Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/253/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207991
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207991.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13,
proti povinnému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. XXXX/XX, o vymoženie sumy 960,85 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 19. júna
2015, č.k. 14Er/703/2015-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota,
Kálmana Mikszatha 268, zo dňa 14.04.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,, Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2,
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), § 52 ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka
(v znení zákona č. 161/2011 Z.z.), § 39, § 53 ods. 1, 2 , 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nie je dôvodne podaná. Uviedol,
že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný pred Stálym Rozhodcovským

súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IIB-C/0711/0024 zo
dňa 25.06.2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 960,85 eura s
príslušenstvom. Za preukázané považoval, že právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.)
a povinný uzatvorili dňa 14.09.2009 zmluvu o úvere č. 8660174909, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli aj obchodné podmienky pre úver, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol
povinnému úver vo výške 1.000 eur a povinný sa zaviazal celkovo splatiť v 50-tich mesačných splátkach

po 35,62 eura. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Preskúmaním
obchodných podmienok pre úver súd prvého stupňa zistil, že v čl. 10 je uvedené : Banka a Klient sa
budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným
v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. 10.2.1 Banka a Klient sa dohodli
na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových

obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený
predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu
a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo

všeobecnému súdu. Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí
Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.“ Zpredmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným je zrejmé, že oprávnený
ponúkasvojeslužbyspotrebiteľomprostredníctvomštandardnýchformulárovýchzmlúv,ktorémávopred
pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú

doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa
(oprávneného). Podľa názoru súdu jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva
v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade

dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a
rozhodnúť, v dôsledku čoho exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý

exekučný titul. Súd prvého stupňa preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal,
že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.
zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvého stupňa nie je oprávnený vo veci konať, či už ako

súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok , ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu , podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať

skutkový stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky , a.s. bol
povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s.
postupovala v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh

rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatnenovédokazovanieskutkovéhostavu,kčomusanemalmožnosťvyjadriť,čímmubolaodňatá
možnosť konať pred súdom. Okrem toho postupom súdu prvého stupňa bol porušený princíp rovnosti

účastníkov konania, keďže bez toho, aby bol povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne
zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnej. Záverom
dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa a po prejednaní odvolania oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 219 ods. 1
OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazomna ust. § 219 ods.2OSPsavodôvodnenítohtorozhodnutiaobmedzilibanaskonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou
predchodkyňouoprávneného(Poštovoubankou,a.s.)apovinnýmboladňa 14.09.2009uzavretázmluvao úvere, ktorá v bode 7 uvádza, že „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach“. K zmluve boli pripojené Všeobecné

obchodnépodmienky,ktorévbode10.2.2 obsahujúrozhodcovskúdoložkutýkajúcusariešeniavšetkých
sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových
produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej
Zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie

Rozhodcovskému, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatie rozhodcovského konania
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor n prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu , a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku ,ktoré sú platné
a účinné v čase začatie rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Podľa 10.2.3 Ak klient pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí banke písomne
oznámenie , že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa zo to, že ju prijal.

Základnou námietkou oprávneného bolo tvrdenie, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný

poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon
o rozhodcovskom konaní), a že nebol oprávnený posudzovať materiálnu stránku rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014), súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, (účinný do 31.
12. 2014) , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na

návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov uvedených v osobitnom zákone, b/
ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Vyššie citované ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je výnimkou z oprávneným
tvrdenej materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento v sebe zahŕňa prieskumnýinštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať

rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto
zmysle, nekonal nad rozsah zákona.

V predmetnej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie
exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Exekučný poriadok vo
vyššie citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne a v ust. § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní.

Je pravdou, že podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný
k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie

zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví.
Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok
aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s
dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie

súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodnú námietku oprávneného, že ak zákon o rozhodcovskom
konaní upravuje možnosť zastavenia exekúcie, tak podmienky pre takéto rozhodnutie nemožno
posudzovať pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú v

štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie
exekúcie, tak potom by vyvstalo ako nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne
exekúciu zastavil.

V danej veci exekučný súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný

rozhodcovským súdom, ktorý odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na
základe rozhodcovskej doložky uvedenej len v obchodných podmienkach pre úver, tvoriacich súčasť
Zmluvy o úvere. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 potom možno prijať záver, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe platnej rozhodcovskej doložky alebo zmluvy.

Súd prvého stupňa v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené právnym

predchodcom oprávneného takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a
povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom
zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) obchodné
podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2.2. Odvolací súd sa stotožňuje s
dôvodmi, ktorými súd prvého stupňa odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok navšeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú

doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Iný
záver nemožno vyvodiť ani s poukazom na znenie bodu 10.2.3. VOP „Ak klient, najneskôr pri uzavretí
Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou

nesúhlasí, má sa za to že ju prijal“, ktoré má učiniť zadosť, že klient (povinný) s rozhodcovskou doložkou
vyslovil súhlas, a teda bola právne relevantným spôsobom založená právomoc rozhodcovského súdu.
Okolnosť, že veriteľ si vymienil, že klient (spotrebiteľ) je povinný platnosť rozhodcovskej doložky
namietať pri uzavretí zmluvy resp. bankového obchodu osobitnou formou „písomne“, spotrebiteľa pri
vyjednávaní podstatne znevýhodňuje.
Odvolací súd tak zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore

so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného

titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť
vydaný,pričomrozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súdprvého
stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
ako celok.
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách

účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného (Poštová
banka a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať
návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež
zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov

v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ
takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého
stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní,
pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení

súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.