Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207492
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207492.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnej: Y. T., nar. XX. XX. XXXX, L. XXXX/X, V., o vymoženie
sumy 1.057,10 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.
zn. 8Er/641/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268,
Rimavská Sobota pod sp. zn. Ex 6027/2015, o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r.

o. Vajnorská 100/A, Bratislava, zo dňa 17. 08. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa
29. júna 2015 č. k. 8Er/641/2015-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015. Svoje rozhodnutie

odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 (zákon o rozhodcovskom konaní) a
ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 16.

05. 2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. pod
sp. zn. IA-C/0314/4844 na podklade zmluvy o úvere zo dňa 26. 03. 2010 č. 5938960810, ktorú súd
prvého stupňa posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné podmienky
pre úver, ktoré v článku 11 - Prechodné a záverečné ustanovenia obsahovali rozhodcovskú doložku.

Súd prvého stupňa bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky

považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou
rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako
najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a

nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukázal na skutočnosť,
že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť

upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil
a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru tunajšiehosúdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné
jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v
tomto prípade nebol dodržaný. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú

zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich
práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Súdprvéhostupňauviedol,žeakvurčitejvecinedošlokuzatvoreniuplatnejrozhodcovskejzmluvyalebo
rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. v zákonom
stanovenej lehote odvolanie zo dňa 17. 08. 2015. Namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Odvolateľ tvrdil, že súd prvého stupňa účastníkovi

konania odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav a prekročil zákonné limity
pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
uviedla, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o

úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať
či, už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale
práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší
rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len

jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere
odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a
nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne

posúdená.Tedajetuprekážka"resiudicata"auvedenýmkonanímdochádzakporušeniučlánku2ods.2
Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu
zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním.
Zdôraznil, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s. postupoval v súlade s ust. § 93
b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky neprijať. Poukázal i na

nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. § 153 ods. 1 OSP a odlišný postup
iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím
možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový
stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec
nesprávne právne posúdil. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného a porušil princíp rovnosti

účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, nezákonne ho zvýhodnil
len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného bez toho, aby povinný urobil
akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Všetko uvedené spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako odvolateľ konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov
a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania
zistil, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., ktorá podala odvolanie proti uzneseniu súdu
prvého stupňa zo dňa 29. 06. 2015 č. k. 8Er/641/2015-29, avšak nebola osobou oprávnenou na podanie

odvolania, a preto bolo potrebné jej odvolanie zo dňa 17. 08. 2015 proti vyššie označenému
uzneseniu odmietnuť podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ OSP, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 24 OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže

mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 25 ods. 1 OSP, ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené
advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa § 26 ods. 1, 2, 3, 4, 5 OSP, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže môže
na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných
osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s
medzinárodným prvkom.

Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej
členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov.
Ak je zástupcom právnická osoba podľa odseku 1 alebo 2, koná za ňu jej štatutárny orgán alebo osoba,
ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo.
Právnická osoba založená podľa osobitného zákona 3a) na účel výkonu advokácie môže zastupovať

účastníka na základe plnomocenstva v konaní.
Iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať
účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.

Podľa § 27 ods. 1, 2, 3 OSP, účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou

na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.
Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne
zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.
Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov
o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a

reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch z porušenia alebo ohrozenia
práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných
cenných papierov, v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím
prvkom, v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného
zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí,

ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore
právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.

Podľa § 28 ods. 1, 2 OSP, zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice
plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto
plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.

Podľa § 201 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom

a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.Podľa§251ods.4OSP,navýkonrozhodnutiaaexekučnékonaniepodľaosobitnéhopredpisusapoužijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však

vždy uznesením.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný
úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu

v riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje
v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka konania
ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie
náhrady trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.). K podaniu odvolania je teda
oprávnený len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobená ujma,

ktorá priamo vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu
aj materiálnu. Formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného
návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich
obsah a rozsah. Možnosť ujmy existuje vtedy, ak nebolo návrhu účastníka konania vyhovené úplne
alebo z časti, súd prekročil návrh účastníka (ultra petitum) a prisúdil viac, než čoho sa účastník domáhal

alebo súd prisúdil účastníkovi konania niečo iné, než čoho sa domáhal. Materiálna ujma sa určuje tým, či
vydanérozhodnutiesvojímobsahomznevýhodňujeosobupodávajúcuopravnýprostriedok,t.j.čiprávne
účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto
u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech.
Nestačí však, keď sa ujma len tvrdí, musí aj skutočne existovať, pričom je nezávislá od správnosti alebo

nesprávnosti vydaného rozhodnutia.

V podanom odvolaní zo dňa 17. 08. 2015 bol ako oprávnený uvedený Poštová banka, a. s.,
konajúci prostredníctvom BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. a odvolanie bolo podpísané konateľom
spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. Mgr. Jánom Huňorom. Dňa 21. 10. 2015 bolo

predmetné odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 29.06.2015 predložené odvolaciemu
súdu, ktorý po preskúmaní predloženého spisu zistil, že súd prvého stupňa nevenoval pozornosť
tomu, kto podáva predmetné odvolanie a považoval ho za odvolanie podané účastníkom konania,
teda oprávneným. V spise však absentoval doklad preukazujúci oprávnenie odvolateľa (spoločnosti
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.) na podanie odvolania za oprávneného - Poštovú banku, a. s., t. j. v

jeho mene a z toho dôvodu odvolací súd vrátil predmetnú vec súdu prvého stupňa, a to podaním zo dňa
30. 11. 2015. Následne súd prvého stupňa podaním zo dňa 19. 01. 2016 vyzval oprávneného (Poštovú
banku, a.s.), aby predložil súdu originál alebo overenú fotokópiu komisionárskej zmluvy, resp. inej listiny
preukazujúcej oprávnenie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zastupovať oprávneného v
exekučnom konaní vrátane oprávnenia podávať vyjadrenia a odvolania v mene, resp. za oprávneného.

Písomným podaním zo dňa 29. 01. 2016 oprávnený, t. j. Poštová banka, a. s. oznámil súdu prvého
stupňa, že komisionárskou zmluvou zo dňa 10. 04. 2015 poveril spoločnosť BENCONT INVESTMENTS,
s. r. o. a táto je pri vymáhaní pohľadávky oprávnená realizovať všetky zákonné úkony a opatrenia
za účelom úhrady pohľadávky. V predmetnom podaní oprávnený uviedol, že komisionárska zmluva s
príslušnou časťou prílohy bola registrovaná v správe registra súdu pod sp. zn.: Spr 230/15.

V zmysle citovaného ustanovenia § 201 OSP môže rozhodnutie súdu napadnúť odvolaním iba účastník
konania. V exekučnom konaní, o aké ide aj v predmetnej právnej veci, sú účastníkmi konania oprávnený
a povinný, a v prípade, že súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania i poverený
súdny exekútor (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Len uvedené osoby sú oprávnené podať proti

rozhodnutiam vydaným súdom v exekučnom konaní (ak sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky)
odvolanie,pričomtakmôžuurobiťsamostatne,tedamôžukonaťsamostatne,resp.samôžudaťvkonaní
zastúpiť.
S poukazom na ust. § 25 ods. 1 OSP účastník súdneho konania, teda i exekučného konania, sa môže
v konaní dať zastúpiť advokátom (ako fyzickou osobou), ktorému za tým účelom udelí plnú moc. V ust.

26 OSP sú upravené prípady, kedy účastníka súdneho konania môže zastupovať i právnická osoba,
ktorou je:
1/ Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (na základe plnomocenstva môže
zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletéhoúčastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona
v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom),
2/ odborová organizácia (na základe plnomocenstva môže v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej

členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov,
3/ právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie (môže zastupovať
účastníka na základe plnomocenstva v konaní),
4/ iná právnická osoba ako v ust. § 26 ods. 1 až 4 OSP (môže na základe plnomocenstva v konaní
zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon).

V prípade, ak je zástupcom právnická osoba pod bodom 1/ alebo 2/, t.j. Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo odborová organizácia, koná za ňu jej štatutárny
orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo.

Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. (ktorá podala v predmetnej veci odvolanie proti
uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 29. 06. 2015, pričom uviedla, že odvolanie podáva oprávnený,

konajúci jej prostredníctvom, resp. že oprávnený podáva odvolanie jej prostredníctvom) je právnickou
osobou, ktorá však nemá postavenie a oprávnenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a
mládeže, nie je odborovou organizáciou, nie je ani právnickou osobou založenou podľa osobitného
zákona na účel výkonu advokácie (v obchodnom registri nemá v predmete svojej činnosti zapísané
poskytovanieprávnychslužieb),pričomsanejednáanioinúprávnickúosobu,ktorábymohlazastupovať

účastníkakonanianazákladeplnomocenstvavprípade,akbytakustanovilosobitnýzákon(takýtozákon
však odvolaciemu súdu nie je známy).

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. tak nemôže byť
procesným zástupcom oprávneného v tomto exekučnom konaní (ani na základe komisionárskej zmluvy)

a jej úkony v exekučnom konaní sú vo vzťahu k oprávnenému bez právneho významu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tvrdenie oprávneného vo vyjadrení zo dňa 29. 01. 2016,
v ktorom uvádza, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. nie je zástupcom oprávneného,
resp. nekoná za oprávneného, ale s poukazom na komisionársku zmluvu zo dňa 10. 04. 2015 koná vo

vlastnom mene pri plnení predmetu komisionárskej zmluvy. Pokiaľ sám oprávnený tvrdí, že spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. nie je jeho zástupcom, nekoná za neho, ale koná vo vlastnom
mene pri plnení predmetu komisionárskej, tak je potrebné len zdôrazniť vyššie uvedené, a to že úkony
spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. (vrátane podaného odvolania) v exekučnom konaní sú
potom vo vzťahu k oprávnenému bez právneho významu.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno akceptovať ani tvrdenie oprávneného v jeho podaní zo
dňa 29. 01. 2016, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. koná v exekučnom konaní vo
vlastnom mene na základe komisionárskej zmluvy zo dňa 10. 04. 2015, na ktorú poukazoval oprávnený.
Komisionárska zmluva, upravená v ust. § 577 až § 590 Obchodného zákonníka, je právnym úkonom

podľa hmotného práva a nemožno ju stotožňovať s procesným plnomocenstvom, ktoré zákon na
zastupovanie účastníka v občianskom súdnom konaní, vrátane exekučného konania vyžaduje. Ak by
aj súčasťou takéhoto právneho úkonu podľa hmotného práva bolo i písomné procesné plnomocenstvo
na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní (čo oprávnený ani netvrdí), v tomto prípade by ho
odvolací súd musel hodnotiť ako rozporné so zákonom (porušujúce ust. § 26 OSP), a preto neplatné,

nakoľko spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. nespĺňa vyššie uvedené požiadavky na to, aby
mohla ako právnická osoba zastupovať účastníka súdneho resp. exekučného konania. Odvolací súd
je toho názoru, že komisionárska zmluva neoprávňuje spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.
vykonávať v exekučnom konaní úkony za oprávneného, resp. v jeho mene a vo vlastnom mene táto
spoločnosť v predmetnom exekučnom konaní nemôže konať, nakoľko nie je jeho účastníkom.

S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 6/2009, odvolací
súd uvádza, že komisionárska zmluva zakladá právny vzťah medzi komisionárom a komitentom, ktorý
má povahu tzv. nepriameho zastúpenia. Komisionár ako nepriamy zástupca komitenta, koná na účet
komitenta, ale vo vlastnom mene, preto z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne

práva a povinnosti zastúpenému. Aby mohol komisionár vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju
tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom komisionár vystupuje
ako vlastník pohľadávky. Plnenie dlžníka komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len upohľadávky, ktorá patrí komisionárovi, lebo plnenie tretej osoby komisionárovi nemá voči komitentovi
žiadne účinky.

Tomuto korešponduje i názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. 02. 2010 v konaní
pod sp. zn. 32 Cdo/3464/2008, na ktoré poukazoval oprávnený v podaní zo dňa 12. 01. 2016.

Samotné konanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. v predmetnom exekučnom konaní
teda odvolací súd nemohol posúdiť inak, ako konanie právnickej osoby, ktorá súdu nepreukázala, že je

oprávnená konať s účinkami pre oprávneného (ktorý dokonca tvrdil, že ani nekoná za neho, ale koná vo
vlastnommenepriplnenípredmetukomisionárskejzmluvy).Nazákladevyššieuvedenéhopotomdospel
k záveru, že odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 29. 06. 2015 č. k. 8Er/641/2015-29 nie je odvolaním účastníka exekučného konania
a ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré bolo potrebné odmietnuť podľa ust. § 218 ods.
1 písm. b/ OSP.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné považovať spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o. za zástupcu oprávneného, t. j. Poštovej banky, a. s., ktorý by bol oprávnený
v mene oprávneného podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 29. 06. 2015 č. k.
8Er/641/2015-29 a realizovať zákonné úkony a opatrenia v exekučnom konaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENNTS, s. r. o. zo dňa 17.
08. 2015 podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odmietol ako podané niekým, kto na podanie odvolania
v predmetnej exekučnej veci nebol oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.