Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/810/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203440
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203440.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom
v Prahe, Politických vezňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej A. T., N..
XX.X.XXXX, A. Č. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Spolku právnej ochrany
spotrebiteľa (SPOS) so sídlom Čajakova 1, 040 01 Košice, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Jánom
Dorkinom, advokátom so sídlom v Rožňave, Námestie baníkov č. 17/33, Rožňava, o zaplatenie 329 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 14. novembra

2014 č.k. 10C 343/201 3- 69 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Účastníkom konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal
zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 329 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy
329 eur od 29.12.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 329 eur od 14.3.2011 do
zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 1,10 eura. Vyslovil, že právo

na náhradu trov konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov a ani vedľajšiemu účastníkovi.

V odôvodnení uviedol, že žalobca svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanej uplatnil v zmysle článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), žalovaná odpoveď na tlačivo C
a pripojenú žalobu nedoručila, na jej strane však so súhlasom súdu (uznesením zo dňa 9.1.2014

č.k.10C/343/2013-47 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.9.2014 č.k.
6Co/203/2014)vstúpildokonaniavedľajšíúčastník,ktorýnavrholžalobuzamietnuťzdôvodu,žedohoda
o vypĺňacom práve zmenky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto nemôže byť platná ani
zmenka a zároveň vzniesol námietku premlčania.

Na základe vykonaného dokazovania v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 9

ods. 1 až 3 Nariadenia originálom zmenky zo dňa 24.5.2010 a zmluvou o úvere zo dňa 24.5.2010,
uzavretoumedziprávnympredchodcomžalobcuPohotovosťs.r.o.Bratislavaažalovanou,zpripojeného
spisu Okresného súdu Rožňava 4Er/711/2011, zistil, že žalobcom predložená listina je označená ako
zmenka, vystavená v Rožňave dňa 24.5.2010 s textom: "Zaplatím za túto zmenku pri predložení narad Pohotovosť s.r.o. IČO:XXXXXXXX, Pribinova 25, 81109 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri
OS Bratislava I, oddiel s.r.o., vložka č. 23636/B". Do zmenky bola vpísaná suma 329,00 € a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 29.12.2010. Zo zmenky ďalej vyplýva, že je splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova

25, 81109 Bratislava "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia".
Vystaviteľom bola žalovaná k číslu zmluvy XXXXXXX. Na rube zmenky je uvedené: namiesto nás na rad
CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 030 00 Praha, Česká republika, IČO: XXXXXXXX,
Pohotovosť s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ a nečitateľný podpis. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi
Pohotovosť s.r.o. Bratislava, IČO: XXXXXXXX a žalovanou dňa 24.5.2010 zistil, že žalovanej bol

poskytnutý úver vo výške 200 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo
výške 196 eur, t.j. celkovo 396 eur v 12 mesačných splátkach po 33 eur počnúc od 24.6.2010. V zmluve
o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, v článku 12 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru je len konštatované, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú
nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyazmluvyoúvere.Ďalejzistil,ževčlánku14všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je uvedená dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie

peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, pričom v nej nie je vyplnená ani zmenková suma a ani dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j.
keď dlžník neuhradil včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradil len časť splátok, alebo neuhradil

včasposlednúsplátkualebočasťposlednejsplátky.Zmenkovásumabudepozostávaťzosumyvšetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Po právnom posúdení veci podľa § 5 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1 až 3, § 33 ods. 1 a 2, § 43 ods. 1, §
75, § 77 ods. 1 až 3 zák. č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového, zák .č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľskýchúveroch,§37ods.1,§39,§52ods.1a2,§53ods.1,2,4písm.k)aods.5,§54ods.1a
2 Občianskeho zákonníka v spojení so smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a smernicou
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, §
121O.s.p.,dospelkzáveru,ženárokžalobcovinemožnopriznať.PoukázalpritomnarozsudokSúdneho
dvora EÚ vo veci českej sporiteľne a.s. proti Geraldovi Feichterovi sp. zn. C-419/2011, konštatoval, že
žalobcom predložená zmenka je vlastnou zmenkou, slúžiacou ako zabezpečovací právny prostriedok

zo spotrebiteľského vzťahu, keďže bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou, preto uplatnený nárok posúdil aj podľa právnej úpravy viažucej
sa na ochranu spotrebiteľa a uzavrel, že dohoda o vyplanení zmenky obsiahnutá vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v priamom
rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tejto dohody zmenková

suma mala pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo nekorešponduje ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z.. Zároveň
dohodu o vyplnení zmenky považoval za nekalú podmienku, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom
a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého
príslušenstva pohľadávky - zmenkového úroku 0,25% denne. Obsah dohody o vyplnení zmenky a ani

konkrétne znenie nebolo pritom so žalovanou ako spotrebiteľom individuálne dojednané a je obsiahnutá
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorých obsah žalovaná nemala možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Dohodu o vyplnení zmenky považoval za také dojednanie, ktoré umožňuje v
rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda je neplatné. Sadzba zmenkového
úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho po
posúdení platnosti zmenky i z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom č. 191/1950
Sb. - Zákon zmenový a šekový vyvodil záver, že predložená zmenka je v zmysle § 33 ods. 2 citovaného
zákona neplatná nemá, nakoľko nemá náležitosti podľa § 33 ods. 1 cit. zákona. V zmenke sú uvedené

dva údaje o jej zročnosti, čo spôsobuje neurčitosť dohody o zročnosti v zmysle ust. § 37 Občianskeho
zákonníka.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešná žalovaná a ani vedľajší účastník,
vystupujúci na jej strane, si náhradu trov konania neuplatnili a neúspešný žalobca nemá právo na
náhradu trov tohto konania, žiadnemu z nich právo na náhradu trov tohto konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p..
Navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a

prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom
účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a
vykonať len dôkazy navrhnuté účastníkmi. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie
vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v

zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods.
3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na
uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky

za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovanej ako
spotrebiteľky, pričom žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala a uplatnenú pohľadávku
nerozporovala. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal
na odôvodnenie viacerých súdnych rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 25Cdo 1839/2000, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013) a zopakoval, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a
nie je účastníkom iného vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke
uvedené. Súdu prvého stupňa v tejto súvislosti vytkol, že vec posudzoval akoby išlo o bežný zmluvný

záväzok, hoci v tomto konaní podľa názoru žalobcu nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či
ide o spotrebiteľský vzťah, keď ignoroval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb., v zmysle ktorého odporca vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám odporca, tým menej
tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj odporca vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal.

Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi a nie je možné ho preniesť na navrhovateľa. Za nesprávny
považoval záver prvostupňového súdu, že na zmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým
mravom, ako aj záver súdu, v zmysle ktorého je zmenka neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Z
predloženejzmenkyjednoznačnevyplýva,žesplatnosťzmenkyjeurčenánavidenie,tedapopredložení.
Veta "na platenie predložiť v lehote štyroch rokoch od vystavenia" predstavuje prípustnú modifikáciu

lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa § 34 ods. 1 tretej vety zákona 191/1950 Sb. Z
uvedenéhojezrejmé,žesplatnosťzmenkynastávavmomentepredloženia,pričompredložiťjejumožné
v lehote štyroch rokov od jej vystavenia. Po predloží zmenky v lehote štyroch rokov nastáva jej splatnosť.

Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej dňa 16.1.2015 a právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka dňa 19.1.2016 (č.l. 96 súdneho spisu).

Žalovaná a ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Odvolací súd na základe včas podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.3.2016 o 09,40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 23.3.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p..

Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/

O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s
ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, v zmysle ktorej zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, je v priamom rozpore s ust. § 4 ods.

6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení
účinnom do 31.12.2010, teda aj v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon 258/2001 Z.z.), teda
je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z neplatnej dohody nie je preto možné priznať
žalobou uplatnené zmenkové nároky.

S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s

uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.

Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon
258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 24.5.2010.

Takto postupoval aj súd prvého stupňa, keď po zistení, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 17
všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z

hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008
do 31.12.2010.

V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo

inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej

medzi účastníkmi konania, je zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky: "Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď

dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátumzačiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

Vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom rozpore s
obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a

príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky
v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka,

preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe
neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.

Odvolací súd na tomto mieste naviac dopĺňa, že aj samotná zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4

ods. 6 zák. 258/2001 Z.z., pretože vychádzajúc z poskytnutého úveru 200 eur mohla byť vyplnená na
zmenkovú sumu maximálne 260 eur (200 eur + 30 % príslušenstvo), pričom bola vyplnená na sumu
329 eur a takto vyplnenú zmenku veriteľ (Pohotovosť s.r.o. ako právny predchodca žalobcu) nesmel
prijať a ani ďalej postúpiť na žalobcu.

Práva uplatnené z takejto zmenky (vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.) sú
uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno žalobcovi priznať.

Vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky z vyššie uvedených dôvodov (pre rozpor so
zákonom č. 258/2001 Z.z.) sú bez právneho významu úvahy súdu o neplatnosti zmenky z dôvodu jej
neurčitosti a úvahy o posúdení dohody o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, lebo
(ne)správnosť týchto úvah nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Odvolacími námietkami viažucimi sa k týmto dôvodom zamietnutia žaloby sa preto odvolací súd
nezaoberal, keďže aj prípadná nesprávnosť týchto záverov nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci v prospech žalobcu vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky pre rozpor so zákonom.

K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako

navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd.

Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j.
vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci.
Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať
dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci

nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky súdny
poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle §
120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v

bode I.1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum
nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na
vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvého stupňa v súlade s ust. § 120 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom

má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá
bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho
nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo zistil, že na strane žalovanej ide o
spotrebiteľa, poskytol žalovanej ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho
(ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001
Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie

práva na spravodlivý proces.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 17 zák. č.
191/1950Zb.avktorejžalobcavytýkalsúdu,žehocisamažalovanánemohlavzniesťkauzálnenámietky

voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.
151/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie

výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu
povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade v záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť

obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska 93/2015).

Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietla, že zmenka je neplatná, súd správne
skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp "vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí
bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
(uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a

uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). V prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z
povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje požiadavka podrobnej
(až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych
predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy
spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského
práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť
spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade,
že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Aj v zmysle rozsudku Európskeho
súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi)
samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná

o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie odporcu ako spotrebiteľa.Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy
ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len
a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované

ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný

súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

AnisamotnéNariadenieneobsahuježiadneustanovenie,ktorébyzakazovaloaleboneumožňovalosúdu
skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd
v prípade pasivity žalovaného "vydá rozsudok", nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil
a doplnil aj zákona 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z.z. a 492/2009 Z.z.

V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa uplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky
podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex
offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám

nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na
konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia
svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca

nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

Napokon odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že už z uznesenia Krajského súdu v Košiciach v tejto
veci zo dňa 26. júna 2013 č.k. 4NCb/399/2013-20, ktorým súd rozhodoval o námietke nepríslušnosti,

vyplýva povinnosť súdu posudzovať platnosť zmenky aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a
prednostne posudzovať uplatnený nárok podľa spotrebiteľského práva. Už z tohto uznesenia žalobcovi
bolo teda zrejmé, že ním uplatnený nárok sa nebude posudzovať iba podľa zákona zmenkového a
šekového, ale aj podľa noriem na ochranu spotrebiteľa a v ďalšom konaní mal možnosť vyjadriť sa ku
všetkým súdom vykonaným dôkazom vrátane tých, ktoré si súd sám zabezpečil za účelom súdneho

prieskumu uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s normami na ochranu spotrebiteľa. Za daných
okolností žalobcovi bolo zrejmé, aké dokazovanie a na preukázanie akých skutočností súd vykonáva,
pričom nie je pravdivé ani jeho tvrdenie, že žalovaná jeho pohľadávku nerozporovala, keďže i keď
žalovaná nedoručila súdu prvého stupňa tlačivo na odpoveď, vedľajší účastník vystupujúci na jej stranežiadal návrh zamietnuť namietajúc (okrem iného) i platnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky v
písomnom podaní zo dňa 21.10.2013, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 7.11.2013,
ako to vyplýva z doručenky na č.l. 49 súdneho spisu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p., vrátane výroku o trovách prvostupňového konania

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania

Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, úspešnej žalovanej v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli
a ani si ich náhradu, a ani vedľajší účastník, neuplatnila. Preto odvolací súd o trovách konania rozhodol
tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.