Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17Cb/67/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708203570
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6708203570.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľa
BL Finance, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 44 307 683 zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711
proti odporcovi I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W., T. R. XXXX/X, zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Petrom Škondejom, so sídlom Kuzmányho 5, Banská Bystrica o zaplatenie 12.123,43 Eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 11 947,90 Eur s 15 % ročným úrokom z
omeškania od 8.9.2005 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 31. 3. 2008 doručil právny predchodca navrhovateľa tunajšiemu súdu návrh zo dňa 19. 3. 2008,
ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia 365 230,38 Sk (12 123,43 Eur) spolu s 15 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 365 230,38 Sk (12 123,43 Eur) od 8. 9. 2005 do zaplatenia a trov konania,
pričom uviedol, že dňa 5. 8. 2004 uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako leasingový prenajímateľ
na jednej strane s odporcom ako leasingovým nájomcom na strane druhej v zmysle ustanovenia §
269 ods. 1 Obchodného zákonníka leasingovú zmluvu č. 45202 (ďalej len „LZ“), ktorej neoddeliteľnú

súčasť tvoria všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu (ďalej v texte len „VZP“). Predmetom
LZ bol finančný prenájom motorového vozidla H. T. C. X.X U. XR, ktoré žalovaný prevzal dňa 5.
8. 2004 na základe protokolov o odovzdaní vozidla. Odporca sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi 48
mesačných splátok vo výške 15 332,20 Sk (508,94 Eur), vždy k 15-temu dňu v mesiaci s dátumom
prvej mesačnej splátky dňa 15. 8. 2004. Z úvodných ustanovení VZP jednoznačne vyplýva, že LZ bola
uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a v neupravených otázkach sa LZ riadi príslušnými právnymi
predpismi, najmä všeobecnými ustanoveniami obchodného zákonníka. LZ bola uzatvorená ako zmluva

nepomenovaná podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V LZ sa priamo v bode 8 uvádza,
že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú VZP. Z dôvodu poistnej udalosti (totálna škoda) ukončil
navrhovateľ predčasne zmluvu dňa 1. 2. 2005. V zmysle článku IX bod 9 VZP v prípade poistnej udalosti
- preukázaného odcudzenia alebo úplného zničenia predmetu leasingu (totálna havária) končí LZ dňom
odcudzenia alebo úplného zničenia predmetu leasingu. Užívateľ je povinný platiť dohodnuté splátky
podľa splátkového kalendára až do dňa , kedy bolo leasingovej spoločnosti ...b(doručené potvrdenie

príslušnej poisťovne alebo súdneho znalca o úplnom zničení predmetu leasingu. Užívateľovi (odporcovi)
prislúchajú pravidelné splátky, ktoré zaplatil pod dátume poistnej udalosti. Leasingovej spoločnosti
(navrhovateľ) prislúchajú všetky neuhradené pravidelné splátky (ad a/) a zmluvné pokuty zo všetkýchužívateľových (odporcových) leasingových zmlúv odo dňa vzniku poistnej udalosti (ad b/). Leasingovej
spoločnosti (navrhovateľovi) prislúcha súčet pevnej časti budúcich splátok nadobúdacej ceny predmetu
leasingu od dátumu poistnej udalosti (ad c/) vrátane odúročenej finančnej služby (ad d/) a kúpna cena

(ad e/), ďalej náklady vzniknuté leasingovej spoločnosti v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti a s
predčasným ukončením LZ a prípadné náklady, spojené s likvidáciou vraku predmetu leasingu (ad f/). Ak
ide o totálne poškodenie predmetu leasingu, prechádza vlastnícke právo k zbytkom predmetu leasingu
na užívateľa (odporcu) za dohodnutú cenu 100,- Sk (ad g/).

Nakoľko došlo k ukončeniu LZ, právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi výslednú kalkuláciu
predčasného ukončenia zmluvy vo výške 365 230,38 Sk (12 123,43 Eur), ktorú mal odporca zaplatiť
právnemu predchodcovi navrhovateľa do 7. 9. 2005. Odporca však túto sumu právnemu predchodcovi
navrhovateľa a navrhovateľovi nezaplatil. Na základe vyššie uvedeného si navrhovateľ uplatňuje voči
odporcovi sumu 365 230,38 Sk (12 123,43 Eur), spolu s 15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 365
230,38 Sk (12 123,43 Eur) od 8. 9. 2005 do zaplatenia a trov konania, bližšie špecifikované podaním zo

dňa 22. 7. 2009 (č.l. 76 - 78 spisu), pozostávajúce z :
Ad a/ dlžné splátky vo výške 30.664,40 Sk (1.017,87 €), ktoré predstavujú dlh odporcu za nezaplatenie
2 mesačných splátok, a to splátku č. 5 splatnú dňa 15.12.2004 a splátku č. 6 splatnú dňa 15.1.2005;
Ad b/ zmluvné pokuty vo výške 3.481,09 Sk (115,55 €) v kalkulácii pre predčasné ukončenie LZ (č.l. 8
spisu) nesprávne označené ako úroky z omeškania. Predstavujú zmluvnú pokutu, ktorá bola odporcovi

vyčíslená podľa čl. VI bod 4. VZP, v zmysle ktorého je navrhovateľ oprávnený požadovať od odporcu
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2% denne z dlžnej čiastky za každý i započatý deň omeškania
a ďalej správny poplatok vo výške 100 SK za náklady spojené so zaslaním vyúčtovania. Ide teda o
zmluvnú pokutu za neuhradenie dvoch pravidelných mesačných splátok v lehote splatnosti;
Ad c/ súčet pevnej časti budúcich splátok nadobúdacej ceny predmetu leasingu od dátumu poistnej

udalosti vo výške 262.014 Sk (8.697,27 €) predstavuje nesplatenú istinu odo dňa predčasného
ukončenia LZ až do riadneho ukončenia LZ v zmysle čl. IX bod 7 VZP, t.j. súčet platieb na istinu bez
DPH od dátumu 15.2.2005 (dátum splatnosti v poradí 7. pravidelnej mesačnej splátky) až do dátumu
15.7.2008 (dátum splatnosti v poradí 48. pravidelnej splátky). Právo navrhovateľa na splácanie všetkých
leasingových splátok vzniklo už pri uzatváraní LZ, s tým, že dlh sa stával postupne splatným tak, ako

nastávala mesačná splatnosť jednotlivých splátok s tým, že ak sa ukončí LZ, to ešte nezbavuje nájomcu
povinnosti uhradiť všetky leasingové splátky;
Ad d/ strata GEMA vzniknutá predčasným ukončením LZ (diskontované ušlé výnosy)
vo výške 156.257, 30 Sk (5.186,79 €) a doúčtovaný úrok vo výške 4.277,86 Sk (142 €). „Strata GEMA
vzniknutá predčasným ukončením LZ (diskontované ušlé výnosy)“ predstavuje nesplatený úrok odo dňa

predčasného ukončenia zmluvy až do riadneho ukončenia zmluvy , t.j. súčet platieb na úrok od dátumu
15.2.2005 (dátum splatnosti v poradí 7. pravidelnej mesačnej splátky) až do dátumu 15.7.2008 (dátum
splatnosti v poradí 48. pravidelnej splátky) vrátane sumy za odpredaj predmetu leasingu vo výške 19,88
Sk (0,66 €) bez DPH, pričom tieto úroky sú upravené o diskontnú mieru odúročenia. Nejedná sa teda
o zmluvnú pokutu, ktorá by mohla byť súdom moderovaná nakoľko ide o kompenzáciu ušlých výnosov,

teda o nesplatený úrok odo dňa predčasného ukončenia LZ až do jej riadneho ukončenia. „Doúčtovaný
úrok“ vo výške 4.277,86 Sk (142 €), predstavuje nesplatený úrok bez DPH za obdobie od 15.1.2005
do 1.2.2005 (dátum predčasného ukončenia LZ) pričom výška úrokov za obdobie do 15.1.2005 do
15.2.2005 predstavovala sumu vo výške 9.282,90 Sk (úroky vyčíslené v poradí k 7. mesačnej splátke)
a z tejto sumy bola odpočítaná pomerná časť, ktorá predstavuje 17 dní;

Ad e/ suma za odpredaj predmetu leasingu vo výške 980 Sk (32,53 €) bez DPH;
Ad f/ náklady vzniknuté leasingovej spoločnosti v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti a s predčasným
ukončením LZ a prípadné náklady spojené s likvidáciou vraku predmetu leasingu v sume 1.687,73 Sk
(56,02 €), v kalkulácii pre predčasné ukončenie LZ (č.l. 8 spisu) nesprávne označené ako dlhy ostatné.
Predstavujú náklady vzniknuté navrhovateľovi v súvislosti s využitím služieb spoločnosti Maboro, s.r.o.

podľa čl. IX bod 9 VZP, teda náklady spojené s likvidáciou vraku predmetu leasingu a tiež časť poistného
plnenia vo výške 497,73 Sk (16,52 €);
Ad g/ kúpna cena vraku s DPH vo výške 119 Sk (3,95 €), ktorá predstavuje náklady navrhovateľa v
zmysle čl. IX bod 9 VZP, kde sa uvádza, že ak ide o totálnu škodu na predmete leasingu, prechádza
vlastnícke právo k zbytkom predmetu leasingu na užívateľa za dohodnutú cenu 100 Sk bez DPH;

Poistné plnenie vo výške 93.271 Sk (3.096,03 €) bolo do dlhu odporcu voči navrhovateľovi započítané,
tak ako to vyplýva z kalkulácie pre predčasné ukončenie LZ (č.l. 8 spisu). Toto plnenie však nepokrylo
výšku dlžnej sumy odporcu a ani skutočnosť, že došlo k predčasnému ukončeniu LZ, nezbavuje odporcu
povinnosti riadne uhrádzať pravidelné mesačné splátky až do doby riadneho ukončenia LZ.Odporca s uplatneným nárokom navrhovateľa nesúhlasil. Uviedol, že si počas trvania LZ riadne plnil
svoje povinnosti , ktoré mu z nej vyplývali a riadne platil leasingové splátky. Z dôvodu dopravnej

nehody dňa 1.2.2005 a následnej poistnej udalosti, sa vozidlo stalo nepojazdným, a ako vlastníctvo
právneho predchodcu navrhovateľa mu bolo riadne odovzdané. Poistnú udalosť odporca riadne oznámil
navrhovateľovi. Právny predchodca navrhovateľa s odporcom predčasne ukončil LZ z dôvodu odobratia
predmetu leasingu. Odporca bol názoru, že celý záväzkovo-právny vzťah založený LZ sa spravuje
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca nie je žiadny podnikateľ a vzťahujú sa na

nehoust.§51anasl.Občianskehozákonníka,zákonoochranespotrebiteľaatiežsmernicaRady93/13/
EHS, teda sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Namietal, že s VZP nebol oboznámený takým spôsobom
aby im porozumel a bol navrhovateľom pri ich podpisovaní uvedený do omylu. Z týchto dôvodov odporca
považuje tak LZ, ako aj VZP v tých častiach, v ktorých si navrhovateľ uplatňuje stratu GEMA vo výške
156.257, 30 Sk (5.186,79 €), doúčtovanie úrokov vo výške 4.277,86 Sk (142 €), kúpnu cenu vraku vo
výške 119 Sk (3,95 €), dlžné splátky vo výške 30.664,40 Sk (1.017,87 €) a úroky z omeškania (zmluvné

pokuty) vo výške 3.481,09 Sk (115,55 €) ako aj ďalšie nároky za neplatné, pretože takéto dojednania
sú v rozpore s dobrými mravmi. Pri tom odporca poukázal na znenie § 39 Občianskeho zákonníka a
judikatúru súdov členských štátov Európskej únie, ktoré možno zovšeobecniť tak, že neplatný je právny
úkon, ktorým niekto pri využití stavu núdze, neskúsenosti, nedostatočnej schopnosti úsudku alebo
podstatnej hospodárskej slabosti iného, nechá pre seba, alebo pre tretiu osobu za poskytnutie plnenia

prisľúbiť, alebo poskytnúť majetkové výhody, ktoré sú v nápadnom nepomere k takémuto plneniu. Tiež
poukázal na skutočnosť, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
nerovnosť v záväzkovo-právnom vzťahu založenom LZ videl v tom, že aj keď bola LZ ukončená, poistné
plnenie bolo poskytnuté navrhovateľovi, tento si aj tak voči odporcovi naďalej uplatňuje leasingové

splátky aj s príslušenstvom. Splácanie týchto splátok by znamenalo vznik bezdôvodného obohatenia
na strane navrhovateľa, pretože došlo k zániku leasingovej zmluvy dňa 1.2.2005. Nemožno totiž užívať
alebo inak používať vec, ktorá prestala existovať. Takýmito dojednaniami by sa obchádzal zákon.
V prípade, že by súd uvedené zmluvné dojednania nepovažoval za neplatné odporca uviedol, že v
kalkulácii pre predčasné ukončenie LZ z dôvodu odobratia si navrhovateľ uplatnil sumu 156.257, 30

Sk (5.186,79 €) ako „strata GEMA vzniknutá predčasným ukončením LZ (diskontované ušlé zisky)“.
Svoj názor pritom oprel o čl. IX bod 7 VZP, kde sa uvádza, že „ ukončenie LZ výpoveďou zo strany
navrhovateľa a v prípade nevrátenia predmetu LZ nezbavuje odporcu povinnosti uhradiť navrhovateľovi
všetky nezaplatené leasingové splátky za dobu, po ktorú trvala LZ a ďalej táto skutočnosť nezbavuje
odporcu povinnosti zaplatiť i zmluvnú pokutu vo výške súhrnu všetkých zostávajúcich splátok (súhrn

všetkých splátok za dobu, na ktorú bola leasingová zmluva pôvodne uzavretá) a ďalej i úroky z
omeškania a zmluvné pokuty. Ukončením LZ zo strany navrhovateľa v prípade odobratia predmetu
leasingu má odporca povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške všetkých výdavkov navrhovateľa
spojených s ukončením leasingovej zmluvy a vo výške kladného rozdielu medzi zostatkovou cenou
predmetu leasingu ku dňu odobratia a predajnou cenou odobratého vozidla, a ďalej aj všetky

nezaplatené leasingové splátky za dobu, po ktorú trvala platnosť leasingovej zmluvy, úroky z omeškania
a zmluvné pokuty.“ Navrhovateľ si z titulu nešpecifikovanej zmluvnej pokuty (nazvané „ Strata GEMA..“)
uplatňuje spolu sumu 156.257, 30 Sk (5.186,79 €). V zmysle § 301 Obchodného zákonníka neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej

povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Navrhovateľovi skutočne žiadna škoda nevznikla,
keďže mu bolo poskytnuté poistné plnenie za vzniknutú poistnú udalosť, naviac všetky zmluvou určené
leasingové splátky ku dňu ukončenia LZ boli riadne uhradené. Navrhovateľ tiež sumu 156.257, 30 Sk
(5.186,79 €) nijakým spôsobom nezdokladoval, rovnako ako nezdokladoval aj „dlhy ostatné (zmluvné
pokuty)“, ktoré v predmetnej kalkulácii vyčíslil na sumu 1.687,73 Sk (56,02 €).

Na hlavnom pojednávaní dňa 14.1.2011 odporca uviedol, že žiada návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietnuť pretože vznáša námietku premlčania. LZ zanikla dňa 1.2.2005 nakoľko v ten deň došlo k
totálnej škode na predmete leasingu. Premlčacia doba teda najneskôr uplynula dňa 2.2.2008, pričom
žaloba bola na súde podaná dňa 31.3.2008, teda až po jej uplynutí.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 17Cb/67/2008-135 zo dňa 14.1.2010, kde návrh navrhovateľa
pre účinné vznesenie námietky premlčania zamietol a odporcovi priznal plnú náhradu trov konania.
Súd pritom vzájomný vzťah účastníkov konania posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníkanakoľko žalovaný nie je podnikateľom a súd nemal ani preukázané, že by bolo písomne dojednané, že
sa predmetný záväzkovo-právny vzťah bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania navrhovateľa rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.
17Cb/67/2008-135 zo dňa 14.1.2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd
pritom posudzoval plynutie premlčacej lehoty podľa § 397 Obchodného zákonníka, nakoľko z VZP, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť LZ vyplýva, že v neupravených otázkach sa LZ riadi príslušnými právnymi
predpismi, najmä všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Písomným podaním zo dňa 14.03.2011 označeným ako čiastočné späťvzatie a odpoveď na výzvu súdu
(č.l. 199 spisu), zobral navrhovateľ svoj návrh späť v časti istiny vo výške 16,52 € a v časti úroku z
omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 16,52 € za obdobie odo dňa 8.9.2005 do zaplatenia.

Súd vo veci ďalej vydal rozsudok 17Cb 67)08-245 zo dňa 21. 7. 2011 s tým, že konanie čiastočne zastavil
o zaplatenie istiny 16,52 Eur s 15 % ročným úrokom z omeškania od 8. 9. 2005 do zaplatenia. Ďalej súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 12 020,25 Eur spolu s 15 % ročným úrokom z omeškania
od 8. 9. 2005 do zaplatenia a trovy konania a v prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Voči tomuto rozsudku podal odvolanie odporca s tým, že žiadal, aby Krajský súd zmenil rozsudok
Okresného súdu tak, že návrh zamietne v celom rozsahu.

Krajský súd Banská Bystrica, svojím uznesením č.k. 41Cob 283/2011-269 zo dňa 1. 8. 2012 rozsudok
Okresného súdu Zvolen č.k. 17Cb 67/2008-245 z 21. 7. 2011 v napadnutom výroku o zaplatenie sumy

12 020,25 Eur s 15 % ročným úrokom z omeškania od 8. 9. 2005 do zaplatenia a v závislom výroku o
trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd vo veci ďalej vydal rozsudok 17Cb 67/2008-404 zo dňa 26. 6. 2014 s tým, že odporcu zaviazal
zaplatiť sumu 11 947,90 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Voči tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Následne na to navrhovateľ požiadal o zmenu účastníka
na strane navrhovateľa.

Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením č.k. 41Cob 447/2014-438 zo dňa 18. 9. 2014 rozsudok
Okresného súdu Zvolen zrušil s odôvodnením, že Okresný súd Zvolen konal s niekým, kto nebol v

čase vyhlásenia rozsudku aktívne vecne legitimovaným účastníkom konania na strane navrhovateľa
keďže dňa 12. 6. 2014 bola uzatvorená rámcová zmluva o postúpení pohľadávok medzi pôvodným
navrhovateľom GE Money, a.s. a terajším navrhovateľom BL Finance, s.r.o. s tým, že postúpenie
nadobudlo účinnosť 17. 6. 2014, hoci táto skutočnosť bola oznámená okresnému súdu až potom, ako
bolo vo veci podané odvolanie zo strany odporcu.

Pôvodne si navrhovateľ uplatnil aj nárok vo výške 980,- Sk bez DPH za odpredaj predmetu leasingu
po ukončení leasingu, avšak dňa 19.8. 2013 zobral návrh čiastočne späť a túto sumu si už ďalej
neuplatňoval. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 17Cb 67/08-357 zo dňa 4. 9. 2013 konanie v časti
potom zastavil.

Súd v prejednávanej veci vykonal nasledujúce dokazovanie:
Z leasingovej zmluvy č. 45202 zo dňa 5.8.2004 (č.l. 4-6 spisu), z protokolu o odovzdaní vozidla zo dňa
5.8.2004 (č.l. 9 spisu) a splátkového kalendára k tejto zmluve zo dňa 5.8.2004 (č.l. 83-84 spisu) súd zistil,
že navrhovateľ (v tom čase s obchodným menom GE Capital Leasing, a.s.), na jednej strane a odporca

nastranedruhejsadohodlinaprenechanídoužívaniamotorovéhovozidlazn.Peugeot306BreakDiesel
2.0 HDI XR, odporcovi na dobu 48 mesiacov; v deň podpisu zmluvy uhradil odporca mimoriadnu splátku
a administratívny poplatok a zaviazal sa zaplatiť 48 mesačných splátok v sume 15.332,20 Sk (508,93
€) spolu s dojednaným poistným havarijného poistenia a následne odkúpiť motorové vozidlo za sumu
1.190,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú podľa dohody zmluvných strán všeobecné zmluvné

podmienky finančného leasingu navrhovateľa 7/2004 (č.l. 10-13 spisu), podľa ktorých sa leasingová
zmluva uzaviera ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka.Zo všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu 7/2004 (č.l. 10-13 spisu), súd zistil,
že pre prípad omeškania s platením splátky alebo akejkoľvek vedľajšej platby si účastníci dojednali
zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy (čl. VI bod 4 VZP). Užívateľ (odporca) je povinný

podľa čl. V bod. 1 VZP platiť všetky leasingové splátky vrátane DPH, nákladov spojených s poistením a
prípadných iných čiastok v stanovených termínoch a v dohodnutej výške podľa splátkového kalendára,
a to i v prípade existencie vád, poškodenia alebo zničenia predmetu leasingu, po dobu opráv a konania
o uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady, a to až do riadneho alebo predčasného ukončenia
LZ zo strany spoločnosti (navrhovateľa). V zmysle čl. IX bod 9 VZP v prípade poistnej udalosti -

preukázaného odcudzenia alebo úplného zničenia predmetu leasingu (totálna havária) končí LZ dňom
odcudzenia alebo úplného zničenia predmetu leasingu. Užívateľ je povinný platiť dohodnuté splátky
podľa splátkového kalendára až do dňa, kedy bolo leasingovej spoločnosti ....b/ doručené potvrdenie
príslušnej poisťovne alebo súdneho znalca o úplnom zničení predmetu leasingu. Po tomto dátume
oznámi spoločnosť (navrhovateľ) neodkladne túto skutočnosť užívateľovi (odporcovi) a spoločnosť
(navrhovateľ) po dátume plnenia poisťovňou vykoná vyúčtovanie poskytnutého poistného plnenia

nasledovne: Užívateľovi (odporcovi) prislúchajú pravidelné splátky, ktoré zaplatil po dátume poistnej
udalosti. Leasingovej spoločnosti (navrhovateľovi) prislúchajú všetky neuhradené pravidelné splátky a
zmluvné pokuty zo všetkých užívateľových (odporcových) leasingových zmlúv odo dňa vzniku poistnej
udalosti. Leasingovej spoločnosti (navrhovateľovi) ďalej prislúcha súčet pevnej časti budúcich splátok
nadobúdacej ceny predmetu leasingu od dátumu poistnej udalosti vrátane odúročenej finančnej služby

a kúpna cena, ďalej náklady vzniknuté leasingovej spoločnosti v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti
a s predčasným ukončením LZ a prípadné náklady spojené s likvidáciou vraku predmetu leasingu.
Spoločnosť (navrhovateľ) z poistného plnenia uhradí poistné, ktoré zaplatila za užívateľa (odporcu) v
období od poistnej udalosti do zániku poistenia. Výsledná čiastka pokiaľ je kladná, bude prevedená
na užívateľa (odporcu). V opačnom prípade hradí užívateľ (odporca) spoločnosti (navrhovateľovi)

rozdiel medzi výslednou čiastkou a poistným plnením. Ak ide o totálne poškodenie predmetu leasingu,
prechádza vlastnícke právo k zbytkom predmetu leasingu na užívateľa (odporcu) za dohodnutú cenu
100 Sk.

Z výslednej kalkulácie predčasného ukončenia LZ z dôvodu poistnej udalosti - totálna škoda zo dňa

8.8.2005 (č.l. 7 spisu) spolu s prílohou č. 1 k tejto kalkulácii (č.l. 8 spisu) a zop špecifikácie žalovanej
sumy (č.l. 76 spisu), súd zistil, že navrhovateľ predčasne ukončil LZ k dátumu 1.2.2005 z dôvodu totálnej
škody na predmete leasingu, výslednú sumu predčasného ukončenia vyčíslil na sumu 365.230,38 Sk
(12.123,43 €), pričom túto sumu tvorí:
- dlžné splátky vo výške 30.664,40 Sk (1.017,87 €);

- zmluvné pokuty vo výške 3.481,09 Sk (115,55 €) v kalkulácii pre predčasné ukončenie LZ (č.l. 8 spisu)
označené ako úroky z omeškania;
- súčet pevnej časti budúcich splátok nadobúdacej ceny predmetu leasingu od dátumu poistnej udalosti
vo výške 262.014 Sk (8.697,27 €), v kalkulácii pre predčasné ukončenie LZ (č.l. 8 spisu) označené ako
podiel ceny predmetu leasingu k dátumu 1.2.2005. Do tejto sumy je v kalkulácii pre predčasné ukončenie

LZ (č.l. 8 spisu) zahrnutá aj suma za odpredaj predmetu leasingu vo výške 980 Sk (32,53 €) bez DPH ;
- strata GEMA vzniknutá predčasným ukončením LZ (diskontované ušlé výnosy) vo
výške 156.257, 30 Sk (5.186,79 €);
- doúčtovaný úrok vo výške 4.277,86 Sk (142 €);
- náklady vzniknuté leasingovej spoločnosti v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti a s predčasným

ukončením LZ a prípadné náklady spojené s likvidáciou vraku predmetu leasingu, v kalkulácii pre
predčasné ukončenie LZ (č.l. 8 spisu) označené ako dlhy ostatné, v sume 1.687,73 Sk (56,02 €);
- kúpna cena vraku s DPH vo výške 119 Sk (3,95 €);
- poistné plnenie vo výške - 93.271 Sk (3.096,03 €) bolo do dlhu odporcu voči navrhovateľovi započítané.

Z faktúry zo dňa 27.4.2005 (č.l. 17 spisu) súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval
odporcovi sumu 1.190 Sk (39,50 €) za využitie služieb obchodnej spoločnosti Maboro, spol. s.r.o.
Z mandátnej zmluvy zo dňa 11.4.2003 (č.l. 85-88 spisu) a z dodatku k mandátnej zmluve zo dňa
1.1.2004 (č.l. 92 spisu) súd zistil, že spoločnosť Maboro, spol s.r.o. vykonáva pre právneho predchodcu
navrhovateľa činnosť smerujúcu k vyhľadávaniu motorových vozidiel, ktoré leasingoví užívatelia užívali

na základe leasingových zmlúv uzavretých s právnym predchodcom navrhovateľa a následne dali
do neoprávneného užívania tretej osobe bez súhlasu právneho predchodcu navrhovateľa, alebo
inak porušili VZP (úhrada splátok po termíne a pod.), činnosť smerujúcu k vymáhaniu pohľadávok
navrhovateľa po lehote ich splatnosti a tiež aj preprava zaistených vozidiel na miesto určenénavrhovateľom. Spoločnosť Maboro spol. s.r.o. má pritom nárok na odmenu vo výške 1000 Sk bez DPH
v prípade likvidácie vraku predmetu leasingu (zdokladovaná totálna havária).

Z prehľadu úhrad vygenerovaných faktúr nájomcu (č.l. 94 spisu) mal súd za preukázané, že odporca
nezaplatil leasingovú splátku č. 5 splatnú dňa 15.12.2005 a splátku č. 6 splatnú dňa 15.1.2005, výška
jednej nesplatenej splátky je pritom 15.332,20 Sk (508,94 €)

Z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti poisťovne Kooperativa, a.s. navrhovateľovi zo dňa 27. 7. 2005

vyplýva, že bolo poskytnuté poistné plnenie 93 271,- Eur a z pripojenej obálky vyplýva, že toto bolo
doručenénavrhovateľovidňa2.8.2005,čopotvrdilajprávnyzástupcanavrhovateľavosvojomvyjadrení
zo dňa 19. 8. 2013. V tomto svojom vyjadrení súčasne zobral navrhovateľ svoj návrh čiastočne späť a
žiadal konanie zastaviť nad sumu, prevyšujúcu 12 007,87 Eur. Následne na to súd svojím uznesením
17Cb 67/2008-357 zo dňa 4. 9. 2013 konanie v časti, prevyšujúcej sumu 12 007,87 Eur zastavil.

Odporca uviedol, že po dopravnej nehode si predmetné auto zobral k sebe pán Galus a následne z jeho
skladu toto auto prevzala leasingová spoločnosť, teda navrhovateľ. Uviedol, že si myslí, že navrhovateľ
už potom nevyzýval, aby si auto išiel prevziať a ani mu právny predchodca navrhovateľa neponúkol, že
by si toto auto mohol kúpiť za 100,- Sk.

Svedok D. uviedol, že jemu telefonoval odporca, že sa mu stala búračka, či by si u neho mohol auto
uskladniť. Následne odťahová služba toto auto odviezla k nemu na parkovisko. Potom mu telefonoval
odporca,zhrubapo3-4dňoch,žesiautoprídepozrieťniektozpoisťovne.Následnepotejtoohliadkemu
opäť telefonoval odporca , že auto si berú preč. Prišla odťahová služba, ktorá mala splnomocnenie na to,
že si môže zobrať auto. Jemu povedali iba toľko, že toto auto si odváža preč leasingová spoločnosť. Táto

odťahová služba potom mala splnomocnenie aj od leasingovej spoločnosti. Pokiaľ hovoril o leasingovej
spoločnosti, hovoril o firme právneho predchodcu navrhovateľa.

Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ - Okresný dopravný inšpektorát Zvolen zo dňa 4. 4. 2014
vyplýva, že od 11. 8. 2004 do súčasnosti je vlastníkom žalovaného motorového vozidla navrhovateľ a

držiteľom odporca.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje
písomnú formu.

Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto

ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa čl. 2. písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo

povolaniu.

Podľa čl. 2. písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,

podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalejlen„neprijateľnápodmienka“).Toneplatí,akideopredmetplnenia,cenuplneniaalebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti

Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to , čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

V znení, účinnom do 31. 12. 2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než
je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom
prvého kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska, platná prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že záväzkový vzťah medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol založený leasingovou zmluvou č. 45202 zo dňa
5. 8. 2004 s tým, že tento posúdil ako obchodný záväzkový vzťah na základe tzv. nepomenovanej
zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na vzájomné práva a povinnosti z tohto právneho

vzťahu je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia obchodného zákonníka. Súd pri tom vychádzal
zo znenia VZP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť LZ. Súčasne je však zrejmé, že predmetná zmluva
je aj spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny
vzťah, založený tou to zmluvou je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočností,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ, aplikovateľný len na občiansko-právne vzťah, naopak príslušné ustanovenie Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu

na to, či ide o občiansko, alebo obchodno-právny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). S poukazom na povahu subjekto-
právneho vzťahu je na uvedený právny vzťah v súlade so zásadou nepriameho účinku daná aj
pôsobnosť ustanovení smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

a príslušných ustanovení OZ, prostredníctvom ktorých bola implementovaná do právneho poriadku SR.
Spôsobom smernice 93/13/EHS je daná bez ohľadu na to, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa
Obchodného zákonníka, nakoľko pri vymedzení svojho cieľa smernica v čl. 6 ods. 1 výslovne uvádza, že
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľ záväzné.

Je teda zrejmé a absolútne nepochybné, že Obchodný zákonník je súčasťou vnútroštátneho práva
SR a na zmluvy podľa neho uzatvorené je daná spôsobom smernice 93/13/EHS a ak sú účastníkmi
na jednej strane osoba konajúca s cieľom, vzťahujúcim sa k svojim obchodom, podnikaniu a na
druhej strane spotrebiteľ tak, ako je tomu v prípade predmetnej zmluvy. Teda pri posudzovaní otázkypôsobnosti európskych a vnútroštátnych noriem ochrany spotrebiteľa je okolnosť, že predmetná zmluva
bola zmluva, uzatvorená podľa Obchodného zákonníka bez významu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že bola medzi nimi
uzatvorená leasingová zmluva, na základe ktorej prenechal právny predchodca navrhovateľa do
užívania odporcovi osobné motorové vozidlo za čo mal odporca platiť právnemu predchodcovi
navrhovateľa dohodnuté splátky (spolu 48) v sume 15 332,20 Sk (508,93 Eur) mesačne v období od
15. 8. 2004 do 15. 7. 2008. Sporná nebola ani skutočnosť, že ku dňu 1. 2. 2005 došlo k predčasnému

ukončeniu leasingovej zmluvy z dôvodu totálnej škody na predmete leasingu. Sporná medzi stranami
bola skutočnosť, či predmetná LZ, uzavretá so spotrebiteľom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré spôsobujú jej neplatnosť. Tiež bola sporná výška niektorých nárokov navrhovateľa voči odporcovi.

PreskúmanímpredmetnejLZatiežVZP,ktorésújejneoddeliteľnousúčasťou,súdzistil,žetietoskutočne
obsahujú niektoré ustanovenia (napr. čl. 2 bod 5 VZP, čl. 5 bod 2 VZP), ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu postavenia dodávateľa (navrhovateľa) voči spotrebiteľovi (odporcovi) pričom podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka sú tieto ustanovenia neplatné. Nakoľko však každé z týchto ustanovení,
ktorých neplatnosť bola súdom zistená, je svojim obsahom oddeliteľné od zvyšku LZ a VZP, súd
konštatuje, že napriek skutočnosti, že spotrebiteľ nie je týmito ustanoveniami viazaný, je záväzkovo-
právny vzťah založený LZ platný a neplatné sú výlučne ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu

v postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Zároveň, ako bude vysvetlené nižšie, súd nepovažoval žiadne z
ustanovení od ktorých svoj nárok odvodzuje navrhovateľ v prejednávanej veci, za neplatné, spôsobujúce
značnú nerovnováhu v postavení zmluvných strán.

Predmetnou leasingovou zmluvou bol medzi účastníkmi založený záväzkový vzťah, ktorého podstatou

je záväzok poskytovateľa leasingu (prenajímateľa) odovzdať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na dobu
určitú do užívania vec (predmet leasingu), ktorú si prenajímateľ obvykle za tým účelom obstará do
vlastníctva na základe výberu nájomcu a záväzok nájomcu uhradiť náklady so zakúpením predmetu
leasingu formou leasingových splátok. Nájomca má právo na kúpu predmetu leasingu do svojho
vlastníctva za cenu, ktorá býva označovaná ako zostatková, pretože vyjadruje rozdiel medzi cenou

predmetu leasingu, resp. medzi nákladmi spojenými s nadobudnutím predmetu leasingu na počiatku, a
celkovou výškou zaplatených leasingových splátok. Jedná sa teda o leasing finančný, kde sa záväzky
prenajímateľa obmedzujú na finančné služby (obstaranie predmetu leasingu a jeho predaj na konci
leasingového vzťahu) a nájomca už od počiatku leasingového vzťahu nesie riziko spojené s predmetom
leasingu (vznik škody) a tiež znáša náklady spojené s užívaním predmetu leasingu (údržba, dane

a pod.). Ide teda o účelové nadobudnutie predmetu leasingu podľa potrieb a výberu nájomcu s
využitím finančných prostriedkov poskytovateľa leasingu. Leasingová spoločnosť aj keď je vlastníkom
predmetu leasingu (na rozdiel od nájomnej zmluvy) nemá záujem na tom, aby nájomca predmet leasingu
zhodnocoval a ani záujem na tom, aby sa predmet leasingu po skončení trvania leasingovej zmluvy
vrátil do jej dispozície, ale jej cieľom je, aby po zaplatení všetkých splátok prešiel predmet leasingu do

vlastníctva nájomcu. Je tomu tak preto, že leasingová spoločnosť nadobúda predmet leasingu do svojho
vlastníctvaniepretoabyvykonávalapodnikateľskúčinnosťužívanímtejtoveci, alezdôvoduuzatváranej
leasingovej zmluvy v rámci poskytovania finančných služieb. Späť do dispozície leasingovej spoločnosti
sa tak predmet leasingu dostáva obvykle len vtedy keď leasingovú zmluvu nedodrží nájomca. Vrátený
predmet leasingu je však z hľadiska leasingovej spoločnosti aj vo všeobecnosti prakticky bezcenný, tým

skôr keď na ňom v prejednávanej veci vznikla totálna škoda. Vrátenie predmetu leasingu teda nie je
prospechom vlastníka tejto veci, t.j. leasingovej spoločnosti, preto súd považuje za korektné zmluvné
dojednanie ktoré ustanovuje, že ak dôjde k vráteniu predmetu leasingu leasingovej spoločnosti z dôvodu
predčasného ukončenia leasingovej zmluvy totálnym zničením predmetu leasingu, v dôsledku čoho
sa nenaplní dojednaný účel zmluvy, nemení sa tým nič na povinnosti nájomcu nahradiť leasingovej

spoločnosti doposiaľ nezaplatený zostatok nadobúdacej ceny predmetu leasingu, splátky splatné do
riadneho ukončenia zmluvy a doposiaľ nezaplatené úroky. Z ekonomického hľadiska ide pritom o
rovnakú čiastku, pričom súčet obstarávacej ceny predmetu leasingu a úroku z obstarávacej ceny, ktorú
zaplatila leasingová spoločnosť za predmet leasingu sa rovná súhrnu leasingových splátok. Navyše je
potrebné dodať, že ak je právnym dôvodom pre plnenie v splátkach zmluva, vzniká veriteľovi právo na

plnenie dojednaných splátok dňom účinnosti zmluvy, ktorá toto právo na plnenie v splátkach zakladá,
a nie až dňom splatnosti jednotlivých splátok. Právo na plnenie v splátkach, vrátane splátok splatných
až po predčasnom ukončení zmluvy, tak vzniklo skorej, ako došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy. Zuvedených dôvodov súd nepovažoval čl. IX bod 9 VZP za neplatný z dôvodu neprijateľnosti zmluvných
podmienok.

Zo všeobecných zmluvných podmienok a to z čl. IX bod 9 potom vyplýva, že v prípade poistnej udalosti,
preukázaného odcudzenia alebo úplného zničenia predmetu leasingu, (totálna havária) končí LZ dňom
odcudzenia alebo dňom úplného zničenia predmetu leasingu. Užívateľ je povinný platiť dohodnuté
leasingové splátky podľa splátkového kalendára až do dňa kedy bolo spoločnosti doručené, za b/
potvrdenie príslušnej poisťovne alebo súdneho znalca o úplnom zničení predmetu leasingu. Z vyjadrenia

navrhovateľaaajzpripojenejobálkyodoznámeniapoisteniavyplýva,ževtomtoprípadetotooznámenie
bolodoručenénavrhovateľovidňa2.8.2005.Vtomtoprípademaltedaodporcapodľauvedenéhočlánku
VZPplatiťleasingovésplátkydo2.8.2005.ZďalšejčastiVZPIX.9vyplýva,žeodporcovi,akoužívateľovi
prislúchajú pravidelné splátky, ktoré zaplatil po dátume poistnej udalosti. V tomto prípade, tie, ktoré by
bol zaplatil po 1. 2. 2005 a navrhovateľovi ako spoločnosti prislúchajú všetky neuhradené pravidelné
splátky a zmluvné pokuty zo všetkých užívateľových leasingových zmlúv do dňa vzniku poistnej udalosti,

t.j. do 1. 2. 2005. Podľa názoru súdu teda navrhovateľ správne vo svojom vyúčtovaní žiadal od odporcu
zaplatiť pravidelné splátky len za 2 mesiace a to splátky č. 5, splatnú dňa 15. 12. 2004, splátku č. 6,
splatnú dňa 15. 1. 2005 v celkovej výške 30 664,40 Sk (1 017,88 Eur). V tejto súvislosti si navrhovateľ
uplatnil aj sumu 4 277,86 Sk (142,- Eur) ako doúčtovaný úrok, ktorý predstavuje nesplatený úrok bez
DPH za obdobie od 15. 1. 2005 do dňa 1. 2. 2005 (dátum predčasného ukončenia zmluvy). Výška úrokov

za obdobie od 15. 1. 2005 do 15. 2. 2005 (úroky vyčíslené v poradí k siedmej mesačnej splátke) a z
tejto sumy bola vypočítaná pomerná časť, ktorá predstavuje 17 dní a teda nezaplatená časť z úroku
predstavuje sumu vo výške 4 277,86 Sk (142,- Eur), (9 282,90 Sk/31 dní = 299,45 Sk x 17 dní = 5 090,65
Sk - 19 % DPH = 4 277,86 Sk). Podľa názoru súdu teda ku dňu 1. 2. 2005, teda ku dňu predčasného
ukončenia leasingovej zmluvy, kedy došlo k totálnej havárii má navrhovateľ nárok na zaplatenie dvoch

mesačných splátok v celkovej výške 30 664,40 Sk a aj doúčtovanému úroku za siedmu mesačnú splátku
za obdobie od 15. 1. 2005 do 1. 2. 2005. Keďže odporca tieto sumy navrhovateľovi nezaplatil, súd má za
to , že v tejto časti 30 664,40 Sk ( 1 017,88 Eur) a 4 277,86 Sk (142,- Eur) je nárok navrhovateľa daný s
tým, že sa jedná o nároky navrhovateľa voči odporcovi do predčasného ukončenia leasingovej zmluvy.

Navrhovateľ si potom uplatnil voči odporcovi aj nároky po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy a to
jednak sumu vo výške 262 014,- Sk (8 697,27 Eur), čo predstavuje nesplatenú istinu (nadobúdaciu cenu)
predmetu leasingu ku dňu 1. 2. 2005, ktorú tvorí súčet platieb na istinu bez DPH od dátumu 15. 2. 2005 v
poradí siedmej pravidelnej mesačnej splátky až do dátumu 15. 7. 2008 v poradí 48 pravidelnej mesačnej
splátky. Okrem toho si odporca uplatnil aj sumu 156 257,30 Sk (5 186,79 Eur) ako odúročená finančná

služba, strata GEMA, čo predstavuje nesplatený úrok odo dňa predčasného ukončenia leasingovej
zmluvy až do riadneho ukončenia zmluvy, t.j. súčet platieb na úrok od dátumu 15. 2. 2005 (v poradí
siedmej pravidelnej mesačnej splátky) až do dátumu 15. 7. 2008 (v poradí 48 pravidelnej mesačnej
splátky). Súd mal za to, že tento nárok navrhovateľa vyplýva z čl. IX bod 9 VZP, kde sa uvádza, že
navrhovateľovi prislúcha súčet pevnej časti budúcich splátok, nadobúdacej ceny predmetu leasingu od

dátumu poistnej udalosti vrátane odúročenej služby, ďalej náklady, vzniknuté navrhovateľovi v súvislosti
s likvidáciou poistnej udalosti a z predčasným ukončením LZ a prípadné náklady, spojené s likvidáciou
vraku predmetu leasingu. Podľa čl. VII. bod 3 VZP, užívateľ, teda odporca nesie úplne riziko poškodenia,
zničenia, straty, odcudzenia a predčasného opotrebenia predmetu leasingu a to bez ohľadu na svoje
zavinenie. Rozdiel medzi poistným plnením a skutočnou výškou škody alebo skutočnými nákladmi na

opravu hradí vždy užívateľ, t.j. odporca. V tomto prípade, keďže došlo k zničeniu predmetu leasingu
a následne potom k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy, zodpovednosť za to nesie odporca.
Podľa názoru súdu navrhovateľ si správne uplatnil svoj nárok aj vo výške 262 014,- Sk (8 697,27 Eur),
čo predstavuje nesplatenú istinu (nadobúdaciu cenu) predmetu leasingu ku dňu 1. 2. 2005, čo je súčet
platieb na istinu bez DPH od dátumu 15. 2. 2005 po predčasnom ukončení predmetu leasingu až do

dátumu 15. 7. 2008, kedy mala byť zaplatená posledná mesačná splátka a taktiež si správne uplatnil
nárok vo výške 156 257,30 Sk (5 186,79 Eur) ako odúročenú finančnú službu, t.j. nesplatený úrok odo
dňa predčasného ukončenia leasingovej zmluvy až do riadneho ukončenia zmluvy, t.j. súčet platieb na
úrok od 15. 2. 2005 do 15. 7. 2008 s tým, že odporca mal uhradiť jednak skutočnú škodu a jednak ušlý
zisk. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tejto časti je daný nárok navrhovateľa.

Navrhovateľ si uplatnil sumu 119,- Sk (3,95 Eur), ako kúpnu cenu vraku s DPH s tým, že predmet
leasingu bol totálne zničený a na odporcu malo prejsť vlastnícke právo k tejto veci za dohodnutú
cenu 100,- Sk. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že poškodené motorové vozidloprevzala odťahová služba z parkoviska svedka Jána Gálusa na základe splnomocnenia navrhovateľa.
Navrhovateľ potom nepreukázal, že by bol toto motorové vozidlo odovzdal odporcovi. Z oznámenia
Okresného riaditeľstva PZ SR - ODI Zvolen potom vyplýva, že od 11. 8. 2004 je stále vlastníkom

tohto motorového vozidla navrhovateľ a odporca je len držiteľ. Z tohto dôvodu súd má za to, že nárok
navrhovateľa na zaplatenie sumy 119,- Sk (3.95 Eur) nie je daný a v tejto časti bol návrh zamietnutý.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia sumy 1 687,73 Sk (56,02 Eur) ako náklady, ktoré mu vznikli
v súvislosti s využitím služieb spoločnosti Maboro, teda náklady, spojené s likvidáciou vraku a časť

poistného plnenia vo výške 497,73 Sk (16,52 Eur). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že o čiastke
16,52 Eur ako časti poistného plnenia bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľ zobral svoj návrh v tejto časti
späť a súd konanie v tejto časti zastavil rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17Cb 67/2008-245
zo dňa 21. 7. 2011 a v tejto časti súd potom o tejto sume nerozhodoval. Pokiaľ sa týka sumy 1 190,-
Sk (39,50 Eur) pre spoločnosť Maboro za likvidáciu vraku súd návrh navrhovateľa v tejto časti taktiež
zamietol, pretože podľa VZP sa má stať vlastníkom predmetu leasingu, teda havarovaného motorového

vozidla odporca a pokiaľ ten nedal súhlas s likvidáciou takéhoto vraku navrhovateľ nemal právo tak
urobiť a teda si nemôže ani uplatňovať náklady súvisiace s likvidáciou.

Podľa súdu teda navrhovateľ má voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 453 213,56 Sk, od ktorej je
potrebné odpočítať poistné plnenie, ktoré bolo navrhovateľovi vyplatené v sume 93 271,- Sk. Rozdiel

predstavuje sumu 359 942,56 Sk (11 947,90 Eur). V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení, účinnom do 31. 12. 2008), ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania, určené v zmluve inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba NBS, uplatňovaná

pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková
sadzba NBS platná prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého polroka.

Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy dňom nasledujúcim po dni, kedy mal
podľa výslednej kalkulácie predčasného ukončenia leasingovej zmluvy splniť svoj záväzok, spočívajúci

v uhradení dlžnej sumy voči navrhovateľovi. Výška úrokov z omeškania sa odvíja od základnej úrokovej
sadzby NBS, ktorá ku dňu 8. 9. 2005 predstavovala 5 % ročne, teda nárok navrhovateľa z hľadiska výšky
úrokov z omeškania bol 15 % ročne.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania

alebo väčšieho počtu nárokov, uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania súd
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 146 sa nepoužije.

Súd s poukazom na horecitované ustanovenie rozhodol o trovách konania tak, že o trovách konania sa
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.

2 O.s.p.)