Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/304/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713218534
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713218534.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu X. Q., K.. XX. XX.

XXXX, O. I., X. X, okres Q., právne zastúpeného Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom Martin, Ul.
Červenejarmády1,protižalovanémuX.Q.,K..XX.XX.XXXX,O.I.,Z.XXX/XXXX,právnezastúpenému
JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, ul. Radlinského 1735/29 v konaní o
zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný s účinnosťou od 01. 09. 2013 prispievať na výživu žalobcu výživným v sume 400 €
mesačne, zročnej vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám žalobcu, čím sa
mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/264/2012 zo dňa 06. 05. 2013 vo výroku o bežnom

výživnom na žalobcu.

Dlh na výživnom za obdobie od 01. 09. 2013 do 30. 11. 2014 v sume 3 750 € je žalovaný oprávnený
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 € zročných spolu s bežným výživným počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa
stáva zročný celý dlh.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania, v sume 1 504,67 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Ľuboša Kráľa, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05. 12. 2013 a precizovanou podaním dňa 18. 12. 2013
sa žalobca proti žalovanému, svojmu otcovi domáhal zvýšenia výživného na sumu 500 € mesačne s
účinnosťou od 01. 09. 2013.

Svoju žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že naposledy bola vyživovacia povinnosť žalovaného voči
nemu upravená v máji roku 2013, avšak následne sa pomery žalobcu zmenili, pretože od septembra
2013 stal sa študentom vysokej školy v Žiline. Žalobca má 3 sestry G., K.. XX. XX. XXXX, H., K.. XX.
XX. XXXX U. S., K.. XX. XX. XXXX. G. je žiačkou základnej školy, H. navštevuje materskú školu a S.
je s matkou doma. Q. H.. H. Q., K.. XX. XX. XXXX je na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu
zdravotného stavu S.. Poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na 4 deti. Otec žalobcu, teda
žalovaný, je súkromným podnikateľom, vlastní nehnuteľnosti v Ružomberku, kde má sídlo viacero firiem.

Mimo bežného výživného otec, teda žalovaný na výživu žalobcu ničím neprispieva. Žalobca uviedol,
že po nástupe na vysokú školu si potreboval zakúpiť niektoré pomôcky, študentskú ISIC kartu za 25 €,
plášť na laboratórne cvičenie za 20 €, prezuvky do laboratória za 15 €, tašku do školy za 50 €, cestovné
do Žiliny a späť vlakom predstavuje pre neho náklad 1,8 € denne, cestovné diaľkovou linkou do Žiliny1,40 € denne, používania mestskej hromadnej dopravy v Žiline pre neho predstavuje náklad približne
11 € mesačne, registračný poplatok v študentskej knižnici zaplatil vo výške 1,66 €, ďalšie náklady mu
vznikli zakúpením skrípt v celkovej hodnote 50 €, internet predstavuje pre neho nákladovú položku 18

€ mesačne, výkresy na rysovanie a šablóny približne 50 €, pentelky na rysovanie ho stáli 12 €, stolová
lampa na rysovanie predstavovala náklad 53 €, náklady na mobilný telefón u neho predstavujú približne
15 € mesačne, ďalšie náklady, ktoré žalobca potom vymenoval pre neho predstavuje náklad sezónneho
oblečenia v rôznych sumách od necelých 40 € do 120 €.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a listinnými dôkazmi preukázal v žalobe uvedené náklady.
Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26. 03. 2014 uviedol, že je študentom Strojníckej fakulty, Žilinskej
univerzity, zápis na vysokú školu sa uskutočnil 12. 9. 2013 a stále na nej študuje, je študentom denného
štúdia, nemá žiadne príjmy, do školy denne dochádza z Turian, pretože nedostal internát. Raňajkuje a
večeria doma, avšak v Žiline si musí kúpiť nejaké jedlo pričom náklady naň sa pohybujú od 3 € - 5 €
denne. K štúdiu potrebuje notebook, ktorý stál približne 500 €, 200 € zaplatil v hotovosti a 300 € spláca

z úveru jeho matka.

Žalovanýsožalobounesúhlasilpotvrdil,žejeotcomžalobcu.Založilsinovurodinu,avšakjehomanželka
Iveta nemá žiadny príjem, nakoľko svoju živnosť pozastavila až do januára roku 2015. Navyše má
zdravotné problémy a teda jediným živiteľom rodiny je on, žalovaný. Žalovaný je jediným spoločníkom

a konateľom firmy Majko s.r.o., avšak s touto obchodnou spoločnosťou má uzavretý pracovný pomer,
pričom táto obchodná spoločnosť mu v roku 2013 vyplatila celkovo príjmy vo výške 4 085,10 € a
jeho čiastkový základ dane po odpočítaní príspevku na sociálne a zdravotné poistenie predstavoval
sumu 3 537,81 €. Daňová povinnosť mu nevznikla, nakoľko príjem bol nižší ako nezdaniteľná časť na
daňovníka, túto skutočnosť preukázal potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej

činnosti. Ďalej uviedol, že mimo žalobcu má vyživovaciu povinnosť aj k dvom maloletým deťom zo
súčasného manželstva, a to k synovi X., narodenému v roku XXXX, ktorý momentálne končí 9.ročník
základnej školy a nastupuje do športového gymnázia v Bratislave, kde by mal hrať hokej. Dcéra H.,
narodenávrokuXXXXježiačkou7.ročníkazákladnejškoly,ktorýprávekončí.JehomanželkaH.máešte
dve deti z predchádzajúceho manželstva, ktoré sú ale plnoleté a zaopatrené. Žalovaný so svojou rodinou

býva v rodinnom dome, kde náklady predstavuje inkaso približne v sume 145 € mesačne. Náklady na
telefón rodine vznikajú približne vo výške 30 €, ide o poplatky za mobilné telefóny manželky a dvoch detí.
Náklady na vodu predstavujú približne 20 € mesačne, náklady na stravu rodiny predstavujú približne
400 € mesačne, približne 30 € predstavujú náklady na lieky, ktoré berie žalovaný, ktorý trpí chronickou
pankreatitídou. Poplatky za odpad predstavujú náklad 30 € ročne. Starší syn X.K. hrá hokej už 8 rokov

a len náklady na jeho hokejovú výstroj predstavujú približne 1 000 € ročne. Žalovaný uviedol, že bežné
výživnénažalobcuplatípravidelne,avšakvroku2004alebo2005prirozvodesmatkoužalobcuposkytol
žalobcovi sumu 400 000 Sk, a to v súvislosti s vyporiadaním BSM s matkou žalobcu. Táto suma mala byť
uložená na vkladnú knižku žalobcu, v tom čase maloletého. K nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný vlastní so
svojou manželkou uviedol, že ich v minulosti so súčasnou manželkou kúpil, pretože mal s nimi investičný

zámer, avšak v dôsledku krízy ustúpili, dokonca od tohto zámeru a dokonca úver, ktorý si zobrali vrátili
banke. Predmetné nehnuteľnosti slúžia len ako sklad lešenia pre firmu žalovaného, teda nie je z nich
žiaden príjem. Žalovaný sa ich pokúsil predať, ale keďže mu boli za ne ponúknuté zanedbateľné sumy
približne 100 000 €, rozhodol sa nehnuteľnosti nepredávať. Jedná sa o schátrané budovy, ktoré by si
vyžadovali rozsiahlejšiu rekonštrukciu.

V priebehu konania však žalovaný ani na výzvu súdu predložil listinný dôkaz preukazujúci, že hodnota
predmetných nehnuteľností je nižšia ako v čase ich obstarania.

H.. H. Q., matka žalobcu, uviedla, že mimo žalobcu má vyživovaciu povinnosť k ďalším trom deťom, G.,

H. U. S., ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, rovnako ako žalobca. Ďalším členom ich domácnosti
je partner matky žalobcu, s ktorým ale nie je zosobášená. S najmladšou dcérou S. je na predĺženej
materskej dovolenke, pretože má zdravotné problémy. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok
a prídavky na deti, ktoré prestavujú spolu príjem 292 € mesačne. Z toho vyplýva, že potreby rodiny
predovšetkým finančne zabezpečuje partner matky žalobcu, ktoré mimo nejakého vreckové, ktoré si

necháva vlastne celý svoj čistý príjem poskytuje matke žalobcu na domácnosť, čo je suma okolo 500
€. Rodina býva v rodinnom dome a svoje potreby uhrádza z týchto dvoch príjmov, ktoré popísala. K
pravidelným výdavkom rodiny patria platby za plyn približne 41 € mesačne, platby za elektrinu 33 €
mesačne, náklady na vodu 82 € približne raz za polroka, domová daň predstavuje náklad 12,39 € ročne,poplatky za odvoz odpadu 59,81 € ročne, za internet platia približne 19 € mesačne, náklady na obedy
dcéry Ivany v škôlke predstavujú približne 1,22 € na deň a raz za pol roka vzniká náklad vo výške 154
€ ako príspevok do rodičovského združenia. Dcéra H. navštevuje výtvarný krúžok, kde vzniká náklad

približne 14 € raz za pol roka. Telefóny rodiny uhrádza partner matky žalobcu, čo je náklad približne 25
€ mesačne. Partner matky si platí 2 životné poistky v sume 17 € a 21,50 € mesačne. Synovi zakúpila
za pomoci partnera notebook, ktorý spláca splátkami vo výške 33 € mesačne. S najmladšou dcérou S.
musia rodičia navštevovať aj nemocnice mimo Martina, pretože dieťaťu bola diagnostikovaná detská
mozgová obrna a táto diagnóza si v minulosti vyžiadala väčšie náklady na liečbu, najmä cestovanie do

nemocníc, dokonca až do Českej republiky. Rodičia s dieťaťom navštevujú približne jedenkrát za dva
mesiace nemocnice v Bratislave, čo tiež vyžaduje zvýšené náklady a pobyt v tomto meste. Listinnými
dôkazmi, ktoré matka žalobcu predložila, boli tieto náklady rodiny zdokumentované.

V priebehu konania napriek námietkam žalovanej strany sa nepodarilo produkovať dôkaz preukazujúci,
že by matka žalobcu mala aj iný príjem, predovšetkým príjem titulom spoločníčky v obchodnej

spoločnosti NICRAM s.r.o. so sídlom v Košiciach (čl. 101). Matka žalobcu potvrdila, že so žalovaným
ako bývalým manželom na tunajšom súde viedla spor o vyporiadanie BSM, ktorý nakoniec skončil
veľmi rýchlo, pretože jej žalovaný na celkové vyporiadanie BSM ponúkol sumu 400 000 Sk, čím mali
byť uspokojené jej nároky. Po tom čo jej túto sumu vyplatil, peniaze si zobrala a keď žalobca dovŕšil
plnoletosť, tak na jeho účet v Tatra banke previedla sumu zodpovedajúcu 200 000 Sk. Touto sumou ale

žalovaný neuspokojoval potreby žalobcu ale nároky matky žalobcu vyplývajúce z vyporiadania BSM.

Mimo výsluchu účastníkov konania a matky žalobcu ako svedkyne, súd vykonal dokazovanie čítaním
listín pripojených do súdneho spisu, najmä listinných dôkazov preukazujúcich príjmy a životné náklady
účastníkov konania a čítaním podstatného obsahu spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/264/2012.

Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný je otcom žalobcu. Žalobca v čase rozhodovania súdu bol študentom 2.ročníka denného
bakalárskeho štúdia Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity. Vyživovacia povinnosť žalovaného voči
žalobcovi bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/264/2012 zo dňa

06. 05. 2013 na sumu 150 €, ku ktorej plateniu bol žalovaný zaviazaný s účinnosťou od 28. 12.
2012. Matka žalobcu H.. H. Q., má okrem žalobcu vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým
deťom pochádzajúcim z jej súčasného vzťahu uvedeným vyššie. Jej jediným príjmom je rodičovský
príspevok a prídavky na 4 deti. U žalobcu nebol preukázaný žiadny príjem. Žalovaný ako otec žalobcu
podľa daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2012 dosiahol úhrnný príjem od všetkých

zamestnávateľov vo výške 3 934,14 € a základ dane predstavoval sumu 3 407,28 €. Žalovaný je
súčasne jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti MAJKO s.r.o. so sídlom v Turanoch,
Hviezdoslavova 853/12, IČO: 36 409 031. Je vlastníkom viacerých nehnuteľností, predovšetkým
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.XXXX, pre k. ú. I. a to parciel registra C XXXX/X - o
výmere 79 m2 - zastavané plochy a nádvoria, KNC parcely č. XXXX/X - o výmere 5 m2 - zastavané

plochy a nádvoria a KNC parcely č. XXXX/X . o výmere 15 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

Nepochybne bolo preukázané čítaním výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I. a listu vlastníctva č.
XXXX pre k. ú. Y., že žalovaný darovacími zmluvami V 3414/02 a V 457/03 na svoje dve deti X. Q., K..
XX. XX. XXXX U. H. Q., K.. XX. XX. XXXX previedol nehnuteľnosti tam zapísané, a to parcely č. XXXX

o výmere 218 m 2 - zastavané plochy KNC č. XXXX - o výmere 205 m 2 - zastavané plochy, KNC č.
XXXX - o výmere 690 m2 - záhrady a ďalej parcelu č. XXX - o výmere 382 m2 - zastavané plochy ako
aj budovy súp. č. XXXX U. XXXX postavené na tejto parcele.

Ďalej bolo preukázané, že žalovaný so svojou manželkou H. Q. je bezpodielovým spoluvlastníkom

nehnuteľností zapísaných aj v liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. Ružomberok a to parcely č. XXX/
X - o výmere 219 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. KNC XXX - o výmere 462 m2- zastavané
plochy a nádvoria, KNC č. XXX - o výmere 48 m2- zastavané plochy a nádvoria a KNC č. XXX/X - o
výmere 141 m2- zastavané plochy a nádvoria a stavby č. súp. XXXX postavenej na parcele č. KNC XXX.
Tieto nadobudol kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 2385/07. Zo spisu rovnakej spisovej

značka Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Ružomberok súd zistil, že tieto nehnuteľnosti boli
kúpené od Mesta Ružomberok manželkou žalovaného za kúpnu cenu 8 408 000 Sk. Do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov boli zapísané na základe Z 2872/08. Ďalej bolo zistené z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Y., že žalovaný a jeho manželka H. Q. sú bezpodielovými spoluvlastníkminehnuteľnostínadobudnutýchkúpnouzmluvou,ktorejvkladbolpovolenýpodV1661/2008anásledného
zápisu do BSM Z 2872/08 a to nehnuteľnosti parcely KNC č. XXX - o výmere 506 m2- zastavané plochy
a nádvoria a KNC č. XXX/X - o výmere 399 m2- zastavané plochy a nádvoria, a stavby - administratívnej

budovy súp. č. XXXX, postavenej na parcele KNC č. XXX. Zo spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správy
katastra Martin rovnakej spisovej značky súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný na
základe kúpnej zmluvy uzavretej s Mestom Ružomberok za kúpnu cenu 6 160 000 Sk.

Z potvrdenia obchodnej spoločnosti MAJKO s.r.o. so sídlom v Turanoch súd zistil, že žalovanému ako

zamestnancovi tejto obchodnej spoločnosti bol poskytnutý čistý príjem v roku 2013 v celkovej výške 3
537,81 €. Za prvých 5 mesiacov roku 2014 mal žalovaný príjem z pracovného pomeru pre túto obchodnú
spoločnosť v celkovej výške 1 528,53 €. Z vyjadrenia účtovníčky obchodnej spoločnosti MAJKO s.r.o.,
ktorej jediným konateľom a spoločníkom je žalovaný (čl. 107) vyplynulo, že obchodná spoločnosť eviduje
vo svojom účtovníctve v roku 2013 záväzok voči spoločníkovi, čiže žalovanému, vo výške 63 695 €.
Výška záväzku deklaruje vložené prostriedky z osobných prostriedkov spoločníka, ktoré potreboval na

úhradu vykonaných prác k 31. 12. 2013 zmluvným partnerom. Vklad spoločníka bol potrebný z dôvodu
neuhradenia pohľadávok od odberateľov k 31. 12. 2013 vo výške 60 360 €.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná. Aj keď
je pravdou, že posledná úprava vyživovacej povinnosti žalovanému voči žalobcovi bola uskutočnená

rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/264/2012 zo dňa 06. 05. 2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť 20. 11. 2013, a ktorým bola určená vyživovacia povinnosť žalovaného voči žalobcovi na
sumu 150 €, od tejto úpravy do obdobia, kedy žalobca proti žalovanému žiadal zvýšiť výživné sa podľa
presvedčenia súdu podstatným spôsobom zmenili pomery na strane žalobcu. V čase predchádzajúceho
rozhodovania súdu bol žalobca gymnazistom. V septembri 2013 začal však študovať na vysokej škole

mimo svojho bydliska, čím sa podstatným spôsobom zvýšili jeho životné náklady. Navyše z dokazovania
urobeného v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/264/2012 nevyplynulo, že by súd zameral svoje
dokazovanie aj na vlastníctvo žalovaného otca vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré má, ale len vo vzťahu
k príjmu, ktorý zistil v roku 2012, a ktorý v tom čase predstavoval 283,94 € v čistom. Pomery na strane
matky žalobcu zmenené neboli.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. u.), § 75
Zákona o rodine a § 78 Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (Zákon č.36/2005 Z.z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na nepriaznivé
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Žalobca v tomto prípade požadoval priznať výživné až vo výške 500 € mesačne. Súd s prihliadnutím
na životné náklady žalovaného na skutočnosť, že síce denne dochádza na vysokú školu, avšak stále

žije v domácnosti svojej matky, považoval za primerané výživné vzhľadom na plnoletosť žalobcu v
sume 400 € mesačne. Súd ho žalobcovi priznal tak, ako ho požadoval od 01. 09. 2013, aj keď
oficiálne sa stal študentom vysokej školy až odo dňa zápisu 12. 09. 2013, nakoľko v súvislosti s
nástupom na vysokú školu, v súvislosti so zápisom na ňu a nákupom školských pomôcok mu vznikali
už pred oficiálnym nástupom na školu zvýšené náklady. Takéto výživné je podľa presvedčenia súdu v
možnostiach a schopnostiach žalovaného plniť. Aj keď oficiálny príjem žalovaného z jeho pracovného

pomeru pre obchodnú spoločnosť, ktorej je vlastníkom a konateľom je nízky, žalovaný vládne rozsiahlym
nehnuteľným majetkom, ktorý spolu so svojou manželkou H. Q. nadobudol vyššie spomínanými kúpnymi
zmluvami, aj keď vzhľadom na pokles hodnoty nehnuteľností neuvažuje o ich predaji, je to podľa
presvedčenia súdu majetok, s ktorým možno nakladať spôsobom, aby prinášal pre žalovaného potrebný
príjem na riadne plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi. Je zrejmé, že žalovaný dve deti

z druhého manželstva zabezpečil, keď im podaroval nehnuteľnosti uvádzané vyššie a keďže žalobca
je jeho dieťaťom, má nárok aby jeho životná úroveň zodpovedala životnej úrovni jeho rodičov a, aby
si žalovaný vo vzťahu k žalobcovi plnil vyživovaciu povinnosť rovnako veľkoryso ako vo vzťahu voči
deťom z druhého manželstva. Skutočnosť, že obchodná spoločnosť žalovaného za rok 2013 eviduje
voči žalovanému ako fyzickej osobe dlh vyše 63 000 €, svedčí o skutočnosti, že žalovaný v roku 2013

mal osobný majetok, na základe ktorého mohol poskytnúť dotáciu obchodnej spoločnosti, ktorej jej
vlastníkom.

Súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť žalovaného na žalobcu na sumu 400 € mesačne s účinnosťou
od 01. 09. 2013, čím súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/264/2012.

Vo výrokovej časti rozsudku súd určil aj dlh na výživnom za obdobie od 01. 09. 2013 do 30. 11. 2014 a
keďže bolo výpoveďou účastníkov a svedkyne H. Q. zistené, že žalovaný platí určené výživné vo výške
150 € riadne a na výživnom neexistuje dlh, rozdiel do zvýšeného výživného potom predstavuje sumu
250 € mesačne a dlh bol určený za 4 mesiace roku 2013 a 11 mesiacov v roku 2014 v sume 3 750 €.

Vzhľadom na výšku dlhu súd žalovanému v zmysle ust. § 160 ods. 1 druhá veta O. s. p. povolil splátky
dlhu, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Keďže súd žalobe nevyhovel v celom rozsahu, vo zvyšku uplatneného nároku ju zamietol.

Napriek tejto skutočnosti bol žalobca v spore prevažne úspešný. Žalobca žiadal zvýšenie výživného
o sumu 350 €, bolo mu priznané zvýšenie výživného o sumu 250 €, teda úspešný bol približne len
v rozsahu 71 % uplatneného nároku a jeho neúspech predstavoval 29 % uplatneného nároku. Čistý
úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel medzi úspechom a neúspechom, teda úspešný bol 49 %
celkovo uplatneného nároku, preto len v rozsahu 49 % bolo možné žalobcovi priznať náhradu účelne

vynaložených trov konania. Súd totiž postupoval podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.

Trovy žalobcu sú tvorené, trovami jeho právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané podľa
Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Tarifnou hodnotou súdenej veci je podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky 5-násobok ročného plnenia, to znamená

suma 30 000 € a základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 9 ods. 1, § 10
ods. 1 Vyhlášky je 469,74 €. Právny zástupca žalobcu uskutočnil 7 úkonov právnych služieb, prevzatie
a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 26. 03. 2014, dňa 21. 05. 2014, dňa 26. 06. 2014,
dňa 21. 08. 2014, dňa 09. 10. 2014 a dňa 17. 12. 2014. Za tieto úkony právnych služieb patrí právnemu
zástupcovi žalobcovi aj režijný paušál vo výške 8,04 € a 20 % DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia

predstavujú sumu 3 344,46 € a 42 % tejto sumy potom predstavuje sumu 1 404,67 k náhrade trov, v
tejto výške súd vzhľadom na vyššie uvedené žalovaného podľa § 142 ods. 2 O. s. p. zaviazal. K týmto
trovám je nutné pripočítať aj sumu 100 €, na ktorú má žalobca právo podľa ust. § 147a ods. 2 O. s.p. za účasť právneho zástupcu žalobcu na odročenom pojednávaní 26- 11- 2014 z dôvodu na strane
právneho zástupcu žalovaného. Trovy konania potom predstavujú sumu 1 504,67 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.