Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205867
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215205867.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., G. XXXX/X, o
vymoženie sumy 118,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 12Er/480/2015-9 zo dňa 30. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave,
Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a § 52 ods. 1, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka
konštatujúc, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo možné vydať pre rozpor
exekučného titulu so zákonom. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok
sp. zn. SR 03564/14 zo dňa 28.8.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou, a.s., ktorým bola povinná zaviazaná uhradiť sumu 118,- eur s príslušenstvom. Za
preukázané považoval, že účastníci uzavreli dňa 31.01.2012 zmluvu o úvere a ten istý deň uzatvorili aj

rozhodcovskú zmluvu. Súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú, pri uzatváraní ktorej
oprávnený konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinná nekonala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinná
ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu v danom prípade nie je
možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná
rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba
na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o
tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by
pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou

príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu.
Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.
Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Súd vychádzal z názoru, že rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah rozhodcovskejzmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.
Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho

bydliska. Z uvedených dôvodov súd rozhodcovskú zmluvu posúdil ako absolútne neplatnú podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a
rozhodovať, keďže svoju právomoc odvodzoval z neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa

preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote, domáhajúc sa
zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o

rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval
právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť
exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť,
ktoráodporujedobrýmmravom,avšakvštádiurozhodovaniaovydanípoverenia navykonanieexekúcie
exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie

exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako
vyžaduje ust. § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje
exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a
súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí

sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu
SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Ďalej namietal, že súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav
veci.Poukázalnato,žespovinnouuzatváralrozhodcovskúzmluvupodľa§3 anasl.zákonač.244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak

zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy
mala povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere
na všeobecný súd.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu

vyhovieť, a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,

preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 22.01.2015, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 118 eur s prísl. Exekučným titulom je

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.08.2014 sp. zn. SR 03564/14, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa13.10.2014 a vykonateľnosť dňa 16.10.2014. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 10.04.2015, o ktorej
súd následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Základnou námietkou oprávneného bolo tvrdenie, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákono rozhodcovskom konaní), a že nebol oprávnený posudzovať materiálnu stránku rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov
uvedených v osobitnom zákone, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/
a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesení zamietne.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Vyššie citované ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je výnimkou z oprávneným

tvrdenej materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento v sebe zahŕňa prieskumný
inštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk

uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto
zmysle, nekonal nad rozsah zákona.

V predmetnej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie
exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Exekučný poriadok vo
vyššie citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne a v ust. § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní.

Je pravdou, že podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný
k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie

zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví.
Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok
aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s
dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie

súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodnú námietku oprávneného, že ak zákon o rozhodcovskom
konaní upravuje možnosť zastavenia exekúcie, tak podmienky pre takéto rozhodnutie nemožno
posudzovať pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú v
štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie

exekúcie, tak potom by vyvstalo ako nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne
exekúciu zastavil.V danej veci exekučný súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom, ktorý odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na
základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 31.01.2012. S poukazom

na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 potom možno prijať záver, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej
rozhodcovskej zmluvy.
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa

31.01. 2012 uzatvorili zmluvu o úvere č. 400600143 zároveň i rozhodcovskú zmluvu (bez čísla), ktorá
má formu osobitnej zmluvy a z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Vychádzajúc z obsahu
predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinná svojim podpisom potvrdila, že súhlasí s jej
uzatvorením, pričom vyhlásila, že bola pred jej uzatvorením osobitne poučená o dôsledkoch uzavretia
tejto rozhodcovskej zmluvy. V článku II. bod. 1 rozhodcovskej zmluvy sa uvádza, že všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. 400600143 uzatvorenej dňa 31.01.2012, vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných

predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodcova ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného

právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,

ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu."
V článku II bod 3 zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán
má právo od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy.

Odstúpenie musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane. V čl. III je
pod bodmi 1. až 6 poučenie o tom, čo je to rozhodcovské konanie a ako prebieha .
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli ( § 4 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len " neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Vychádzajúczvyššiecitovanýchzákonnýchustanoveníjezrejmé,ženeprijateľnoupodmienkounemôže
byť taká podmienka, ktorá bola dojednaná individuálne. Ochrana pred neprijateľnými podmienkamisa totiž vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť
ich obsah. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená.
Odvolací súd poukazujúc na obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy konštatuje, že povinná nemala
možnosť neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy, pričom o tejto skutočnosti nebola zo strany oprávneného
jasne a zrozumiteľne informovaná. V rozhodcovskej zmluve bolo síce dohodnuté, že spory z daného

právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, ale spotrebiteľ nemal podľa
rozhodcovskej zmluvy založené právo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa a tým
dosiahnuť anulovanie takejto dohody zmluvných strán. Nič na tom nemení ani v čl. III rozhodcovskej
zmluvy uvedené poučenie o rozhodcovskom konaní ani v čl. II. bod 3 uvedená možnosť povinnej od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu, do 10 dní od uzatvorenia zmluvy.
Pokiaľ za danej dôkaznej situácie súd prvého stupňa uzavrel, že uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy,

ako podmienka uzatvorenia Zmluvy o úvere , ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu
a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, odvolací súd tento záver súdu prvého stupňa považuje
za správny, pretože rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že informácie o možnosti voľby medzi viacerými

riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená v nej absentujú, čo znemožnilo
povinnej ako spotrebiteľovi rozhodnúť sa o jednej z možností a tým ovplyvniť obsah rozhodcovskej
zmluvy, ktorý bol ponechaný výlučne na vôli dodávateľa . V danom prípade rozhodcovská zmluva aj keď
je uzavretá formou osobitnej zmluvy, nebola dojednaná individuálne a bola podmienkou uzatvorenia a
vykonávania zmluvy o úvere medzi účastníkmi, pričom povinná ako dlžník bola povinná prijať návrh tejto

rozhodcovskej zmluvy zo strany oprávneného ako veriteľa. Povinná nemala možnosť ovplyvniť obsah
rozhodcovskej zmluvy, pretože jej neboli poskytnuté zrozumiteľné informácie o možnosti riešenia sporu
aj v inom ako v rozhodcovskom konaní. Zmluva bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa,
ktorého motiváciou bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť
súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Vzhľadom na podstatu úverového

plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude
uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre
možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného
subjektu. Predmetná rozhodcovská zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu,
že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán

podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe,
že práve dodávateľ - oprávnený, je ten, ktorý si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na
Stálom rozhodcovskom súde, v dôsledku čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnej domáhať
sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Z
uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené podmienky na to,

aby sa takto dojednaná rozhodcovská zmluva považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z
uvedeného možno prijať záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup
od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý
si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo
zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy

považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu ) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.