Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200205
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky K.

F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. č. XXX/XX, XXX XX T. nad D., adresa na doručovanie: V F. XXXX,
XXX XX Q., Česká republika, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29.
augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 595 XXX XXXX X zo dňa
14. novembra 2014 o priznaní invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. novembra 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke invalidný dôchodok v sume 94,10 Eur

mesačne od 28. októbra 2014.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s tým, že dopĺňa nové skutočnosti ohľadne
svojho zdravotného stavu. Žiadne nové skutočnosti v odvolaní neuviedla.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na posudok
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Žiar nad Hornom zo dňa 28.

októbra 2014, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, podľa ktorého
bola navrhovateľka posúdená ako invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Po
podaní opravného prostriedku bola navrhovateľka opätovne posúdená posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Žiar nad Hronom dňa 19. januára 2015 a posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie dňa 10. februára 2015, pričom aj pri tomto posúdení
posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku. Uviedla, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť

správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, o jej žiadosti bolo rozhodnuté správne a v
súlade s objektívne zisteným skutkových stavom.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s ust. 250g ods. 2 O.s.p., vypočul
splnomocneného zástupcu odporkyne, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom
administratívneho spisu, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej

poisťovne a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto
ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný

stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých

zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VII - Choroby zmyslových orgánov, oddiel A
-zrak, položky 1, možno pokles pracovnej schopnosti poistenca, ktorý trpí Strednou slabozrakosťou

(zraková ostrosť s najlepšou možnou korekciou menej ako 6/18, ale viac ako 6/60; 3/10
- 1/10, kategória 1) vyjadriť v rozpätí 35-45%.

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania,
položka 4, písmeno a), možno pokles pracovnej schopnosti poistenca, ktorý trpí stredne ťažkými

formami organických duševných porúch, poruchami intelektu, emotivity, afektivity (organický
psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia pri
Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe, Huntigtonovej chorobe a pod.), vyjadriť v rozpätí 30-45%.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola odvolaním napadnutým rozhodnutím

odporkyne uznaná čiastočne invalidnou a bol jej priznaný invalidný dôchodok od 28. októbra 2014
sume 94,10 Eur mesačne. Odporkyňa rozhodla na základe žiadosti odporkyne o invalidný dôchodok zo
dňa 28. októbra 2014. Za účelom rozhodnutia o jej žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový
lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hornom dňa 28.októbra 2014. Okrem vlastného
klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z lekárskych vyšetrení - z psychologického vyšetrenia

zo dňa 18. decembra 2013, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 15. augusta 2014 a z
očného vyšetrenia zo dňa 14. augusta 2014. Na základe podkladov zo zdravotnej dokumentácie a
vlastného vyšetrenia dospel k záveru, že miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť u
navrhovateľky je 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie
označil zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly VII. - Choroby zmyslových orgánov, oddiel A -

zrak, položka 1 - stredná slabozrakosť. Pri vyhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky prihliadol
na to, že u tejto ide o ťažkú tupozrakosť na ľavom oku a strednú slabozrakosť na pravom oku, čo
zodpovedná miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici príslušného
rozpätia - 45%. Ako posudkovo významné ochorenie bolo odporkyňou vzaté do úvahy aj psychiatrické
ochorenie - porucha prispôsobenia sa s depresívnou symptomatológiou v ťažkom stupni, od roku 2007

nedostatočne reagujúcu na liečbu, klasifikovaná ako akútna stresová porucha. Tomuto zdravotnému
postihnutiu odporkyňa priznala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%.

K rovnakým záverom dospel aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky Žiar na Hronom dňa 19.
januára 2015 ako aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie dňa 10. februára 2015

po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku. Pri opakovanom
posúdení zdravotného stavu boli posudkovými lekármi vyhodnotené aj imunoalergologické vyšetrenie
zo dňa 24. novembra 2014 a gastroeterologické vyšetrenie zo dňa 10. decembra 2014, 15. januára
2015 a 05. februára 2015 ako aj histologické vyšetrenie zo dňa 27. januára 2015 a očné vyšetrenie
zo dňa 05. februára 2015. Posudkoví lekári v závere vyhodnotili, že ťažká depresia dobre reaguje na

antidepresívnu liečbu, celiakia u navrhovateľky nebola preukázaná, bola preukázaná porucha kinetiky
zažívacieho traktu a pri kontrolnom očnom vyšetrení nedošlo k výraznej zmene vízus na pravom oku.

V priebehu súdneho konania navrhovateľka nepredložila nové dôkazy týkajúce sa jej zdravotného stavu.Po oboznámení s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne
dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali

posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy
komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v
súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a
zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu
takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní

vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o invalidný dôchodok posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť. Správne vychádzal z posudkov posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktoré boli vo
svojom obsahu potvrdené aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o
sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov
pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre konkrétne zhodnotenie miery ich zníženej pracovnej
schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pri objektívne zistených zdravotných

ťažkostiach navrhovateľky považovali posudkoví lekári správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie
postihnutie zraku, pričom toto aj správne vyhodnotili podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení
zaradením do kapitoly VII, oddiel A, položka 1, podľa ktorej možno pokles pracovnej schopnosti
poistenca, ktorý trpí strednou slabozrakosťou vyjadriť v rozpätí 30-45%. U navrhovateľky
ide o ťažkú tupozrakosť ľavého oka a strednú slabozrakosť pravého oka, čo zodpovedá strednej

slabozrakosti oboch očí. Posudkoví lekári vzali uvedené skutočnosti správne do úvahy, v dôsledku čoho
bol vyhodnotený pokles navrhovateľky schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správne na hornej
hranici percentuálneho rozpätia. Prihliadali aj na pridružené psychické ochorenie navrhovateľky, pričom
toto ochorenie správne vyhodnotili ako také, ktoré svojou závažnosťou odôvodňovalo percentuálne
zvýšenie podľa podmienok stanovených v § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

Odvolaniu navrhovateľky nebolo možné priznať v konaní úspech, pretože nepreukázala zhoršenie
svojho zdravotného stavu, ktoré by menilo správnosť a aktuálnosť záverov uvádzaných odporkyňou v
preskúmavanomrozhodnutí.Správnosťposúdeniazdravotnýchťažkostínavrhovateľkyskonštatovaním
55 % miery jej zníženej pracovnej schopnosti bola odvodená z posudkových a zákonných kritérií, ktoré

boli vyššie uvedené a zhodne konštatované a navrhovateľke sa správnosť ich aplikácie nepodarilo
spochybniť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľky,
považuje krajský súd rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku za správne. Odporkyňa napadnutým

rozhodnutím rozhodla v súlade so zákonom, keď priznala navrhovateľke invalidný dôchodok v sume
94,10 Eur, pričom správne vyhodnotila aj splnenie ostatných zákonných podmienok pre vznik nároku
na invalidný dôchodok. Správne zistila obdobie jej dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na
výpočet dôchodku, aktuálnu dôchodkovú hodnotu, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové
body a v závislosti od tohto potom správne určila priemerný osobný mzdový bod aj výšku invalidného

dôchodku. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil.

Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná, rozhodujúc podľa §
250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je
potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. /
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávnya čoho sa odvolateľ domáha.