Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211010332
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4211010332.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.

a sudcov JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanej G. F. , pre prečin
ublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.3písm.a/Tr.zák.,oodvolaníobžalovanejG.F.protirozsudku
Okresného súdu Komárno z 25.01.2016, sp. zn. 1T/82/2011, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre
dňa 20. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/ Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaná

G. F. , nar. XX.XX.XXXX vo J. H., bytom J. H.,
E. cesta XXX/X,

u z n á v a v i n n o u , ž e :

26. novembra 2009, v čase o 08.00 hod., po ceste č. I/64, v cestnom kilometri 2,360, smerom na
Komárno, po nadjazde v blízkosti mestskej časti Ďulov Dvor, riadila osobné motorové vozidlo značky
Opel Signum, EČ: P., pričom v dôsledku toho, že riadne nesledovala situáciu v cestnej premávke, začala
predbiehanie minimálne troch za sebou jazdiacich vozidiel bez toho, že by sa bola presvedčila o tom,
že sa môže bezpečne zaradiť pred vozidlá ktoré predchádzala, pričom si nevšimla, že prvé vozidlo
v kolóne pomaly jazdí ľavými kolesami pri stredovej deliacej čiare, rovnobežne s osou vozovky a

malo zapnutý ľavý ukazovateľ jazdy, pretože po daní prednosti v jazde oproti jazdiacemu osobnému
motorovému vozidlu, mal jeho vodič v úmysle odbočiť doľava, počas jeho odbočovania, minimálne dve
za ním jazdiace vozidlá ho v tom čase predbiehali sprava, obžalovaná strhla riadenie doľava a pravou
prednou časťou svojho vozidla narazila do zadnej časti motorového vozidla značky Škoda 1203, EČ:
F., ktorého vodič I. R., nar. XX.XX.XXXX, utrpel zlomeninu sánky, otras mozgu, obojstrannú zlomeninu
rebier, prepichnutie pľúc, z ktorých zranení sa liečil pri práceneschopnosti najmenej 10 týždňov, R. H.,
sediaci v rovnakom vozidle utrpel otras mozgu, pomliaždenie stehna, s dobou liečenia do 07.12.2009,

R. P. utrpel pohmoždenie chrbta v oblasti hrudnej chrbtice a odlomenie výrastkov na piatom a šiestom
stavcihrudnejchrbticesdobouliečeniado18.12.2009,asvojímkonanímporušilaustanovenie§3odsek
1, § 4 odsek 1 písmeno c/ a ustanovenie § 15 odsek 1 zákona č. 8/2009 Zbierky zákonov o cestnej
premávke v znení neskorších právnych predpisov,
t e d a :

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, porušením

dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,t ý m s p á c h a l a :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písmeno h/ Trestného zákona,

z a t o s a j e j u k l a d á :

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného

zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 56 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona peňažný trest vo výške 2.000 eur (dvetisíc eur).

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanej ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného

trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovanú G. F. (ďalej
len obžalovaná) vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
26. novembra 2009 v čase o 08.00 hod. po ceste č. I/64 v cestnom kilometri 2,360 smerom na
KomárnoponadjazdevblízkostimestskejčastiĎulovDvor,riadilaosobnémotorovévozidloznačkyOpel

Signum, EČ: P., pričom v dôsledku toho, že riadne nesledovala situáciu v cestnej premávke, započala
predbiehanie minimálne troch za sebou jazdiacich vozidiel, pričom si nevšimla, že prvé vozidlo v kolóne
pomaly jazdí ľavými kolesami pri stredovej deliacej čiare, rovnobežne s osou vozovky a malo zapnutý
ľavý ukazovateľ jazdy, pretože po daní prednosti v jazde oproti jazdiacemu osobnému motorovému
vozidlu, mal jeho vodič v úmysle odbočiť doľava, počas jeho odbočovania, minimálne dve za ním

jazdiace vozidlá ho v tom čase predbiehali sprava, obvinená strhla riadenie doľava a pravou prednou
časťou svojho vozidla narazila do zadnej časti motorového vozidla značky Škoda 1203, EČ: F., ktorého
vodič I. R., nar. XX.XX.XXXX, utrpel zlomeninu sánky, otras mozgu, obojstrannú zlomeninu rebier,
prepichnutie pľúc, z ktorých zranení sa liečil pri práceneschopnosti najmenej 10 týždňov. R. H., sediaci
v rovnakom vozidle, utrpel otras mozgu, pomliaždenie stehna, s dobou liečenia do 07.12.2009, R. P.

utrpel pohmoždenie chrbta v oblasti hrudnej chrbtice a odlomenie výrastkov na piatom a šiestom stavci
hrudnej chrbtice s dobou liečenia do 18.12.2009.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanej podľa 157 ods. 2 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.
s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní
1 roka.

Výkon uloženého trestu obžalovanej podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Zároveň uložil obžalovanej podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 30 mesiacov.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal nepochybne za preukázané, že obžalovaná

dopravnú nehodu zavinila. Obžalovaná na svoju obranu uviedla, že nemohla vedieť, že z nadjazdu sa dá
odbočiť doľava, lebo tam nebola dopravná značka, že ide o križovatku a preto nemohla predpokladať, že
poškodený odbočí doľava. Súd I. stupňa však poukázal na samotnú výpoveď obžalovanej, ktorá sama
uviedla, že daným miestom chodí dennodenne už 13 rokov, pretože dochádza za prácou do Komárna.
Vinu obžalovanej mal za preukázanú predovšetkým na základe výpovedí svedkov, ktorí boli prítomní na

mieste dopravnej nehody. Predovšetkým poukázal na výpoveď svedka C. R., ktorý uviedol, že nebohý
poškodený musel mať zapnutý ukazovateľ smeru , inak by ho neboli predbiehali iné vozidlá sprava.
Poškodený ako aj ďalší svedkovia mali potvrdiť, že nebohý poškodený mal zapnutú smerovku.
Na rozdiel od obžaloby súd I. stupňa právne kvalifikoval konanie obžalovanej nie ako prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca MUDr.

Jančulu, z ktorého vyplýva, že príčina smrti poškodeného nebola v príčinnej súvislosti s dopravnounehodou, súd I. stupňa právne kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. Vzhľadom na zmenu právnej
kvalifikácie následne upravil aj skutok tak, aby zodpovedal stavu vykonaného dokazovania.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadla obžalovaná. V písomných dôvodoch
odvolania, ktoré zaslala prostredníctvom obhajcu, sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku súdu
I. stupňa a v konečnom dôsledku navrhla krajskému súdu, aby rozhodol vo veci sám tak, že ju oslobodí
spod obžaloby. Alternatívne navrhla po zrušení napadnutého rozsudku uložiť jej miernejší trest a to trest

peňažný bez uloženia trestu zákazu činnosti.
Uviedla, že záver súdu I. stupňa je nesprávny, pretože nevyplýva z vykonaného dokazovania.
Nesprávnosť priebehu samotného skutku, ktorý obsahuje napadnutý rozsudok, bola preukázaná
výpoveďousvedkovaajvýpoveďousúdnehoznalcaIng.GabrielaBelobrada,ktorýpovažovalsituáciuza
technickynemožnú,lebooprotiidúcemotorovévozidlobysamuselosjejvozidlomzraziť.Akovyplývazo
znaleckéhodokazovania,poškodenýR.muselzačaťsodbočovacímmanévromneskôrakobolzahájený

predbiehací manéver ňou. Preto vyslovila názor, že to nebola ona, ktorá zapríčinila dopravnú nehodu.
Príčinou dopravnej nehody bola jednoznačne na strane poškodeného I. R., ktorý začal odbočovací
manéver po tom, ako bol predbiehaný.
Podľa jej názoru nebola naplnená subjektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože sa vyžaduje, aby páchateľ tohto trestného činu konal závažnejším

spôsobom konania, resp. aby porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Ona však neporušila
žiadnu povinnosť, ktorú by jej stanovoval zákon a to ani zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Záver
súdu I. stupňa je nesprávny a nevyplýva z vykonaného dokazovania. V čase, keď začala predchádzajúci
manéver mala dostatočný rozhľad a videla dostatočný priestor pred vozidlami, ktoré chcela obehnúť tak,
aby sa dokázala pred ne zaradiť. Poukázala na závery znaleckého posudku, kde znalec jednoznačne

konštatoval, kde technika a spôsob jazdy vodiča I. R. bola po technickej stránke nesprávna. Ďalej
uviedla, že znalec nekonštatoval, že by predbiehala takým spôsobom, že by sa nemohla bezpečne
zaradiť pred predchádzané vozidlá. Neporušila tak žiadnu z povinností ustanovenej jej zákonom o
cestnej premávke, teda ani § 15 ods.5 písm. b/ uvedeného zákona. Znalec v alternatíve č. 2 výslovne
uviedol, že jej technika jazdy bola správna. Značka, ktorá by označovala blízkosť križovatky sa v smere

jazdy vozidiel nenachádzala, nebola vôbec osadená a preto nemala mať ani možnosť vedomosť o tom,
že bude predbiehať pred križovatkou či v križovatke. Za daných okolností nemohlo z jej strany prísť
ani k porušeniu zákona o cestnej premávke v zmysle § 15 ods.5 písm. b/. Plne sa venovala vedeniu
vozidla a sledovala situáciu v cestnej premávke, pričom v rámci dokazovania bolo preukázané, že viedla
motorové vozidlo technicky správnym spôsobom, pričom to bol práve poškodený I. R., ktorý viedol svoje

motorové vozidlo technicky nesprávnym spôsobom.
Vo vzťahu k naplneniu objektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 ods.1, ods.2
Tr. zák. poukázal na potrebu pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného trestného činu po objektívnej
stránke takého konania, ktorého sa páchateľ bol povinný zdržať alebo ktoré bol povinný vykonať
a súčasne po subjektívnej stránke bolo potrebné naplnenie nedbanlivostného zavinenia minimálne

podľa § 16 písm. b/ Tr. zák. a musela byť preukázaná priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a nedbanlivostným zavinením. Následok na zdraví poškodených bol vyvolaný iba výlučne
nevypočítateľným a neodvrátiteľným konaním poškodeného vodiča R., pričom jej nemožno pričítať
nesprávnu reakciu na nebezpečnú situáciu vyvolanú poškodeným R., pretože o nej nielenže nevedela,
ale ani vedieť nemala a ani nemohla.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že porušenie ustanovení o
cestnej premávke nebolo v priebehu dokazovania obžalovanej preukázané. Nebolo preukázané ani to,
že by sa nevenovala vedeniu motorového vozidla. Technickej príčiny bolo jednoznačne preukázané
konanie poškodeného R., ako vodiča 1203-ky. Či mohla zamedziť situáciu, ktorá vznikla a či mohla

predpokladať správanie sa poškodeného, toto v celom konaní vyriešené nebolo. Poukazujem na
rozdielne svedecké výpovede svedka R., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že predpokladal, že vodič
1203-ky mal zapnutú smerovku. Taktiež spolujazdec poškodeného vo svojej výpovedi uviedol, že
poškodený mal zapnutú smerovku, pretože dával prednosť oproti idúcim autám, čo však nebolo v
konaní preukázané, resp. nebolo dokázané, že je to z technického hľadiska možné a preto túto

výpoveď nepovažujem za dôveryhodnú. Poukazujem aj na to, že zvukový vnem vo vnútri motorového
vozidla ešte nemusí preukazovať, že by ukazovateľ smeru bol z vonku viditeľný, teda že by bola
smerovka funkčná. Už v pôvodnom rozsudku súdu I. stupňa bolo poukazované na to, že obžalovaná
touto trasou prechádza často a mohla predpokladať, že auto z hlavnej cesty odbočí na vedľajšiu. Nadanom mieste na hlavnej ceste však nebola žiadna výstražná značka, že ide o výjazd na bočnú cestu,
poukazujem na to, že na vedľajšej ceste sa nachádza dopravná značka „Zákaz vjazdu!“. Podľa môjho
názoru obžalovaná nemohla predvídať konanie poškodeného R., ktorý 5 sek. predtým, ako odbočoval

mohol vidieť obžalovanú. Som toho názoru, že pri odbočovaní má mať vodič zvýšenú pozornosť a
teda poškodený sa mal venovať vedeniu motorového vozidla. Príčinou dopravnej nehody bolo práve
porušenie predpisov o cestnej premávke práve poškodeným.
V ostatnom zotrval na tom, čo uviedol v písomnom odôvodnení odvolania a navrhujem mu vyhovieť.

Obžalovaná k odvolaniu doplnila, že od skutku ubehlo už 6 rokov, pričom vyjadrila ľútosť s tým, čo sa
stalo. Opätovne uviedla, že v čase keď poškodeného predbiehala, tento zrazu jej vyšiel do cesty autom,
pričom nedal najavo, že chce odbočovať. Ďalej uviedla, že je účtovníčkou a musí dochádzať za svojimi
klientmi, pričom auto potrebuje na výkon svojej práce, jej priemerný mesačný zárobok je cca 1.400 eur,
pričom nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a voči jej osobe nie sú vedené žiadne exekučné konania.
Navrhla vyhovieť odvolaniu tak, ako uviedol jej obhajca.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že obžalovaná odvolacími námietkami
napádala odbornú situáciu, ktorá bola riešená tak znalcom, ako aj Ing. Kasanickým v odbornom
vyjadrení.Poukázalanato,že súdI.stupňaprihodnotenídôkazovneprihliadaltaknazáveryznaleckého
posudku, ako aj odborného vyjadrenia ale riadil sa vlastnými úvahami. Ponechala preto na úvahe súdu,

či v danej veci nie je potrebné doplniť dokazovanie znaleckým posudkom iného znalca alebo ústavu, aby
sa tak objektívne zistil skutkový stav a aby sa tak dospelo k objektívnejšiemu rozhodnutiu. Alternatívne
navrhla, ak odvolací súd dospeje k názoru, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu,
navrhla odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovanou, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože
odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je

dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktorésvedčiavjehoprospech, avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúduspravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.
Je potrebné uviesť, že trestná vec obžalovanej bola predmetom rozhodovacej činnosti krajského súdu,
ako súdu odvolacieho, keď na podklade odvolania obžalovanej bol zrušený predchádzajúci rozsudok
súdu I. stupňa zo dňa 26.02.2014 sp. zn. 1T/82/2011. Odvolací súd predchádzajúci rozsudok súdu I.
stupňa zrušil podľa § 321 ods.1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil súdu

I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol s tým, že v danom prípade nie je
zrejmé akým spôsobom sa súd I. stupňa vysporiadal s jednotlivými dôkazmi, pretože v odôvodnení
napadnutéhorozsudkuabsentovalo oakédôkazysúdI.stupňaoprelsvojezávery.Nebolozrejmé,prečo
súdI.stupňaneuviedoldôkazyvyznievajúcevprospechobžalovanej,predovšetkýmprečovodôvodnení
napadnutého rozsudku neuviedol všetky dôkazy, ako napr. odborné vyjadrenie Ing. Kasanického, ktoré

akoby ani vôbec nebolo. Pritom sa súd I. stupňa nevysporiadal ani so závermi znaleckého posudku
Ing. Belobrada. Nepostačovalo len uvedenie, že v danej veci bolo vykonané znalecké dokazovanie, ale
bolo potrebné uviesť jeho závery a tieto aj vyhodnotiť. Súd I. stupňa sa nevysporiadal s tvrdení znalca
Ing. Belobrada, že nebohý poškodený začal odbočovať doľava , keď už bol s vozidlom obžalovanej
predchádzaný. Danú skutočnosť uviedol aj Ing. Kasanický v odbornom vyjadrení, ktoré súd I. stupňa ani

neuviedol ako dôkaz, teda nie je zrejmé, ako sa súd I. stupňa vysporiadal so skutočnosťami, uvádzanými
v danom vyjadrení. Úlohou súdu I. stupňa bolo opakovane vypočuť znalca Ing. Belobrada za účasti aj
Ing. Kasanického, aby sa vyjadrili k príčine vzniku dopravnej nehody a následne bolo potrebné, aby
závery našli odzrkadlenie aj skutku a právnej kvalifikácii konania obžalovanej.Odvolací súd poukázal na skutočnosti, uvádzané svedkami, účastnými pri dopravnej nehode, že nebohý
poškodený pred tým, ako začal odbočovací manéver s vozidlom zastal, aby dal prednosť oproti
prichádzajúcim autám a až potom začal odobčovať, pričom mal zapnutý ukazovateľ smeru, ktoré sú v

rozpore so závermi znaleckého dokazovania.
Súd I. stupňa právne kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 pís. h/ Tr. zák., že obžalovaná inému z nedbanlivosti
spôsobilaťažkúujmunazdravízávažnejšímspôsobomkonania,porušenímdôležitejpovinnostiuloženej
jej podľa zákona. Z popisu skutku však nevyplýva akú dôležitú povinnosť obžalovaná svojim konaním

porušila.
Úlohou súd I. stupňa bolo, aby uviedol v skutku konkrétne ustanovenie zákona o cestnej premávke,
ktoré obžalovaná spôsobom svojej jazdy, následkom, ktorej bola dopravná nehoda, porušila.

Po opätovnom predložení spisového materiálu týkajúceho sa obžalovanej odvolací súd preskúmal
tak predložený spis, ako aj odvolacie námietky obžalovanej, uvádzané tak v písomnom odôvodnení

odvolania, ktoré zaslala prostredníctvom obhajcu, ako aj skutočnosti uvádzané obžalovanou a jej
obhajcom na verejnom zasadnutí a dospel k záveru, že súd I. stupňa správne právne kvalifikoval
konanie obžalovanej, ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák. s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák. (takto právne kvalifikoval konanie obžalovanej súd I.
stupňa aj v predchádzajúcom zrušenom rozsudku, na rozdiel od obžaloby, a odvolací súd už vo svojom

predchádzajúcom rozhodnutí nenamietal takúto právnu kvalifikáciu). Uvedeného prečinu sa dopustí ten
páchateľ, ktorý inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania,
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Aj keď obžalovaná popierala, že by sa dopustila konania kladeného jej za vinu, odvolací súd dospel k

záveru, že obžalovaná svojim konaním naplnila zákonné znaky hore uvedeného prečinu. Predovšetkým
je potrebné uviesť, že už zo samotnej výpovede obžalovanej vyplýva, že daným úsekom obžalovaná
denno-denne jazdila. Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovanej poukázal na to, že súd I. stupňa
pri svojich záveroch nevychádzal zo znaleckého dokazovania a preto navrhol, aby bolo dokazovanie
doplnenéopribratieďalšiehoznalcaresp.ústavu,abytakbolomožnéobjektívnejšierozhodnúťvtrestnej

veci obžalovanej. Doplnenie dokazovanie pribratím ďalšieho znalca resp. ústavu odvolací súd považoval
za nadbytočné a to už aj s poukazom na to, že krajský súd ako nadriadený súd zrušil uznesenie súdu
I. stupňa, ktorým pribral do konania ďalšieho znalca. Tu odvolací súd poukazuje na závery znaleckého
posudku znalca Ing. Gabriela Belobrada, ktorý vo svojich záveroch znaleckého posudku poukazoval na
dve alternatívy vzniku dopravnej nehody, pričom alternatíva uvedená pod č. 1 bola podporená celým

radom vo veci vykonaných dôkazov. Keďže zo samotného vyjadrenia obžalovanej vyplynulo, že daným
úsekom chodila dlhé roky, nie je možné konštatovať, že by nevedela o tom, že na danom mieste sa
uvedená odbočka nachádzala, aj keď táto nebola označená dopravným značením, ako križovatka. To,
že poškodený I. R. odbočoval z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu vyplýva z výpovedí svedkov a to nielen
svedkov, ktorí sa nachádzali v motorovom vozidle, ktoré viedol neb. poškodený I. R., ale aj z výpovedí

svedka C. R.. Poškodení R. H. a R. P. zhodne uviedli, že neb. poškodený I. R. dával znamenie o
zmene smeru jazdy, čo bolo zrejmé aj z toho, že ich motorové vozidlo začali obiehať ďalšie vozidlá
sprava. O tom, že bol na motorovom vozidle zn. Škoda 1203 zapnutý ukazovateľ smeru potvrdzoval
aj svedok C. R.. Uvedený svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že vozidlo Škoda 1203 malo zapnutú
smerovku, pretože inak by toto vozidlo neboli ďalšie vozidlá predchádzali sprava, a keď vozidlo Škoda

1203chceloodbočiťdoľavanaúčelovúkomunikáciou,videlznadjazduvjeho jazdnompruhuprichádzať
motorové vozidlo zn. Opel čiernej farby (vozidlo obžalovanej) a toto vozidlo predchádzalo pred ňou
jazdiacu kolónu minimálne štyroch vozidiel, medzi ktorými bolo aj vozidlo Škoda 1203. Uvedený svedok
C. R. ďalej uviedol, že vozidlo Škoda 1203 pomaly a plynulo odbočovalo doľava a keď vodička vozidla
Opel toto zbadala strhla riadenie vozidla doľava, došlo však k zrážke medzi pravou prednou časťou

vozidla Opel a ľavou zadnou časťou vozidla Škoda 1203. Už z tohto je zrejmé, keďže došlo k zrážke
vozidla obžalovanej s vozidlom Škoda 1203 v zadnej časti tohto vozidla, že vozidlo Škoda 1203 už
odbočovalo na vedľajšiu cestu.

Súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že obžalovaná sa dopustila konania tak, ako je uvedené

v skutku napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že svojim konaním porušila ustanovenie § 4 ods.1
písm. c/ a § 15 ods.5 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Odvolací súd po preskúmaní
spisového materiálu, námietok obžalovanej a stavu vykonaného dokazovania dospel k záveru, žeobžalovaná svojim konaním porušila ustanovenie § 3 ods.1, § 4 ods.1 písm. c/ a § 15 ods.1 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších právnym predpisov.

Zákon o cestnej premávke v ustanovení § 3 ods.1 kladie účastníkovi cestnej premávky povinnosť
dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone o cestnej premávke, pričom povinnosti
vodičasúuvedenév§4tohtozákona.Nazákladestavuvykonanéhodokazovaniajemožnékonštatovať,
že obžalovaná pri vedení svojho motorového vozidla porušila ustanovenie § 4 ods.1 písm. c/ zákona o
cestnejpremávke,keďžesanevenovalaplnevedeniuvozidlaanesledovalasituáciuvcestnejpremávke.

Tým, že obžalovaná predbiehala motorové vozidlo za danej situácie porušila aj ustanovenie § 15 o
predchádzaní zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že vodič nesmie predchádzať ak nemá
pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. Ako vyplýva
z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spisovom materiály a aj z plánu a diagramu v znaleckom
posudku, obžalovaná predbiehala na vrchole kopca kolónu viacerých áut jazdiacich pred ňou, pričom
tieto autá zastavovali a niektoré z áut z kolóny začali obiehať motorové vozidlo neb. poškodeného I.

R. sprava. Daná skutočnosť mala obžalovanú upozorniť na možnosť prekážky pri predbiehaní a preto
nie je možné konštatovať, že mala pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá by bola potrebná na
bezpečné predchádzanie. Aj keď bolo vyvrátené, že v protismere išlo motorové vozidlo, ktorému dával
neb. poškodený prednosť, je potrebné poukázať na to, že v protismere aj keď vo väčšej vzdialenosti išlo
motorové vozidlo, ktoré viedol svedok C. R.. Vzhľadom na kolónu a oproti idúce auto mala obžalovaná

viac sledovať situáciu v cestnej premávke. Ak by bola sledovala dopravnú situáciu, musela vidieť, že
vozidlo Škoda 1203 predbiehali motorové vozidlá jazdiace za ním a preto ustanovenie § 15 ods. 1 zák.
o cestnej premávke jej neumožňovalo predbiehať pred ňou idúce vozidlo. Od porušenia tejto povinnosti
sa odvíja príčinná súvislosť medzi jej konaním a kolíziou so Škodou 1203 a tým aj škodlivým následkom.

Odvolacísúdnazákladevykonanéhodokazovania dospelkzáveru,žeobžalovanásadopustilakonania
kladeného jej za vinu tak, ako je v skutku napadnutého rozsudku, avšak odvolací súd dospel k záverom,
že obžalovaná svojim konaním porušila iné ustanovenie zákona o cestnej premávke, ako konštatoval
súd I. stupňa v napadnutom rozsudku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd, na rozdiel od súdu I. stupňa, však dospel k záveru,
že v prípade obžalovanej bude postačujúce pôsobiť trestom miernejším, ako je trest odňatia slobody
aj keď podmienečný. V prípade obžalovanej nejde o takého páchateľa trestnej činnosti, ktorý by sa
neustále dopúšťa konania v rozpore so zákonom a to aj na úseku dopravy a preto po zistení majetkových
pomerov obžalovanej odvolací súd spel k záveru, že v prípade obžalovanej bude primeraným trestom

trest peňažný a to vo výške 2.000,- eur. Pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť zo
strany obžalovanej úmyselne zmarený ustanovil odvolací súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere
3 mesiace.

Keďže prejednávanej trestnej veci sa obžalovaná dopustila v súvislosti vedením motorového vozidla,

tak odvolací súd, ako aj súd I. stupňa uložil obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. Za primeranú však považoval odvolací súd kratšiu dobu trvania
tohto trestu, pričom za primerané považoval jeho trvanie vo výmere 2 roky.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.