Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/117/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715203381
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715203381.3

Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak
Credit Bureau, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013 právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 47, IČO: 47 232 773 proti
žalovanému K. V., J.. XX. XX. XXXX, J. G. S., E. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste zastúpeného
opatrovníčkou Martinou Ursínyovou, pracovníčkou Okresného súdu Martin v konaní o zaplatenie 219,72
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 56,04 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
51,04 € od 17. 04. 2012 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 12. 06. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16. 03. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 219,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,34 € od 14. 02. 2012
do zaplatenia, zo sumy 91,34 € od 13. 03. 2012 do zaplatenia, zo sumy 51,04 € od 17. 04. 2012 do
zaplatenia a zo sumy 5,00 € od 12. 06. 2012 do zaplatenia, a náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že je právnickou osobou, ktorá na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 24. 06. 2013 so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, IČO: 35 848 863 ako postupcom s účinnosťou od 24. 06. 2013 nadobudol
uplatňovanú pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný uzavrel s postupcom zmluvu o pripojení v zmysle
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 05. 10. 2011, na základe ktorej mu
boli poskytnuté elektronické komunikačné služby v rámci programu služieb O2 Filip na účastníckom
čísle uvedenom v žalobe. Mobilný operátor žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby faktúrami číslo 1029024760 znejúcou na sumu 77,34 € zročnou dňa 13. 02. 2012,
faktúrou číslo 1030975039 znejúcou na sumu 91,34 € zročnou 12. 03. 2012, faktúrou číslo 1032110368
znejúcou na sumu 51,04 € zročnou 16. 04. 2012 a faktúrou číslo 1034319400 zročnou 11. 06. 2012.
Keďže žalovaný tieto faktúry, napriek opakovaným výzvam, nezaplatil právny predchodca žalobcu ku
dňu 28. 04. 2012 od zmluvy o pripojení odstúpil a písomným podaním z 29. 03. 2012 určil žalovanému
dodatočnú lehotu na plnenie do 21. 04. 2012. Žalovaný napriek tomu zostal nečinný a preto žalobca,
ktorý postúpením pohľadávky nadobudol pohľadávky z vyššie uvedených faktúr vo vzťahu k žalovanému
a stal sa novým veriteľom namiesto pôvodného mobilného operátora, bol nútený obrátiť sa žalobou na
súd.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa
nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a napriek šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal,
sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo. Súd preto žalovanému podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil
opatrovníčku pre konanie, ktorá potom žalovaného v konaní zastupovala.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa § 200ea O. s. p.
súd v zmysle § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. dňa 10. 12. 2015 vyhlásil verejne rozsudok
bez nariadenia pojednávania.

Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov pripojených žalobcom do súdneho
spisu.

Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom.

Je pravdou, že mobilný operátor, obchodná spoločnosť Telefónica Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave
IČIO: 35 848 863, a žalovaný dňa 05. 10. 2011 uzavreli zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa
mobilný operátor zaviazal žalovanému poskytovať elektronické komunikačné služby v programe tam
uvedenom. V predtlačenom zmluvnom formulári v časti 6 zmluvy nazvanej tzv. Spoločné ustanovenia,
a to konkrétne v článku 4 sa účastníci zmluvy dohodli podľa § 262 ods. 1 Obch. zák. (zák. č. 513/1991
Zb.), že zmluva a právne vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy a nie sú ňou výslovne upravené sa
budú spravovať Obchodným zákonníkom, teda zmluva mala byť uzavretá ako tzv. fakultatívny obchod.
Je pravdou, že mobilný operátor potom žalovanému vyúčtoval cenu poskytovaných telekomunikačných
služieb faktúrami, ktoré sú uvedené v žalobe.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný bol v lehote zročnosti týchto faktúr
žalobcovi zaplatil.

Pravdou je tiež, že mobilný operátor vyzval žalovaného listom zo dňa 16. 03. 2012 nazvaným ako Pokus
o zmier, o okamžitú úhradu dlhu vtedy vo výške 168,68 € na túto výzvu žalovaný nereagoval. Následne
potom mobilný operátor listom zo dňa 29. 03. 2012 odstúpil od zmluvy.

List sa ako nedoručená zásielka, a to doporučená zásielka s doručenkou určenou do vlastných rúk vrátila
mobilnému operátorovi dňa 04. 04. 2012.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná len
čiastočne.

Napriek tomu, že účastníci v pôvodnej zmluve, a to mobilný operátor a žalovaný si dohodli tzv. výhradu
Obchodného zákonníka, ktorú je možné uzavrieť v zmysle ust. § 262 Obch. zák. je súd tohto názoru,
že právnym predpisom, ktorým sa musia spravovať vzťahy medzi účastníkmi konania je Občiansky
zákonník. Zo zmluvy bolo totiž zrejmé, že žalovaný uzatváral zmluvu pre svoju osobnú potrebu, nebol v
nej identifikovaný ako podnikateľ a mobilný operátor, teda dodávateľ služieb, konal pri uzatváraní zmluvy
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva mala preto charakter spotrebiteľskej zmluvy a
preto na právny režim všetkých spotrebiteľských zmlúv bolo nutné prioritne aplikovať ustanovenia § 52
a nasl. Obč. zák., ktoré poskytovali základné zákonné pravidlá pre spotrebiteľské zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák., za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Je nutné konštatovať, že spotrebiteľský vzťah, teda vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom je
klasický občianskoprávny vzťah. Dojednanie použitia Obchodného zákonníka v predtlačenom formulári
typovej zmluvy, ktorú použil mobilný operátor, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože spôsobovala pri úprave Obchodného zákonníka nerovnováhu v právach a povinnostiach
spotrebiteľa oproti úprave, ktorú poskytuje Občiansky zákonník, a to najmä napríklad v otázke
premlčania nárokov voči spotrebiteľovi. Navyše toto dojednanie podľa presvedčenia súdu obchádzalo
ustanovenie § 52 ods. 2 Obč. zák., ktoré odkazovalo na prednostné použitie Občianskeho zákonníka
a ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Preto výhradu Obchodného zákonníka súd považoval za
neplatne dohodnutú a nároky zo zmluvy o pripojení posudzoval podľa občianskoprávnych predpisov,
predovšetkým podľa Občianskeho zákonníka.

V čase rozhodovania súdu však už platilo aj ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o obrane
spotrebiteľa.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Súd teda v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ex offo, čiže nie na námietku dlžníka ale z
úradnej povinnosti, prihliadal na prípadné premlčanie nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol
spotrebiteľ. S poukazom na zročnosť prvých dvoch faktúr uvedených v žalobe, a to faktúry znejúcej na
sumu 77,34 €, ktorá bola zročná 13. 02. 2012 a faktúru znejúcu na sumu 91,34 €, ktorá bola zročná 12.
03. 2012 súd dospel k presvedčeniu, že v tejto časti žalobe vyhovieť nemožno, nakoľko tieto nároky sú
premlčané, žaloba bola totiž podaná viac ako 3 roky po zročnosti týchto faktúr.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Mobilný operátor mohol nároky z faktúry, ktorá bola zročná 13. 02. 2012 uplatniť prvýkrát 14. 02. 2012,
pričom premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku mu uplynula dňa 14. 02. 2015. U faktúry, ktorá bola
zročná 12. 03. 2012 mohol nárok uplatniť prvýkrát 13. 03. 2012 a premlčacia doba mu uplynula 13. 03.
2015. Ak bola žaloba podaná 16. 03. 2015, bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Súd preto v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

Pokiaľ šlo o zvyšok nároku, súd k uplatnenému nároku nemal námietky. Nárok žalobcu, ktorý sa stal na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok novým veriteľom vo vzťahu k žalovanému nachádza právnu
oporu priamo v zmluve o pripojení, z ktorej vyplýva povinnosť žalovaného platiť za poskytnuté služby v
zmysle cenníka mobilného operátora. Preto v tejto časti súd nároku žalobcu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Keďže ani jeden z účastníkov konania
nebol proti tomu druhému v konaní celkom úspešný súd rozhodol tak, že ani jeden z nich proti tomu
druhému nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.