Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21CbZm/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209276
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113209276.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO:26429705,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriou:FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: X., o zaplatenie sumy 1999 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.999 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne zo zmenkovej sumy 5.437,15 eura od 2.1.2010 do 1.4.2010, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy 5.437,15 eura od 1.4.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy,

teda 18,12 eura, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 28.3.2013 na tunajšom súde návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy

1.999 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 5.437,15 eura od 2.1.2010
do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 5.437,15 eura od 1.4.2010 do zaplatenia a
zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 18,12 eura, pričom svoj návrh odôvodnil tým,
že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 8.4.2009 na
zmenkovú sumu 5437,15 eura, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 2.1.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „ na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vytavenia.“

Zmenka bola vystavená dňa 8.4.2009 (dátum vystavenia) na sumu 5437,15 eura, pričom do jej textu
bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu s 0,25% denným úrokom od 2.1.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zmenky doposiaľ nič nezaplatil, a to ani na

zmenkovú sumu a ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd prevzal originál zmenky do súdnej
úschovy.Následne súd v súlade s článkom 5 odsek 2 Nariadenia č. 861/ 2007 vyplnil časť I. vzorového tlačiva
C a zaslal ho žalovanému spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky. Žalovanému bolo
tlačivo spolu s prílohami doručené dňa 19.12.2014. Žalovaný sa k doručenému návrhu na uplatnenie

pohľadávky nevyjadril.

Na rozhodnutie o podanom návrhu súd nariadil pojednávanie na deň 15.12. 2015, napriek tomu, že to
nenavrhol žiaden z účastníkov konania, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z
článku 5 odsek 1 Nariadenia č. 861/2007, lebo podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom

rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: 8202109, a keďže zmenka bola vystavená pôvodne na spoločnosť
Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 911 09 Bratislava, ktorá je nebankovou spoločnosťou a okrem
iného poskytuje aj spotrebiteľské úvery.

Žalobca navrhol v konaní postupovať podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z dôvodu, že v danom prípade nie sú splnené podmienky Nariadenia na nariadenie ústneho

pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu.
Súdu oznámil, že poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá
je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, predložil súdu originál zmenky
a zmenkové informácie predniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z
jeho strany čo doplniť alebo opraviť. V konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie pohľadávky.

Disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny,
ktoré súd požaduje a ktoré by mohol nad rámec už uvedeného oznámiť alebo predložiť. Poukázal na
abstraktnosť zmenky ako cenného papiera a obligatórne písomné konanie podľa vyššie uvedeného
nariadenia, podľa ktorého žiada, aby súd postupoval. Svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
ospravedlnilzdôvodukolíziesinýmpojednávaním.Žalovanýsananariadenépojednávanieneustanovil,

hoci mu predvolanie naň bolo riadne a včas doručené.

Keďže právo na spravodlivý proces, na ktoré odkazuje bod 9 Preambuly predmetného nariadenia,
je cieľom tohto nariadenia a je potrebné vykladať všetky ustanovenia tohto nariadenia cez prizmu
zabezpečenia práva na spravodlivý proces pre oboch účastníkov, súd vo veci, ako už bolo uvedené,

nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených
v spise, a to konkrétne návrhu na uplatnenie pohľadávky, výpisu z obchodného registra ohľadne
žalobcu, zmenky, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 5.11.2014, písomného
podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 9.10.2015, písomného podania právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 11.12.2015, prehľadu platieb na zmenku, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, Zmluvy

o úvere č. 8202109 a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je zapísaný do Obchodného registra dňom 24.1.2001, pričom v predmete činnosti má,
okrem iného, až po 8.1.2011 činnosť ekonomických poradcov,

sprostredkovateľská činnosť. Obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. je zapísaná dňom vzniku
14.3.2001 a v predmete činnosti, má okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný
je fyzickou osobou.

Žalovaný dňa 8.4.2009 uzavrel s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. Zmluvu o úvere č.

8202109, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.500 eur, s tým, že žalovaný sa zaviazala
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3028 eur, celkovo zaplatiť čiastku
6528 eur v 12 mesačných splátkach po 544 eur, počnúc dňom 18.5.2009 na účet veriteľa špecifikovaný
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru

V spodnej časti tejto formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, aj
s obsahom plných mocí v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný akozmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas

poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Žalobca predložil originál zmenky (súd prevzal originál zmenky do súdnej úschovy), ktorú vystavil
žalovaný dňa 8.4.2009 na zmenkovú sumu 5437,15 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 2.1.2010. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“

Podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: 8202109 a
za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa, a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.

Žalovaný ako vystaviteľ zmenky doposiaľ nič nezaplatil, a to ani na zmenkovú sumu a ani na
úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené

skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. I § 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, cudzia zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka);
4. údaj zročnosti;

5. údaj miesta, kde sa má platiť;
6. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
7. dátum a miesto vystavenia zmenky;
8. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, vo zmenke zročnej na videnie
alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke
platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, úrokovú mieru treba udať vo

zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, úrok sa počíta od dáta
vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I § 10 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, ak nebola zmenka, ktorá bola
pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto
dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní
zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i keď nebola
vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 17 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým

majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.Podľa čl. I § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, zmenka na videnie je zročná
pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže
túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 34 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, vystaviteľ môže ustanoviť,
že zmenku na videnie neslobodno predložiť na platenie pred určitým dňom. V tomto prípade začína sa
lehota na predloženie od tohto dňa.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom
žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I § 48 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, ak sa vykoná postih pred
zročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medziobdobie. Tieto úroky sa vypočítajú podľa
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň postihu v mieste bydliska majiteľa.

Predmetom nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v zmysle ustanovení nariadenia, je nárok vyplývajúci
podľa neho z uzavretej vistazmenky a domáha sa, aby súd formálne posudzoval predmetný právny
vzťah výlučne podľa zásad zmenkového práva.

Žalobca ako právnická osoba so sídlom v Českej republike podal dňa 28.3.2013 na Okresnom
súde Prešov návrh na začatie konania proti žalovanému s bydliskom na území Slovenskej republiky.
Prvostupňový súd tento návrh na predpísanom tlačive - tlačive C na odpoveď žalovaného, ako aj s
prílohami návrhu na začatie konania, doručil dňa 19.12.2014 do vlastných rúk žalovaného. Nasledujúcim
dňom začala plynúť žalovanému lehota 30 dní na vyplnenie časti II vzorového tlačiva C na odpoveď a

jej doručenie prvostupňovému súdu. V tej istej lehote mala žalovaný v prípade potreby poskytnúť všetky
príslušné podporné dokumenty, pričom svoje stanovisko k návrhu mohol zaslať súdu aj akýmkoľvek
iným vhodným spôsobom. V odpovedi súdu mal žalovaný právo uviesť všetky podľa nej dôležité dôvody,
výhrady a námietky tykajúce sa podaného návrhu. Žalovaný toto svoje právo využil. Dňa 1.12. 2014, bolo
totiž tunajšiemu súdu doručené jeho písomné podanie zo dňa 25.11.2014, v ktorom uviedol, že nárok

voči žalobcovi plne uznáva. Žalovaný teda v tomto podaní a ani neskôr v ďalšom priebehu konania
nespochybnil platnosť Dohody o vyplňovacom práve zmenky.

Ako už bolo konštatované, predmetom návrhu na začatie konania v danom prípade sú nároky zo zmenky

uplatňované za podmienok uvedených v Nariadení. Nie je preto možné v tejto súvislosti aplikovať ust. §
175 O.s.p. o zmenkovom platobnom rozkaze. Nie je však možné ani to, aby súd rozhodujúci o podanom
návrhu, posudzoval uplatnené nároky zo zmenky v rozpore s ustanoveniami upravenými v Zákone
zmenkovom a šekovom č. 191/1950 Zb. To platí aj v prípade, keď vystaveniu zmenky predchádza
spotrebiteľská zmluva. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa

určité osoby (zmenkoví dlžníci) zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom z
listinyčiastkuzmenkouurčenústým,žeideozáväzkypriame,bezpodmienečné,nespornéaabstraktné.
Abstraktnosť zmenky sa prejavuje tým, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné
okolnosti, len na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa o platobný záväzok, ktorý nie je viazaný
na iné vzťahy, ktoré inak medzi vystaviteľom a remitentom vo vlastnej zmenke nepochybne existujú. Aj

keby dôvod vzniku zmenky bol na nej priamo vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkových
záväzkov.

V preskúmavanej veci Dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve tvorí súčasť Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, a teda aj súčasť Zmluvy o úvere č. 8202109 zo dňa 8. 4. 2009. Išlo o dôsledok

toho, že toho istého dňa bola vyplnená a žalovaným podpísaná zmenka, ktorá neobsahovala zmenkovú
sumu, ani dátum úročenia tejto zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa v čl. 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas po štyri posebe idúce splátky, poprípade uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke

remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

Predmetom vyplňovacieho práva nebola výška zmenkového úroku 0,25 % denne, ktorá už v tom čase
bola vypísaná na zmenke a ktorú žalovaný ako takú ako vystaviteľ zmenky podpísal.

Podstata vyplňovacieho zmenkového práva spočíva v oprávnení majiteľa blankozmenky svojim úkonom
pozostávajúcim z doplnenia chýbajúcich častí premeniť blankozmenku na cenný papier. Jedná
sa o právo, ktoré prislúcha majiteľovi blankozmenky, ktoré musí byť nadobúdateľovi zmenky udelené
jej vystaviteľom. Toto vyplňovacie právo nie je osobitným právom zmenkovým, ale má charakter
práva všeobecne právneho. Nejde o právo záväzkové, ale špeciálne majetkové právo. Toto právo sa

zakladá na dohovore medzi osobou, ktorá blankozmenku podpísala a osobou, ktorá blankozmenku
prijíma. Takáto dohoda by mala mať písomnú formu. Jej nedodržanie však nie je podmienkou platnosti.
Spravidla býva súčasťou inej zmluvy tak, ako tomu bolo v preskúmavanej veci. Dohoda o vyplňovacom
práve či jednostranné prehlásenie vystaviteľa na blankozmenke o vyplňovacom práve jej majiteľa
sú nevyhnutnou súčasťou vystavenej blankozmenky. Pokiaľ by takáto dohoda či prehlásenie neboli

urobené, zmenka ako cenný papier nevznikne. Preto vystaviteľ zmenky môže odovzdávať spolu s
nevyplnenou zmenkou prvému majiteľovi zmenky buď tzv. vyplňovacie prehlásenie s doložkou na
zmenke o existencii takéhoto prehlásenia, ktoré upozorňuje každého budúceho majiteľa zmenky o
tomto vyplňovacom práve, alebo doklad o uzavretí Dohody o vyplňovacom práve. Takýmto prehlásením
osoba podpísaná na zmenke oprávňuje ďalšieho majiteľa blankozmenky túto v chýbajúcich častiach

v určitom rozsahu vyplniť. Takéto vyplňovacie prehlásenie ako vedľajšia listina ide spolu so zmenkou.
Vyplňovacie právo nie je právom viaznucim na zmenke, nie je skutočným právom zmenkovým, je len
právom so zmenkou súvisiacim. Toto vyplňovacie právo nezaniká premlčaním či odvolaním, ani úmrtím
alebo zánikom dlžníka alebo majiteľa blankozmenky.

Podpisovateľ blankozmenky má právo podať námietku nesprávne vyplnenej blankozmenky. Námietka
však prislúcha len tomu, kto sa podpísal na pôvodne nevyplnenú listinu zmenky. Táto námietka však
nemôže byť použitá, s výnimkou prípadu, keď majiteľ nadobudol zmenku nedobromyseľne alebo sa pri
nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou (§ 10 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb.). V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. SR 4/1999 - 52. Podľa

tohto rozhodnutia, ak vyplní majiteľ zmenku, ktorá už bola vydaná ako neúplná (blankozmenku) odlišne
od dojednania o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne vyplnenie zakladá
námietku dlžníka v zmysle čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového. Takúto námietku môže vzniesť
len samotný dlžník, a to len zo skôr uvedených dôvodov.

Aj keby bola pôvodne neúplná zmenka vyplnená spôsobom odporujúcim vyplňovaciemu právu, stala sa
z formálneho hľadiska skutočnou zmenkou a má všetky predpísané náležitosti. Majiteľ takejto zmenky
má zásadne všetky práva s touto listinou spojené, preto citované ustanovenie čl. I. § 10 dáva dlžníkovi
z takejto zmenky len námietku nedobromyseľnosti či hrubej nedbanlivosti proti majiteľovi a nepriznáva
mu právo namietať nepravosť zmenky ako takej. S tým súvisí dôkazná povinnosť na strane dlžníka.

Ten musí namietať a preukázať, že pôvodne išlo o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak. Toto
právo mu však patrí len ak je zmenka naďalej vo vlastníctve pôvodného majiteľa. Ak však bola zmenka
rubopisovaná na ďalšieho majiteľa, bude treba ešte preukázať, že tento nový majiteľ bol pri nadobúdaní
zmenky nedobromyseľným alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.

V tejto súvislosti došlo k pokusom o zvrátenie dôsledkov spojených s indosáciou zmenky stanovenou
v čl. I. § 17 citovaného zákona v nálezoch Ústavného súdu ČR č. PL ÚS 16/12 a IV.ÚS 457/10 zo dňa
18. 7. 2013.

Použitie týchto výkladových nálezov nie je však v preskúmavanej veci aktuálne vzhľadom k tomu, že

žalovaný námietku neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve nepodal.

Vzhľadom k abstraktnému charakteru zmenky ako takej nie je pre rozhodnutie vo veci právne významné,
že jej podpísaniu predchádzalo uzavretie spotrebiteľnej úverovej zmluvy.Tak ako bolo konštatované, Dohoda o vyplňovacom práve, resp. jednostranne vyplňovacie prehlásenie

vystaviteľa zmenky, zakladajú právo majiteľovi zmenky viaznuce priamo na zmenke a až do vyplnenia
blankozmenky sú jej nevyhnutnou súčasťou. Čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového priznáva v tejto
súvislosti vystaviteľovi zmenky len právo namietať nesprávne vyplnenú blankozmenku. Je neprípustné,
aby súd bez akejkoľvek námietky zo strany dlžníka výslovne požadovanej zákonom dospel k záveru o
neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke.

Výnimku z výlučnosti práva zmenkového dlžníka namietať prípadné vady zmenky nie je možné vyvodiť
ani z článku I. § 5 Zákona zmenkového a šekového. Podľa tohto ustanovenia úrok (na zmenke splatnej
na videnie alebo na určitý čas po videní) beží až od dátumu vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň
iný. U ostatných zmeniek (fixných alebo datazmeniek) platí prípadná úroková doložka za nenapísanú
(čl. I. § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového). Zmenka splatná na videnie (vistazmenka) je

splatná pri predložení a tento okamžik je pre vystaviteľa zmenky v zásade neznámy. Naproti tomu je u
fixných zmeniek či datazmeniek splatnosť zrejmá už pri ich vystavení. Nič preto nebráni účastníkom, aby
prípadné úroky zahrnuli priamo do zmenkovej sumy. Úprava čl. I. § 5 Zákona zmenkového a šekového
poskytuje možnosť určitého dorovnania výlučne len zmenkám, ktoré majú neurčitú dobu splatnosti a
teda aj vistazmenke vystavenej v tejto veci.

Úročenie sa môže začať najskôr dňom vystavenia zmenky. Vystaviteľom zmenky môže byť určený aj
neskorší deň, ako napríklad deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania podľa bodu 4 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru so zaplatením dlhu v preskúmavanej veci. Jedná sa v podstate o deň, keď
dôjde k zosplatneniu úveru pri použití

terminológie uvedenej v § 560 Obchodného zákonníka. V preskúmavanej veci sa jedná o deň 1.4.2010.

Takto určený úrok stanovený doložkou na zmenke je právne prípustný len do splatnosti zmenky, t. j. do
dňa predloženia vistazmenky na platenie dlžníkovi. Počnúc dňom splatnosti vznikajú majiteľovi zmenky
priamo zo zákona nové postihové práva podľa čl. I. § 48 Zákona zmenkového a šekového, vrátane práva

na 6 % úrok.

Pokiaľ by úrok stanovený podľa čl. I. § 5 mohol byť v zmenke určený až do zaplatenia zmenkovej sumy,
boli by zmenky fixné a datazmenky výrazne znevýhodnené, keďže u nich po splatnosti zmenky vzniká
nárok v rozsahu čl. I. § 48 Zákona zmenkového a šekového len na postihový 6 % úrok.

Deň splatnosti vistazmenky nie je na nej uvedený. V preskúmavanej veci nie je zo spisu jednoznačne
zistiteľné, kedy sa zmenka stala splatnou, t.j. kedy bola predložená na platenie. Len z podaného návrhu
na začatie konania možno vyvodiť, že splatnosť zmenky nastala pravdepodobne ku dňu 1.4.2010, od
ktorého si žalobca požaduje zákonný 6 % úrok. Majiteľ vyplnenej zmenky vie z nej zistiť, že má právo na

dohodnutý úrok od 2.1. 2010 a že mu tento úrok patrí do dňa splatnosti zmenky, t.j. do dňa jej predloženia
na zaplatenie dlžníkovi, v danom prípade do 1.4.2010. Zo zmenky nevyplýva právo majiteľa zmenky na
dohodnutý úrok za dobu od splatnosti zmenky (1.4.2010) až do zaplatenia.

Právnym dôsledkom takto vystaveného dohodnutého zmenkového úroku je, že z takejto zmenky

nevzniká jej majiteľovi po dni splatnosti zmenky (1.4.2010) okrem zákonného 6 % postihového úroku
ročne nárok aj na dohodnutý úrok. Takýto dohodnutý úrok by z hľadiska svojho účelu mal blízko k úroku
z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka) či k zmluvnej pokute (§ 300 až § 301 Obchodného
zákonníka a § 544 až § 550 Občianskeho zákonníka).

Súd má za to, že môže aj v prípade pasivity účastníka k takémuto výkladu obsahu zmenky prihliadať
ex offo, a to hneď z dvoch dôvodov:

Záväzky vyplývajúce z vyplnenej zmenky sú priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné.

Remitent ako prvý majiteľ zmenky a o to viac indosant ako ďalší majiteľ, ktorý nadobudol už vyplnenú
zmenku (ako v preskúmavanej veci) majú v rukách spravidla len listinu zmenky, v ktorej každé slovo má
svojvýznamaúčel.Oexistenciivádoprávňujúcichvystaviteľazmenky(emitenta)navznesenienámietokrelatívnych, kauzálnych, ale aj absolútnych, sa môže majiteľ dozvedieť len v prípade, že vystaviteľ
zmenky takúto námietku v súdnom konaní uplatní.

Vychádzajúc z tejto zásady môže súd ex offo prihliadať len k vadám zistiteľným z textu samotnej (už
vyplnenej) zmenky, kde sa nejedná o prejav vôle vystaviteľa zmenky, ale o vadu spochybňujúcu samotnú
existenciu zmenky či niektorej jej doložky. Jedná sa napríklad o chýbajúci podpis vystaviteľa zmenky,
či o podpis, ktorý nie je vlastnoručný (§ 40 ods. 2
Občianskeho zákonníka), o zmenku, ktorá neobsahuje platobný príkaz, o zmenku s niekoľkými

platobnými miestami, či o chýbajúce označenie, že sa jedná o zmenku (čl. I. § 1 Zákona zmenkového
a šekového).

Preskúmavať platnosť písomnej Dohody o vyplňovacom práve či správnosť výšky dohodnutého
zmenkového úroku uvedenej už pri vystavení zmenky, je možné len na základe námietky (či inak
prejavenej včasnej formy nesúhlasu) dlžníka.

Súd je však oprávnený ex offo prihliadať na to, že zmenkový úrok (v danom prípade 0,25 % denne) bol
dojednaný len do splatnosti zmenky, a teda nie až do zaplatenia zmenkovej sumy, ako si to uplatňuje
žalobca v preskúmavanej veci. Každému dlžníkovi či vystaviteľovi vistazmenky, v ktorej bol doplňovaný
dátumsplatnostidojednanéhozmenkovéhoúroku,musíbyťprijejpredloženínaplateniezrejmé,žetakto

dojednaný úrok patrí majiteľovi zmenky len za čas do splatnosti zmenky. Preto aj v preskúmavanej veci
zozmenkynevyplýva,žebysazmenkovýúrokmalplatiťaždozaplateniazmenkovejsumy.Vychádzajúc
z doposiaľ vykonaného dokazovania by žalobcovi ako majiteľovi zmenky mal patriť dohodnutý zmenkový
úrok 0,25 % denne len za obdobie od 2.1.2010 do 1.4.2010.

Žalobca sa teda čiastočne domáha zaplatenia niečoho, čo nevyplýva zo zmenky a čo nie je postihovým
právom podľa čl. I. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Uplatňovanie tohto ďalšieho nároku
za obdobie po 1.4.2010 žalobca právne a skutkovo nezdôvodnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy

1.999 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 5.437,15 eura od 2.1.2010 do
1.4.2010, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 5.437,15 eura od 1.4.2010 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 18,12 eura a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu ako
nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca, resp. účastníci konania mali s prihliadnutím na
uplatnené a priznané nároky žalobcu vo veci úspech (resp. neúspech) len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.