Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/547/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205306
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205306.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: T., s.r.o., T. XX, F., IČO: XX XXX XXX
zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36
865 141 proti povinnému: R. Y., nar. X.XX.XXXX, A. XXX/X, C., t. č. na neznámom mieste, zastúpeného
opatrovníkom Mgr. Ing. N. F., štátnym zamestnancom Okresného súdu M., o vymoženie 1 902,95 eura
s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60, Bratislava pod č. EX 16732/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Rožňava č. k. 5Er/519/2014-12 zo dňa 11.6.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., Bratislava sp. zn. SR
00327/12 zo dňa 11.11.2013 požiadal súdny exekútor dňa 30.5.2014 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1,
3 a 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/ a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 44 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a konštatoval, že zmluva o úvere č. 705800296
uzavretá účastníkmi konania dňa 17.2.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že v bode 15
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa nachádza rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a/
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Súd prvého
stupňa poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento
nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Zdôraznil, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi
takéto podmienky patrí aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej

veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone (§ 39 Občianskeho zákonníka), exekučný súd
po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.)
a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. c/ O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti
podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Uviedol, že exekučný
súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí
podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi.
Exekučný súd sa podľa oprávneného mal obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože
zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom
podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie
založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi
v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným
súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu
spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Zdôraznil, že postupom podľa § 45
ZRK exekučný súd nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka
konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v danom
prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Oprávnený uviedol,
že rozhodcovská doložka bola dohodnutá formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine,
prípadne je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. S poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a
na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka mal za to, že exekučný titul bol vydaný
oprávneným orgánom, pretože povinný ako spotrebiteľ mal právo rozhodnúť sa, kde uplatní svoje právo
zo zmluvy. Konajúci súd podľa oprávneného tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, zaťažil tak konanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 25.9.2014 a opatrovníkovi povinného dňa 25.9.2014.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), na
doplnenie odôvodnenia napadnutého uznesenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza
nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou exekučného
súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je
oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva
aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že záväzok povinného vyplýva zo zmluvy o úvere č. 705800296
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 17.2.2010, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému
úver vo výške 800 eur a povinný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom v sume 772 eur,
zaviazal sa teda vrátiť celkom 1 572 eur v 12 mesačných splátkach po 131 eur.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ § 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Podstatné pre posúdenie, či sa
exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu vydaného orgánom na to oprávneným je zistenie,
či v zmluve, prípadne v inom dokumente si strany dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli
rozhodcovskú zmluvu.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania
dojednali platne v samostatnej rozhodcovskej zmluve, pretože takúto samostatnú rozhodcovskú zmluvu
oprávnený nepredložil.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

V prejednávanej veci rozhodcovská doložka sa nenachádza v texte zmluvy, je zakotvená v bode 15
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo praktickým
dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému,
je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený
podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej
povinný ako spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva
na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 4 písm. r/ a ods. 5 Občianskeho
zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 citovaného zákona).

Z citovaný ustanovení vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky sa
vyžaduje písomná forma. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40
ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou). V posudzovanej veci povinný podpísal zmluvu o úvere, ktorá
však neobsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je zakomponovaná do všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, s ktorými síce povinný vyslovil v zmluve súhlas, tieto však nepodpísal.
Medzi účastníkmi konania ako veriteľom a dlžníkom na základe uvedeného nedošlo k uzavretiu platnej
dohody o rozhodcovskej doložke v zmluve o úvere, lebo všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie
sú zmluvnými stranami podpísané, preto je takáto dohoda absolútne neplatná.

Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola neplatná
rozhodcovská doložka, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok
vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa
rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže
byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď zamietol
žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).

Z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.