôvodným
oplotením, existencia ktorého ako aj priebeh hranice medzi pozemkami existujúcim oplotením boli v

konaní náležite preukázané.

Žalobcovia mali aj v odvolacom konaní úspech, preto im bola priznaná náhrada trov konania (§ 224 ods.
1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 256,38 €. Trovy
spočívajú v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol žalobcom vypracovaním vyjadrenia k

odvolaniu žalovaných (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb). Sadzba tarifnej odmeny bola stanovená podľa § 10 ods. 1 tejto
vyhl. vo výške 248,75 €. K tomuto úkonu právnej služby bola priznaná aj náhrada výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhl.).Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.