Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 30Cb/91/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203314
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Szullová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1111203314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Emíliou Szullovou v právnej veci

navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001 proti
odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 31
595 545 o zaplatenie 233,17,- EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6,47,- EUR s 9,25% ročným úrokom z omeškania
od 08.04.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 16,50 EUR do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 03.02.2011 domáhal aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie 233,17,- EUR s príslušenstvom.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 21.11.2008 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D2
km: 57,850/118,320 spôsobenej vozidlom L.: MA XXX AP, ktorého prevádzkovateľ je povinne zmluvne

poistený u odporcu. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom,
a tým k škode na majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vo výške 694,40,- EUR. Listom
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.03.2009 zaslal odporca výpočet výšky plnenia, v ktorom priznal
navrhovateľovi sumu 647,70,- EUR. Dňa 26.03.2009 odporca uhradil navrhovateľovi časť škody vo
výške 461,23,- EUR, čím neodôvodnene vznikol rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným
plnením vo výške 233,17,- EUR. Odporca neuhradil sumu 6,47,- EUR z titulu amortizácie a sumu
226,70,-EURztitulutzv.prestojov.Podľanázorunavrhovateľaodporcaakopoisťovateľprevádzkovateľa

motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, je povinný uhradiť škodu, spôsobenú dopravnou
nehodou na zvodidlách cestnej komunikácie, ktorej správcom je navrhovateľ. Navrhovateľ vynaložil
náklady na odstránenie poškodenia cestnej komunikácie vo výške 694,40,- EUR, pričom mu bola
uhradená len časť týchto nákladov vo výške 461,23,- EUR a zvyšná časť v sume 233,17,- EUR ostala
neuhradená.

Nakoľko celá dlžná suma nebola zaplatená, navrhovateľ si okrem dlžnej sumy uplatňuje aj úrok z

omeškania počítaný odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia vyšetrovania poistnej udalosti.
Poisťovateľ ukončil vyšetrovanie dňa 23.03.2009. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatňuje úroky z
omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia
vyšetrovania.Súd vo veci vydal dňa 12.04.2011 Platobný rozkaz č.k. 34Rob/19/2011-37, voči ktorému včas dňa
03.05.2011 podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že pri určení výšky opotrebenia (pri určovaní výšky

plnenia) odporca vychádzal z obsahu vyhl. 492/2004 Z.z. v súlade s prílohou č. 4 vyhl. 492/ 2004
Z.z., strana 4396 časť "Ostatné stroje, zariadenia a súčasti" predstavujú zvodidlá tzv. ťažké oceľové
konštrukcie, ktorých životnosť je stanovená na 25 rokov a zostatkové percento je vyjadrené hodnotou
20. Miera opotrebenia tak bola stanovená na 3.12% čo zodpovedá sume 6,47,- EUR. Uvedená suma
bola odpočítané od nároku navrhovateľa. Odporca ďalej pri výpočte výšky poistného plnenia vychádzal

z vyhlášky 492/2004 Z.z. v spojitosti s ust. § 443 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je potrebné pri
určovaní výšky škody na veci vychádzať z ceny veci v čase poškodenia. Odporca tvrdil, že ak by mieru
opotrebenia nezohľadňoval, nebolo by možné hovoriť o cene veci v čase poškodenia. Výška náhrady
škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba v tom prípade, ak pri vzniku škody bola
poškodená celkom nová vec. Pri všetkých iných veciach sa podľa odporcu vychádza vždy z ceny veci
v čase jej poškodenia a pri veciach starších a opotrebovaných je preto potrebné vždy prihliadať na ich

vek, s tým spojené opotrebovanie, a prípadne aj predchádzajúce poškodenie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania, hlásením o škode zo dňa 12.02.2009,
pripojenou fotodokumentáciou poškodených zvodidiel, výdajkou zo dňa 28.11.2008, vyčíslením škody
navrhovateľom, záznamom o prevádzke motorového vozidla zo dňa 28.11.2008, výpisom z knihy

dopravných nehôd diaľničným oddelením PZ Malacky zo dňa 27.11.2008, úrokovými sadzbami ECB,
výpismi účastníkov z obchodného registra SR, oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.03.2009 a dňa
24.03.2009 spisom poistnej udalosti s dátumom vzniku 21.11.2008 listom navrhovateľa adresovaným
odporcovi zo dňa 11.03.2009 a z 23.02.2009 ako aj ostatným materiálom nachádzajúcim sa v spise a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 21.11.2008 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D2 km: 57,850/118,320 spôsobenej vozidlom
L.: MA XXX AP, ktorého prevádzkovateľ bol povinne zmluvne poistený u odporcu.

Navrhovateľ si vyčíslil škodu na svojom majetku - zvodidlách s príslušenstvom vo výške 694,40,- EUR.

Odporca priznal poistné plnenie navrhovateľovi vo výške 647,70,- EUR. Dňa 26.03.2009 odporca
uhradil navrhovateľovi časť škody vo výške 461,23,- EUR, čím vznikol rozdiel medzi vyčíslenou škodou
navrhovateľa a uhradeným poistným plnením vo výške 233,17,- EUR.

30Cb/91/2011-103

Odporca neuhradil sumu 6,47,- EUR z titulu amortizácie a sumu 226,70,- EUR z titulu nepriznaných
prestojov.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 442 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 9 ods.1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov
závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich

správcovia.

Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov
pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závaduv zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené
s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so
správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

Podľa § 3d ods. 5 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov správu pozemných komunikácií vykonáva, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a
cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov
cez colné priestory - Národná diaľničná spoločnosť.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa § 5 ods. 1 písm. d) zák. č. 381/2001 Z. z. ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ

nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo
sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného
rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda
účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa § 11 ods. 5 z.č. 381/2001 Z.z. Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 6 z.č. 381/2001 Z.z. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Hodnotiac dôkazy jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti a po preštudovaní súvisiacich právnych
predpisov súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť len čiastočne.

V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že dňa 21.11.2008 došlo k dopravnej nehode

na komunikácii D2 km: 57,850/118,320 spôsobenej vozidlom L.: MA XXX AP, ktorého prevádzkovateľ
bol povinne zmluvne poistený u odporcu. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel
s príslušenstvom. Medzi účastníkmi bolo nepochybné, kto škodu navrhovateľovi spôsobil a že tento bolu odporcu povinne zmluvne poistený. Vo veci bol však sporná výška škody, a teda rozsah povinnosti
odporcu ako poisťovateľa nahradiť škodu navrhovateľovi z titulu z.č. 381/2001 Z.z.

Navrhovateľ si vyčíslil škodu vo výške 694,40,- EUR. Odporca uhradil navrhovateľovi časť škody vo
výške 461,23,- EUR, čím vznikol rozdiel vyčíslenou škodou a uhradeným poistným plnením vo výške
233,17,- EUR. Odporca navrhovateľovi neuhradil sumu 6,47,- EUR z titulu amortizácie a sumu 226,70,-
EUR z titulu tzv. prestojov.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhrady škody vo výške 6,47,- EUR, t.j. o amortizáciu poškodených
zvodidiel súd má za to, že uvedený nárok navrhovateľa je
30Cb/91/2011-104

dôvodný. Ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka síce uvádza, že v prípade poškodenia veci sa
uhrádza cena veci v čase poškodenia, t.j. škodca resp. ten kto zaňho škodu uhrádza - poisťovateľ je

povinný nahradiť nie cenu ako za novú vec ale len cenu, akú mala vec v čase poškodenia. Logicky
teda ak máme za to, že zvodidlá na danej komunikácii neboli v čase poškodenia nové, prichádza do
úvahy krátenie ceny veci o jej opotrebenie, t.j. amortizáciu. Ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka v
prejednávanej však možno hodnotiť ako tzv. lex generalis, ktorý musí v súlade so základnými zásadami
súkromného práva v prípade existencie osobitného zákona (tzv. lex specialis) ustúpiť. Existencia zákona

č. 135/1961 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov predstavuje prekážku použitia §
443 Občianskeho zákonníka pri určovaní výšky škody za poškodené zvodidlá. Tento zákon, konkrétne
ustanovenie§9ods.6z.č.135/1961Z.z.predstavujetotižvovzťahukust.§443Občianskehozákonníka
spomínaný lex specialis. Pri výpočte výšky škody v prípade poškodenia spôsobeného prevádzkou
motorového vozidla sa tak uplatní ust. § 9 ods. 6 z.č. 135/1961 Z.z. ako tzv. špeciálny zákon a výška

škody sa určí tak, že ňou budú všetky náklady, ktoré správca komunikácie musel na odstránenie
poškodenia vynaložiť. Zo znenia § 9 ods. 6 z.č. 135/1961 Z.z. vyplýva, že pri poškodení diaľnice, cesty
alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten,
kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia
a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že

poškodenie odstráni sám.

V zmysle technických noriem (vyhláška 158/2004 Z.z.) navrhovateľ môže odstrániť poškodenie zvodidiel
len ich výmenou za nové, nakoľko tieto v zmysle uvedených technických predpisov musia preukazovať
zhodu a musia spĺňať kritéria bezpečnosti cestnej premávky a teda musia byť neustále v 100%tnom

stave.

Navyše možno konštatovať, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi preniesť na navrhovateľa náklady
v podobe amortizácie materiálu, pretože poškodenie zvodidla nezavinil, a odstránením poškodenia
a uvedením do predošlého stavu len postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Okrem toho

postupom navrhovateľa nedošlo k zhodnoteniu a prínosu pre navrhovateľa, keďže úžitkové vlastnosti
zvodidiel zostali nezmenené. Priznaním nároku navrhovateľovi v časti opotrebenia by tak nedošlo k jeho
bezdôvodnému obohateniu. Odstránenie poškodenia bolo vykonané účelne a v súlade so zákonom ako
aj technickými predpismi, ktorými je navrhovateľ viazaný.

Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi žalovanú čiastku vo výške 6,47,- EUR, ktorá nebola
odporcom uhradená z dôvodu odpočítanej amortizácie - opotrebenia poškodeného materiálu.

Pokiaľ ide o náhradu za tzv. prestoje, ktorú si navrhovateľ tiež uplatňoval, podľa názoru súdu je v
tejto časti nárok navrhovateľa nedôvodný. Navrhovateľ charakterizoval prestoj ako celkovú dobu, počas

ktorej je účasť vozidla/mechanizmu pri odstraňovaní následkov škody nutná, avšak mechanizmus
nevykonáva žiadnu činnosť. Podľa názoru navrhovateľa je účtovanie prestojov možné chápať ako
účtovanieušléhozisku.Ušlýmziskomjeujmavyjadriteľnávpeniazoch,spočívajúcavtom,žepoškodený
v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri
pravidelnom chode vecí (t.j. keby nebolo došlo k vzniku škody). Motorové vozidlá resp. mechanizmy,

ktoré navrhovateľ pri odstraňovaní škody použil, patrili navrhovateľovi, preto mal súd za to, že "náklady"
za dobu, počas ktorej tieto mechanizmy pri odstraňovaní škody nepracovali, nemožno považovať za
ušlý zisk, nakoľko keďže navrhovateľ nepreukázal, že by tieto mechanizmy v čase, keď mali tzv. prestoje
počas odstraňovania škody, mali pracovať inde pre tretiu osobu, ktorá by navrhovateľovi za túto prácuzaplatila, nie je možné predpokladať, že pokiaľ by tieto mechanizmy neboli použité pri odstraňovaní tejto
škody, navrhovateľ by získal majetkovú hodnotu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje ako náhradu za tzv.
prestoje. Interné výkazy navrhovateľa o dobe státia cestných mechanizmov a vozidiel v mieste opravy

nie sú dôkazom, že na jeho strane vznikol ušlý zisk, na náhradu ktorého by mal nárok podľa § 442
Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že navrhovateľ má nárok na náhradu ušlého zisku aj podľa z.č.
381/2001 Z.z., avšak tento by musel riadne preukázať.

Na základe uvedeného súd navrhovateľovi nárok na tzv. prestoje nepriznal a jeho návrh na začatie

konania v tejto časti zamietol.

O úrokoch z omeškania z navrhovateľovi priznaného nároku na zaplatenie sumy 6,47,- EUR súd
rozhodolvsúladesust.§517ods.2Občianskehozákonníkaa§3ods.1Nariadeniavládyč.87/1992Zb.
a priznal ich vo výške 9,25% odo dňa 08.04.2009 (deň nasledujúci po 15 dni od skončenia vyšetrovania
poistnej udalosti - poisťovateľ ukončil vyšetrovanie dňa 23.03.2009), ktorým sa odporca preukázateľne

dostal do omeškania, až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo

od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

Odporca mal vo veci úspech len čiastočný, avšak v prípade neúspechu v časti 6,47,- EUR zo sumy
233,17,- EUR možno hovoriť o neúspechu v nepatrnej časti. Súd mu preto priznal plnú náhradu trov

konania v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p. Trovy konania odporcu spočívali v sume 16,50,- EUR ako sume
zaplateného súdneho poplatku za odpor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia rozsudku na Okresnom
súde Bratislava I, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

30Cb/91/2011-105

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla maž za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a a by každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.