Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815201293
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7815201293.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného H. B. J., s.r.o., H. č. XX, T., IČO: 35 792 752,
právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M.., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v
Bratislave, Stropkovská č. 3, proti povinnej I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. ul. č.XXXX/XX, v konaní
o vymoženie 1 247,42 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava
č.k. 5Er 92/2015 - 13 zo dňa 27.02.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjáka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vymoženia pohľadávky s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria so sídlom v Žiline sp. zn. RK-PC-690/14-LPzo dňa 15.07.2014 s
právoplatnosťou dňa 13.08.2014 a vykonateľnosťou dňa 19.08.2014. Súd mal preukázané, že medzi
účastníkmi konania bola dňa 04.01.2012 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8300044547.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
Exekučný poriadok), ust. § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len Občiansky zákonník) ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
a uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou

zmluvou. Oprávnený predložil spolu so zmluvou o úvere aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 04.01.2012.

Rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc považoval súd prvého
stupňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť
obsah a znenie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odopiera možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z tohto dôvodu je rozhodcovská zmluva podľa ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie. Namietal, že súd prvého
stupňa poprel základnú zásadu procesného práva - zásadu prekážky zahájenej veci. Zastával názor,že súd prvého stupňa použil nesprávny výklad ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovská zmluva bola dohodnutá alternatívne tak, že v prípade sporu majú obe zmluvné strany
možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane. Právo povinného je z pohľadu hmotného

práva jednoznačne zachované a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích
autorít. Poukázal na skutočnosť, že povinný sa v konaní nijako nebránil a voči nárokom oprávneného
nenamietal tak v rovine hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej. Argumentom v prospech prípustnosti
uzavretia rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom je dôvodová správa k ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka. Namietal, že súd prvého stupňa sa neúplne zaoberal rozhodcovskou

zmluvou, dôsledkom čoho je nedostatočne zistený skutkový stav a neobstojí ani jeho následné
právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Zastával názor, že spotrebiteľovi bolo umožnené odstúpiť
od rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu, ktorá nepodmieňuje
uzavretie zmluvy o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani
podmienky pre odstúpenie, obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach,

právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 a zdôraznil, že povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej
zmluvy a mohol od nej odstúpiť. Záver súdu prvého stupňa, že rozhodcovská zmluva je formulárovou
zmluvouuzatvorenoujednostranne abezmožnostizmeniťjejobsahpovažovalzanesprávny. Exekučný
súd nedal odpoveď na otázku aká rozhodcovská zmluva by bola individuálne dojednaná. V tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2011. V prejednávanej veci
rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, súčasne
mal povinný pri odmietnutí ju uzavrieť možnosť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu
o revolvingovom úvere. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a súčasne si uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania v celkovej výške 77,48 Eur, na náhradu ktorých žiadal zaviazať povinnú.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania

o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudokzaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012
„skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V

tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria so sídlom v Žiline sp. zn. RK- PC- 690 /14- LP zo dňa 15.07.2014
s právoplatnosťou dňa 13.08.2014 a vykonateľnosťou dňa 19.08.2014, ktorým bola povinnej uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 247,42 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a 1,15
% ročný úrok z omeškania zo sumy 59,47 Eur od 29.02.2012 do 08.03.2012, zo sumy 48,94 Eur od
29.06.2013 do 14.07.2013, zo sumy 58,55 Eur od 29.08.2013 až do 26.09.2013, zo sumy 58,02 Eur
od 29.09.2013 až do 12.11.2013, zo sumy 59,47 Eur od 29.10.2013 až do 12.11.2013, zo sumy 58,02
Eur od 13.11.2013 až do 03.12.2013, zo sumy 59,47 Eur od 29.11.2013 až do 03.12.2013, zo sumy

58,02 Eur od 04.12.2013 až do zaplatenia, zo sumy 59,47 Eur od 29.12.2013 do zaplatenia, zo sumy
59,47 Eur od 29.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 59,47 Eur od 01.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 1
010,99 od 04.03.2014 až do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z
omeškania dosiahne celkovo sumu 1 110 Eur pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto
sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1

247,42 Eur až do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trovy konania
vo výške 250,02 Eur.

Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300044547 zo dňa 04.01.2012 (v spise na č.l. 5)
uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 1 110 Eur,

ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému v 42 mesačných splátkach po 59,47 Eur. Oprávnený
predložil aj rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 04.01.2012 súčasne so zmluvou
o revolvingovom úvere.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o revolvingovom
úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je
na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytol povinnej
úver v rámci svojho podnikania; a povinná je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľom (fyzickej
osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným
preukázané, že povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného
ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvého stupňa preto v danom prípade
správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon
o spotrebiteľských úveroch.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej zmluvy, ktorá priamo nebola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a ktorú účastníci
konania uzavreli v rovnaký deň ako zmluvu o revolvingovom úvere t.j. dňa 04.01.2012. Podľa bodu
5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami

vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto
stálych rozhodcovských súdov: a/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court so sídlom
v Bratislave, b/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so

sídlomvBanskejBystrici.Výberrozhodcovskéhosúdu,ktorábudeoprávnenývecprejednaťarozhodnúť
spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 6. rozhodcovskej zmluvy je upravený
postup výberu rozhodcu. Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred
rozhodcovským súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že

rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 OZ za následok, že táto podmienka je od počiatku
neplatnou.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať
a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť
a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský

rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. V predmetnom prípade súd prvého stupňa
v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom teda správne posudzoval platnosť dojednanej
rozhodcovskej zmluvy a správne posúdil, že nebola dojednaná platne, a preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.