Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/294/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201615
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201615.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: N.. Q. I., bytom G. XX,
XXX XX H., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa-ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods.

2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 06.09.2012 domáhal zrušenia zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a

potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava č. 59260-3/2012-BAM zo dňa 29.05.2012,
ktorým nepriznala žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených s liečením.
Listom zo dňa 01.07.2009 doručeným Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 03.07.2009 žalobca
oznámil sociálnej poisťovni pracovný úraz, ktorý utrpel 07.11.2008 vo svojom byte pri práci s pracovnými
pomôckami pri výkone služobných povinností. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala dňa
18.10.2011 rozhodnutie č. 59260/2011-5-BAM, ktorým podľa § 8 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 písm. a/ v

nadväznosti na § 110 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nepriznala poškodenému nárok na náhradu
nákladov spojených s liečením, nakoľko zamestnávateľ neuznal úraz poškodeného za úraz pracovný.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný a vyhovel odvolaniu
žalobcu rozhodnutím č. 59188-2/2011-BA zo dňa 05.01.2012 a zrušil rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, pobočka opätovne rozhodla
o danom prípade dňa 29.05.2012 pod č. 59260-3/2012-BAM, ktorým nepriznala žalobcovi nárok na

náhradu nákladov spojených s liečením. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím.
Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistili skutkový stav
veci, nakoľko nezisťovali aké následky má zranenie žalobcu pre jeho zdravie, pracovnú schopnosť a iné
spoločenské uplatnenie. Ide o nedostatok zistenia, ktorý má význam pre iné otázky, napr. pre povinnosti
zamestnávateľa či zistenie, či zdravotný stav žalobcovi umožňoval oznámiť úraz zamestnávateľovi

bezodkladne po zranení.
Ďalej žalobca napáda, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď tvrdí, že svoj nárok si žalobca
nemá uplatňovať u sociálnej poisťovne, ale podľa § 14 zákonníka práce pred súdom. Žalobca však tvrdí,
že bol štátnym zamestnancom, bol v štátnozamestnaneckom pomere a teda v dobe úrazu v pracovnom
pomere podľa zákona o štátnej službe č. 312/2001 Z.z.. Podľa jeho ustanovenia v § 3 i podľa § 4
nového zákona č. 400/2009 Z.z. sa na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri výkone štátnej služby

vzťahuje zákonník práce len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon a zákon o štátnej službe v § 14
zákonníka práce na právne vzťahy štátny zamestnancov nevzťahujú na rozdiel od § 13 zákonníka práce.Žalovaná v rozpore s ust. § 17 zák. č. 124/2006 Z.z. potvrdila postup prvostupňového správneho orgánu,
ktorý schválil a oprel sa o tvrdenie zamestnávateľa, že nemohol reagovať na žalobcovo oznámenie
pracovného úrazu z mája 2009, pretože žalobca vraj vtedy nesplnil povinnosti v uvedenom ustanovení.

Žalobca tvrdí, že uvedené ustanovenie ukladalo pracovníkovi len povinnosť bezodkladne, pokiaľ mu
to zdravotný stav umožňuje podať zamestnávateľovi oznámenie o pracovnom úraze, ktorého obsah
nepredpisuje. Z lehoty sa nevyvodzujú žiadne dôsledky. Zamestnávateľ si nesplnil povinnosti, ktoré mu
vyplývajú z ust. § 17 ods. 3, ods. 4 a ods. 5 čo aj priznal vo svojom liste zo dňa 01.07.2009.
Nazákladeuvedenýchskutočnostížalobcažiada,abysúdzrušilrozhodnutiežalovanejakoirozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.06.2013 uviedla, že preskúmava
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29.05.2012 v celom rozsahu a uviedla,
že postup pobočky pri nepriznaní nároku na náhradu nákladov spojených s liečením bol správny.
Žalobca odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového právneho orgánu vytýkal, že nerešpektuje zákon

a nahradzuje ho starým zrušeným zákonom č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni, nesúhlasí s tým,
že žalovaná nemôže určiť či úraz žalobcu je úrazom pracovným v zmysle nového zákona a že je pre
ňu záväzné vyjadrenie zamestnávateľa. Pobočka na ústnom pojednávaní konanom dňa 21.02.2012
upozornila žalobcu na skutočnosť, že neuznanie úrazu za pracovný úraz je sporom vyplývajúcim
z pracovno-právneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Keďže spory v pracovno-

právnych vzťahoch medzi zamestnancami a medzi zamestnávateľmi podľa § 14 zákonníka práce
rozhodujú súdy, na základe návrhu zamestnancov, resp. zamestnávateľov žalobca môže podať na
príslušný súd určovaciu žalobu.
Bývalý zamestnávateľ listom zo dňa 01.júla 2009 oznámil žalobcovi, že v čase vzniku jeho úrazu
nebol jeho zamestnancov, pretože s ním rozviazal štátno-zamestnanecký pomer ku dňu 24.01.2008. Po

skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobca nebol poverený žiadnymi pracovnými úlohami, preto
bývalý zamestnávateľ nemá žiadnu povinnosť zasielať oznámenie o pracovnom úraze iným inštitúciám.
Pobočka sa listom zo dňa 08. júla 2009 obrátila o informáciu o úraze na bývalého zamestnávateľa
žalobcu a tento listom zo dňa 17. júla 2009 informoval pobočku, že zo žalobcom bol skončený
štátnozamestnanecký pomer ku dňu 24.01.2008.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 4S 21/2008-109 zo dňa 15.04.2011 v právnej veci žalobcu proti
jeho bývalému zamestnávateľovi o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 6779/2008-46/POK 1 zo dňa
07.04.2008 vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zrušila predmetné rozhodnutie
ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátila bývalému zamestnávateľovi na ďalšie
konanie. Právoplatným rozsudkom zo dňa 15.04.2011 bolo konanie o určení neplatnosti skončenia

štátno-zamestnaneckého pomeru ako aj povinnosti bývalého zamestnávateľa uhradiť žalobcovi funkčný
plat od 25.01.2008 a uhradiť mu škodu vo výške XX.XXX,- Sk s úrokmi z omeškania zastavené.
Bývalý zamestnávateľ listom zo dňa 21.09.2011 oznámil sociálnej pobočke, že údajný pracovný úraz,
ku ktorému malo dôjsť 07.11.2008 mu žalobca oznámil listom zo dňa 31.05.2009, teda s odstupom
času približne 7 mesiacov od vzniku udalosti. Bývalý zamestnávateľ i napriek skutočnosti, že k vzniku

údajnéhopracovnéhoúrazudošlovčase,keďžalobcaeštefaktickyboljehozamestnancom,zotrvávana
pôvodnom stanovisku uvedenom v liste zo dňa 17. júla 2009, že úraz žalobcu neklasifikuje ako pracovný.
Bývalý zamestnávateľ nedisponuje žiadnym iným dokladom, ktorý by dokazoval, že k úrazu došlo a ani
nebolo predložené lekárske potvrdenie o pracovnej neschopnosti žalobcu.
K námietke žalobcu, že pobočka nerešpektuje celý zákona a vo svojom rozhodnutí ho nahrádza starým

zrušeným zák. č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni uvádza, že zo strany žalobcu došlo k nesprávnemu
pochopeniu a k výkladu rozhodnutia pobočky zo dňa 29.05.2012. V texte rozhodnutia pobočky zo dňa
29.05.2012 pobočka neuvádza zák. č. 274/1994 Zb.
K námietkam žalobcu uvedenými v odvolaní žalovaná uvádza, že sú nepodstatné z dôvodu, že bývalý
zamestnávateľ jeho úraz nepovažuje za pracovný úraz a nemajú vplyv na rozhodnutie pobočky a ani

na rozhodnutie žalovanej. Žalobca v žalobe podstate uvádza rovnaké skutočnosti ako v odvolaní a
neuvádza žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých bolo možné žalobcovi priznať nárok na náhradu
nákladov spojených s liečením a preto žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na

nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovanej ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť, nakoľko rozhodnutia
správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa súd
zistil, že žalobca listom, ktorý bol Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava doručený dňa 03.07.2009

oznámil pracovný úraz, ktorý sa mu stal 07.11.2008, ktorý si vyžiadal operačný zákrok. Pobočka vydala
rozhodnutie dňa 18.10.2011, č. 59260/2011-5-BAM, ktorým podľa § 8 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 písm.
b/ v nadväznosti na § 110 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nepriznala žalobcovi nárok na náhradu
nákladov spojených s liečením. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla
žalovaná rozhodnutím č. 59188-2/2011-BA zo dňa 05.01.2012, ktorým vyhovela odvolaniu žalobcu a

zrušila napadnuté rozhodnutie pobočky zo dňa 18.10.2011 a vec vrátila pobočke na nové prejednanie s
tým, že pobočka správne vyhodnotila spisovú dokumentáciu, ale vo výroku rozhodnutia uviedla, že ust.
§ 8 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ v nadväznosti na § 110 ods. 2 zákona, ale správne mala uviesť, že
§ 100 ods. 1 zákona. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava opätovne rozhodla svojim rozhodnutím č.
59260-3/2012-BAM zo dňa 29.05.2012, ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu nákladov
spojených s liečením podľa § 100 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie

žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012, ktorým
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

Podľaust.§244ods.1O.s.p.vsprávnomsúdnictvesúdynazákladežalôbaleboopravnýchprostriedkov
preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny

orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním
rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o
správnom konaní.

Podľa § 100 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, má

poškodený nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a
ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.

Podľa ust. § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároku z

pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. b/ zák. č. 312/2001 Z.z. štátnozamestnanecký pomer na základe zákona
sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby.

Súdpopreskúmaníadministratívnehospisužalovanejajjejrozhodnutiaarozhodnutiasprávnehoorgánu
prvého stupňa zistil, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu s jeho zamestnávateľom trval aj v čase
jeho úrazu čo potvrdil aj jeho bývalý zamestnávateľ. Či sa jednalo o pracovný úraz súd v danom
prípadeneskúmalnakoľkozrušilrozhodnutiežalovanejč.31776-2/2012-BAzodňa14.08.2012zdôvodu
nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávne právne posúdenie súd videl v tom, že nárok žalobcu

posudzoval podľa nesprávneho právneho predpisu. Žalovaná ako aj správny orgán prvého stupňa
vchádzala z ust. § 14 Zákonníka práce čo bolo nesprávne, keďže žalobca bol v štátnozamestnaneckom
pomere s Ministerstvom spravodlivosti SR a preto sa malo postupovať podľa zák. č. 312/2011 Z.z. v
znení platnom v danom období.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že oba správne orgány vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci a preto podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovanej
a vec jej vrátila na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd
v Bratislave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.