Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/481/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612211156
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612211156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci navrhovateľa: AR. J. B..T..Y..,
B. B. M. W. X, N., S. XXXX/Xb, Česká republika, zast. V.. W. B., advokátom so sídlom v A., N.. B. XX,
proti odporcovi: W. Ž., trvale bytom V. N. S. XX, Slovenská republika, t.č. W. Č.. XX, Česká republika, v
konaní o 50.870,64 CZK s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 4C/364/2012-80 zo dňa 16.9.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v
záhlaví zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 50.318,64 CZK s úrokom z úveru vo výške 12 % od
18.1.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % zo sumy 50.318,64 CZK od 18.1.2011
do zaplatenia, istinu 552 CZK s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % od 18.1.2011 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania z nesplatených splátok odo dňa splatnosti úveru vo výške 111,60 CZK a na
trovách konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa V.. W. B. 315,84 eur, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa čo do uplatnených úrokov
zamietol. Zrušil platobný rozkaz sp.zn. 13Ro/202/2012-32 zo dňa 15.8.2012.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právna predchodkyňa navrhovateľa Česká spořitelna,
a.s., uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere dňa 12.5.2009, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý
úver vo výške 50.000 CZK pri dohodnutej úrokovej sadzbe 12 % p.a. Odporca sa zaviazal uhrádzať
úver v mesačných splátkach vo výške 889 CZK, splatných k 15. dňu každého mesiaca od 15.6.2009.

Posledná splátka úveru vo výške 819 CZK mala byť zaplatená 16.5.2016. Zmluvou boli dohodnuté
poplatky, ktorých dôvod, výška a splatnosť boli stanovené sadzobníkom poplatkov a tieto boli účtované
predsplatnosťouúveruanebolipripočítanékistinepohľadávky. Odporcatietopoplatkyčiastočneuhradil
a nezaplatené poplatky tvoria čiastku 552 CZK. Odporca porušil dohodu tým, že nesplácal úver v súlade
s podmienkami dojednanými v zmluve, z ktorého dôvodu nezaplatená časť úveru s príslušenstvom sa
stala splatnou k 17.1.2011 na základe výzvy z 10.12.2010, ktorá bola odporcovi zaslaná doporučene.
Ku dňu splatnosti bol odporca povinný uhradiť nesplatenú časť úveru 50.318,64 CZK a nezaplatené

poplatky predstavovali 552 CZK. Odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru neboli odporcovi účtované
žiadne poplatky a istina pohľadávky nebola navýšená. Úrok z pôžičky bol účastníkmi dohodnutý na 12
% ročne a tento žiadal navrhovateľ priznať od 18.1.2011 do zaplatenia (t.j. od nasledujúceho dňa po
splatnostizostatkuúveru)asúčasnežiadalpriznaťajdohodnutéúrokyzomeškaniavovýške10% ročneod 18.1.2011. Ku dňu splatnosti úveru neboli v nesplatenej časti úveru a jeho príslušenstve pripočítané
úroky z omeškania zo splátok úveru, pričom sa jedná o sumu 144,44 CZK, tvorenú ako súčet záporných
čiastok od 30.9.2010 do splatnosti úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.9.2010 postúpila

Česká spořitelna, a.s. ,pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy na navrhovateľa dňom 1.10.2011.

V zmluve si účastníci dohodli použitie českých právnych predpisov vzhľadom k tomu, že zmluva bola
uzavretá v Českej republike, a preto súd právne posudzoval vec podľa ust. § 497 a nasled., § 273
ods. 1 Obchodního zákoníku a podľa § 52 ods. 1,2 Občanského zákoníku. Konštatoval, že zmluva

uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou a z predložených listinných dôkazov
považoval za nesporné, že navrhovateľ má právo na zaplatenie istiny 50.318,64 CZK a má právo aj na
dohodnutý úrok z úveru vo výške 12 % ročne od 18.1.2011 do zaplatenia. Súd nepriznal navrhovateľovi
úroky z omeškania vo výške 10 % ročne podľa dohody v zmluve vzhľadom na to, že účastníci si môžu
dohodnúť výšku úrokov z omeškania, ktorá nesmie byť vyššia, ako výška úrokov z omeškania stanovená
právnymi predpismi. Výška úrokov z omeškania bola stanovená nariadením vlády Českej republiky č.

163/2005 Sb., podľa ktorej výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej
Českounárodnoubankou,zvýšenejo7percentuálnychbodov,vkaždomkalendárnompolroku,vktorom
trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovej Českou
národnou bankou, platnou pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka. Z toho dôvodu nepriznal
navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 10 %, ale len vo výške 7,75 % ročne, keďže ku dňu

18.1.2011 repo sadzba predstavovala 0,75 %, k čomu treba pripočítať 7 percentuálnych bodov, t.j.
7,75 %. V tejto výške súd priznal navrhovateľovi i úroky z omeškania zo sumy poplatkov 552 CZK od
18.1.2011.

Navrhovateľ žiadal priznať aj kapitalizované úroky z omeškania vo výške 144,44 CZK ako úrok z

omeškania z nesplatených splátok odo dňa splatnosti úveru. Po prepočte podľa repo sadzby, keďže ide
o úroky z omeškania, súd priznal navrhovateľovi titulom úrokov z omeškania z nesplatených splátok
do splatnosti úveru sumu 111,60 CZK. V prevyšujúcej časti nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov
z omeškania, a to nad výšku 7,75 % zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému
navrhovateľovi proti neúspešnému odporcovi. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 118
€ a trov právneho zastúpenia vo výške 197,84 €.

Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej

lehote podal odvolanie odporca a podľa obsahu odvolania navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť
z dôvodu zlej finančnej situácie, pre ktorú nie je schopný žalovanú sumu uhradiť. Uviedol, že v
dôsledku rasovej diskriminácie prišiel o bývanie i zamestnanie, a teda v dôsledku rasovej diskriminácie
nemá potrebné podmienky na splácanie úveru. Ak sa mu podarí zaistiť zamestnanie a poberať mzdu,
začne dlžobu splácať. V závere odvolania uviedol, že mu záleží na morálnom a etickom princípe v

ľudskej spoločnosti, preto sa banke aspoň ospravedlňuje. Na výzvu súdu, aby odstránil vady odvolania,
písomným podaním doplnil svoje odvolanie v tom zmysle, že nejedná sa o úmyselné vyhýbanie
povinnosti vrátiť to, čo si požičal a znovu zopakoval, že pod vplyvom rasovej diskriminácie prišiel o
bývanie i o zamestnanie. Podľa jeho názoru rozsudok spôsobí určitý druh násilia, spočívajúci vo
vymáhaní toho, na čo vlastne on nemá. Z týchto dôvodov sa domáha zrušenia rozsudku a oslobodenia

od povinnosti zaplatiť žalovanú sumu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že odporca neuvádza v odvolaní žiadne relevantné
dôvody v zmysle ust. § 205 O.s.p.. Odporca netvrdí žiadne nové skutočnosti, ktoré by netvrdil už vo

svojich vyjadreniach v konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto vyjadrenia však smerujú k vylúčeniu
zodpovednostiodporcuzajehosúkromnoprávnezmluvnézáväzkyzdôvodunímtvrdenéhoneriešeného
stavu rasovej diskriminácie, za ktorú situáciu navrhovateľ nijako nenesie zodpovednosť a nie je nijako
spojený s touto tvrdenou diskrimináciou. Uvedené skutočnosti preto nemajú vplyv na právne posúdenie
v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysleust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
odporcu proti vyhovujúcemu výroku rozsudku nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je v napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej vecne správny, preto ho odvolací súd
v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v tomto výroku potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania nebol výrok rozsudku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol,
anivýrokozrušeníplatobnéhorozkazu,keďžeprotitýmtovýrokomrozsudkunavrhovateľakooprávnená

osoba nepodal odvolanie, z ktorého dôvodu tieto výroky rozsudku nadobudli právoplatnosť a neboli
predmetom odvolacieho prieskumu.

Predmetom odvolacieho prieskumu bol teda iba výrok rozsudku, ktorým odporca bol zaviazaný zaplatiť
navrhovateľovi 50.318,64 CZK s úrokom z úveru vo výške 12 % ročne od 18.1.2011 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 50.318,64 CZK od 18.1.2011 do zaplatenia,

istinu 552 CZK s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne od 18.1.2011 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania z nesplatených splátok odo dňa splatnosti úveru vo výške 111,60 CZK (vyhovujúci výrok
rozsudku), ako aj súvisiaci výrok o trovách konania účastníkov.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.septembra 2014 o 9.30 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 16.9.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p..

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolacísúdsastotožňujesosprávnymiskutkovýmizisteniamiaprávnymzáveromsúduprvéhostupňa,
v zmysle ktorého odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi rozsudkom priznanú istinu titulom
nesplateného úveru, neuhradených poplatkov a kapitalizovaného úroku z omeškania, spolu s úrokom

z úveru zo sumy 50.318,64 CZK a úrokom z omeškania z tejto sumy, ako aj zo sumy neuhradených
poplatkov 552 CZK tak, ako sú tieto špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku, keďže ani v
odvolacom konaní nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik tohto záväzku odporcu
voči navrhovateľovi.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k záveru o povinnosti odporcu zaplatiť vyššie uvedenú sumu spolu s príslušenstvom navrhovateľovi
aj s poukazom na príslušné ustanovenia českých právnych predpisov, t.j. Obchodního zákoníka a
Občanského zákoníka, ako aj nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb., ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav v súlade s dohodou účastníkov v zmluve o tom, že ich právny vzťah sa spravuje

českými právnymi predpismi.

Odporca nespochybňuje základ nároku a ani jeho výšku, t.j. svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
žalovanú sumu, avšak vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá podľa jeho tvrdení vznikla
v dôsledku rasovej diskriminácie, žiada o „oslobodenie“ od dlhu. Odpustiť dlh odporcovi však môže iba

navrhovateľ ako veriteľ, nie však súd. Nepriaznivá finančná a majetková situácia odporcu bez ohľadu na
skutočnosť, čo bolo príčinou jej vzniku, nie je dôvodom zániku jeho povinnosti voči navrhovateľovi, ktorá
mu vznikla v súvislosti s uzavretou zmluvou o úvere, pretože Občanský zákoník s takouto skutočnosťou
nespája zánik záväzkov. Z týchto dôvodov ani odvolací súd nemohol zmeniť rozsudok v zmysle návrhu
odporcu tak, že pre jeho nepriaznivú finančnú a majetkovú situáciu návrh zamietne.

Iné relevantné odvolacie námietky, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a boli by spôsobilé
privodiť zmenu rozhodnutia v prospech odporcu, odporca v odvolaní neuviedol a ani odvolací súd takéto
dôvody nezistil.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok v
napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil.Dôvodné je však odvolanie odporcu proti výroku o náhrade trov konania, keďže súd mal vzhľadom na
ním uvádzané nepriaznivé majetkové a sociálne pomery aj bez jeho návrhu zvážiť, či nie sú splnené
podmienky v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi.

V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný
osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho

prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu
inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných
prípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranejtvrdosti.Úvahasúdu,žeideovýnimočnýprípadačisú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok

hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých účastníkov konania, pričom treba zohľadniť aj pomery toho účastníka, ktorému by
inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 150
O.s.p. na majetkové pomery tohto oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150
O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania

a podobne.

Súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal možnosťou rozhodovania podľa ust. §
150 ods.1 O.s.p., preto úlohou súdu v ďalšom konaní bude skúmať, či v danom prípade sú splnené
podmienky v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov účastníkom konania a v

závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov.

Za tým účelom súd zistí osobné, majetkové a sociálne pomery odporcu, zohľadní pomery navrhovateľa,
ktorému inak patrí náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude prípadný dopad rozhodnutia v zmysle
ust.§150ods.1O.s.p.najehopomery,prihliadnenaokolnosti,ktorépredchádzalipodaniužalobyaktoré

viedli k uplatneniu nároku na súde, prihliadne na postoj odporcu v samotnom konaní a tiež na okolnosť, či
navrhovateľ, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patrí a na základe týchto zistení opätovne rozhodne o trovách konania účastníkov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov v

zmysle ust. § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.