Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/879/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217108
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, za ktorú koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav Fridrich.
PhD.,protižalovanému:Slovenskárepublika,vmenektorejkoná:MinisterstvospravodlivostiSlovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. marca 2014, č. k. 8C/30/2013-35,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
len „OSP“) rozsudkom zo dňa 26. marca 2014, č. k. 8C/30/2013-35 zamietol návrh (správne žalobu,
keďže sa týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným) a odporcovi (správne
žalovanému) nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa písomne
podanou žalobou doručenou dňa 28. 09. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody v
sume 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.327,68 eura, dôvodiac nesprávnym úradným

postupom exekučného súdu, ktorý spočíva v tom, že exekučný súd v konaní vedenom pod č. EX
62/2007 nedodržal 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora,
pričom o žiadosti rozhodol s omeškaním a týmto nelegálnym konaním zapríčinil vznik škody na
strane žalobcu. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany
dlžníka. Po predložení návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti o udelenie poverenia
exekučnému súdu, exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie.

Žalobca následne podal podľa ust. § 44 ods. 8 EP návrh na zmenu exekútora a legitímne očakával, že
súd mu poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k reálnej zmene
exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávny úradný postup exekučného
súdu charakterizoval nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase, napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu veci a rozhodnutiu. Nesprávnym úradným postupom

došlo k zmareniu legitímnych očakávaní žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods.
8 EP a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu
jeho pohľadávky. V dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu vznikla žalobcovi majetková škoda
predstavujúca účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy audržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu vo výške 175,- eur.
V tomto období vynaložili na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov

pomocou informačného systému 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- eur,
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,- eur a na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na súde 15,- eur. Zároveň si uplatnili aj nárok na
nemajetkovú ujmu, pretože márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu,

že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 EP a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo
bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny postup súdu vystavil
oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, riziko insolventnosti povinného, preto náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú
satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Žalobca špecifikoval
nárok náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského

plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcichkonečnévymoženiepohľadávkyvovýške1.327,68eura,ktorábolavyčíslenásohľadomna
rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, kedy sa za ročné prieťahy sa priznáva 663,88 eura, čo v danom
prípadepriomeškanísvydanímrozhodnutiavrozsahu740dníčiní1.327,68eura.Žalovanému,ktorému

bola žaloba doručená, vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby ju súd zamietol. Poukázal na to, že
žalobajezmätočná,keďžalobcasícepodalpísomnýnávrhapoukázalnakonkrétnedôkazy,žiadnevšak
sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Návrh považoval za predčasne podaný,
keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu

exekučného súdu uviedol, že v praxi je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná, vzhľadom
naúkonysúduspojenéstýmtonávrhom,akojedoručenienávrhupôvodnémuexekútorovinavyjadrenie,
vyčíslenie trov pôvodného exekútora, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi
a rozhodnutie o trovách konania. Poukázal i na to, že pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a preto počas prejednávania návrhu

na zmenu exekútora nemohlo dôjsť k žiadnej škode. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá
mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto
boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom

rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti. Žalovaný namietal aj vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať
paušálnu sumu je nesprávne a účelové. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, pričom je
potrebné brať do úvahy, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. V

neposlednom rade je dôležité prihliadať aj na dodržiavanie dobrých mravov u poškodenej osoby, pričom
žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom k
tomu, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko
ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh žalobcu v rozpore s dobrými
mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej

podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej
nemajetkovej ujmy a tým neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
súdu spočívajúcom v nerozhodnutí o zmene exekútora v zákonnej lehote a uplatnenou majetkovou a
nemajetkovou ujmou. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu, pretože ako vyplýva

zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období
pred marcom 2009. Ak mala vzniknúť žalobcovi škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote, tak lehota na
uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu exekútora, pričom dňa 23. 04. 2009 boli žalovanému doručené prvé žiadosti o

predbežnéprerokovanienároku.Právnyzástupcažalobcusanapojednávanienedostavil,svojuneúčasť
ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný sa taktiež na pojednávanie nedostavil, svoju
neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Súd postupoval
podľa § 101 ods. 2 OSP a vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, resp. ich zástupcov,keď ospravedlnenie právneho zástupcu neakceptoval, pretože sa neospravedlnil bez zbytočného
odkladu, hoci termín pojednávania mu bol doručený dňa 12. 02. 2014 a ospravedlnenie súdu zaslal
e-mailom až dňa 26. 03. 2014, teda v deň pojednávania, čo odôvodnil účasťou na inom pojednávaní,

o ktorom taktiež nepochybne vedel skôr a s dostatočným časovým predstihom. Súd mal za to, že
právny zástupca žalobcu mal časový priestor na zabezpečenie zastúpenia na pojednávaní, prípadne
na zaslanie ospravedlnenia s takým časovým predstihom, kedy by súd mohol termín pojednávania
zmeniť a nedošlo by k jeho zmareniu. Vzhľadom k uvedenému označený dôvod súd nepovažoval za
dôležitý, pre ktorý by muselo byť pojednávanie odročované. Súd vykonal dokazovanie oboznámením

sa spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 13Er/13/2007, pričom zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod EX 62/07 proti povinnému Ondrej Kovacs pre vymoženie pohľadávky
vo výške 11.430,- Sk (379,40 eura) s prísl. bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 16. 01.
2007, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 12. 2006. Exekučným
titulom na vykonanie exekúcie bol rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. SR 2050/06 z 19.06.2006.
Okresný súd Levice vydal poverenie č. 5402 0356 na vykonanie exekúcie dňa 17. 01. 2007. Dňa

25. 05. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 03. 05. 2011 súd uznesením
č. k. 13Er/13/2005-22 zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekučné konanie
zastavil a rozhodol aj o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 27. 06. 2011
odvolanie. Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený
na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že žalobca

podal žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na MS SR dňa 23. 04. 2012, 25.
05. 2012 a dňa 25. 09. 2012, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že lehota 6 mesiacov od ich
podania už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že žalovaný neuznal nárok žalobcu a v rámci
predbežného prerokovania ho neuspokojil, a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania súdu
6 mesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný. Súd sa zaoberal aj

námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je
premlčaný. Premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť nasledujúcim dňom po uplynutí 30 dní
od podania návrhu na zmenu exekútora t. j. od 26. 06. 2009 (návrh bol podaný dňa 25. 05. 2009),
pričom návrh na predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody v tomto konkrétnom prípade bol
doručený MS SR dňa 25. 05. 2012. Keďže počas doby, kedy sa rieši predbežné prerokovanie návrhu

lehota neplynie, a to po dobu maximálne 6 mesiacov a návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy bol
podaný na súd v rámci tejto doby dňa 28. 09. 2012, nedošlo k premlčaniu nároku. Žalobca sa podaným
návrhom domáhal zaplatenia sumy 175,- eur titulom majetkovej škody, predstavujúcej súčet nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému, udržiavanie a správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným

súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na súde a náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.327,68 eura ako satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov vyčíslenú analogicky podľa právnej praxe Ústavného súdu SR pri zistení zbytočných
prieťahov v súdnom konaní. Keďže predmetná žaloba bola podaná dňa 28. 09. 2012 súd aplikoval

ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania návrhu. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa citovaného zákona, môže byť opodstatnený
iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje, bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom, súd sa prioritne zaoberal žalobcom tvrdenými skutočnosťami o nesprávnom úradnom

postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd nedodržal zákonnú lehotu na vydanie
rozhodnutia o zmene exekútora, čím spôsobil prieťahy v konaní, avšak neskúmal, či bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
pretože túto otázku je kompetentný preskúmať ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti, ktorý ju
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu. Zo znenia ust. § 44 ods. 8 EP, účinného v čase podania návrhu na zmenu
exekútora, podľa ktorého bola stanovená lehota na rozhodnutie o zmene exekútora 30 dní, ktorá
nebola dodržaná, tak aj v tomto prípade možno konštatovať, že samotné nedodržanie lehoty nemusí
znamenať automaticky nesprávny úradný postup vo veci. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súd
do rozhodnutia o zmene exekútora nebol nečinný, zabezpečoval potrebné podklady k rozhodnutiu,

vyžiadal si predloženie exekučného spisu, vyčíslenie trov konania a až následne po posúdení návrhu
rozhodnutie vydal, pričom súčasne rozhodoval o zastavení exekúcie, ako aj o trovách konania a svoje
rozhodnutie náležite a obsažne odôvodnil. S ohľadom na veľký počet vecí a rešpektovanie základnej
úlohy súdu vydať spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností, ktorébolo treba pred vydaním rozhodnutia posúdiť, nebolo objektívne možné zákonom stanovenú lehotu
dodržať. Vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dĺžke doby rozhodovania súdu dá hovoriť iba ako
o prijateľnom časovom intervale, ktorý podľa názoru súdu dodržaný bol. V opačnom prípade by súd

bol nútený vydať rozhodnutie bez zabezpečenia potrebných podkladov, čo by mohlo viesť k vydávaniu
nesprávnych rozhodnutí, ktoré by nemali oporu v objektívne zistených skutočnostiach. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný základný predpoklad pre
nárok na náhradu škody, a to protiprávny úkon, resp. škodová udalosť, t. j. v danom prípade nesprávny
úradný postup Okresného súdu Levice, ktorý podľa tvrdenia žalobcu rozhodol o návrhu na zmenu

exekútora v neprimeranej dobe. Súd mal za to, že vydaním rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí
návrhu na zmenu exekútora v lehote 745 dní, ktorú súd považuje za primeranú, nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, pričom žalobca nepreukázal, že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení
prieťahov v konaní, čo by inak mohlo byť považované za nesprávny úradný postup. Už na základe tejto
skutočnosti vznikol dôvod na zamietnutie návrhu, pričom v danom prípade je celkom nepochybné aj
to, že postupom Okresného súdu Levice nemohla vzniknúť žalobcovi žiadna škoda. Do času vydania

rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora vo veci riadne konal pôvodný exekútor, teda rozhodovanie
súdu o tomto návrhu vzťah medzi účastníkmi nemenil a nemal vplyv na priebeh konania, keď exekučné
konanie bez akéhokoľvek zdržania mohlo i naďalej prebiehať, a to až do rozhodnutia súdu o zastavení
exekúcie.Keďževkonanínebolzistenýžalobcom namietanýnesprávnyúradnýpostupaanivznikškody
a nemajetkovej ujmy, súd sa týmto nárokom z hľadiska jeho špecifikácie a výšky ďalej nezaoberal a z

dôvodu nepreukázania existencie zodpovednostných predpokladov nárok žalobcu ako neopodstatnený
v celom rozsahu zamietol.
Na zistený skutkový stav prvostupňový súd z hľadiska právneho posúdenia aplikoval ustanovenia § 3
ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom do 31.

12. 2012), § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., § 44 ods. 1, 8 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie podal z dôvodu, že a/ v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP), b/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205
ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP), c/ súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
(ust. § 205 ods. 2 písm. c/ OSP), d/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Žalobca zásadne namietal, že súd rozhodol v merite
na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd

interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,
ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd

bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom
ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím de
iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty aj napriek tomu, že zákonodarca vytvoril

legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný
súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len
súdu exekučného. Súdu taktiež neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými

lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a navyše jeho úvahy negujú stabilizovanú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr.
rozsahnevybavenejsúdnejagendy,nárastekonomickejtrestnejčinnostiatď.Poukázalnato,žeDohovorzaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám
čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný
štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže

byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie
o rozpore exekučného titulu so zákonom, v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Tým svoje rozhodnutie založil na nedostatočne
zistenom skutkovom stave. Namietal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014,
ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týmto znaleckým posudkom

bolo preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Ak prvostupňový súd vo svojom odôvodnení
rozsudku konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek
škoda, pričom uviedol, že bližšie nešpecifikoval jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie
pohľadávky počas obdobia omeškania exekučného súdu, keďže určenie výšky majetkovej škody v
žalobe nie je dôkazom o jej vzniku, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s

predloženým znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, ktoré náklady boli
žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou znaleckého posudku
sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad o
vynaložených mzdových nákladoch, nákladoch na tlač, nákladoch na úpravu informačného systému,
nákladov na poštovné a nákladov na telekomunikačné služby. Mal za to, že v konaní boli preukázané

všetkyzákonnépodmienkyprevzniknárokunanáhraduškodu,atovznikškody,existencianesprávneho
úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. V tomto konaní tak bolo
potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným petitom. Okrem iného namietal, že ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na

zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde
SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. V
tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania včas (§ 201 a § 204 OSP)

proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1OSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli

súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako bol vyvesený na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č.
543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
I.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného náhrady majetkovej škody v sume 175 eur

ako majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 1.327,68 eura, ktorá mu mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom súdu, v dôsledku nevydania rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom
Levice pod sp. zn. 13Er/65/2007. Majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s

jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur, spolu sumu 175,- eur. Nemajetkovú ujmu
požadoval ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľskéhoplánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie
rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, pričom pri výpočte vychádzal z alikvotného pomeru

55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu.
Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 13Er/65/2007 na základe návrhu oprávneného doručeného
súdnemuexekútorovidňa09.01.2007.Dňa16.01.2007doručilsúdnyexekútorsúdužiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej dňa 17. 01. 2005 súd poveril súdneho exekútora

Mgr. Katarínu Baňarovú výkonom predmetnej exekúcie. Dňa 25. 05. 2009 doručil oprávnený súdu návrh
na zmenu exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Uznesením č. k. 13Er/13/2007-22 zo dňa 03. 05. 2011 zamietol návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, zastavil exekučné konanie a zároveň rozhodol aj o trovách exekúcie. Predmetné
uznesenie bolo napadnuté odvolaním oprávneného, ktoré odvolací súd potvrdil.
Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní vôbec nekorešpondujú

s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa. Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých
konaniach podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212
ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o

výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.
Odvolacísúdsapriposudzovanídanejvecipretozaoberallennámietkamižalobcuuvedenýmivodvolaní
a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ods. 2, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná
v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, právo na náhradu škody sa premlčí za

tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa ods. 3, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nemožno stotožňovať porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a zbytočné
prieťahy v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Ak zákonodarca

explicitne ustanovil, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, akýkoľvek extenzívny výklad by bol v
rozpore s účelom zákona. Pokiaľ nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota na rozhodnutie o návrhu
na zmenu exekútora (ak bola zákonom v danom období stanovená), takýto stav predstavuje nesprávny
úradný postup súdu.
Nesprávny úradný postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej

súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.
Keďže exekučné konanie začalo dňa 09. 01. 2007 (podaním návrhu na vykonanie exekúcie), s
poukazom na ustanovenie § 238 ods. 2 je potrebné na celé konanie aplikovať Exekučný poriadok v
znení účinnom v čase začatia exekučného konania.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom je zodpovednosť objektívna bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup

okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených
zák. č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať existenciu
vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak

ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.
Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v priebehu exekúcie v čase, keď je

podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa
zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora
vykonával úkony potrebné k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora a následne o
zmene súdneho exekútora aj rozhodol, pričom tieto úkony vykonával v akceptovateľnej lehote. Podľa

konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom platí, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka
konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu.
Samotné nedodržanie lehoty nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré
majú vplyv na jej plynutie. Vychádzajúc z okolností daného prípadu odvolací súd dospel rovnako ako

súd prvého stupňa k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný.
K aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom v čase začatia
exekučného konania, teda v správnom znení, preto je táto námietka žalobcu nedôvodná. K trvaniu
stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že tým, že exekučný súd vykonával úkony smerujúce k

rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora, nemohlo dôjsť rozhodnutím súdu o návrhu žalobcu
na zmenu súdneho exekútora v akceptovateľnej lehote ani k posunutiu trvania právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súd v
danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu preľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie
veci v primeranom čase. V konaní nebolo zistené, že by v exekučnej veci, od ktorej si žalobca svoj
nárok uplatňuje, nebolo rozhodnuté v primeranom čase. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované znalecké

dokazovanie, súd tento návrh nepovažoval za dôvodný, pretože bolo zrejmé, že v konaní neprišlo
k nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku ktorého by mohla vzniknúť škoda, a teda dokazovať
znaleckým posudkom jej výšku by bolo absolútne nadbytočné a nehospodárne. Okrem iného v zmysle
§ 120 a nasl. OSP rozhodnutie v tom smere, aké dôkazy budú v konaní vykonané je výlučne na úvahe
súdu, pričom rozhodnutie, že sa niektorý dôkaz nevykoná nezakladá nedostatok konania spočívajúci

v odňatí možnosti konať účastníkom konania. V súvislosti s návrhom na prerušenie konania, o ktorom
podľa žalobcu nebolo rozhodnuté, odvolací súd dodáva, že z obsahu spisového materiálu nie je zrejmé,
že by bol takýto návrh prvostupňovému súdu doručený, a teda ak súd o doručení takéhoto návrhu nemal
vedomosť, nemohol o ňom ani rozhodovať.
Aj napriek k tomu, že v danej veci v čase začatia exekučného konania Exekučný poriadok poznal lehotu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora, ktorá bola 30 dní, odvolací súd pri rešpektovaní špecifík

tejto prejednávanej veci a hlavne nesplnení základných podmienok žalobcom pre priznanie uplatnenej
majetkovej a nemajetkovej ujmy podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. V ďalšom odvolací
súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP).
Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1a§142ods.1a§151ods.
1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď si ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.