Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204026
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515204026.3

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa
Quantum Credit, a. s., Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o.,
so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti odporkyni E. C., nar. X. XX. XXXX, bytom
B. XX, občianke SR v konaní o zaplatenie 125,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 77,41 eur a 8,75 % úrok z omeškania ročne

zo sumy 10,44 eur od 26.8.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 16,98 eur od
26.9.2012dozaplatenia,8,75%úrokzomeškaniaročnezosumy49,99eurod26.10.2012dozaplatenia
a trovy konania vo výške 18,08 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 14,18 eur a z
náhrady súdneho poplatku vo výške 3,9 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.8.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie istiny 125,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny vo výške 10,44
eur od 26.8.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny vo výške 16,98
eur od 26.9.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny vo výške 49,99
eur od 26.10.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,75 % ročne z istiny vo výške 47,80 eur

od 26.8.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalovaná suma pozostáva z nezaplatenej
ceny poskytnutých služieb vyfakturovaných za obdobie od júla 2012 do septembra 2012 vo výške
77,41 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca
navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., Bratislava ako poskytovateľ uzavrel podľa § 43 zák.
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK) s odporkyňou ako záujemkyňou
dňa 29.6.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb

elektronickej komunikačnej služby. Na základe tejto Zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť
Slovak Telekom, a.s., povinný pripojiť odporkyňu k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať jej SIM
kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb Program NAJ 200. Spolu so zmluvou podpísala
odporkyňa dňa 29.6.2012 Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorého jej bola poskytnutá zľava
na služby. Odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä
uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne

riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Na základe
tejto zmluvy poskytoval Slovak Telekom, a.s., odporkyni plnenie riadne a včas. Slovak Telekom, a.s.,
vyfakturoval odporkyni cenu poskytnutých služieb faktúrou č. 7208257090 vo výške 10,44 eur, splatnou
dňa 25.8.2012, faktúrou č. 7209287856 vo výške 16,98 eur, splatnou dňa 25.9. 2012, faktúrou č.
7210355042 vo výške 49,99 eur, splatnou dňa 25.10.2012, ktoré odporkyňa v lehote splatnosti a ani
do podania návrhu neuhradila. Odporkyňa svoju povinnosť porušila tým, že neuhradila včas faktúry,

v dôsledku čoho bola deaktivovaná a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom
zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa odporkyňa zaviazalaa od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu. Vzhľadom na uvedené vznikol poskytovateľovi
služby nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola odporkyni vyfakturovaná vo výške 47,80 eur faktúrou č.
7308065674, splatnou dňa 25.8.2013. Zmluvnú pokutu žiadal uhradiť z toho dôvodu, že odporkyňa

uzavrela slobodne zmluvu včítane ustanovenia o zmluvnej pokute, s ktorou bola pred podpisom zmluvy
oboznámená. V zmluve je taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má Podnik právo uplatniť
si dohodnutú zmluvnú pokutu. Ďalej uviedol, že Slovak Telekom, a.s. a navrhovateľ uzavreli zmluvu o
postúpení pohľadávky dňa 9.6.2014. Slovak Telekom, a.s., oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky vo
výške 125,21 eur s príslušenstvom na navrhovateľa listom zo dňa 3.7.2014. Navrhol, aby súd zaviazal

odporkyňu na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, odporkyni doručil návrh
na začatie konania a súčasne ju vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadrila v lehote 15 dní
a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedla rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu a pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení.

Odporkyňa sa k návrhu v lehote stanovenej súdom písomne nevyjadrila.

Keďže v danom prípade ide v zmysle § 200ea O.s.p. o drobný spor (teda konanie, predmetom ktorého

nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd s poukazom na § 115a ods. 2 O. s. p. dňa 24.2.2016 oznámil
na úradnej tabuli súdu, že dňa 1.3.2016 o 10.00 hod. bude vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia
pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov - so zmluvou o

poskytovaníverejnýchslužiebzodňa 29.6.2012,Dodatkomkzmluveoposkytovaníverejnýchslužiebzo
dňa 29.6.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3.7.2014 adresovaným odporkyni, faktúrou
č. 7208257090 na sumu vo výške 10,44 eur, splatnou dňa 25.8.2012, faktúrou č. 7209287856 na sumu
vo výške 16,98 eur, splatnou dňa 25.9. 2012, faktúrou č. 7210355042 na sumu vo výške 49,99 eur,
splatnoudňa25.10.2012afaktúrouč.7308065674nasumuvovýške47,80eur,splatnoudňa25.8.2013,

ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. a odporkyňa uzavreli dňa 29.6.2012 Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, podľa ktorej sa Slovak Telekom, a.s., zaviazal poskytnúť odporkyni SIM
kartu č. 8942102480004584526 s telefónnym číslom XXXX XXXXXX a súvisiace služby: Euro Roaming,

CLIP, povolenie medzinárodných hovorov, Notifikácia SMS o vystavení a úhrade faktúry, kontrola dát
(limit 60 eur) a MMS.

Dňa 29.6.2012 uzavreli zmluvné strany tiež Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb -
špecifikácia služieb, ktorým sa odporkyňa zaviazala užívať verejnú telefónnu službu. Predmetom

Dodatku bola aj aktivácia volacieho programu NAJ 200 s aktivačným poplatkom 3,32 eur a viazanosťou
24 mesiacov, a to vo vzťahu k SIM karte uvedenej v Zmluve o poskytovaní verejných služieb.

Podľa zmluvy a jej dodatku sa Slovak Telekom, a.s., zaviazal zriadiť, pripojiť, poskytovať alebo
sprístupniť špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených zmluvou.

Účastník sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a používanie týchto služieb. Táto Zmluva sa riadi platnými
Všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom, a.s., na poskytovanie verejnej elektronickej
komunikačnej služby a verejnej telefónnej služby schválenými Telekomunikačným úradom (ďalej len
VP), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť týchto zmlúv.

Slovak Telekom, a.s., poskytol odporkyni vyššie uvedené služby v zmysle uzavretej zmluvy o
poskytovaní verejných služieb a jej dodatku. Za poskytnuté služby Slovak Telekom, a.s., vyfakturoval
odporkyni cenu za služby faktúrami uvedenými vyššie. Odporkyňa v lehote splatnosti uvedené faktúry
neuhradila, preto jej Slovak Telekom, a.s., vyfakturoval faktúrou číslo 7308065674 zmluvnú pokutu vo

výške 47,80 eur, splatnou dňa 25.8.2013 v zmysle Tabuľky č. 1 Dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb. Odporkyňa v lehote splatnosti zmluvnú pokutu neuhradila, preto žiadal, aby ju súd
zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vyššie.Slovak Telekom, a.s., oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky vo výške 125,21 eur s príslušenstvom
na navrhovateľa listom zo dňa 3.7.2014. Slovak Telekom, a.s., uzavrel s navrhovateľom zmluvu o
postúpení pohľadávky dňa 9.6.2014, ktorou ako postupca postúpil na navrhovateľa ako postupníka

pohľadávky voči odporcovi na základe Zmluvy o poskytnutí verejných služieb.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods.2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods.3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré:
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods.5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods.1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie , nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú právnu povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 53a ods.2 OZ ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 43 ods. 1 písm. a, d zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK)
účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu:
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasneprerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť

poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.

Podľa § 43 ods. 12 ZEK Účastník je povinný:
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 44 ods. 1 ZEK Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to

neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa tabuľky č. 1 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je zmluvná pokuta určená sumou
47,80 eur.
Podľa čl. 2 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.7.2012 sa účastník zaväzuje,
že po dobu viazanosti - 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí
takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu

odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka.
Podľa čl. 4 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb v prípade porušenia záväzku účastníka
uvedeného v Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z
prevádzky je zmluvná pokuta splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky

podniku.

Podľa § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení platnom a účinnom do
31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 79 ods.1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.
3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,, bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo

a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený
výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak
je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného
štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi

žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.Podľa § 101 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.

V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť
účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len

za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je dôvodný v časti zaplatenia ceny
za poskytnuté služby (hlasové a ostatné služby) vyfakturované pôvodným veriteľom Slovak Telekom

odporkyni vyššie uvedenými faktúrami. Vzhľadom na to, že odporkyňa navrhovateľovi uvedené faktúry
v celkovej výške 77,41 eur v lehote splatnosti neuhradila, po zhodnotení vykonaného dokazovania s
prihliadnutím na uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, jej Dodatku a VP a s poukazom
na citované zákonné ustanovenia súd ju zaviazal na ich zaplatenie.

Keďže odporkyňa sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, súd ju zaviazal aj na zaplatenie
uplatňovaných zákonných úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v sadzbe určenej v nariadení
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 od navrhovateľom požadovaných
dní, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, a to 8,75 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 10,44 eur za obdobie od 26.8.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy

16,98 eur za obdobie od 26.9.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,99 eur za
obdobie od 26.10.2012 do zaplatenia. V čase, odkedy žiadal navrhovateľ priznať mu úroky z omeškania,
bola základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie 0,75 %, navrhovateľ má nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne (8% + 0,75%) tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 47,80 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.8.2013 do zaplatenia, vyúčtovanou odporkyni faktúrou č.
7308065674, splatnou dňa 25.8.2013, súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ spolu s návrhom
predložil súdu iba predmetnú faktúru, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.6.2012 a
dodatku k zmluve zo dňa 29.6.2012. Iný dôkaz, ktorým by preukázal oprávnenosť vyúčtovania zmluvnej

pokuty, súdu nepredložil. Porušenie zmluvných povinností zo strany odporkyne navrhovateľ v návrhu
iba konštatoval, keď uviedol, že k porušeniu zmluvných povinností malo dôjsť nesplnením zmluvných
záväzkov a nezaplatením uvedených faktúr v lehote splatnosti. V prejednávanej veci preto súd uzavrel,
že navrhovateľ, okrem iného, neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Samotné uvedenie výšky zmluvnej pokuty na faktúre nestačí na bezpečný záver o tom, že

došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany odporkyne a navrhovateľovi vznikol nárok na jej
úhradu vo vyúčtovanej sume. Účastník sporového konania má povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť
dôkaznú. Splnenie oboch týchto povinností nemôže súd žiadnym spôsobom od účastníkov vynucovať
a ich splnenie sankcionovať. Jedinou sankciou za ich nesplnenie je neunesenie tzv. bremena tvrdenia
a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto

svoje procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového konania teda je, aby dbal na ochranu
svojich práv a oprávnených záujmov aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce
pre konanie vo veci, kedy je zároveň povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu
predložené formou dôkazných prostriedkov.Navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz o tom, že by odporkyňa dala výpoveď zo zmluvy o poskytovaní
alebo odstúpila od zmluvy o poskytovaní a tiež nepredložil súdu dôkaz o tom, aby právny predchodca

navrhovateľa odporkyni vypovedal zmluvu o poskytovaní verejných služieb, alebo odstúpil od zmluvy
o poskytovaní, tak ako tvrdil v návrhu, teda nepreukázal, aby došlo ku zrušeniu Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a tiež nepreukázal, aby postupca skončil s odporkyňou zmluvný vzťah založený
zmluvou o poskytovaní. V konaní bolo len preukázané že odporkyňa porušila svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb - platiť Slovak Telekomu cenu za poskytnuté

služby. Na základe uvedeného súd návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

V časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur s príslušenstvom súd návrh zamietol aj z toho
dôvodu, že v tejto časti súd z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú
súdnej kontrole, teda či neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. odporkyne, teda, či zmluva neobsahuje neplatné

podmienky zmluvy.

Predmetný zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe uvedenej zmluvy a jej dodatku
je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 OZ. Súdu prináleží súdna kontrola zmluvných
podmienok a aj abstraktná kontrola zmluvy podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p. s cieľom vylúčiť zo života

ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a naplniť ciele článku 6 Smernice Rady 93/13/
EHS a postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Na základe ust. §
53 OZ bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou

dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, účinného v čase uzavretia
zmluvy o poskytnutí služieb.

So vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zák. č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004 v piatej hlave

začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 - §54) a uvedená právna úprava má základ
v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa§53aods.1,2OZ (účinnýod1.3.2010),ak súdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa

rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ teda zakazuje
dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., účinného od 15.10.2008, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských

zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto
zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
S poukazom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti

súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Podľa čl. 6 ods.
1 Smernice „ Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšiaexistencia možná bez nekalých podmienok“. Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 Pohotovosť/ Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na

ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať.
Súd mal preukázané, že zmluvná podmienka rovnakého obsahu a významu, na základe ktorej si
uplatňuje navrhovateľ svoj nárok, už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu
Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.
k. 16 Co/32/2012 zo dňa 15.3.2012; rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo

dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.5.2012,
rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10C/73/2014 zo dňa 23.6.2014, rozsudkom OS Stará
Ľubovňač.k.5C110/2012zodňa27.11.2013, rozsudkomOkresnéhosúduPrešovč.k.38C/117/2010-61
zo dňa 18.2.2011 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24.4.2012. Súdy
v právoplatných rozsudkoch uviedli, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky, spočívajúcej v povinnosti
uhradiť zmluvnú pokutu, je v tom, že je možné ju uplatniť za akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti

odporcu, bez ohľadu na uplynutie doby viazanosti. Toto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán.
Neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ;). Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej

zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči

spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne
neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť.
Zníženie zmluvnejpokutypodľavšeobecnéhoustanovenia§545aOZsamôžetýkaťibaplatneuzavretej

zmluvnej pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa
protiprávneho konania ( v podobe používania neprijateľnej

zmluvnej podmienky), je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od
spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie je
nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale
osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.250/2007 Z.z.) a v

súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.). Vo svetle tejto
argumentácie súd vyjadruje znepokojenie nad postupom
mobilného operátora, jeho pr. nástupcu a ich „rešpektom“ k súdnej moci a zákonným regulám. Pre
porovnanie súd dáva do pozornosti dôsledky z ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v
nemeckom práve, podľa ktorého môže byť ďalšie používanie zmluvnej podmienky postihnuté vysokou

sankciou, ale aj trestom odňatia slobody (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo 7.6.2011 č. AZ
XI ZR 388/10 na stránke MS SR /wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/rseuspotr.htm).
Nerozhoduje pritom, že iný súd by mohol mať odlišný názor (porov. § 53a ods. 1 OZ). V podmienkach
Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality
spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok

Mostaza Claro, bod 37).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so

všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna aje zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len
vonkajším zásahom (porov. rozsudky MostazaClaro, C 168/05,bod 25, OcéanoGrupoEditorial SA C
240/98-C 244/98).

Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv
EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z
nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich
ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou

mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá
(čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

Súd ešte dodáva, že ak dodávateľ používanie problémovej klauzuly zmluvy pred súdom neobháji, je
povinný bez ďalšieho sa zdržať jej ďalšieho používania vrátane uplatňovania plnenia z takejto klauzuly.
Takýto zákaz vyplýva z ust. § 53a OZ. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly

bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii
databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu
prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch

sústavne (porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných

podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša“, ktorý súd mu plnenie prizná. Súd predmetné
konanie mobilného operátora, resp. jeho právneho nástupcu, hodnotí
ako uplatňovanie práva priamo v rozpore so zákonom, subsidiárne v rozpore s dobrými mravmi.
Dodávateľ takto koná aj napriek tomu a s vedomím, že v súvislosti s používaním zakázanej klauzuly
môže byť takéto konanie vyhodnotené ako osobitne závažné porušenie povinnosti: „Ak napriek

upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom)
zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky,
považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho (§ 4 ods. 10 zák.
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Z pozície ochrany spotrebiteľa a naplnenia cieľov EÚ
vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je pritom irelevantné, ktorý súd takúto podmienku

vyhlásil za neplatnú.

Súd na záver poznamenáva, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je typickou štandardnou
formulárovou listinou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Súd však, ako je uvedené vyššie,
nepristúpil k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je už právoplatne judikovaná ako

neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly,
ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Zmluvná pokuta
bola vopred zo strany právneho predchodcu navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo
strany spotrebiteľa. Túto zmluvnú pokutu nie je možné považovať za individuálne dohodnutú zmluvnú
podmienkuzmluvyspoukazomna§53ods.2,3OZanačl.3ods.2Smernice,podľaktoréhoPodmienka

sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Takáto zmluvná podmienka je teda absolútne neplatná podmienka zmluvy.

Z uvedených dôvodov súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur s 8,75 %

ročným úrokom z omeškania od 26.8.2013 do zaplatenia zamietol.

O trovách konania navrhovateľa a odporkyne súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ na súde uplatnil nárok na zaplatenie sumy 125,21 eur s príslušenstvom. Súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie sumy 77,41 eur s príslušenstvom, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k

žalovanej istine 61,82 %, bol navrhovateľ v konaní úspešný. Keďže súd v prevyšujúcej časti, teda v časti
istiny vo výške 47,80 eur s príslušenstvom, návrh zamietol, mala v tejto časti, ktorá predstavuje vo
vzťahu k žalovanej istine 38,18 %, úspech odporkyňa. Po odpočítaní úspechu odporkyne od úspechu
navrhovateľa (61,82-38,18), úspech navrhovateľa prevyšuje úspech odporkyne o 23,64 % a v tejto výškemá navrhovateľ právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ uplatnil trovy konania a zo spisu
vyplýva, že
trovy konania mu vznikli za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia

vo výške 59,98 eur za 2 úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia - 16,60 eur, podanie
návrhu na súd - 16,60 eur, 2 x režijný paušál 8,39, t. j. spolu 49,98 eur + 10 eur 20% DPH, teda trovy
v celkovej výške 76,48, z toho 23,64 % predstavuje sumu 18,08 eur pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške 14,18 eur a z náhrady súdneho poplatku vo výške 3,9 eur, ktorú súd zaviazal
odporkyňu uhradiť navrhovateľovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje,vakom rozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.