Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/501/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707209136
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7707209136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Angely Čechovej a sudkýň JUDr.

Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcov 1./ C. K., bytom Q., Z.. Q.. Š. W./X, 2./ C.
Á., bytom Q., Z.. Q.. Š. W./X, oboch zast. JUDr. Alexandrom Milkom, Rožňava, Ul. Cyrila a Metoda 4,
proti žalovanému P.. Š. U., bytom Q., E. X, o vydanie nehnuteľnosti a zaplatenie nájomného, o odvolaní
žalobcu v 1. rade proti rozsudku 16C 137/2007-208 zo 17.5.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom 16C
137/2007-226 z 12.7.2013 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 334,56 € so 6 % úrokmi z omeškania od 30.7.2005 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobcovi v 1. rade sa prisudzuje náhrada trov
konania na súde prvého stupňa vo výške 964,84 € a žalovaný je povinný ju zaplatiť JUDr. Alexandrovi
Milkovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhrada trov odvolacieho konania sa žalobcovi v 1. rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 334,56

€, spolu s 6 % úrokom z omeškania zo sumy 334,56 € od 27.3.2004 až do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
v 1. rade aj náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia vo výške 159,03 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom (č.l. 226) doplnil rozsudok aj o výroky, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania ohľadne ich nároku na vypratanie garáže,
a to v sume 346,58 €, z toho za právne zastúpenie advokátom v sume 247,- € a za zaplatený súdny
poplatok 99,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo vzťahu medzi žalovaným a žalobcom

v 2. rade ohľadne nároku žalobcu v 2. rade o vydanie bezdôvodného obohatenia - zaplatenie sumy
365,13 € rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení rozsudku uviedol súd, že svojím predchádzajúcim rozsudkom 16C 137/2007-148 z
3.8.2011 rozhodol o žalobe žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie garáže tak, že
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 822.47 € s prísl., a to za užívanie jeho podielu
ku garáži v období od 27.3.2002 do 27.3.2007, pričom od 29.1.2003 je žalobca v 1. rade už výlučným

vlastníkom garáže, a žalobcovi v 2. rade zaplatiť sumu 153,35 € s prísl. (žalobca v 2. rade žiadal
zaplatiť 182,56 €). Nárok žalobcu v 1. rade čo do sumy 1.019,79 € s prísl., uvedeným rozsudkom súd
zamietol, a to čiastočne z dôvodu uznania žalovaným vznesenej námietky premlčania, majúc za to,
že nárok žalobcu bol premlčaný za obdobie od 27.3.2004 do 27.3.2005 a čiastočne z dôvodu, že vkonaní súd ustálil bezdôvodné obohatenie v rámci tzv. obvyklého nájmu v sume 27,88 € mesačne, a
nie ako to navrhol žalobca v 1. rade v sume 33,19 € mesačne. Nárok žalobcu v 2. rade predmetným
rozsudkom súd zamietol, čo do sumy 29,21 € z dôvodu, že žalobca v 2. rade žiadal za užívanie svojho

podielu v garáži od žalovaného tzv. nájom za dobu od 27.3.2002 do 27.1.2003 po 33,19 € mesačne,
avšak súd vychádzal z ceny ustálenej v konaní po 27,88 € mesačne. Krajský súd v Košiciach svojím
uznesením č. k. 11Co/381/2011 zo 14.2.2013 zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu v
1. rade zamietnutá z dôvodu premlčania, teda pokiaľ išlo o nárok za bezdôvodné obohatenie v období
od 27.3.2004 do 27.3.2005. Po zrušení rozsudku v tomto výroku bolo predmetom konania, ako to súd

v odôvodnení rozsudku konštatoval, posúdenie nároku žalobcu v 1. rade proti žalovanému o zaplatenie
sumy 1.019,79 €, a to za užívanie garáže žalovaným v období od 27.3.2004 do 27.3.2005, t.j. za 12
mesiacov. Súd v tomto konaní vzhľadom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zisťoval, či nárok
žalobcu v 1. rade za uvedené obdobie je alebo nie je premlčaný. Konštatoval, že žalovaný vzniesol
námietku premlčania proti nároku žalobcu v 1. rade z dôvodu, že tento nárok (obdobie od 27.3.2004 do
27.3.2007) uplatnil žalobca v 1. rade až dňa 4.4.2007 na pojednávaní súdu a preto mal žalovaný za to,

že uplynula dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva. Z vykonaného dokazovania (dokazovanie
vykonané súdom opísané v odôvodnení rozsudku - poznámka odvolacieho súdu) mal súd preukázané,
že žalobca v 1. rade si uplatnil predmetný nárok na súde už dňa 31.1.2006, a to písomným podaním
označeným ako Rozšírenie žaloby preto námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako
neopodstatnenú. Konštatoval, že dvojročná premlčacia lehota ohľadne nároku žalobcu v 1. rade na

vydanie bezdôvodného obohatenia za dobu od 27.3.2004 do 27.3.2005 plynula do 27.3.2006, a keďže
si nárok uplatnil na súde 31.1.2006, bolo to pred uplynutím premlčacej lehoty, teda včas. Vzhľadom na
uvedené priznal mu preto v zmysle § 451 OZ tento nárok, lebo v konaní bolo nepochybne preukázané,
že žalovaný užíval garáž žalobcu v 1. rade za celú predmetnú dobu bez právneho titulu. Pri určení
výšky nároku vychádzal z výšky tzv. obvyklého nájomného za predmetnú garáž po 27,88 € mesačne.

Keďže žalobcovi v 1. rade už bol právoplatne priznaný nárok na bezdôvodné obohatenie za dobu od
27.3.2005 do 27.3.2007 predchádzajúcim rozsudkom, v tomto konaní rozhodol o zvyšku predmetného
- nepremlčaného nároku, teda za dobu od 27.3.2004 do 26.3.2005, t.j. za 12 mesiacov po 27,88 € v
sume 334,56 €. Keďže žalobca žiadal zaplatenie sumy 1.019,79 €, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania podľa § 517 OZ v spojení s nar. vl. č. 87/2005 Z.z., a to vo výške

10 % ročne z dlžnej istiny až do zaplatenia (podľa výroku rozsudku vo výške 6 %). Napokon rozhodol
aj o náhrade trov konania a to vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným, pokiaľ ide o nárok
na zaplatenie sumy 2.124,41 €, podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi pomernú náhradu trov
konania vzhľadom na jeho čiastočný úspech. Žalobou totiž žiadal žalobca v 1. rade zaplatenie sumy
2.124,41 €, pričom čiastočne bolo o tomto jeho nároku rozhodnuté právoplatne tak, že rozsudkom 16C

137/2007 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach 11 Co 147/2010 bol nárok zamietnutý čo
do sumy 282,15 € s prísl., a ostal nárok 1.842,26 € s prísl. O tomto zase bolo rozhodnuté právoplatne
v časti 822,47 € s prísl. tak, že žalobcovi bol v tejto časti právoplatne priznaný rozsudkom z 3.8.2011
(č.l. 147-148) v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach 11 Co 381/2011 - 173 zo 14.2.20013
a zostal tak nárok 1.019,79 € s prísl. V tomto konaní bolo rozhodnuté o uvedenom nároku tak, že súd

priznal žalobcovi sumu 334,56 € a v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, teda čo do sumy 685,23
€. Žalobca v 1. rade bol teda úspešný, čo do zaplatenia sumy celkom 1.157,03 € (54 %) a neúspešný
čo do zaplatenia sumy 967,38 € (46 %), preto mu patrí pomerná náhrada trov konania vo výške 8 % (54
% - 46 %) čo je suma 132,52 €. V tejto sume priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia
za úkony právnej služby poskytnuté advokátom žalobcovi v 1. rade, ktoré v odôvodnení rozhodnutia

konkretizoval. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol súd aj o trovách konania ohľadne nároku žalobcov na
vypratanie garáže, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté (výrok č. I.) Vo vzťahu medzi žalovaným
a žalobcom v 2. rade ohľadne nároku žalobcu v 2. rade na zaplatenie sumy 365,13 € bolo rozhodnuté
tak, že účastníkom náhradu trov konania súd nepriznáva (výrok č. II.).

Rozsudok zo 17.5.2013 napadol včas podaným odvolaním žalobca v 1. rade. Odvolanie podal proti
výroku rozsudku pod por. č. II, ktorým súd v prevyšujúcej časti zamietol jeho žalobu a tiež proti výroku
o náhrade trov konania. Uviedol, že s rozsudkom nemôže súhlasiť, pretože vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci - odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Tento odvolací dôvod
odôvodnil tým, že súd prvého stupňa správne rozhodol a aj dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie

ohľadne posúdenia žalovaným vznesenej námietky premlčania jeho nároku, nesúhlasí však s tým, že
súd rozhodol o jeho nároku len za obdobie od 27.3.2004 do 27.3.2005, a nie aj za obdobie od 27.3.2003
do 27.3.2004. Odôvodnil to tým, že súd nesprávne ustálil po zrušení predchádzajúceho rozsudku, že
predmetom konania je jeho nárok len za obdobie od 27.3.2004 do 27.3.2005, pretože on uplatnil nárokza obdobie od marca 2003 do marca 2005. Ide o to, že rozsudkom z 3.8.2011 bolo vo veci čiastočne
rozhodnuté a z odôvodnenia tohto rozsudku na str. 7 ods. 4 posledná veta vyplýva, že súd považoval
jeho nárok za obdobie od marca 2003 do marca 2005 za premlčaný, a preto v tejto časti žalobu zamietol.

KrajskýsúdvKošiciachvšakuznesenímzo14.2.2013zrušilrozsudokvnapadnutomvýrokuozamietnutí
žaloby a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a v zmysle tohto uznesenia mal teda okresný súd posúdiť
premlčanie nároku a rozhodnúť znova o tých nárokoch, ktoré boli rozsudkom zamietnuté. Keďže súd
predchádzajúcim rozsudkom rozhodol o jeho nároku tak, že nárok uplatnený za obdobie od marca 2003
domarca2005považovalzapremlčanýaztohtodôvodužalobučiastočnezamietol,takteraz,pozrušení

veci odvolacím súdom mal podľa jeho názoru súd mu priznať, pokiaľ dospel k záveru, že jeho nárok
nie je premlčaný, nárok za celé obdobie, t.j. od 27.3.2003 do 27.3.2005. Vzhľadom na súdom prvého
stupňa ustálenú výšku tzv. nájomného za jeden mesiac, t.j. 27,88 € navrhol preto priznať mu aj nárok
aj za obdobie od 27.3.2003 do 27.3.2004 v sume 334,56 € so 6 % úrokom z omeškania z tejto sumy
od 27.3.2004 do zaplatenia. Uplatnil aj náhradu trov konania v zmysle vyčíslenia nachádzajúceho sa v
spise, včítane trov právneho zastúpenia aj za odvolacie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v 1. rade nevyjadril.

Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 334,56 € s prísl. nebol
odvolaním napadnutý, rovnako nebol napadnutý ani dopĺňací rozsudok (č.l. 226), preto tieto rozhodnutia

nadobudli právoplatnosť (§ 206 O.s.p.) a neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) za dodržania podmienok podľa § 156
ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3

O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok vo výroku napadnutom odvolaním zo strany žalobcu v 1. rade je
potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p., keďže odvolanie je dôvodné.

Podľa odôvodnenia rozsudku predmetom konania na súde prvého stupňa bol nárok žalobcu v 1. rade
vo výške 1.019,79 €. Z tejto sumy súd rozsudkom priznal tomuto žalobcovi plnenie vo výške 334,56 €

s prísl., titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 27.2.2004 do 27.3.2005 a nad túto
sumu súd žalobu zamietol (výrok č. II. v znení „zamieta návrh v prevyšujúcej časti“). V matematickom
vyjadrení uvedené znamená, že súd zamietol nárok žalobcu v 1. rade v sume 685,23 € (rozdiel medzi
sumou 1.019,79 € a priznanou sumou 334,56 €). Podľa obsahu odvolania, žalobca v 1. rade napadá
výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, a to iba v rozsahu sumy 334,56 € s prísl., čo je peňažným

vyjadrením jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 27.3.2003 do 27.3.2004.
Nad túto sumu rozsudok vo výroku č. II teda nenapadá, rozsudok v tomto výroku nad sumu 334,56 €
nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom prieskumu v odvolacom konaní. Ide o sumu 350,67
€, ako rozdiel medzi 685,23 € a 334,56 €.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolateľ dôvodne namieta, že
súdprvéhostupňamumalpriznaťajnároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniažalovanýmzaužívanie
garáževobdobíodmarca2003domarca2004,čozodpovedápodľapožiadavkyvodvolanísume334,56
€. Odvolací súd pri posudzovaní odvolania vychádzal z nasledovných zistení: Nárok žalobcu v 1. rade na
zaplatenie tzv. nájomného za užívanie garáže žalovaným bol obsiahnutý už v pôvodnej žalobe žalobcu,

z ktorej nepochybne vyplýva, že žalobca v 1. rade uplatnil nárok za obdobie od 25.3.2001 do podania
žaloby. Súd prvého stupňa o tejto pôvodnej žalobe (aj) žalobcu v 1. rade rozhodol prvým rozsudkom z
29.5.2009 - čl. 74. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd priznal žalobcovi v 1. rade nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiace február 2003 až marec 2007, t.j. za 50 mesiacov - text
odôvodnenia rozsudku na str. 8, druhý odsek. Z uvedeného je zrejmé, že v sume 1.842,26 €, ktorú súd

týmto prvým rozsudkom (prvý odsek rozsudku) priznal žalobcovi v 1. rade, je zahrnutý aj nárok tohto
žalobcu na pohľadávku voči žalovaného týkajúcej sa aj obdobia marec 2003 - marec 2004. Rozsudok
16C 137/2007-74 z 29.5.2009 v tomto prvom výroku bol však Krajským súdom v Košiciach zrušený
uznesením 11Co 147/2010-105 z 27.8.2010. O žalobe (aj) žalobcu v 1. rade súd prvého stupňa preto
opätovne rozhodoval - teda aj o nároku žalobcu v 1. rade na vydanie BO za obdobie marec 2003 -

marec 2004 a rozsudkom 16C 137/2007-148 z 3.8.2011 rozhodol tak, že žalobcovi v 1. rade priznal
sumu 822,47 € s prísl. a nad túto sumu, t.j. sumu 1.019,79 €, žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku,
pokiaľ ide o tento výrok, t.j. zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti súd uviedol, že nárok žalobcu týkajúci
sa obdobia marec 2003 až marec 2005 považoval za premlčaný. Z tohto je teda zrejmé, že žalobcoviv 1. rade nárok na vydanie BO za obdobie marec 2003 až marec 2004 nepriznal. Tento rozsudok vo
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu však napadol žalobca v 1. rade odvolaním, na
základe čoho Krajský súd v Košiciach uznesením 11Co 381/2011-173 zo 14.2.2013 zrušil vo výroku o

zamietnutížalobyvprevyšujúcejčastiavtomtorozsahuvrátilvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo teda o veci v rozsahu zrušenia, t.j. ohľadne sumy 1.019,79 € s
prísl., v ktorej je nepochybne zahrnutý aj nárok týkajúci sa obdobia marec 2003 až marec 2004, opätovne
rozhodnúť. Z rozsudku 16C 137/2007-28 zo 17.5.2013 vyplýva, že súd žalobe žalobcu v 1. rade vyhovel
len pokiaľ išlo o nárok týkajúci sa obdobia 27.3.2004 - 27.3.2005 a nepriznal mu aj nárok na vydanie BO

za obdobie predchádzajúceho roka, t.j. od marca 2003 do marca 2004. Žalobcom v 1. rade v odvolaní
vytýkané pochybenie súdu prvého stupňa je teda opodstatnené, a preto odvolací súd zmenil rozsudok
v ním napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a priznal žalobcovi v 1. rade aj
plnenie - požadované vydanie bezdôvodného obohatenia - aj za obdobie od 27.3.2003 do 27.3.2004.
Pri tomto rozhodovaní odvolací súd vychádzal z názoru, že tento nárok žalobcu nie je premlčaný, lebo
bol uplatnený žalobou podanou na súd 26.3.2004, teda nepochybne včas. Vzhľadom na uvedené bolo

možné v odvolacom konaní priznať žalobcovi aj nárok za uvedené obdobie, a to vo výške 334,56 € (12
mesiacov x 27,88 €).

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 224 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde
prvého stupňa.

Odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku, preto rozhodol aj o trovách konania na súde

prvého stupňa.

Súd prvého stupňa na rozhodovanie o trovách konania účastníkov aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a na
základe určenia pomeru úspechu žalobcu v 1. rade v rozsahu 8% (úspech žalobcu 54% mínus úspech
žalovaného 46%) priznal žalobcovi náhradu trov titulom právneho zastúpenia 132,52 € a ostatných trov

26,51 €, spolu 159,03 €. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým je žalobcovi v 1. rade
priznanáeštesuma334,56€,žalobcavtomtokonaníjeúspešnývovýške669,12€.Celkomsažalobcav
1. rade domáhal zaplatenia sumy 2.124,41 € a bol mu priznaný nárok vo výške spolu 1.491,59 € (822,47
€ už právoplatne priznané rozsudkom 16C 137/2007 z 3.8.2011, suma 334,56 € priznaná rozsudkom
16C 137/20074 zo 17.5.2013 a odvolacím súdom týmto rozhodnutím priznaná suma (ešte) 334,56 €).

Úspech žalobcu je teda 70,21 % a jeho neúspech 29,79 %, čo je súčasne úspechom žalovaného. Pomer
úspechu v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. je 40,42 % v prospech žalobcu v 1. rade. Žalobcovi by v prípade
plného úspechu patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1.656,51 €, tak ako to správne ustálil
súd prvého stupňa. Pri jeho čiastočnom úspechu, t.j. 40,42 % je náhrada trov právneho zastúpenia vo
výške 669,56 €. Žalobcovi v 1. rade patrí aj náhrada za súdne poplatky vo výške 65,19 € (40,42 % zo

sumy 127 €) a za zaplatený preddavok na dokazovanie vo výške 82,45 € (40,42 % zo sumy 204 €),
spolu tieto trovy vo výške 147,64 €. Náhrada trov konania na súde prvého stupňa činí spolu 964,84 €.
Keďže súd prvého stupňa rozsudkom priznal žalobcovi v 1. rade náhradu trov vo výške 159,03 €, bolo
potrebné rozsudok v tomto výroku zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady trov žalobcovi
vo výške 964,84 €.

Žalobca v 1. rade v odvolaní uplatnil aj náhradu trov tohto odvolacieho konania, ktorá mu však nebola
priznaná, lebo náhradu trov nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote a zo spisu ku dňu vyhlásenia
rozsudku iné trovy, okrem trov právneho zastúpenia nevyplývajú (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.).

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.