Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/264/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212215625
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212215625.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: J. G.U., Z..XX.XX.XXXX, Q. K. X. J. XX, B., B.
Z. I. D.. Č.. X/C, B. proti odporcovi: P. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. Ž. R.. X, B., zast. Advokátska kancelária
Dobrovodský & spol. , s.r.o., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu X. A., Z.. XX.XX.XXXX,
B. D. XX, B., zastúpeného Advokátska kancelária Dobrovodský & spol., s.r.o.,o určenie neplatnosti
právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, na odvolanie odporcu

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 15C/127/2012, zo dňa 29. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že právny úkon vrátenia daru - rodinného domu Q..

Č.. XXXXX, X. na X. X.. Č.. XXXX/X A.. Ú.. J. na R.. Z. I. D.. Č.. X/C, zapísaného Správou A. pre O. F.
Q. B. na E. Č.. XXXX pre H. B. D., obec BA - F.. Č.. J., A.. Ú.. J., darovaného darovacou zmluvou zo dňa
21. 12. 2005, urobený odporcom voči navrhovateľke listom odporcu zo dňa 08. 02. 2012, je neplatný.
Ďalej súd prvého stupňa konanie vo zvyšku návrhu o určenie, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti - J. L. Q.. Č.. XXXXX, postaveného na X. X.. Č.. XXXX/X A.. Ú.. J. na R.. Z. I.Á. D.. Č.. X/
C, zapísaného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na E. Č.. XXXX pre okres B. D., H. B. -

F.. Č.. J., A.. Ú.. J., zastavuje. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, zo zhodného tvrdenia účastníkov
ako aj z vykonaného dokazovania oznámením obsahu listinných dôkazov, mal súd prvého stupňa za
nesporne preukázane, že dňa 21.12.2005 uzavreli odporca ako darca a navrhovateľka ako obdarovaná
písomnú darovaciu zmluvu, ktorou darca daroval obdarovanej rodinný dom Q. Č. XXXXX X. na X. X.

Č.Q. XXXX/X, na R.. Z. I. Č.. X/C, Z. Q. V. A.. Ú.. J., vedený príslušnou správou katastra na LV č. 1216,
ktorý dar obdarovaná prijala. Navrhovateľka sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti
na základe rozhodnutia príslušnej správy katastra zo dňa 22.12.2005, ktorým povolila vklad darovacej
zmluvy pod č. V-9068/05.

V prejednávanej veci mal súd prvého stupňa za nesporne preukázané, že listom zo dňa 08.02.2012,

doručeným navrhovateľke dňa 09.02.2012, vyzval odporca navrhovateľku na vrátenie daru s uvedením
skutočnosti, že v poslednom období navrhovateľka voči jeho blízkemu priateľovi X. A. a jeho maloletému
Q. Z. G. vykonala viacero opakovaných úkonov, ktoré sú v rozpore s pravidlami spolunažívania, ktoré
spočívali v hrubých verbálnych útokoch a hrozbách smerujúcich proti životu a zdraviu oboch osôb.
Toto správanie je hrubým porušením dobrých mravov, ktoré odporca pociťuje ako hrubú nevďačnosť a
súčasne i ako vlastnú ujmu.Napriek tomu, že v čl. VII. darovacej zmluvy jej účastníci zhodne vyhlásili, že si túto zmluvu pred jej
podpisom prečítali, a že bola uzavretá podľa pravej slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne, a
nie v tiesni a zrejme nevýhodných podmienok, ako aj napriek tomu, že zákonné právo darcu domáhať

sa vrátenia daru je možné využiť darcom iba v prípade, že došlo k platne vzniknutému darovaciemu
vzťahu, ktoré právo darca (odporca) svojím jednostranným právnym úkonom aj využil, teda považoval
darovaciu zmluvu za platne uzavretú, inak by jeho jednostranný právny úkon vrátenia daru postrádal
elementárnu právnu logiku, právny zástupca odporcu v konaní tvrdil, že darovacia zmluva, uzavretá
medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 21.12.2005 je absolútne neplatná podľa § 41a ods. 2 OZ s

tým, že odporca je presvedčený o tom, že právny úkon, ktorý bol vykonaný t. j. podpísanie darovacej
zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom, nemá právny význam. Týmto úkonom vlastne zastieral iný
právny úkon medzi účastníkmi tejto zmluvy. V danom prípade sa jednalo o záväzkový zmluvný vzťah
medzi odporcom a X. A., ktorý bol v iných zmluvných vzťahoch s odporcom a ktorý týmto právnym
úkonom sa snažil vysporiadať iné právne vzťahy, ktoré medzi nimi vznikli. Medzi odporcom a X. A. boli
zmluvné vzťahy pozostávajúce v poskytnutí finančných prostriedkov, za ktoré bola realizovaná výstavba

rodinného domu, ktorý bol predmetom daru. Jednalo sa o vrátenie, resp. započítanie pôžičky medzi
odporcom a X. A..

Súd prvého stupňa má za to, že táto argumentácia právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka
na strane odporcu je účelová a nemá zákonné opodstatnenie v ust. § 41a ods. 2 OZ. Ak by malo ísť

v prípade uzavretia predmetnej darovacej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom o právny úkon
urobený len „naoko“ (tzv. simulovaný právny úkon), musel by byť zastieraný, čiže tzv. disimulovaný
právny úkon vykonaný medzi navrhovateľkou a odporcom, teda subjektmi tohto právneho úkonu a
nie medzi odporcom a treťou osobou - vedľajším účastníkom konania na strane odporcu. Keďže sám
odporca v konaní tvrdil, že s navrhovateľkou nemal uzavretý iný záväzkovo - právny vzťah, okrem

darovacejzmluvynarodinnýdomakúpnejzmluvynapozemokpodrodinnýmdomom,pravejaslobodnej
vôli odporcu a navrhovateľky zodpovedalo darovanie, ku ktorému došlo darovacou zmluvou uzavretou
medzi darcom (odporcom) a obdarovanou (navrhovateľkou), ktorým dvojstranným právnym úkonom
jeho účastníci nezastierali medzi sebou iný právny úkon.

Okamžikomkonaniaobdarovaného,ktorýsvojímsprávanímvočidarcovialebočlenomjehorodinyhrubo
porušil dobré mravy, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, t.j. požadovať od obdarovaného
vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru je založené
zákonom (§ 630 OZ). K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich
právnych skutočností: hrubého porušenia dobrých mravov správaním voči darcovi alebo členom jeho

rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.

Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že v konaní bolo preukázané výpoveďami navrhovateľky a
odporcu, že sa prakticky nepoznali, rovnako navrhovateľka osobne nepoznala nikoho z členov rodiny
odporcu, k odporcovi ani k členom jeho rodiny sa nikdy nechovala urážlivo, hrubo alebo neslušne.

Rovnako bolo preukázané zhodnými výpoveďami odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu,
že nie sú v žiadnom príbuzenskom pomere, tvrdiac, že sú v dlhoročnými priateľmi a spolupracovníkmi
v biznise.

Na základe vyššie uvedeného k judikovanému výkladu koho možno považovať za „členov rodiny“ darcu,

pokaľ je odporcom vytýkané navrhovateľke jej chovanie voči vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
(bývalému intímnemu partnerovi navrhovateľky) a synovi navrhovateľky a vedľajšieho účastníka na
strane odporcu Z. G., nemôže byť akékoľvek chovanie navrhovateľky k týmto osobám dôvodom na
vrátenie daru, pretože ani priateľa a súčasne obchodného partnera ani jeho syna nemožno považovať
za „členov rodiny“ darcu.

Vzhľadom na to, že v danom prípade nie je splnená jedna z dvoch právnych skutočností, na základe
ktorých dochádza k zániku darovacieho vzťahu, je jednostranný právny úkon odporcu, ktorým sa
domáhal vrátenia daru od navrhovateľky, absolútne neplatný podľa § 39 OZ pre jeho rozpor so zákonom
(§ 30 OZ), teda sa neobnovilo vlastnícke právo odporcu k predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa

sa už preto nezaoberal a aj napriek vykonanému dokazovaniu nevyhodnocoval ako právne irelevantné,
správanie sa navrhovateľky k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu a ich spoločnému synovi z
akéhokoľvek hľadiska.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že návrh zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav tým, že nevykonal dostatočné dokazovanie týkajúce sa

spôsobu nadobudnutia predmetu sporu navrhovateľkou, že na základe ním vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a tak jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Dňa 01. 10. 2015 bolo odvolaciemu súdu osobne doručené podanie odporcu, ktorým zobral
svoje odvolanie zo dňa 04.03.2014 v celom rozsahu späť, s odôvodnením, že medzi odporcom

a navrhovateľkou došlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci. Poukázal na to, že dňa 29.09.2015
navrhovateľka uzavrela s odporcom a vedľajším účastníkom na strane odporcu dohodu o urovnaní, na
základe ktorej si vysporiadali všetky nároky súvisiace s predmetom konania.

Podľa § 207 ods. 2 veta prvá O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť.
Podľa § 207 ods. 3 O.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd

odvolacie konanie zastaví.
Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon odporcu (späťvzatie odvolania) postupoval odvolací súd podľa
zhora citovaného zákonného ustanovenia a odvolacie konanie zastavil.
Právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo (§ 222 ods. 1
O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods.

2 prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy. V prejednávanej veci zastavenie odvolacieho konania zavinil odporca
spätvzatím odvolania bez uvedenia dôvodu. Právo na náhradu trov odvolacieho konania tak vzniklo
navrhovateľke. Nakoľko však navrhovateľke v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

S poukazom na výsledok odvolacieho konania odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (§ 224 ods. 1 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.