Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/319/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205876
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613205876.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Nagano Office
Center,Praha3,Kčervenémudvoru3269/25a,IČO:26429705,Českárepublika,zastúpenémuFridrich
Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej V. E., v súčasnosti na
neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Helenou Kotradyovou, súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Spišská Nová Ves, o zaplatenie 328 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
10C/135/2013-42 zo 7.2.2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok

v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.
V ostatnej časti p o v r d z u j e rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čo žalobca žiadal v Návrhu na uplatnenie pohľadávky, podanom
28.3.2013 podľa čl.4 ods.1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č.861/2007
z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej

len Nariadenie), čo uviedol v časti údaje o pohľadávke a, že na osvedčenie svojho nároku predložil
originál zmenky vystavenej „odporom“ 21.10.2009 s údajmi, ktoré reprodukoval. Zdôraznil, že riadiac sa
právnym názorom Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach v uznesení 3Ncb/148/2013-19 z 27.6.2013,
prednostne posúdil nárok žalobcu podľa spotrebiteľského práva a uviedol, čo zistil zo spisu Okresného
súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves 6Er/571/2011 a jeho uznesenia zo 7.9.2011. Citujúc znenie čl.4
ods.4, bodu (13) Nariadenia,§ 37 ods.1,§ 52 ods.1,2,4,§ 53 ods.1,2,3,ods.4 písm. k),ods.5,§ 54 ods.1,2
O.z.a§4ods.6,7zák.č.258/01Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákonaSlovenskej

národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, platného
ku dňu podpísania Zmluvy o úvere č.7431350 z 21.10.2009, uviedol: Po dôslednom oboznámení sa
so žalobou žalobcu, predloženými dôkazmi a písomnými informáciami zo strany žalobcu, ako aj so
skutočnosťami, ktoré sú mu známe z jeho činnosti, dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno
vyhovieť a nie je namieste ani postup, ktorý upravuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu od čl. 5 a n. tohto Nariadenia. Poukázal na § 121 O. s. p., že sa oboznámil so skutočnosťami
známymi mu z jeho činnosti - exekučné konanie 6Er/571/2011 OS Spišská Nová Ves a teda išlo o

skutočnosti, ktoré netreba dokazovať v pravom slova zmysle a napokon tieto skutočnosti žalobcovi
museli byť známe. Svedčí o tom aj jeho odvolanie proti rozsudku OS v Humennom, čo konštatuje KS
v Prešove v uznesení 6Co/156/2013, keď žalobca tvrdil, že si uplatňuje práva zo zmenky a napriek
výzve nepredložil zmluvu, na základe ktorej zmenka vznikla. Považoval za potrebné uviesť, že mu jeznáma okolnosť, že KS v Prešove uznesením 6Co/156/2013 zo 16.10.2013 predložil podľa „čísla“ 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len EÚ) a čl.19 ods.3 písm. b) Zmluvy o EÚ súdnemu dvoru
„prejudicionálnu“ otázku týkajúcu sa obdobného konania [vzhľadom „k tomu“, že ide o hromadné žaloby

v rámci Slovenskej republiky (ďalej len SR)]. Táto otázka znie, či sa má čl.6 ods.1 Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.2003 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl.4 Smernice Rady 87/102/
EHS z 22.12.1986 vykladať tak, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava
dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky,
neumožňuje v zásade v žiadnej fáze ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú

nekalú povahu zmluvnej podmienky. KS Prešov následne prerušil konanie do skončenia konania o tejto
„prejudicionálnej“ otázke. S poukazom na skutočnosť, že KS v Košiciach, ako jemu nadriadený súd, v
tejto veci už vyslovil v uvedenom uznesení jednoznačný názor, že má prednostne posudzovať nárok
uplatnený žalobcom podľa spotrebiteľského práva a chrániť tak spotrebiteľa, konanie neprerušoval a vo
veci konal, a to aj s poukazom na účel Nariadenia, t.j. zjednodušiť, zrýchliť a zhospodárniť cezhraničné
konanie v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4 Nariadenia). Ďalej

poukázal na uvedený čl.4 ods.4 Nariadenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak súd alebo
tribunál, ktorý vo veci koná zistí, že pohľadávka sa zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný,
návrh zamietne. Znamená to, že už nepostupuje podľa nasledujúcich čl. tohto Nariadenia, ktoré upravujú
priebeh konania t.j. nezasiela žalovanému príslušné tlačivo C a ani žalobcovi nezasiela príslušné tlačivo
B, pretože už z písomných informácií žalobcu priložených k návrhu, ale aj z činnosti súdu je zjavné, že

pohľadávka je neopodstatnená a návrh nie je ani prípustný. Práve v záujme urýchlenia, zjednodušenia a
zhospodárnenia konania upravuje Nariadenie takýto postup súdu pred čl.5, t.j. pred priebehom konania.
Preto s poukazom na § 156 ods. 3 O. s. p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
svojej úradnej tabuli, v zákonnej lehote pred jeho vyhlásením, čo samozrejme bolo uverejnené aj na
internetovej stránke. Podľa Nariadenia skúmal zjavnú neopodstatnenosť pohľadávky a neprípustnosť

návrhu v súlade s vnútroštátnym právom, t.j. so zákonnými ust. SR, ktoré sú uvedené v tomto rozsudku.
Žalobca tak ako si uňho uplatnil právo zo zmenky, uplatnil ho už aj na rozhodcovskom súde, ktorý mu
zo strany žalovanej v celom rozsahu plnenie priznal. Tento rozhodcovský rozsudok sa stal exekučným
titulom a žalobca ako oprávnený vymáhal od žalovanej priznanú sumu a jej prísl. v exekučnom konaní,
avšak neúspešne, pretože exekučný súd žiadosť na vydanie poverenia zamietol a následne zastavil

exekučné konanie. Exekučné konanie je tak právoplatne skončené. Odvolanie podané nebolo. Nemal
dôvod odchýliť sa od právneho názoru exekučného súdu, ktorý jednoznačne konštatoval rozpor konania
žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou na sumu, ktorá je v
rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej úver 200 €, ktorý mala splácať v 11 splátkach po 35 €, zaplatila by teda 385 €. Úver zabezpečil

blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej
zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka už exekučným súdom a teda neplatná.
Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške 30 % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods.6 zák.č.258/01

Z. z. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky považoval za podmienku, ktorá je podľa čl.2 písm. a) v
spojení s ust. prílohy ods.1 písm. e) Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku,
ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa prehnane
vysokého prísl. pohľadávky, t.j. zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy. V tomto prípade
spotrebiteľ - žalovaná vstúpil do vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, na základe úverovej zmluvy

a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo bolo jeho primárnym záujmom a znenie zmluvných podmienok,
ktoré obsahujú aj dohodu o vyplnení blankozmenky a následne jej podpísanie len ťažko mohol plne
pochopiť, vzhľadom na skutočne vysoko odborné právne termíny v súvislosti so zmenkou. Považoval
pohľadávku žalobcu uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú, vzhľadom na uvedené zákonné ust.
a ich následne aplikovanie na tento prípad a návrh za neprípustný, kedy v podstate už v exekučnom

konaní celá táto zmenka bola predmetom preskúmavania. Preto bez nariadenia pojednávania a bez
ďalšieho postupu, ktorý upravuje Nariadenie v čl.5 a n., s poukazom na bod (13) Preambuly Nariadenia
a jeho čl.4 ods.4, návrh žalobcu zamietol. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia podporne, a to už mimo
posúdenia nároku žalobcu podľa spotrebiteľských predpisov, poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ by
preskúmaval zmenku podľa zák.č.191/50 Zb. „o zmenkách a šekoch“ v znení neskorších predpisov,

nebol by žalobca úspešný. Z jeho tvrdenia vyplynulo, že predložená zmenka je vistazmenkou, že
preskúmaním zmenky z pohľadu jej splatnosti dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má
uvedené 2 možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý
údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu zaplatím za túto zmenkupri predložení je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia je uvedená splatnosť na určitý čas. Nemožno považovať tento údaj za predlženie lehoty
podľa § 34 ods.1 zák.č.191/50 Zb., keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky.

Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predlžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť na platenie
predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 1Obdo/59/2010 z 26.1.2011, ktorý konštatoval, že ak sú v
zmenke uvedené 2 rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do 2 rokov od vystavenia) spôsobuje to jej
neplatnosť a to s poukazom na § 33 ods.2 zák.č.191/50 Zb. Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní

zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus a aj z týchto dôvodov by žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval) a žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.
Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s.
p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm.
f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm.
f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi. On (žalobca), a podľa dostupných informácií ani žalovaná, však dokazovanie

úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa § 120 O. s. p.
dokazovanievsporovomkonaníjeovládanéprejednacouzásadou,čoznamená,žesúdvychádzalenzo
skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada
úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania
vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť

skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi
vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol
bremeno tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto
spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. (Zákon zmenkový a
šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči

forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 4. § 120
ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie,
ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie
nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť

príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného
doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v
zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,

nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke
vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu
rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť. V danom konaní
svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej

samo jeho (žalobcovo) právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaná mohla na základe čl.5 ods.3 a ods.6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky

voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a
rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo jej charakter ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval

okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
žaloby na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná
o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jejvôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych

právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva EÚ. 10. Je
(žalobca) majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inýmiokolnosťami,nežsúnazmenkeuvedené.Súdsaaplikácioupríslušnýchust.ozmenkeupravených

v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 11.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V
konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval,
akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 12. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ
(citoval jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným

majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám
súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia
citoval). 13. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne
námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým
žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby

túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného.
Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie
je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 14. V danom prípade následkom
bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O.
s. p., porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy

na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 15. Súd vyhodnotil zmenku
ako neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však
niktovkonanínevzniesol,aniichniktozúčastníkovnepreukazoval.Kauzálnenámietkysúpoindosovaní
v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný.

Navyše mu (žalobcovi) nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. 16. Opakoval skutočnosti
uvedené v 15. bode. 17. Súd označil uplatnenú pohľadávku za zjavne neopodstatnenú a návrh za
neprípustný. Podľa Nariadenia je však možné v zmysle čl.4 Nariadenia považovať uplatnený nárok za
zjavne neopodstatnený len vtedy, ak nie sú splnené podmienky konania podľa O. s. p. alebo žalovaný
nie je pasívne vecne legitimovaný. Nárok sa v zmysle nariadenia považuje za neprípustný, ak nie

je v podmienkach SR vymáhateľný súdnou cestou. V danom prípade boli splnené všetky podmienky
konania v zmysle O. s. p. a nárok je vymáhateľný súdnou cestou. Predikcia súdu je zásadne mylná.
18. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora
C-419/2011 z 14.3.2013. Súd z tohto rozsudku odvodzuje oprávnenie z úradnej moci skúmať postavenie
žalovanej ako spotrebiteľa. 19. Uvedený záver súdu však z predmetného rozsudku absolútne nevyplýva.

V konaní C-419/2011 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať tohto
konania. Prejudiciálnou otázkou sa mala vyriešiť existencia právomoci súdu konať, ak právomoc súdu je
odvodená od charakteru žalovaného ako spotrebiteľa. V tomto konaní niet sporu, či neistoty o právomoci
súdu konať. Súd svoju právomoc považoval za danú a žiadny z účastníkov právomoc nespochybnil.
20. Uvedený rozsudok sa zároveň týka výkladu odlišných predpisov EÚ, než konajúci súd v tomto

konaní aplikuje, resp. než na aké súd aplikuje predmetný rozsudok. 21. Navyše v konaní C-419/2011 je
celkom odlišný skutkový základ veci, ktorý činí predmetný rozsudok neaplikovateľným na prejednávanú
vec. Týmito podstatnými skutkovými odlišnosťami sú i. a., že súd charakter účastníka konania ako
spotrebiteľa neskúmal z úradnej povinnosti (ako to uvádza súd vo svojom rozsudku), ale charakter
účastníka pre určenie právomoci súdu bol skúmaný na návrh žalovaného a zároveň predmetom konania

C-419/2011 bol nárok zo zmenky uplatnený priamo remitentom (prvým majiteľom) zmenky, pričom
predmetom tohto konania je nárok uplatnený zo strany indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, ktoré
zmenku uplatňujú má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne
námietky v súvislosti s § 17 ZŠZ, ktoré súd celkom opomenul. 22. V odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia súd poukazuje na bližšie „neidentifikový“ nemecký rozsudok [z konaní na iných súdoch

však odhaduje, že má ísť o rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu (BGH) 25.2.1965 - II. „Zaitschrift“
für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftsrecht 191/62 Hamm]. Z tohto rozhodnutia má údajne
vyplývaťprelomeniezásadyzmenkyakoabstraktnéhocennéhopapiera.23.Uvádza(žalobca),žeobsah
tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie mu nie je dostupné. Súd vo svojom rozhodnutínecituje významné časti rozhodnutia, ktoré by umožňovali dospieť k hodnoteniu, ktoré vykonal súd vo
svojom odôvodnení. Z tohto dôvodu nie je možné k použitiu tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad
zaujať relevantné stanovisko. 24. Vo všeobecnosti je však možné konštatovať, že toto rozhodnutie nie

je aplikovateľné na prejednávaný prípad, a to z dôvodu, že rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu
je takmer 50 rokov staré. V období jeho vzniku prakticky neexistovalo Európske spotrebiteľské právo,
na ktorom súd založil svoje rozhodnutie. Zároveň, ak súd nebol schopný na podporu svojho názoru o
prelomení zásady abstraktnosti zmenky nájsť neskoršie rozhodnutie, zrejme ide o prekonaný a ojedinelý
názor, z ktorého nie je možné vychádzať. 25. Akokoľvek, rozhodnutie nemeckého najvyššieho súdu

nemôženegovaťaplikáciuplatnejprávnejúpravy,ktorájesúčasťouprávnehoporiadkuSR(zák.č.191/50
Sb.). 26. V neposlednom rade je potrebné konštatovať, že Nemecký najvyšší súd pri rozhodovaní vo
veci rozhodoval podľa nemeckého práva, ktoré sa nepochybne v oblasti zmenkového práva odlišuje
od slovenského zmenkového práva, ktoré je súd povinný aplikovať v tejto veci. Súd sa vo svojom
rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou právnej úpravy Nemecka a SR.
Použitie záverov cudzích súdov, ktoré aplikujú svoje právo na slovenské právne prostredie považuje

za neprijateľné. 27. Citoval čl. 144 Ústavy SR. Súd nemôže rozhodovať spor na základe nemeckého
práva alebo s použitím nemeckej judikatúry. 28. Záveru súdu o prelomení abstraktnosti zmenky, ktorý
vyplýva z takmer 50 ročného rozhodnutia Nemeckého najvyššieho súdu, priamo odporuje záver NS SR
5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (citoval, čo sa v ňom uvádza. 29. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu
ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004)

a z jeho odôvodnenia citoval. 30.Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej
právnejúpravy,akájeaplikovateľnáajvtomtokonaní,jetentojudikátaplikovateľnýnaprejednávanúvec.
Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový
záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý
aj od zabezpečovanej pohľadávky. 31. Súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj

splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom
zaplatím za túto zmenku pri predložení a údajom na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.
32. Z uvedeného znenia zmenky nevyplýva žiadny rozpor v splatnosti. Splatnosť zmenky je jednoznačne
určená na videnie, teda po predložení. Veta na platenie predložiť v lehote 4 roky od vystavenia,
predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa § 34 ods.1 tretia veta

ZŠZ. Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť je
ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia. Po predložení zmenky v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.
Neexistuje teda žiadna postupná splatnosť. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho
právneho posúdenia veci. 33. Súd dospel k záveru, že na zmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči
dobrým mravom a preto je neplatný. 34. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila

žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku
je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o
tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku
jednoznačne súhlasila. 35. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008
z 22.10.2008 (citoval z neho). 36. Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR 25Cdo 1839/2000 z

22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004), z odôvodnenia ktorého
citoval. 37. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jej
záväzkuzazmenkuzaplatiť.Nespornosťzáväzkužalovanejzazmenkuzaplatiťsanepochybnevzťahuje
na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj
zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to

viac,akžalovanážiadnenámietkyvočiuplatnenejzmenkeneformulovala.38.Významnýmsajavíajfakt,
že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými
mravminiejekaždýzmenkovýúrok,alelenzmenkovýúrok,ktorýjeneprimeranevysoký.Ztohovyplýva,
že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by (na základe argumentácie súdu - s ktorou
nesúhlasí) mohla môže byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom

neprieči. Súd by tak mal zamietnuť len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa
dobrým mravom. 39. Súd však zamietol celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť
uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Uvedené závery potvrdzuje
uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho (žalobcovej) skutkovo a
právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie

KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne
zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho (žalobcove) závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho
rozhodnutia uvádza. 40. Napadnuté rozhodnutie je zároveň prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, žežalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva
z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR, na ktorú poukazuje v tomto
odvolaní a ktorá má byť súdu známa. 41. Súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj

splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom
zaplatím za túto zmenku pri predložení a údajom na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.
42. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len 4 spôsobmi predpokladanými zák.,
inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide
o tzv. vistazmenku). Zák. explicitne neudáva akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania

doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína
a judikatúra po r.1930 (konanie Ženevskej konferencie), od kedy sa datuje platná právna úprava. Je
zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými
vyjadreniami: na predloženie, po predložení, pri predložení, na videnie. Takéto označenie sa uvádza
v staršej, ako aj novšej doktríne (napr.: Kizlink, K. - Spišiak, J.: Zmenkové právo. Bratislava 1944,
s.217, Kotásek, J.: Zákon směnečný a šekový. Praha 2012, s.182, Kovařík, Z.: Zákon směnečný a

šekový. Praha 2011, s.130). 43. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako
údaj splatnosti pri predložení je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j.
zmenky splatnej na videnie. 44. V zmysle čl. I § 34 ods.1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné
predložiť na platenie do 1 roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo
skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v

zák. explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je,
aby bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Je potrebné
mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je zo
zák. prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie
kritériá (tzv. rigor cambialis), tzv. formálna zmenková prísnosť. Vychádzajúc zo zásady rigor cambialis

mali by byť náležitosti na zmenke uvedené tak určito, aby nezávislá priemerne vyspelá tretia osoba,
ktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla posúdiť pri čítaní jej textu, či ide o zmenku, ktorá má riadne
uvedené všetky náležitosti (t.j. najmä kto, komu, koľko, kedy a kde má platiť). 45. V tejto veci je na
zmenke uvedené na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Pri jazykovom výklade uvedeného
je celkom zrejmý význam slova na platenie, predložiť. Otázkou je, čo znamená slovné spojenie v

lehote 4 rokov od vystavenia. Predložka v podľa synonymického slovenského slovníka vyjadruje aj
časové okolnosti a jej synonymom je spojka počas. Podstatné meno lehota podľa synonymického
slovenského slovníka znamená obdobie ako určitý časový úsek. Na základe uvedených výkladových
pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia 4 rokov od
vystavenia. Tzn., že uvedený údaj vymedzuje časový úsek od kedy (od vystavenia) do kedy (uplynutím

4 rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na platenie. Uvedený posudzovaný údaj teda logicky
zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods.1
ZZŠ, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie, počas ktorého má byť zmenka predložená na
platenie predĺžené, čo sa stalo aj v tomto prípade tým, že obdobie bolo predĺžené na 4 roky. 46. Nie je
možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedené

predložka do, a to tak, že údaj by mal znieť na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia.
Uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade a význame obsahu slov aj bez uvedenia predložky do
ako bolo analyzované. Je potrebné mať na zreteli, že určité slovné výrazy, aby mali totožný charakter je
možné vyjadriť aj inou slovnou kombináciou bez toho, že by sa zmenil ich význam. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že v zmenkovom práve sa pri výklade síce aplikuje princíp rigor cambialis, ktorý znamená

zmenkovú prísnosť po formálnej stránke z hľadiska obsahu zmenky. Formálny prístup však nie je totožný
s formalizmom, ktorý nemá oporu ani v zmenkovom práve. 47. Na základe uvedeného údaj Zaplatím
za túto zmenku pri predložení si navzájom nekonkuruje s údajom ,na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia, pretože ide o 2 rozličné údaje s 2 rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t.j.
nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku

charakterizujeme o aký typ ide z hľadiska zročnosti (v tomto prípade vistazmenka), druhý z nich určuje
obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. 48. Pokiaľ ide o argument, že NS SR
mal v rozsudku 1Obdo 59/2010 z 26.1.2011 uviesť, že zmenka je neplatná, ak sú na nej uvedené „dve“
rozdielne údaje splatnosti, a to na videnie a do 2 rokov od vystavenia, k tomuto uvádza nasledovné. Je
pravdou, že nie je prípustné, aby v zmysle čl. I § 33 ZZŠ boli v jednej a tej istej listine (zmenke) uvedené

2 rozdielne údaje splatnosti, pretože tieto by robili listinu vnútorne rozpornou, čo má za následok jej
ničotnosť (neplatnosť). Z odôvodnenia súdeného prípadu NS pri uvedení konštatácie KS v Nitre ako
odvolacieho súdu (s.3 rozsudku) skôr vyplýva (aj keď nie je presne popísaný celý text zmenky), že na
listine boli uvedené 2 rozdielne údaje splatnosti, a to splatná na videnie, t.j. ide o vistazmenku a zároveňsplatná do 2 rokov od vystavenia, t.j. ide o datozmenku. Ak tieto údaje boli uvedené takto, potom je
pravdou, že text je na listine vnútorne rozporný a KS v Nitre ako súd odvolací správne skonštatoval, že
zmenka je ničotná (neplatná). Nad rámec uvedeného treba poznamenať, že NS SR ako súd dovolací sa

touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal. V ním (žalobcom) posudzovanom prípade
v tejto analýze sa však o takúto skutkovú situáciu vôbec nejedná! V posudzovanom prípade je uvedený
údajsplatnosti:navidenie,avšakinýúdaj:naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenianiejeďalší
údaj splatnosti v zmysle čl. I § 33 ods.1 ZZŠ, ale ide o údaj predĺženia lehoty na predloženie zmenky na
platenievzmyslečl.1§34ods.1ZZŠ,čojednoznačnevyplývazjazykovéhotextunaplateniepredložiť...

Z toho dôvodu nie je možné vôbec argumentovať citovaným judikátom NS SR, pretože ide o skutkovo
inú situáciu a navyše sa dovolací súd týmto problémom ani vôbec nezaoberal. 49. Záver súdu je teda
nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu
žiadal zmeniť rozsudok, tak že návrhu na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa
mu náhradu trov odvolacieho konania: 24,9 € bez DPH za podané odvolanie a 8,04 € bez DPH režijný
paušál. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co 79/2013

z 5.9-2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
Podľa § 208 O. s. p. ak je žaloba vzatá späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie
nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí,
ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého
stupňa a konanie zastaví.

Podľa § 222 ods.2 O. s. p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie žaloby späť,
alebo schváli zmier.
Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené opatrovníčke žalovanej 29.2.2016 (doručenka pri č.l.104),
avšak sa k nemu nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaná uznesením 5Co/319/2015-104 z 23.2.2016,
ktoré jej bolo doručené tiež 29.2.2016 (doručenka pri č.l.104).

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1 O. s. p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku
0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v ostatnej časti rozsudok potvrdil
podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne

posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.
Súd rozhodnutie zruší, len ak (o. i.) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom [§ 221 ods.1 písm. f) O. s. p] alebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods.1 písm.

h) O. s. p.].
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom

posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom
poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento odvolací
dôvod nie je daný.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužilsprávny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.

zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:
Vzhľadom na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca
pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti

uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich
vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu
je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od

1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej
zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01
Z. z.
Čo sa týka nepriznania žalobcovi zmenkového úroku v sadzbe 0,06 % denne, je napadnutý rozsudok
v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho

kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo
veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod
č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej žiadne

trovy nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.