Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/446/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613207987
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613207987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Dany Ferkovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci žalobkyne: J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. H., Y. XXX/
XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ľudová 14,
IČO: 47 234 466, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska
2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Boženy
Němcovej 22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.06.2013 č.k. 6C/152/2013-110 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 67,88 eur a tieto uhradiť k
rukámAdvokátskejkancelárieJUDr.PeterRybárs.r.o.,sosídlomvKošiciach, do3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 24.06.2013 č.k.
6C/152/2013-110 zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice vydaný v konaní
vedenom pod sp.zn. 2C/1384/2012 zo dňa 19.01.2012. Odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského
rozsudku až do právoplatnosti skončenia konania. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy

konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 429,89 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 4, §
53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku, je dôvodná. V súvislosti s námietkami žalovanej, že konanie o

zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a že podlieha poplatkovej povinnosti
súd prvého stupňa ustálil, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom (žalovanou) a žalobkyňou ako spotrebiteľkou, t.j.
fyzickouosobou,ktorázmluvuneuzatváralavrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskej
činnosti. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že je daná prednosť kompetencie
rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, keďže rozhodcovské konanie začalo skôr s poukazom
na § 106 ods. 1, 3 O.s.p., a že táto skutočnosť zakladá dôvod pre zastavenie alebo prerušenie

konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu. Z rozhodcovského spisu súdu prvého stupňa
nevyplynulo, žeby žalobkyňa podala odpor voči rozhodcovskému rozsudku ako opravný prostriedok,
naopak v zákonnej lehote podala na všeobecnom súde návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 106 O.s.p. by bol daný len vtedy, ak by bol súčasne uplatnenýnárok na rozhodcovskom súde a na všeobecnom súde, čo nie je daný prípad. Nemožno zamieňať
konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku s následným konaním pred súdom po jeho zrušení. Po
preštudovaní poistnej zmluvy vrátane Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“), v ktorých

bola zakomponovaná rozhodcovská doložka dospel k záveru, že táto nebola osobitne dojednaná.
Rozhodcovská doložka sa stala totiž súčasťou VPP, bola písaná drobným písmom a bežný spotrebiteľ
pri podpise poistnej zmluvy nebol schopný podrobne tieto podmienky preštudovať a pochopiť ich.
Samotná žalobkyňa uviedla, že podpísala len predložené dokumenty písané drobným písmom a
jednoducho nemala šancu ich prečítať. Sprostredkovateľom bola upozornená, kde má dokumenty

podpísať a žiadnym spôsobom jej nebolo vysvetlené, že v prípade sporu medzi zmluvnými stranami
bude rozhodovať rozhodcovský súd a čo to znamená. Na závere súdu prvého stupňa, že rozhodcovská
doložka nebola osobitne dojednaná, nezmenil nič ani argument žalovanej, že žalobkyňa podpísala
osobitné dojednania vyznačené tabuľkou na podpis. Na základe týchto zistení súd prvého stupňa dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovskú doložku robí
neplatnou aj tá skutočnosť, že jej obsah je v rozpore s ust. § 8 ods. 1 a § 12 ods. 2 zákona č. 244/2002

Z.z., nakoľko v rozhodcovskej doložke je uvedené, že spory sa budú riešiť pred stálym rozhodcovským
súdom, ktorý však nebol určený, a preto nie je možné ustáliť, že sa zmluvné strany podrobili predpisom
alebo rokovaciemu poriadku súdu. Tieto dojednanie sú preto neurčité a nejasné, ide tiež o neprijateľné
zmluvné dojednanie, a z toho dôvodu neplatné. Zároveň súd prvého stupňa dospel k záveru, že
je naplnený aj dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z., nakoľko rozhodcovským

rozsudkom boli porušené aj práva na ochranu spotrebiteľa. Poisťovňa, ktorá je právnickou osobou a
podniká v oblasti poisťovníctva berie na seba klady a zápory podnikania, teda podnikateľské riziko a
toto nemôže zmluvnými dojednaniami prenášať na plecia spotrebiteľa - poistníka. Zmluvné dojednanie,
uvedené v časti XVII ods. 7a VPP z 21.05.2007, podľa ktorého sa zosobňuje poistníkovi pohľadávka
vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie sprostredkovateľovi po zániku poistného

vzťahu je porušením práv na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ právny zástupca žalobcu (správne právny
zástupca žalovanej - poznámka odvolacieho súdu) požiadal mailovým podaním z 24.06.2013, teda v
deň pojednávania, ktoré mal súd k dispozícii až po pojednávaní o spojenie vecí, vedených pod sp.zn.
6C/152/2013 a sp.zn. 8C/153/2013 na spoločné konanie z dôvodu hospodárnosti konania súd prvého
stupňa uviedol, že nebol daný dôvod pre spojenie týchto vecí, nakoľko ide o rôzne osoby, ktorých sa

týkajú poistné zmluvy a veci napadli do senátov dvoch rozdielnych zákonných sudcov. Pokiaľ v tej
súvislosti právny zástupca žalovanej požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, nebol daný
dôvod pre odročenie pojednávania, preto súd pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho
zástupcu žalovanej. V súlade s ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. sa súd prvého stupňa stotožnil s
dôvodmi žalobkyne pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a s poukazom na odôvodnenie

rozhodnutia vo veci samej odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku tak, ako vyplýva z výrokovej
časti rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnú žalovanú zaviazal na náhradu trov

konania úspešnej žalobkyne, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Tie priznal v zmysle vyhl. č.
655/2004 Z.z., a to odmenu za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby,
vyjadrenie zo dňa 15.05.2013 a účasť na pojednávaní dňa 24.06.2013) 4 x 60,07 eur a režijný paušál 4
x 7,81 eur. Priznal aj hotové výdavky titulom náhrady za stratu času, za cestu na pojednávanie do Košíc
zo Spišskej Novej Vsi a späť 8 x 13,01 eur a cestovné vo výške 54,29 eur. Spolu žalobkyni priznal trovy

konania vo výške 429,89 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a), c) a f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok vo všetkých jeho výrokoch zrušil a vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru žalovanej rozhodcovská doložka, dojednaná
medzi zmluvnými stranami je platná, pretože bola jednak individuálne dojednaná a v súlade s ňou a
stanovenými podmienkami vo VPP rozhodoval stály rozhodcovský súd, určenie ktorého bolo v súlade s
dojednaním medzi oboma stranami v článku XV VPP z 21.05.2007. Žalovaná poukázala na ďalšiu podľa
nej rozhodujúcu skutočnosť, a to že ku dňu 29.01.2011 došlo k zániku poistnej zmluvy č. 4203700268

v dôsledku žiadosti žalobkyne, doručenej žalovanej dňa 02.08.2011 s preplatkom poistného. Túto
skutočnosť mal vziať súd do úvahy, keďže dlhodobý poistný vzťah ukončila z vlastnej iniciatívy
žalobkyňa, pokiaľ túto zmluvu zrušila v 3. roku trvania záväzku. Pohľadávka žalovanej, spočívajúca vo
vymáhaní nákladov ňou vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy bola platne dohodnutá a preto južalovanávymáhalažalobouzodňa02.01.2012podanounarozhodcovskomsúde.Ušlopozornostisúdu,
že pohľadávka pozostáva jednak z výšky províznej istiny a jednak z tzv. alfa nákladu - obstarávacieho
nákladu, ktorý je rozpočítaný po celú dobu trvania poistenia (18 rokov) a tento je vyšší než „provízny

náklad.“ Rozhodcovská doložka ako hmotnoprávny úkon bola obsiahnutá v osobitnej súčasti VPP v
tzv. osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007, túto si obe zmluvné strany individuálne dojednali.
Vytkla súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené žalovanou a pre účely
rozhodnutia vo veci nevyžiadal ani príslušný rozhodcovský spis. Rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosť, keďže žalobkyňa ho nenapadla odporom ako opravným prostriedkom. Poukázala na

nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 3227/07 z 08.03.2011, podľa ktorého nie je dôvod pochybovať,
žeby v rozhodcovskom konaní neboli naplnené podmienky vyplývajúce zo spotrebiteľskej ochrany na
európskej úrovni. Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou právnej nárokovateľnosti pohľadávky vo
výške 196,40 eur podľa čl. XVII bod 7a VPP, pričom ide o podstatnú skutočnosť pre rozhodnutie. O
tejto pohľadávke totiž doteraz nebolo rozhodnuté. Napadnutým rozhodnutím s konečnou platnosťou
bol upretý prístup žalovanej ku spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej

zmluvy, nakoľko bez existencie ďalšieho výroku súdu prvého stupňa o pokračovaní konania o merite
sporu s poukazom na § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. žalovaná už nebude mať možnosť domôcť sa
svojich nárokov a nebude mať právny nástroj na vymáhanie inak oprávnenej pohľadávky od žalobkyne.
O trovách konania bude možné rozhodnúť až po konečnom rozhodnutí vo veci samej. V súvislosti s
individuálne dojednanou a platnou rozhodcovskou doložkou a VPP z 21.05.2007 žalovaná poukázala na

stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu SR v zmysle ktorej nedeliteľnou súčasťou princípov právneho
štátu, zaručeného podľa § 1 Ústavy SR je princíp právnej istoty. Podľa názoru žalovanej súd prvého
stupňa nesprávne vyhodnotil aj postup a rozhodovanie rozhodcovského súdu v skrátenej forme konania,
v rámci ktorého nejasne konštatoval, čím mal tento porušiť aj predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Žalobkyňa mohla využiť opravný prostriedok smerujúci k automatickému zrušeniu rozhodcovského

rozsudku a tak sa domôcť vykonania riadneho konania pred rozhodcovským súdom. Poukázala na tú
skutočnosť, že Ústavný súd SR v obdobnej veci rozhodnutím zo dňa 10.07.2013 sp.zn. II.ÚS 499/2013
zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/5/2012 zo dňa 31.01.2012 a vrátil vec na ďalšie
konanie pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Táto vec sa dotýkala posudzovania identickej
rozhodcovskej doložky ako v prejednávanej veci. V tej súvislosti poukázala na tlačovú informáciu

Ústavného súdu SR pod č. SII/24/2013 zo dňa 10.07.2013. Súčasne poukázala na to, že v tejto tlačovej
informácii je uvedená ďalšia informácia o prijatí dvoch ústavných sťažností vedených pod sp.zn. II. ÚS
382/2012.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnila trovy
odvolacieho konania. Znenie rozhodcovskej doložky absolútne nesvedčí o vysvetlení obsahu a jej
následkoch žalobkyni. Navyše rozhodcovská doložka znemožnila žalobkyni zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a nútila ju v prípade sporu a sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu. Navyše rozhodcovská doložka nešpecifikovala ani osobu rozhodcu a nebol dohodnutý

ani postup jeho dodatočného určenia v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., preto ide
o neurčitý právny úkon, ktorý je neplatný a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z.
Charakterom rozhodcovských doložiek sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v konaniach vedených pod sp.zn.
3Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012 a 6Cdo/13/2013, ktorý sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne o tom, že
táto nebola individuálne dojednaná. V súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu ČR, na ktoré poukázala

žalovaná v odvolaní uviedla, že jeho závery sú prípustné iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia
rozhodcuadohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterubudúúčastníkomkonaniagarantovaťrovnaké
zaobchádzanie, čo nie je daný prípad. K ďalším odvolacím námietkam uviedla, že v danej veci sa nekoná
o samotnom nároku, ale o splnení podmienok v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. Na to, aby súd prvého
stupňa po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa zrušil rozhodcovský rozsudok mohol a mal pokračovať v

konaní vo veci samej sa nevyžaduje osobitné rozhodnutie. Nakoniec poukázala na to, že poistná zmluva
aniVPPneobsahujúúdajotom,vakejvýškebymalprovíznynákladbyťuhradený,pretotietodojednania
sú neplatné pre ich neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale taktiež pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s tlačovou informáciou, ktorú uviedla žalovaná
poukázala na to, že nie je jasné, akým spôsobom sa predmetné rozhodnutie dotýka tejto veci.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v
zmysleust.§214ods.2O.s.p.vrozsahuvyplývajúcomzust.§212ods.1,3O.s.p.zhľadískuplatnenýchodvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej
nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku, ale aj vo výroku o odložení vykonateľnosti
tohto rozhodcovského rozsudku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.04.2014 o 09.50 hodine v
pojednávacej miestnosti číslo dverí 221, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 03.04.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo, žeby na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nedošlo ani k iným vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O.s.p.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie
námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o
splnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c)
a j) zákona č. 244/2002 Z.z., lebo rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského

súdujeneplatná,keďžesprávnebolavyhodnotenáako neprijateľnázmluvnápodmienkaasúčasnetým,
že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Tieto svoje právne závery súd prvého stupňa podrobne odôvodnil, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov a s týmito sa stotožňuje.

Nedôvodná odvolacia námietka žalovanej, že súd prvého stupňa sa neoboznámil s obsahom
rozhodcovskéhospisu,navecsavzťahujúceho.Napojednávanídňa24.06.2013totižsúdprvéhostupňa
oboznámilobsahpripojenéhospisuarbitrážnehosúdusp.zn.2C/1384/2012,ktorývkópiijeobsiahnutýaj
na č.l. 46 a nasledujúcich spisu. Pri rozhodovaní vo veci súd prvého stupňa vychádzal aj z tohto dôkazu.

Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012, sp.zn.
2C/1384/2012 žalovaná opiera o zmluvné dojednanie, ktoré súvisí s poistnou zmluvou, uzavretou medziúčastníkmikonaniadňa28.04.2008,ktorájejednoznačnezmluvouspotrebiteľskou,keďženapĺňavšetky
znaky podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy. Vo vzťahu k
odvolacím námietkam niet pochýb o tom, že poistnú zmluvu uzavrela žalovaná, ktorá pri poskytovaní

poistenia vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobkyňa vystupovala
ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Súčasne išlo o štandardnú
formulárovúzmluvu,keďžedanýzmluvnývzťahsariadilajobsahomzmluvnýchdojednaní,obsiahnutých
vo VPP, ktoré sa stali súčasťou zmluvy, a ktoré spĺňajú všetky znaky zmluvy formulárovej.

Preto súd prvého stupňa pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky túto správne skúmal aj z
pohľadu ochrany spotrebiteľa a správne uzavrel aj neprijateľnosť a tým aj neplatnosť preskúmavanej
rozhodcovskej doložky.

V prejednávanej veci žalobkyňa dôvodne spochybnila platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto
nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky (§ 53 ods.1 Obč. zákonníka).

Rozhodcovská doložka, tak ako bola zakomponovaná vo VPP splynula s ostatnými poistnými
podmienkami, jej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani sa s ním dôsledne
oboznámiť. Aj keď rozhodcovská doložka bola vo VPP zvýraznená v tabuľke a označená ako
„osobitné zmluvné dojednania“ možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými poistnými
podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte,

písanom drobným písmom, a tiež bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP, preto správne uzavrel
súd prvého stupňa, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalovaná v konaní
nepreukázala ani tú skutočnosť, že žalobkyňa mohla jej uzavretie vylúčiť, resp. zmeniť obsah tohto
zmluvného dojednania, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú (§53 ods.3 Obč.
zákonníka). Nemožno opomenúť ani tú rozhodujúcu skutočnosť, že výslovne v rozhodcovskej doložke

bolo odkázané na čl. XV VPP, ktoré sa jednoznačne stali súčasťou poistných podmienok.

Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila nevyváženosť
práv a na povinností zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.

Navyše išlo o rozhodcovskú doložku, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec
prejednať, čo taktiež zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorými poukázal

na neurčitosť dojednania rozhodcovského súdu, opraveného danú vec prejednať a z tohto dôvodu aj
jeho neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a

rozhodnutie a súčasne je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c)
zákona č. 244/2002 Z.z. Už samotný tento dôvod zakladá dôvodnosť nároku, preto skúmanie ďalšieho
dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. je bez právneho významu, aj keď odvolací
súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že aj tento dôvod neplatnosti je v danej veci daný.

Úvahy žalovanej, že zásadný vplyv na rozhodnutie mala mať skutočnosť, že k ukončeniu zmluvného
vzťahu z poistnej zmluvy došlo z iniciatívy žalobkyne, nie sú opodstatnené. Pre skúmanie platnosti
rozhodcovskej doložky je totiž právne irelevantné, z koho iniciatívy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.

Otázky právnej nárokovateľnosti a skúmanie dôvodnosti samotnej pohľadávky žalovanej voči žalobkyni
vo výške 196,40 eur bude predmetom konania pred súdom po právoplatnom zrušení rozhodcovského
rozsudku tak, ako vyplýva z úst. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. a pre jeho aplikáciu nie je anipotrebné, aby súd vo výroku rozsudku vyslovil, že po právoplatnosti konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku bude pokračovať v konaní, keďže ide o dôsledok, predpokladaný zákonom.

PokiaľideonámietkyžalovanejtýkajúcesarozhodnutiaÚstavnéhosúduSRvsúvislostisposudzovaním
rozhodcovskej doložky, ktorého sa mala týkať tlačová informácia, jej obsah nie je odvolaciemu súdu
známy, rovnako ani znenie rozhodnutia, ktoré doposiaľ nebolo zverejnené. Odvolaciemu súdu sú však
známe iné uznesenia Ústavného súdu SR, ktorými boli sťažnosti odmietnuté (III ÚS 433/2013.23, III ÚS

455/2013-16, I ÚS 675/2013-23 a iné) a v ktorých Ústavný súd SR zaujal názor, že vec vedená pod
sp.zn. II ÚS 499/13 z 10.07.2013 nemá účinky záväzného aplikačného pravidla.

Správne postupovala žalobkyňa, pokiaľ v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. sa žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov

vymedzenýchvzákone,pričomtakémutopostupunebránianiúpravarokovaciehoporiadkuarbitrážneho
súdu a prejednanie veci v tzv. skrátenom konaní, alebo tá skutočnosť, že v zmysle rokovacieho poriadku
žalobkyňa odpor voči napadnutému rozhodnutiu nepodala. V tej súvislosti odvolací súd dodáva, že
právna úprava zákona č. 244/2002 Z.z. neumožňuje odvolanie voči rozhodcovskému rozsudku, keďže
rozhodcovské konanie je jednoinštančné. Pokiaľ by teda účastník nepodal v lehote 30 dní od doručenia

rozhodcovského rozsudku žalobu o jeho zrušenie, rozsudok by sa stal právoplatným a vykonateľným.
Tento rozsudok by sa zároveň stal aj exekučným titulom. Odvolací súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje
na rozporný obsah poučenia predmetného rozhodcovského rozsudku, ktorý na jednej strane obsahuje
poučenie o možnosti podať voči rozhodnutiu odpor a súčasne obsahuje konštatovanie, že rozhodcovský
rozsudok nie je preskúmateľný iným rozhodcom ani iným orgánom. Obsahom poučenia je pritom aj

možnosť domáhať sa jeho zrušenia žalobou v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) až j) v spojení s § 41 zákona
č. 244/2002 Z.z.

Nakoniec odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa nedopustil ani procesného pochybenia

pokiaľ vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 24.06.2013 v neprítomnosti právneho zástupcu žalovanej
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keďže dôvod, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie právny zástupca
žalovanej, a ktorým bol návrh na spojenie vecí, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania.

Z dôvodov vyššie uvedených je aj úvaha súdu prvého stupňa o odložení vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku správna a v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa vrátane o výroku o trovách konania ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. Neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešná

žalobkyňa, ktorej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania tieto uplatnila, preto odvolací súd
v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcich v
trovách v právneho zastúpenia, a to odmenu za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 60,07 eur a režijný
paušál vo výške 7,81 eur, spolu vo výške 67,88 eur. V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. trovy konania zaviazal
žalovanú uhradiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.