Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814201118
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814201118.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: G. Q. D., s. r. o., G. XX, J., W.: XX XXX XXX zastúpený:
S. kancelária I.. S. Q., s.r.o., G. XX, J., W.: XX XXX XXX proti žalovanej: R. D., nar. X.X.XXXX, T. K.
B. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: X. - pomoc a ochrana spotrebiteľa „G.",

L. legionárov 5, G., W.: XX XXX XXX zastúpeného: I.. C. C., advokátka, A. XXXX/X, T. o zaplatenie
XXX,XX eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku M. súdu O. zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXC/XXX/
XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
XX,XX eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyne I.. C. C..

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, nepriznal žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania a žalobcu zaviazal uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
XX,XX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku platbou na účet právnej zástupkyne I.. C. C., číslo

účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že predmetom konania je nárok žalobcu proti
žalovanej vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú účastníci konania
uzavreli XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške XX XXX,-

Sk so splatnosťou v XX mesačných splátkach po X XXX,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru
bola uvedená vo výške XX XXX,- Sk, O. za úver XX,XX% a ročná úroková sadzba úveru XX,XX%.
Poskytnutá čiastka revolvingového úveru bola v sume XX XXX,- Sk s výškou mesačnej splátky úveru
po vykonaní revolvingu X XXX,- Sk, so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu vo výške XX
XXX,- Sk, s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov úveru po poskytnutí revolvingu
XX,XX% a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu XX,XX%. Z karty klienta k Zmluve č. XXXXXXXXXX

súd prvého stupňa zistil, že žalovanej bola dňa XX.XX.XXXX vyplatená suma vrátane revolvingov
vo výške X XXX,XX eur a žalovaná celkom formou splátok zaplatila X XXX,XX eur. V oznámení
o zosplatnení zo dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo žalovanej doručené X.X.XXXX, žalobca oznámil žalovanej,
že má omeškané splátky vo výške XXX,XX eur a uplynutím XX dní od doručenia oznámenia sa stanú
splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

Súd prvého stupňa posúdil zmluvu účastníkov konania podľa § 52 ods. 1 a § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že predmetná zmluva je v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že ide o
formulárové tlačivo, ktoré pozostáva zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového, ktorú žalovaná vypísala

a podpísala XX.XX.XXXX. Pod bodom 6 sú údaje o schválenom úvere s poznámkou „nevypĺňajte“,ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma, ktorým je vyplnená
táto časť. Žalobca tvrdil, že žalovanej malo dôjsť oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluvy o
revolvingovom úvere doložené v spise, toto oznámenie však nie je podpísané žalovanou a žalobca

nepreukázal, že ho žalovanej doručil. Na základe uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že účastníci
konania neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z. z., lebo písomnú formu mala len žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ale
schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru, splátok, úrokov a RPMN boli uvedené len
v oznámení veriteľa, ktoré žalovaná nepodpísala, čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i/ uvedeného

zákona, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že žalovanej
bol poskytnutý úver vo výške X XXX,XX eur a zaplatila X XXX,XX eur, súd prvého stupňa žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a
uviedol, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo, lebo nebol v konaní úspešný a úspešná

žalovaná si trovy konania neuplatnila. Náhradu trov konania priznal súd prvého stupňa vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej, ktorý má podľa § 93 ods. 4 vety prvej O. s. p. rovnaké práva
a povinnosti ako účastník, teda má aj právo na náhradu trov konania. Trovy priznané vedľajšiemu
účastníkovi vo výške XX,XX eur sú trovami právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie služieb a pozostávajú z odmeny za dva úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci) po XX,XX eur a z režijného paušálu
2x po X,XX eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu vrátane trov konania, alebo

aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ a ods. 2 písm. d/ a písm.
f/ O. s. p. Následne podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 13.11.2014 upresnil a doplnil
odvolanie a uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná

nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že náhrada trov sa primárne spravuje zásadou
úspechu, z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník však nemá vo vzťahu k
úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah, lebo z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob
usporiadania vzťahov medzi žalobcom alebo žalovanou a vedľajším účastníkom a teda z rozhodnutia
o veci samej vedľajšiemu účastníkovi neplynie žiadne právo alebo nárok a nie je, ani nebol povinným

na plnenie spoločne so žalovanou. Zdôraznil, že účelom ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. nie je
vytvorenie „ďalšieho plnohodnotného“ účastníka v konaní, ale toto ustanovenie predstavuje len právny
rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý do konania vstupuje. Z tohto
dôvodu podľa žalobcu nemožno aplikovať zásadu úspechu v konaní pri rozhodovaní o náhrade trov
konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech nemal. Uplatnenie

nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom považoval žalobca za rozporné s dobrými
mravmi a zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. na získanie náhrady trov konania. Tvrdil s
poukazom na rozhodnutia okresných a odvolacích súdov a tiež Najvyššieho súdu SR, že uplatnené
trovy vedľajším účastníkom nie sú účelne vynaloženými trovami, lebo samotné združenie na ochranu
spotrebiteľa má byť spôsobilé poskytnúť ochranu spotrebiteľovi bez potreby splnomocnenia advokáta na

jeho zastupovanie. V tejto súvislosti poukázal na paušalizované a šablónovito predpripravené písomné
podania vedľajších účastníkov zastúpených advokátom a ich podania v tzv. hromadných veciach, kde
sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu a individualizáciu príslušnej veci. Žalobca mal za
to, že v tomto prípade zastupovanie vedľajšieho účastníka advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje
procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Uviedol, že ak sa dal vedľajší

účastník zastupovať v konaní advokátom, trovy, ktoré v súvislosti s tým vynaložil, nie sú účelné, a preto
ak súdy v obdobných veciach vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznali, podľa žalobcu
postupovali správne.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť. K námietke žalobcu o neúčelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
advokátom uviedol, že žalobca je silná spoločnosť, ktorá vo veľkom rozsahu poskytuje spotrebiteľské
úvery a nepochybne by aj sama mohla disponovať vlastným právnym oddelením. Napriek tomu sa
dáva zastupovať advokátskou kanceláriou, preto podľa vedľajšieho účastníka je skôr namieste otázkaúčelnosti týchto trov právneho zastúpenia žalobcu. Zdôraznil, že vo vzťahu k žalovanému je účelnosť
zastúpenia daná charakterom vedľajšieho účastníka a trovy uplatnené v tomto konaní považoval za
účelne vynaložené. Vedľajší účastník uviedol, že právna úprava Občianskeho súdneho poriadku priamo

počíta s možnosťou náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, ktorým je združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom pri rozhodovaní o trovách konania sa
v zmysle § 93 ods. 4 O. s. p. pomer úspechu a neúspechu vedľajšieho účastníka v konaní posudzuje
rovnako, ako v prípade samotných účastníkov konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde
o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý vo výroku o zamietnutí žaloby, ani vo výroku

o nepriznaní náhrady trov medzi žalobcom a žalovanou, v týchto výrokoch nadobudol rozsudok
právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Podľa § 93 ods. 2 až 4 O. s. p. v znení platnom do 31.12.2014 (v čase vstupu vedľajšieho účastníka
do konania) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania
vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom
účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vedľajšieúčastníctvojejednouzforiemspoločenstvaúčastníkovvobčianskomsúdnomkonaní.Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka konania a konania sa nezúčastňuje preto, aby v ňom uplatňoval
alebo bránil svoje právo, ale z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov konania
(sporovej strane) buď preto, že má na tom právny záujem alebo ide o právnickú osobu, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v predmetnej veci ochrana práv spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má podľa citovaných ustanovení zásadne rovnaké práva a
povinnosti ako účastník konania a jeho postavenie sa odvíja od účastníka, na ktorého podporu do
konania vstúpil. Ide však výlučne o procesné práva a povinnosti, to znamená, že vedľajší účastník

nemôže v konaní robiť úkony znamenajúce dispozíciu s konaním alebo predmetom konania (napríklad
späťvzatie žaloby, zmena žaloby, uznanie nároku, uzatvorenie zmieru a pod.), ani úkony, ktoré urobil
sám účastník (napríklad späťvzatie odvolania podaného účastníkom). Keďže má vedľajší účastník
zásadne rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má tiež právo na náhradu nákladov, ak ním
podporovaný účastník v spore zvíťazil a je povinný na náhradu nákladov popri účastníkovi, ktorému v

spore pomáhal, zaplatiť náhradu nákladov víťaznému účastníkovi.

Trovami konania sú okrem iného aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.
s. p.). Nikomu, teda ani vedľajšiemu účastníkovi, nemožno uprieť právo na právnu pomoc advokáta
zaručené čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd rozhodujúci o náhrade trov konania musí však

vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže náhradu len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre
vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania.
Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatňovaného nároku alebo, ako v danom
prípade, procesná obrana proti takémuto nároku. Aj keď účastníci (prípadne vedľajší účastník) podľa

príslušných ustanovení platného procesného poriadku má právo na náhradu trov konania, každý úkon
alebo každé platenie trov je potrebné posudzovať samostatne.

V posudzovanej žalobca uplatnil proti žalovanej právo žalobou, ktorá došla súdu prvého stupňa dňa
XX.X.XXXX. Podaním doručeným súdu prvého stupňa XX.X.XXXX oznámilo vstup do konania ako

vedľajší účastník na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Prešov. Súd má
z vlastnej rozhodovacej činnosti preukázané, že ide o právnickú osobu založenú
za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom jeho
vstup do konania z vlastného podnetu združenia umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O. s .p. Oznámenieo vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania doručil súd prvého stupňa žalobcovi aj
žalovanej. Ani po doručení osobitnej výzvy súdu prvého stupňa žalobcovi a žalovanej na vyjadrenie sa
k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorú žalobca prevzal XX.X.XXXX a žalovaná XX.X.XXXX,

účastníci konania vstup vedľajšieho účastníka do konania nenamietali.

Vedľajší účastník, ktorému súd prvého stupňa doručil žalobu s prílohami, v podaní zo dňa XX.X.XXXX
navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovanej bol schválený úver vo výške XXX,XX eur (XX
XXX,- Sk), reálne jej však bola vyplatená len suma XXX,XX eur, lebo žalobca si odpočítal sumu XXX,XX

eur ako odplatu za poskytnutie služby podľa čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ za možnosť odkladu maximálne troch
splátok úveru, resp. revolvingu vo výške XX,XX eur, čo považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve. Uviedol, že dohodnutá ročná úroková sadzba úveru XX,XX% a tiež ročná
úroková sadzba revolvingu XX,XX% niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadzby pri spotrebiteľských
úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi, pretože tieto sa pohybovali v novembri 2008 okolo XX,XX%
ročne a RPMN pri úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi bola vo výške XX,XX%. Vedľajší účastník

tiežpoukázalnarozporzmluvysustanovením§4ods.1Zákona o
spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaná podpísala len žiadosť o poskytnutie úveru, časť vyplnenú
žalobcom však nepodpísala a nepodpísala ani oznámenie veriteľa o schválení úveru, v dôsledku čoho
účastníci neuzavreli platne písomnú zmluvu o úvere. Podľa vedľajšieho účastníka bola zmluva aj v
rozporesustanovením§4ods.2písm.i/Zákona ospotrebiteľskýchúveroch,

lebo neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
v dôsledku čoho sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. S
poukazom na kartu klienta, z ktorej vyplýva, že žalovaná na poskytnutý úver XXX,XX eur zaplatila X
XXX,XX eur, vedľajší účastník žiadal žalobu zamietnuť, lebo úver je úžerný, odporuje dobrým mravom
a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný, pričom svoje rozhodnutie založil najmä na
dôvodoch, ktoré uviedol vo vyjadrení vedľajší účastník. Tým, že žalobca nepodal odvolanie vo veci
samej, akceptoval dôvody v ňom uvedené, teda aj dôvody prezentované vedľajším účastníkom. Je preto
nepochybné, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a jeho vyjadrenie vo veci samej boli

účelnými úkonmi, pretože upriamil pozornosť konajúceho súdu na skutočnosti rozhodné pre posúdenie
žalobcom uplatneného nároku. Odvolací súd zastáva názor, že pôsobenie vedľajšieho účastníka v tomto
konaní bolo účelné a efektívne, jeho procesné úkony mali významný vplyv na ďalší priebeh konania a
preto má právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

K odvolacej námietke žalobcu, že vedľajšiemu účastníkov neplynie z rozhodnutia vo
veci žiadne právo, a preto nemožno jeho úspech či neúspech posudzovať podľa úspechu a neúspechu
účastníkov konania, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci je vedľajším účastníkom združenie
na ochranu spotrebiteľa, ktorého cieľom a účelom zastupovania je pomoc účastníkovi - žalovanej ako
spotrebiteľovi v súdnom konaní. Je nepochybné, že rozhodnutie vo veci samej sa vedľajšieho účastníka

netýka, teda z rozhodnutia súdu o žalobou uplatnenom nároku neplynú vedľajšiemu účastníkovi žiadne
práva alebo povinnosti. Ak však bola v konaní žalovaná úspešná a k tomuto úspechu svojim konaním
prispel aj vedľajší účastník, potom trovy, ktoré účasťou v konaní vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej vznikli, sú účelne vynaloženými a podľa § 93 ods. 4 vety prvej O. s. p. má vedľajší účastník
právo na ich náhradu.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov vedľajšieho
účastníka podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a

účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v tomto konaní
úspešný, odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli a vedľajší účastník nežiadal trovy odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.