Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206849
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714206849.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne N. V.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX, XXX XX J., občianky SR, zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 422,-
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy

422,- Eur s úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 10. 05. 2014 do zaplatenia.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, predložených
listinných dôkazov a to Zmluvy o úvere zo dňa 24. 02. 2009, výpisu splátok a pokút, elektronickej

výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 05. 05. 2014 adresovanej žalovanému,
vyjadrenia k návrhu žalovaného zo dňa 16. 06. 2014. Ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov
zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že Zmluvou o úvere č. 6116127 uzavretej medzi ňou a
žalovaným dňa 24. 02. 2009 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalovaného vo výške
350,- Eur.

Žalobkyňa mala za to, že predmetná zmluva absentovala podstatné obligatórne náležitosti úverovej
zmluvy a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a žalovaný mal nárok len na vrátenie ním poskytnutej
istiny a to pôžičky vo výške 350,- Eur a to bez úrokov a poplatkov.

Žalobkyňa tvrdila, že uvedením do omylu zo strany žalovaného a to predložením absolútne neplatnej
zmluvy v časti úrokov a poplatku, uhradila na jeho účet sumu podľa zmluvy vo výške 772,- Eur, teda o

422,- Eur viacej, než na čo mal podľa jej názoru žalovaný nárok. V rozsahu sumy 422,- Eur teda došlo
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný aj napriek výzve žalobkyne jej dlžnú sumu nevrátil, uplatnila
si žalobkyňa okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je o 8 percentuálnych
bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu. Táto bola ku dňu 10. 05. 2014 0,25 %.

Žalovaný sa písomne dňa 16. 06. 2014 vyjadril k žalobe s tým, že v úvode namietal miestnu
nepríslušnosť Okresného súdu Zvolen na prejednanie veci. Súd však mal za to, že v konaní miestne
príslušný je vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský spor, kde je vždy príslušný okresný súd v

sídle trvalého bydliska spotrebiteľa. Žalobkyňa býva v meste J., ktoré jurisdikčne spadá pod miestnu
príslušnosť Okresného súdu Zvolen (§ 87 písm. f/ OSP).

V čl. IV. svojho vyjadrenia žalovaný vzniesol námietku premlčania, kedy uviedol že má za to,
že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej
objektívnej premlčacej trojročnej lehote. Žalovaný zdôraznil, že zmluva ktorú uzatvoril žalovaný ako

veriteľ so žalobcom ako dlžníkom, nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy a teda nejde o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, z čoho vyplýva, že táto nemusí obsahovať údaje RPMN. Ďalej zdôraznil, že
vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle príslušných ustanovení OSP môže domáhať
subjektívnej dvojročnej lehoty, teda od okamihu keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Mal ďalej
za to, že lehota žalobcovi už márne uplynula, pričom v žalobe absentujú aj skutočnosti rozhodujúce

pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. V závere poukázal na to, že nárok žalobcu
sa stal premlčaný nielen v subjektívnej, ale aj v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty a to dňa 12.
07. 2013, pretože žalobca doručil žalobu na príslušný súd až 14. 05. 2014.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď
bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne, pričom úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať
k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.
Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne
ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna

premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Subjektívna premlčacia
doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné
obohatenievôbecvzniklo.Ztohtodôvoduteda subjektívnalehotanemôžezačaťplynúťskôrnežvznikne

právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno
usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne
vyčíslené v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde.

Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho
úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už
od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od vtedy, keď sa
oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený
obvykle dozvie už v čase absolútne neplatného právneho úkonu, ale môže sa o nich dozvedieť aj

neskôr, napr. ak konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na príslušný právny úkon neschopným.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere
dňa 24. 02. 2009, ktorého predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur s tým, že žalobkyňaako dlžník sa zaviazala zaplatiť žalovanému ako veriteľovi uvedenú sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 346,- Eur v 12 mesačných splátkach po 58,- Eur, počnúc dňom 20. 03. 2009.

Z výpisu splátok a pokút k číslu zmluvy 6116127 s aktuálnym stavom UHR-12.07.2010 mal súd
preukázané, že žalovaná realizovala poslednú platbu dňa 12. 07. 2010. Právny zástupca žalobkyne
tvrdil, že žalovaný preukázateľne vedel, že zmluvami s takýmito úrokmi sa bezdôvodne obohacuje pre
rozpor vysokých úrokov s dobrými mravmi, o čom mal žalovaný vedieť minimálne z rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici 23Sp/19/2009 zo dňa 14. 08. 2008, ktorým tento súdu vyslovene v rozsudku

žalovanému vytkol vysoké úroky.

K zdôvodneniu údajného úmyselného konania žalovaného právnym zástupcom žalobkyne je potrebné
uviesť na druhej strane aj to, že preukázateľne sa už v roku 2010 verejne a to tak printových, ako aj
audiovizuálnych médiách pertraktoval problém spotrebiteľa a to v tak širokom rozmere, že o správaní
sa nebankových inštitúcií žalobkyňa určite musela/mohla vedieť. Z tohto dôvodu mal súd za to, že

subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobkyni plynúť dňa 13. 07. 2010, táto
uplynula dňa 13. 07. 2012; pričom žalovaný návrh bol súdu doručený dňa 14. 05. 2014.

Pokiaľ ide o žalobkyňou poukazovanú potrebu vychádzať z desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty,
súd považoval toto tvrdenie za ničím právne nepodložené, pretože úmysel priamy alebo nepriamy by

žalobkyňa musela v konaní jednoznačne a jasne preukázať, čo sa nestalo. Spoločnosť POHOTOVOSŤ,
tak ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, mala v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere so žalobkyňou sídlo v Bratislave a výkon svojej činnosti - poskytovanie spotrebiteľských úverov
vykonávala prostredníctvom svojich zástupcov, spolupracujúcich osôb a to buď v miestne prenajatých
priestoroch konkrétneho regiónu, alebo na verejne prístupných miestach. Pokiaľ aj spoločnosť mala

k dispozícii tie rozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje v širokom rozsahu právny zástupca žalobkyne,
vedomé alebo nevedomé porušenie práva konkrétnou osobou, uzatvárajúcou v mene žalovaného
zmluvu o spotrebiteľskom úvere žalobkyňa žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázala.
Mnohokrát týmito spolupracujúcimi pracovníkmi, čo je všeobecne verejnosti známe, boli osoby so
všeobecným stredným vzdelaním.

S poukazom na zhora uvedené skutočnosti sa súd bližšie potom nezaoberal skutkovo-právnym
zdôvodnením žaloby žalobkyne (neskúmal či zmluva bola platná alebo neplatná, prípadne či išlo o
absolútnu alebo relatívnu neplatnosť, alebo neplatnými boli len niektoré články dotknutej zmluvy).
Majúc za to, že žalobkyňa zmeškala uplynutie tak subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty, súd z dôvodu

vznesenia námietky premlčania žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP žalovanému - v konaní úspešnému - vznikol zo zákona nárok na náhradu trov
konania. Pretože si však žalovaný ani v jednom zo svojich podaní v prípade úspechu neuplatnil náhradu
trov, súd o trovách rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).