Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/215/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203921
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203921.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. a sudcov

Dany Popovičovej a JUDr. Táni Veščičikovej, v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom
Praha 1, Nové město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich
Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanej V. N., F. U. C. Č.. XXX, o 313,35
eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave zo dňa 22.1.2015 č.k. 8C
401/2013-73 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
313,35 eur od 26. 04. 2009 do zaplatenia , v tejto časti z r u š u j e rozsudok a konanie zastavuje.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 315,33 eur a náhrady trov konania. V štádiu odvolacieho konania
vzal späť žalobu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 313,35 euro od 25.4.2009 do
zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa XX.XX.XXXX na zmenkovú sumu 9.439,98 Sk, pričom sa zaviazala k úhrade úroku

vo výške 0,25 denne od 2.4.2009. Indosovaná zmenka je opatrená doložkou na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri
predloženínáhradzmenkovéhoveriteľazmenkovúsumuspolus0,25% úrokomod26.4.2009.Zamiesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ nič neuhradil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa
článku7nariadeniaEurópskehoparlamentu aRadyč.861/2007vydalrozsudok,ktorýuložížalovanému

do 3 dní uhradiť žalobcovi zmenkovú istinu s príslušenstvom. Žalobca nežiadal pojednávanie a k žalobe
pripojil listinné dôkazy.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom najprv pripustil čiastočné späťvzatie návrhu v časti
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 313,35 eur od 26.4.2009 do zaplatenia, v tejto časti
zrušil rozsudok a konanie zastavil. V ostatnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov
odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol.
Vychádzal z toho, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotousporu, nakoľko žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaná je
fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný
spor, pričom hodnota nepresahuje 2000.- Eur bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2 a 3

citovaného nariadenia.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom
vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.

Súd prvého stupňa v prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí
vyžadovaných zákonom č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový. Predložená zmenka je vlastnou
zmenkou, ktorá je upravená v článku 1 druhej časti zákona.

Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb.:
Vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina napísaná,
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
3. údaj zročnosti,
4. údaj miesta, kde sa má platiť,

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,
6. dátum a miesto vystavenia zmenky,
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 77 zákona č. 191/1950 Zb.:

1/ Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku
o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre nezaplatenie, platení pre česť, odpisoch, zmenách,
premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.
2/ Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v
inom mieste než je bydlisko zmenečníka, o úrokovej doložke, o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej

sumy, o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala
bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia a o blankozmenke.
3/ Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení, v prípade § 31 ods. 4 platí, že
sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.

Podľa § 5 zákona č. 191/1950 Zb.:
1/ V zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
2/ Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
3/ Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa § 11 zákona č. 191/1950 Zb.:
1/ Každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom /rubopisom/.
2/ Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno
previesť zmenku len vo forme s účinkami obyčajného postúpenia /cesie/.

3/ Zmenku možno indosovať /previesť rubopisom/ aj na zmenečníka, nech prijal zmenku alebo nie, na
vystaviteľa alebo na každú inú zmenečne zaviazanú osobu. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.:
1/ Majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané,
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti,
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy,
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dojednanej výške.

Podľa § 33 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb.:
1/ Zmenku možno vystaviť:
na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
2/ Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.Súd prvého stupňa preskúmal predloženú zmenku a zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené
dve možnosti zaplatenia, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V zmenke sú totiž uvedené dve údaje

o zročnosti, čo spôsobuje neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Neurčitý údaj zročnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápis "zaplatím za
túto zmenku pre predložení" je uvedená zročnosť zmenky na videnie a z údaja "na platenie predložiť

v lehote štyroch rokov od vystavenia" je uvedená zročnosť zmenky na určitý čas po dáte vystavenia.
Jedná sa teda o neurčitý údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú, ako je to uvedené v ust. § 33
ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Takáto zmenka sa považuje za neplatnú /rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 1Obdo/59/2010/. Problematiku zročnosti zmenky upravuje § 33 a nasledujúce zákona č. 191/1950
Sb., kde sú taxatívne vymenované štyri spôsoby, ktorými je možné stanoviť zročnosť. Iný spôsob
určenia zročnosti zakladá neplatnosť zmenky /rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Oboú23/2010, rozsudok

Vrchného súdu v Prahe 9Cmo/504/1998/. Prvý spôsob zročnosti zmenky je, že sú zročné na videnie -
vistazmenky. Druhý spôsob zročnosti zmenky je na určitý čas po videní nazývané lehotové vistazmenky.
Tretí spôsob je určitý čas po vystavení, nazývané datozmenky. Štvrtý spôsob zročnosti zmenky je fixná
zmenka, ktorá má uvedený konkrétny dátum zročnosti, pričom je prípustný aj opisný spôsob, ak z neho
vyplýva konkrétny deň, v ktorý sa má platiť. V prejednávanej veci bola určená kombinovaná zročnosť a

to jednak na videnie a jednak fixná zmenka s povinnosťou platenia v lehote štyroch rokov od vystavenia.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa 33 ods.
1 zákona č. 191/1950 Sb., a preto je v zmysle ods. 2 citovaného paragrafu neplatná. Preto súd žalobu
zamietol. Zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu

spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou
medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou.

Súd v konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím

tretej osoby umožňuje od žalovaného ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať
v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a RPMN.

Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto

formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,
avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu
k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie, čo pre nich môže mať
celkom fatálne následky v podobe vzniku dlhovej špirály.

Niejemožnétotižprehliadaťmožnézneužitiezmenkovéhoinštitútuvneprospechjednejzmluvnejstrany.
Nakoľko zmenka bola vystavená žalovanou v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere,
súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej dohody
o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka.

Súd prvého stupňa v danom prípade postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho
zákonníka a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS a smernicou č. 2005/29/
ES.

Podľa čl. 2 písm. a/ smernice 93/2013 EHS ba účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspektypodmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,nevylučujeuplatňovanietohto
článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne
formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych
spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/ a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plneniam
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia

zmluvy v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva /vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere/ vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

V zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd prvého stupňa mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo
spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo
14. 3. 2013 /Česká sporiteľňa, a.s. proti J. S./ samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení
práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohtorozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej
obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v čl.
17 VOP, podľa ktorého "zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky", je v priamom rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25

% denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný
celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so
zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov
zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v
zmysle čl. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. c/ smernice 93/13 EHS výslovne
nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku

zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne.

Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie

predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru súdu v rozpore
s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne

na základe porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej v SR od
15. 1. 2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky
s úrokom 0,25 % denne, kde o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v

prípade porušenia zmluvných povinností od dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške.

Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje

neplatnosť zmenky.

Súd zistil, že vyššie oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods.
2 písm. h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN,
priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sa

považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

Aj z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok

na náhradu trov tohto konania a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom neúspešnému žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania a žalovaná si žiadne preukázateľné trovy neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca.

Jeho odvolanie smeruje proti výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo
zmenkovejsumyavočivýroku,ktorýmsúdzamietol6%ročnýúrokododňadoručeniažalobnéhonávrhu
žalovanému, ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi.

Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s
dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmenka neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na to,
že zmenku vystavil žalovaný dobrovoľne, podpísal ju, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzbazmenkového úroku je napísaná na zmenka a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný
mal teda vedomosť, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou
súhlasil. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1839/2000, ako aj na

ďalšie rozhodnutia okresných súdov a Krajského súdu v Nitre 5Co/16/2000. Vzhľadom na to navrhol
zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná aj trovy celého
konania, vrátane trov odvolacieho konania vo výške 71,37 eur a režijný paušál.

Žalobca podaním zo dňa 22.12.2015 oznámil súdu, že berie návrh späť čiastočne, a to v rozsahu

zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne, čím si žalobca uplatnil v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Vzhľadom
k tomu teda žalobca neuplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ale žiada súd o priznanie
zmenkového úroku len v časti o 0,06 % denne. V ostatnej časti ponecháva návrh bez zmeny.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.

2 O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p., podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predovšetkým odvolací súd v súlade s písomným podaním žalobcu zo dňa 22.12.2015 pripustil

čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.581,97 eur
od 19.05.2009 do zaplatenia, a preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie o tejto
časti nároku zastavil.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného už po čiastočnom späťvzatí žaloby, a to v časti o uplatnenie

zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne, odvolací súd nepovažuje odvolanie žalobcu za dôvodné.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach pre
poskytnutie úveru je v priamom rozpore s § 4 ods. 6 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch
a o zmene zákona o obchodnej inšpekcie v znení účinnom od 31.12.2010, teda aj v čase uzavretia

úverovejzmluvy.Tedajeneplatnávzmysle§39Občianskehozákonníka.Zneplatnejdohodyniejepreto
možné priznať žalobou uplatnené zmenkové úroky. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje, a
preto s poukazom na ust. 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny aj v tejto časti potvrdil.

Na zdôvodnenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné:

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípaduposúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.

Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,

aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon
258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.12.2008.

Takto postupoval aj súd prvého stupňa, keď po zistení, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z

hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008
do 31.12.2010.

V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo

šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

Z článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania, je zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

Vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom rozpore s

obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky
v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe
neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.

Práva uplatnené z takejto zmenky (vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.) sú
uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno žalobcovi priznať.Vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky z vyššie uvedených dôvodov (pre rozpor so
zákonom 258/2001 Z.z.) sú bez právneho významu úvahy súdu o posúdení dohody o vyplnení zmenky
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, lebo (ne)správnosť týchto úvah nemá vplyv na vecnú správnosť

napadnutého rozsudku.

Odvolacími námietkami viažucimi sa k týmto dôvodom zamietnutia žaloby sa preto odvolací súd
nezaoberal, keďže aj prípadná nesprávnosť týchto záverov nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci v prospech žalobcu vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky pre rozpor so zákonom.

K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd.
Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j.
vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci.

Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať
dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky súdny
poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle §
120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v
bode I.1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum
nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na

vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvého stupňa v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď
si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ
(úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre
vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na

základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo zistil, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol
žalovanej ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami
na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom
vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 17 zák. č.
191/1950Sb.avktorejžalobcavytýkalsúdu,žehocisamažalovanánemohlavzniesťkauzálnenámietky
voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu

povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietla, že zmenka je neplatná, súd správne
skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí
bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.
6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych

súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a

dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti J. S.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci
skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy
ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len
a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj

z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

AnisamotnéNariadenieneobsahuježiadneustanovenie,ktorébyzakazovaloaleboneumožňovalosúdu
skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd
v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu je účinný zákon 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj

zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z.z. a 492/2009 Z.z.

V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa uplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky
podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex
offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie

má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na
konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutiasvojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca
nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p., vrátane výroku o trovách prvostupňového konania
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania, úspešnej
žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.