Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214209490
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214209490.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1,
814 52 Bratislava 1, IČO: 00 492 736, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Nám. Martina Benku
9-C1, 811 07 Bratislava 1, proti odporcovi: M. T., N. A. C. XX, A., zastúpený opatrovníčkou C. V.,
pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 50,70 eur, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.10.2014, č.k. 21C/166/2014-24, v časti výroku o

trovách konania, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.10.2014, č.k. 21C/166/2014-24 v
napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v
sume 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 29,56 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
k rukám jeho právneho zástupcu.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Citovaným rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur a
nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 760 a nasl. Občianskeho
zákonníka a § 8 ods. 5 a 6 zák. č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach. Z vykonaného dokazovania mal

súd za preukázané, že odporca dňa 9.4.2012 cestoval vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku
v Bratislave na linke MHD č. 202 a nepreukázal sa platným cestovným lístkom. Uplatnený návrh
navrhovateľa vyplýva z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok spísaného revízorom
pod variabilným symbolom XXXXXXX a kontrolného lístka s platným kódom. Odporca navrhovateľovi
dlhuje cestovné v sume 0,70 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 50,00 eur,
t.j. spolu 50,70 eur.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 142 ods. 1 , § 149 ods. 1
a 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len O.s.p.) a dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na zníženie trov konania v súlade s ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že ide o drobný spor a je preto namieste primerane znížiť uplatnené trovy konania, a to tak, že
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške

16,50 eur, keďže uplatnené trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur spolu so súdnym poplatkom
v sume 105,20 eur považoval voči pohľadávke vo výške 50,70 eur za neprimerané. Zdôraznil, že ide
o jednoduchú vec, navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len
identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava
týchto žalôb je rutinná činnosť, ktorá nevyžaduje žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu
navrhovateľ splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný a neúčelné

sú aj tým vzniknuté trovy.Proti výroku o trovách konania vyššie uvedeného rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom,
že podľa navrhovateľa rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Podľa
jeho názoru nemožno nepriznať, resp. znížiť priznané trovy konania len preto, že ide o drobný spor.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, pretože v ňom absentujú také argumenty,
ktoré by mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam a rozhodnutie neobsahuje vysvetlenie, akými úvahami
sa súd riadil. Tým nepochybme odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom. V tejto

súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

V ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nie sú explicitne vymenované prípady, v ktorých je možné trovy konania
nepriznať alebo znížiť, preto podľa jeho názoru je potrebné vykladať obsah tohto ustanovenia v súlade
s dôvodovou správou k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a
doplnený O.s.p.. Podľa tejto dôvodovej správy, súdy pristupujú k zníženiu neprimeraných trov, ktoré

sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Ide o konania, v ktorých najmä trovy konania
predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V danej veci súd dostatočne
neodôvodnil zníženie trov konania, keď sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru trov konania a
uplatnenej istiny. Navrhovateľ sa domnieva, že niekoľkonásobne vyššou sumu, ako je výška samotnej
istiny, je podľa § 150 ods. 2 O.s.p. treba chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu, ako je výška

samotnej istiny, čo v prejednávanej veci nie je.

Podľa názoru odvolateľa mal súd prvého stupňa o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne vynaložených
trov konania. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie súdu v časti výroku trov konania vylučuje možnosť

pokryť náklady právneho zástupcu za poskytovanie právnych služieb. Zaplatenie súdneho poplatku
je obligatórnou náležitosťou a preto nemožno podľa jeho názoru znižovať trovy právneho zastúpenia
bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Uviedol, že žiadne ustanovenia hmotných, či procesných
noriem platných na území Slovenskej republiky neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v
súdnom procese advokátom, čo platí aj v občianskom súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázal

na rozdielnu rozhodovaciu činnosť jednotlivých krajských súdov, napr. Krajských súdov v Žiline a v
Trnave. Krajský súd v Trnave v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. 11Co/444/2013 zo dňa 29.4.2009
konštatoval, že dôvodné zníženie trov právneho zastúpenia je len zníženie do výšky uplatňovanej
pohľadávky.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že
odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 88,70 eur (3 úkony á 16,60 eur + DPH + 3 x režijný paušál á 8,04 eur - zahŕňa DPH).

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212

ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie,
ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ustanovenie 150 ods. 2 O.s.p. je novým ustanovením v Občianskom súdnom poriadku a dáva súdom

možnosť nepriznať alebo znížiť trovy konania v drobných sporoch, ak sú neprimerané voči pohľadávke.
Zákon neurčuje bližšie kritériá aplikácie tohto ustanovenia, preto jeho aplikáciu postupne ustáli až súdna
prax. Samotná skutočnosť, že aplikácia tohto ustanovenia je na úvahe súdu, predpokladá, že súd bude
brať do úvahy všetky okolnosti daného sporu.Ako je už vyššie uvedené, odvolanie navrhovateľa smeruje len voči výroku rozsudku o trovách konania.
V danom prípade si navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa uplatnil náhradu trov konania

v celkovej výške 105,20 eur, z čoho sumu 16,50 eur si uplatnil ako trovy vzniknuté zaplatením
súdneho poplatku a sumu 88,70 eur ako trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (1.
prevzatie zastupovania, 2. zaslanie pokusu o zmier a ďalšia porada s klientom, 3. podanie návrhu
na súd) á 16,60 eur + DPH a 3 x režijný paušál á 8,04 eur + DPH. Podľa vyhl. č. 655/2004
Z.z. sú dôvodné len dva úkony právnej služby, nakoľko výzvu na zaplatenie zo dňa 21.10.2013,

adresovanú odporcovi, ktorá predchádzala podaniu žaloby, odvolací súd nepovažuje za úkon, za ktorý
patrí advokátovi odmena v zmysle citovanej vyhlášky. Pokiaľ si za uvedený úkon uplatňuje navrhovateľ
náhradu právneho zastúpenia kumulovane aj z titulu ďalšej porady s klientom, odvolací súd poukazuje
na právnu jednoduchosť sporu, pri ktorom sa ďalšia porada s klientom (nebola ani preukázaná) nemôže
považovať za potrebnú, a ak k nej došlo, nejde o účelne vynaložené trovy konania.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. je novým ustanovením v Občianskom súdnom poriadku, ktoré dáva
súdom možnosť nepriznať alebo znížiť trovy konania v drobných sporoch, ak sú neprimerané voči
pohľadávke. Keďže zákon neurčuje bližšie kritériá, aplikáciu tohto ustanovenia postupne ustáli až súdna
prax.

Odvolací súd je toho názoru, že postup súdu prvého stupňa v danej veci, ktorý znížil uplatnené trovy
konania,niejevrozporesozámeromzákonodarcuuvedenýmvdôvodovejspráveknoveleObčianskeho
súdneho poriadku, aj keď uplatnené trovy konania viacnásobne neprevyšujú uplatnenú pohľadávku
(len 2,05 násobok). Odvolací súd v tejto súvislosti však poukazuje na potrebu posúdenia účelnosti trov
vzniknutých právnym zastúpením, a to s prihliadnutím na náročnosť daného sporu. Táto otázka bude

vždy dôležitá na posúdenie, či v drobných sporoch je daná potreba účastníka na právne zastúpenie,
a to napriek tomu, že každý z účastníkov má zo zákona možnosť nechať sa v konaní pred súdom
zastúpiť. Podľa zákona právo na náhradu trov konania má vždy len účastník konania, ktorý je v právnom
vzťahu so svojim právnym zástupcom, súčasťou ktorého je aj dohoda o odmene za zastupovanie.
Je vždy len na účastníkovi konania, aby v drobných sporoch vzhľadom na možnosť zníženia, resp.

nepriznania neprimerane vysokých trov konania súdom, zvážil potrebu svojho zastupovania v spore
advokátom. Nemožno súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa, že ust. § 150 ods. 2 možno aplikovať
len vo výnimočných situáciách. Naopak, zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že ho možno
aplikovať na všetky konania, ak sú splnené spomenuté dve zákonné podmienky, teda že sa jedná o
drobný spor a trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané.

Napriek uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa §
220 O.s.p. zmenil tak, že okrem sumy 16,50 eur zaviazal odporcu aj k náhrade trov právneho zastúpenia
navrhovateľa vo výške jedného úkonu právnej služby, t.j. 16,60 eur + 8,04 eur režijný paušál, platný v
roku 2014 + DPH, čo je spolu 29,56 eur. Uvedené trovy konania je odporca povinný zaplatiť k rukám

právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. §§ 151 ods. 1, 224 ods. 1 a 142 ods.
2 O. s. p.. Aj keď bol navrhovateľ v odvolacom konaní čiastočne úspešný, súd mu nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania, pretože bol úspešný v menšej časti. Odporcovi trovy odvolacieho konania

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.