Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/331/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215848
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712215848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
16C/197/2012-69 zo dňa 21.1.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej aj súd prvého stupňa alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť
spôsobenánesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduMichalovcevexekučnomkonanívedenom
pod sp. zn. 11Er/34/2011, ktorý spočíva v tom, že súd nerozhodol o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej lehote 15 dní v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len Exek.
poriadok). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že v konaní na tomto súde vedenom vedeného pod sp.
zn. 11Er/34/2011 bolo zistené, že dňa 27.1.2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého pod Ex 268/11 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej Kvetuši Gadžovej. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný
zápisnične u súdneho exekútora. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 09631/10. Súd uznesením zo dňa 8.3.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a dňa 17.5.2011 bolo vydané uznesenie o zastavení exekučného konania.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 3, 9, 15 a 19 zák. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. S poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exek. poriadku konštatoval, že o žiadosti súdneho exekútora
bolo rozhodnuté v zákonnej lehote, nakoľko žiadosť nemala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon.
Žiadosť exekučného súdu bola doručená súdu dňa 27.1.2011 a rozhodnuté o nej bolo 8.3.2011, avšak
nie z dôvodu nečinnosti súdu, ale pre nedostatky samej žiadosti o udelenie poverenia. Lehota 15 dní

podľa zákona plynie iba od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, ktorá nemá žiadne vady. Zároveň
konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu
škody, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Aj keď v žalobe tvrdil, že požiadal
Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku, do spisu o tom nepredložil žiadnydôkaz. Žalovaný nepoprel, že mu žalobcom bol návrh na predbežné prerokovanie doručený, avšak
tvrdil, že vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení
relevantných informácií, týkajúcich sa výšky náhrady škody a neuvedení súdnych konaní, ktorých sa

nárokymalitýkať.Vzhľadomnavyššieuvedené,akoajzdôvodunepreukázaniatvrdenéhonesprávneho
úradného postupu súdu, ktorý mal spočívať v prieťahoch v súdnom konaní - nerozhodnutí o žiadosti o
udelenie poverenia v lehote 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exek. poriadku dospel k záveru, že základ nároku
nie je daný, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalovaná nepreukázala vznik trov
konania, ich náhradu jej súd nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/
O.s.p. a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že

prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p. Uviedol, že požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané
s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým
právo konať pred súdom. Namietal ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí

návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil
odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania. Žalobca tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a
založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva

žalobcu na súdnu ochranu. Nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sám
nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal ďalej, že vo veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami
založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal
súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným

samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkal
súdu,ževykonaldokazovanielistinami,ktorýchpôvodniejezodôvodneniarozhodnutiapoznateľnýanie
je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa. Argumentoval ďalej, že ak žalovaná nereagovala na výzvu
súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Namiesto toho okresný súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého
obsaharozsahsiurčilsámanáslednemeritórnerozhodolignorujúcustanovenie§153bO.s.p.Nakoniec
vytýkal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval tvrdenia
žalobcu o škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov

na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a
na poštové a telekomunikačné výdavky. V tomto smere poukázal na znalecký posudok č. 1/2014, ktorý
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom je
preukázané, že nesprávny úradný postup súdu mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku vo výške určenej v posudku.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201

O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3
O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok
bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.1.2016 o 12.25 hod., pričom miesto a časverejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach minimálne
päť dní vopred (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).
Žalobca v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods.

2 písm. b/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené
podmienky v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa, a že súd

nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia §
101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa 21.
januára 2015 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní
v neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 21.1.2015 bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 17.12.2014 a žalovanej dňa 17.12.2014. Bola tak zachovaná lehota na prípravu
pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie
pojednávania (hoci je v spise na č. l. 58 podanie označené ako ospravedlnenie a žiadosť o odročenie,
avšak k sp. zn. 16C/140/2012 a nie k prejednávanej veci). V spise na č.l. 60-61 sa nachádza podanie
žalobcu zo dňa 16.1.2015 označené ako „návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“, v ktorom žalobca poukazuje na to, že mu

nebolo doručené rozhodnutie - uznesenie Krajského súdu v Košiciach o vylúčení, resp. nevylúčení
sudcov Okresného súdu Michalovce v prejednávanej veci a vyslovuje svoje názory a úvahy o tom, ako
bude postupovať, ak Krajský súd v Košiciach rozhodne, že sudcovia Okresného súdu Michalovce nie
sú vylúčení z prejednávania v predmetnej veci.

Okresný súd toto podanie žalobcu nepovažoval za ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní
ani za žiadosť o odročenie pojednávania podľa § 119 O.s.p. Na pojednávaní dňa 21.1.2015 súd
oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením obsahu spisu 11Er 34/2011 Okresného súdu Michalovce.Následne poučil účastníkov podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., vyhlásil dokazovanie za skončené a
vyhlásil rozsudok. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila iba žalovaná a súhlasila, aby sa pojednávalo
a rozhodlo v jej neprítomnosti.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v
neprítomnosti žalobcu, lebo nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa Mgr. Daniela
Pristášová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom rozhodol Krajský
súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.10.2012, a to v konaní Okresného súdu Michalovce sp.

zn. 16C/133/2012, s ktorým konaním bolo spojené aj konanie v tejto prejednávanej veci (sp. zn.
16C/197/2012). Vo vyššie uvedenom konaní bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené
uznesenie Krajského súdu v Košiciach o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania
veci dňa 22.11.2012, ako vyplýva z pripojených doručeniek v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn.
16C/133/2012. Uznesenie o nevylúčení sudkyne je však aj súčasťou tohto spisu sp. zn. 16C/197/2012.

Za situácie, že bolo právoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 16
O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci, nie je opodstatnená námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
c/, d/, e/ a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za

konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená

ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 11Er/34/2011 a nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,

na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne bolo preukázané, že Okresný súd Michalovce v konaní
vedenom pod sp. zn. 11Er 34/2011 nedopustil sa nesprávneho úradného postupu a to vzhľadom naskutočnosť, že vo vyššie uvedenom konaní exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, na ktorý sa
lehota 15 dní pre vydanie poverenia nevzťahovala v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exek. poriadku v spojení
s ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exek. poriadku a zároveň súd zistil, že žiadosť nemala všetky náležitosti,

ktoré vyžaduje zákon.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej

pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.

V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný
v takomto prípade vydať poverenie pre exekútora. Naopak v takomto prípade musí takúto žiadosť o
udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41

ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a ak ide o
„vykonateľné“ rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávanej veci exekučným titulom bol práve rozhodcovský rozsudok, a z tohto dôvodu súd nebol
viazaný lehotou 15 dní.

Z vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 11Er/34/2011 je vecne
správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Vprejednávanejvecizrušeniealebozmenarozhodnutiaokresnéhosúdu,ktorýmbolažiadosťoudelenie

poverenia na exekúciu zamietnutá (sp. zn. 11Er/34/2011 zo dňa 8.3.2011), preukázané nebolo a
vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok
bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky. Súd v odôvodnení
rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej ujmy a v

tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

K ostatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania, preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho významu.

Pokiaľžalobcanamietal,ženemalmožnosťvyjadriťsaktvrdeniamžalovanej,zktorýchsúdvychádzalpri
rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej mu nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, a teda súd mal
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej
k žalobe zo dňa 27.3.2013 bolo doručené Okresnému súdu Michalovce dňa 3.4.2013 v konaní sp. zn.
16C/133/2012, keďže v tomto čase toto prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. 16C/197/2012 bolo

spojené na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. 16C/133/2012 na základe uznesenia
Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/133/2012-8 zo dňa 10.10.2012. Následne dňa 10.4.2013 toto
vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, čo vyplýva z doručenky na č.l. 158 v spise
Okresného súdu Michalovce 16C/133/2012.

Za tejto situácie žalobca mal dostatok času na to, aby sa vyjadril k argumentom žalovanej a prípadne

navrhol vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobil, sám sa vzdal tohto procesného práva,
ktorého realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené (3.4.2013), neboli splnené ani podmienky pre
rozhodnutie v zmysle ust. § 153b/ ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú

obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn.
11Er/34/2011 a pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným
dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane
možnostivyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.
Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené

neboli.

Nenáležitá je námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
listinami obsiahnutými v spise Okresného súdu Michalovce sp.zn. 11Er/34/2011 a tento záver
nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konaniavočineúspešnémužalobcovi,trovyodvolaciehokonaniajejvšaknevznikliažalobcanemáprávo
na ich náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.