Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/328/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712221324
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712221324.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci navrhovateľky O.. U.

H., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Gemerská 279/1, 821 08 Bratislava, fakticky bytom Údolná
9, 811 02 Bratislava 2, občianky SR, zastúpenej spoločnosťou NIKU & partners, s.r.o. so sídlom Prokopa
Veľkého 51, 811 04 Bratislava, proti odporcovi L.. M. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O..F..Š.
XXX/XX, XXX XX G., občanovi SR, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mgr. Marek Benedik, s.r.o.,
so sídlom Rudnayovo nám. č. 1, 811 01 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že právne úkony odporcu uvedené v jeho vyhlásení ako povinnej osoby o oznaní záväzku
a súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku v celosti pod bodom

1./, 2./ a 3./ v Notárskej zápisnici pod č. D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, spísanej
dňa 7.8.2012 notárkou M.. O. A.P., D. Ú. so sídlom N., sú n e p l a t n é .

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 20.12.2012 požiadala
súd o určenie neplatnosti právneho úkonu - právnych úkonov odporcu uvedených v jeho vyhlásení
ako povinnej osoby o uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 ods.2

Exekučnéhoporiadkuvcelosti,Notárskejzápisnicepodč.D.XXXX/XXXX,D.XXXXX/XXXX,D.XXXXX/
XXXX, spísanej dňa 7.8.2012 notárkou M.. O. A. v D. Ú. so sídlom v N.. Návrh bol odôvodnený
tým, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Krajského súdu v
N. pod sp.zn. 14Co/208/2012 dňa 7.9.2012. Rozvodové konanie, trvajúce 3 rok sprevádzali hádky,
emócie a konflikty, ktoré v jeho závere prerástli zo strany odporcu voči navrhovateľke do otvoreného
nepriateľstva až nenávisti, nakoľko navrhovateľka rozvod manželstva dlhšiu dobu odmietala. Odporca
sa navrhovateľke vyhrážal zničením v majetkovej rovine. Dňa 29.11.2012 priniesol odporca právnemu

zástupcovi navrhovateľky do kancelárie výpis z LV č. XX pre kat.územie N. - Z. O. (ide o rodinný
dom v N. na Ú. X, v ktorom navrhovateľka s deťmi býva a tento je v BSM manželov navrhovateľky a
odporcu), pričom na tomto výpise zanechal písomný odkaz: „Všetko ste to robili pre peniaze. Zbytočne!“
Z tohto výpisu bolo zistené, že v časti C : Ťarchy pod por. č.1 je zapísaný Príkaz na vykonanie exekúcie
zriadením exekučného záložného práva v prospech oprávneného: O.. N. A. na stavbu s.č. XXXX a
pozemky p.č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX podľa exekučného príkazu EX 3102/2012 zo dňa
12.10.2012, pod Z - 17113/12. Exekúcia je vedená súdnym exekútorom M.. U. M., Exekútorský úrad N..

Pod ďalším poradovým číslom bolo zapísané záložné právo v prospech O., s.r.o., IČO: XXXXXXXX na
pozemok parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a na stavbu súp. č. XXXX na pozemku parc.č.
XXXX/X, podľa V - XXXXX/XX zo dňa 12.11.2012. Po nahliadnutí do exekútorského spisu Ex 3102/2012
navrhovateľka zistila, že exekučné záložné právo bolo zriadené na základe Exekučného príkazu zodňa 12.10.2012 vydaného na návrh oprávneného O.. N. A. podľa vykonateľného exekučného titulu na
peňažné plnenie - Notárskej zápisnice č. D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D., spísanej notárkou M..
O. A., Notársky úrad v N., ktorým sa ukladá povinnému L.. M. H. zaplatiť pohľadávku 1.277.965,88

Eur a jej príslušenstvo, ktorým sú trovy exekúcie 16,50 Eur a predbežné trovy exekúcie 40.008,70 Eur.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané Okresným súdom vo Zvolene pod č. 25Er/609/2012 zo
dňa 24.9.2012.

Odporca v Notárskej zápisnici spísanej 7.8.2012 v postavení povinnej osoby vykonal Vyhlásenie o

uznaní záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku.
Pod bodom 1/ odporca ako dlžník a O.. N. A. ako veriteľ vyhlásili, že v priebehu mesiaca december
2001 poskytol veriteľ dlžníkovi bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške 38.500.000,- Sk, čo predstavuje
v prepočte 1.277.965,88 Eur. Odporca ako dlžník vyhlásil, že vyššie uvedenú pôžičku vo výške
38.500.000,- Sk od veriteľa v priebehu mesiaca december 2001 v celosti a v hotovosti osobne prevzal.
Odporca ako dlžník ďalej vyhlásil, že sa zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnutú peňažnú pôžičku vo výške

38.500.000,- Sk v celosti a v hotovosti najneskôr do konca roka 2011, a že vyššie uvedenú pôžičku
vo výške 38.500.000,- Sk, čo po prepočte predstavuje 1.277.965,88 Eur, do dnešného dňa veriteľovi
nevrátil.

Pod bodom 2/ odporca ako dlžník a ako osoba povinná vyhlásil, že záväzok vyplývajúci z bodu 1/ tejto

notárskej zápisnice - vrátiť veriteľovi pôžičku vo výške 1.277.965,88 Eur, čo do dôvodu i výšky uznáva a
zaväzuje sa ju splatiť v splátkach. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že ak dlžník nesplatí veriteľovi ktorúkoľvek
z vyššie uvedených splátok, stane sa splatným celý záväzok dlžníka voči veriteľovi.

Pod bodom 3/ odporca ako dlžník a ako povinná osoba vyhlásil, že v prípade nesplnenia svojho záväzku

vrátiť veriteľovi pôžičku vo výške 1.277.965,88 Eur (pôvodne 38.500.000,- Sk) vyplývajúceho z bodu 1/
tejto notárskej zápisnice, podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 2/ notárskej zápisnice, ako
i v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok špecifikovaných v bode 2/ notárskej zápisnice, ako i
v prípade ak sa z dôvodu nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok stane splatným celý záväzok dlžníka,
súhlasí s vykonateľnosťou tohto záväzku a s exekúciou na celý svoj majetok - na všetky svoje hnuteľné

veci, nehnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty, a to tak, že aj bez predchádzajúcej žaloby môže
oprávnená osoba viesť exekučné konanie voči povinnému.

Vyššie uvedené právne úkony odporcu vykonané v notárskej zápisnici považuje navrhovateľka za
absolútne aj relatívne neplatné, a to podľa § 39, § 40a Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením

§ 145 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podanou žalobou sa dovoláva relatívnej neplatnosti vyššie
uvedených právnych úkonov odporcu.

Navrhovateľka v návrhu ďalej poukázala na ustanovenie § 40a veta prvá a druhá Občianskeho
zákonníka, ustanovenie § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie 39 Občianskeho zákonníka.

Skutkovo navrhovateľka podaný návrh odôvodnila tým, že uvedenými právnymi úkonmi odporca ako jej
bývalý manžel ešte počas manželstva bez jej súhlasu zaťažil celý spoločný majetok tým, že po uplynutí
doby 10 rokov uznal finančný záväzok vo výške, ktorá takmer dosahuje hodnotu celého rodinného domu
spolu s pozemkami. Týmto úkonom sleduje pripraviť navrhovateľku ako bezpodielovú spoluvlastníčku o

jej podiel na majetku, ktorý by mohla získať na základe vyporiadania BSM po rozvode manželstva, čím
tento úkon obchádza zákon aj v jeho ustanoveniach o vyporiadaní BSM. Odporca uznal záväzok, ktorý
je len fiktívny, v skutočnosti neexistuje a nikdy neexistoval. Odporca sa nikdy počas trvania manželstva
o takomto záväzku, ktorý mal údajne vzniknúť v decembri 2001, pred navrhovateľkou nezmienil, a to ani
v čase, keď účastníci konania žili ako manželia spolu v spokojnom manželstve. Odporca tieto údajne

požičané peniaze nikdy nevložil do spoločnej domácnosti. Odporca dlhé roky spolupracuje s finančnými
skupinami M. V. L., ktorej spolumajiteľom je O.. N. A., pričom ide o jeho blízkeho priateľa. Odporca
predmetnú pôžičku nikdy nepotreboval, lebo ide o majetného človeka, ktorý v minulosti vlastnil akcie N.
banky, bol istý čas predsedom Z. Š. C. F. a figuroval približne v dvadsiatke rôznych spoločností, napr.
Z. A. V. A., V..Z.., A. A., V..Z.. a podobne. Milióny, ktoré touto činnosťou zarobil, ukrýva v zahraničí. Na

Slovensku ovláda viacero spoločností, okrem iného aj spoločnosť O., s.r.o. Odporca v roku 2001 predal
akcie N. banky a za tieto akcie obdržal sumu 38.870.000,- Sk.Konanie odporcu, ktorým zaťažil spoločný majetok tým, že uznal záväzok z neexistujúcej pôžičky,
považuje navrhovateľka z vyššie uvedených dôvodov aj za rozporné s dobrými mravmi.

Navrhovateľka sa dovoláva relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu, nakoľko v čase, keď bolo zo
strany odporcu vykonané, boli ešte manželia. Keďže uznanie záväzku v sume 38.500.000,- Sk, ako aj
súhlas s jeho vykonateľnosťou a exekúciou považuje navrhovateľka za úkon, ktorý nepatrí medzi „bežné
veci“, ktoré by mohol vybavovať niektorý z manželov sám a bez vedomia a súhlasu druhého manžela,
považuje tento úkon v celom rozsahu za neplatný pre rozpor s § 145 Občianskeho zákonníka. Odporca

síce podľa ustálenej judikatúry nepotrebuje na zobratie pôžičky súhlas navrhovateľky, a to aj v prípade,
že sa nejedná o bežnú vec, nakoľko z takejto zmluvy je zaviazaný len odporca, v tomto prípade však
ide o uznanie záväzku a teda o nový právny úkon vykonaný formou notárskej zápisnice, pričom ide o
úkon, ktorý sa dotýka spoločných vecí patriacich do BSM, a to aj predmetného rodinného domu, ktorý je
v dôsledku tohto napadnutého úkonu zaťažený exekučným záložným právom. Na takýto úkon je podľa
názoru navrhovateľky potrebný súhlas druhého manžela.

Súhlas odporcu s vymáhaním dlhu exekúciou majetku patriaceho do BSM sa priamo dotýka tohto
majetku, preto sa predmetný úkon prieči § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka, lebo ide o úkon vykonaný
mimo sféru spoločných manželských vecí. Odporca uznal dlh, ktorý mal vzniknúť pred viac ako 10 rokmi
a teda v čase jeho uznania mal eminentný záujem splatiť ho z peňazí získaných exekúciou spoločného

rodinného domu, ale aj spoločného bytu, resp. splatiť ho z pôžičky získanej od spoločnosti O., s.r.o.,
s ktorou uzatvoril vyššie spomínanú záložnú zmluvu, ktorou dal opätovne predmetný rodinný dom do
zálohu, aby jeho prípadným predajom a následným splatením pôžičky navrhovateľku obral o významnú
časť jeho hodnoty, prípadne aj o celú jeho hodnotu. Predmetné exekúcie sú želateľným dôsledkom
konania odporcu. Odporca sa v exekučnom konaní vzdal námietok voči exekúcii. Konanie jedného

z manželov, ktorým tento priamo ponecháva všetky nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ako aj práva a iné
majetkové hodnoty patriace do BSM, aby boli bez ďalšie predané v exekúcii, je konaním v rozpore s
ustanovením § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorý obmedzuje manželov samostatne bez súhlasu
druhého, disponovať s nehnuteľnosťami patriacimi do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Podľa právnej zástupkyne navrhovateľky, tento právny názor považoval za ústavne konformný aj
Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 13.12.2011 pod č.k. IV. ÚS 509/2011-22, a to pri
rozhodovaní o ústavnej sťažnosti, keď v identickej právnej veci skonštatoval, že uznanie dlhu a súhlas
s vykonateľnosťou a exekúciou vykonaný formou notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, ak
sa týka, alebo môže postihnúť spoločnú vec patriacu do BSM, je rozporné s § 145 ods.1 Občianskeho

zákonníka, ak je vykonané bez súhlasu druhého manžela. Pri interpretácii tohto zákonného ustanovenia
súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam, ale musia
zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do
BSM.

Naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p. navrhovateľka odôvodňuje
reálnou hrozbou straty spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam patriacim do BSM, a to rodinného domu a
bytu v exekúcii vedenej na návrh veriteľa odporcu O.. N. A. u súdneho exekútora M.. U. M., Exekútorský
úrad v N.. Nakoľko odporca dal súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a exekúciou na všetky
svoje hnuteľné veci, nehnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty, vrátane majetku patriaceho do

BSM s navrhovateľkou, a v exekúcii sa vzdal aj námietok, navrhovateľka nemá inú možnosť brániť
sa proti zásahu do jej vlastníckeho práva inak ako žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. Práve takáto
určovacia žaloba je prostriedkom umožňujúcim ochranu právnemu postaveniu navrhovateľky skôr, ako
by toto bolo zmenené predajom majetku patriaceho do BSM súdnym exekútorom. Tým je daná aj aktívna
vecná legitimácia navrhovateľky na podaní žaloby, aj keď navrhovateľka nebola priamo účastníčkou

tohto právneho úkonu. Oprávnenie navrhovateľky domáhať sa na súde určenia neplatnosti právneho
úkonu je dané jeho dôsledkami na jej majetok a hroziacu reálnu ujmu.

Z vyjadrenia odporcu, doručeného súdu 22.2.2013 vyplýva, že navrhovateľka od začiatku vedela, že na
kúpu rodinného domu dňa 6.3.2002, jeho generálnu rekonštrukciu a úplne nové vybavenie a zariadenie

boli použité jediné disponibilné finančné prostriedky, a to peniaze požičané v roku 2001 - tri mesiace pred
uzatvorením kúpnej zmluvy. Žiadne iné peniaze rodina nemala. Takisto si navrhovateľka bola vedomá
povinnosti tento záväzok do 10 rokov vrátiť a skutočnosti, že na základe vzájomnej dohody je samotný
dom s pozemkom ručením za požičané peniaze. Podľa odporcu navrhovateľka nielen, že od úplnéhozačiatku vedela o záväzku 38,5 milióna korún a bola si vedomá, že všetky tieto prostriedky boli použité
výlučne pre rodinu - kúpu, generálnu rekonštrukciu, vybavenie a zariadenie rodinného domu na Ú. X. Č..
X S. N., ale takisto si bola vedomá o jednoznačnom odhodlaní odporcu požičané peniaze na vyzvanie

veriteľavrátiť.Vobdobíporoku2007navrhovateľkazačalaspochybňovať„spoločnú“povinnosťzáväzok
vrátiť. Po konzultáciách so svojou právnou zástupkyňou odporcovi oznámila, že keď si peniaze požičal,
nech ich aj sám vracia, lebo ona žiadnu dohodu o pôžičke nepodpísala. Podľa jej vyjadrení sú dom a
pozemok spoločné a predmetná pôžička je osobou záležitosťou odporcu. Navrhovateľka sa s odbornou
podporouprávnejzástupkynecielenepripravovalanaovládnutiespoločnéhomajetkutak,abyvžiadnom

prípade ona nebola povinná podieľať sa na uhradení spoločného záväzku 38,5 mil. Sk a dostala rodinný
majetok pod svoju výlučnú kontrolu.

Podľa odporcu, ďalším pokusom o ovládnutie spoločného rodinného domu bolo samostatné podpísanie
nájomnej zmluvy na predmetný dom navrhovateľkou bez vedomia a súhlasu odporcu. Uzatvorenie
nájomnej zmluvy a následné nasťahovanie nájomníka by zásadným spôsobom obmedzilo možnosť

odporcovej osobnej kontroly uvedeného domu a tým by vytvorilo predpoklad k jeho samotnému
utajenému odpredaju. O pripravovanom nasťahovaní odporcom neželaného nájomníka do spoločného
domu sa dozvedel s predstihom niekoľkých dní a začal podnikať kroky k obnoveniu jeho kontroly nad
spoločným majetkom. Navrhovateľka sa svoj cieľ následne pokúsila presadiť prostredníctvom návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia o zákaze vstupu odporcu do vlastného domu dňa 8.6.2012. Krajský

súd v N. svojim uznesením č.k. 3co/311/2012-111 zo dňa 19.7.2012 zmenil uznesenie Okresného
súdu N. I. a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Podľa odporcu, navrhovateľka má
jednoznačnú pravdu, keď tvrdí, že v roku 2001 dostal odporca za predaj akcií N. N. 38,5 milióna Sk, ale
navrhovateľka už účelovo zamlčuje, že tieto akcie odporca s jej vedomím a súhlasom veriteľa nadobudol
zatúistúsumu.Túto,naziskneutrálnuoperáciukúpyapredajaakciívsume38,5miliónakorún,odporca

zrealizoval s jediným cieľom - zabrániť rečiam, že kúpa, rekonštrukcia a zariadenie rodinného domu sú z
cudzíchzdrojov.Prevšetkýchnezainteresovanýchľudímohlibyťpožičanéprostriedkyprezentovanéako
výnos z predaja cenných papierov. Odporca ďalej uviedol, že je pravda, že sa s veriteľom dlho a dobre
pozná, v opačnom prípade by im za žiadnych okolností tak výhodne neposkytol prostriedky na kúpu
rodinného domu. Celý čas bol presvedčený, že ním požičané prostriedky budú výhodne investované a

nepochyboval o odporcovej korektnosti a pripravenosti pôžičku vrátiť. Dom nadobudnutý za požičané
prostriedky 1.277.966 Eur je možné v súčasnosti predať za cca 2,2 milióna Eur. V prípade odpredaja
a vrátenia požičaných prostriedkov ostáva zisk 922.000 Eur, čo predstavuje viac ako 70% zhodnotenie
požičaných peňazí.

Právny zástupca odporcu vo svojom vyjadrení zo dňa 4.7.2013 namietal, že na požadovanom určení
neexistuje naliehavý právny záujem. Uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3 Cdon
1338/96 určovacia žaloba má výrazne preventívny účel. Prichádza do úvahy predovšetkým vtedy,
ak jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k
zodpovedajúcej náprave nemôže dôjsť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, keď účinnejšie

než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich súdnych sporov
medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho
záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý
právny záujem na určení.

Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 5/2000, podľa ktorého je vykonateľnosť notárskej
zápisnice určená súhlasom oprávneného s jej vykonateľnosťou a uplynutím lehoty na plnenie. Súd
skúma vykonateľnosť notárskej zápisnice rovnako, ako v prípade vykonateľných rozhodnutí, a to
z hľadiska formálneho a z hľadiska materiálneho. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný

skúmať vykonateľnosť exekučného titulu v každom štádiu konania, nielen na námietky povinného proti
exekúcii, ale ja ex officio. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,

ako aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že zákonnosť exekučného titulu a jeho vykonateľnosť je
povinný a oprávnený skúmať predovšetkým exekučný súd. Zákon teda predpokladá osobitné konanie
(exekučné konanie), v ktorom sa možno zaoberať námietkami navrhovateľky. To podľa názoru právneho
zástupcu odporcu vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavýprávny záujem zásadne nie je daný tam, kde má navrhovateľ k dispozícii iný právny prostriedok ochrany
práv, ktorých sa domáha. Podľa právneho zástupcu odporcu, navrhovateľka má k dispozícii iný právny
prostriedok ochrany práv, ktorých sa domáha, ktorý mohla uplatniť priamo v exekučnom konaní a preto

nie je daný naliehavý záujem na určení, ktorého sa navrhovateľka domáha podaným návrhom.

Podľa právneho zástupcu odporcu, navrhovateľka údajnú neplatnosť právneho úkonu podľa § 39
Občianskeho zákonníka odôvodňuje tým, že odporca údajne zaťažil celý spoločný majetok tým, že
po uplynutí doby 10 rokov uznal finančný záväzok vo výške, ktorá takmer dosahuje hodnotu celého

rodinného domu spolu s pozemkami. Tvrdenie navrhovateľky považuje za neopodstatnené. Uznanie
dlhu nemôže predstavovať zaťaženie majetku. Právnym dôsledkom uznania dlhu nie je vznik alebo
zmena v obsahu záväzku, jeho existencie sa nedotýka, a preto ani uznanie dlhu nemôže majetok
nejakým spôsobom zaťažiť. Uvedené platí bez ohľadu na to, kedy k uznaniu dôjde. Podotýka, že
navrhovateľka tu nenamieta existenciu záväzku, ale to, že odporca uznal existujúci záväzok. Spísanie
notárskej exekučnej zápisnice bol spôsob, ako sa vyhnúť súdnemu sporu a jeho nemalým nákladom,

pretože existencia záväzku bola nepochybná. Peňažné prostriedky vo výške 38.500.000,- Sk, ktoré
si odporca požičal, slúžili na kúpu predmetného rodinného domu s pozemkami a na rekonštrukciu
rodinnéhodomu.Jepretologické,žeuvedenásumazhrubakorešpondujehodnotetýchtonehnuteľností.
Tvrdenie navrhovateľky, že cieľom odporcu bolo zmenšiť rozsah majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, je vymyslené. Požičané peňažné prostriedky boli použité na nadobudnutie

majetku patriaceho do BSM. Samotná navrhovateľka z požičaných peňažných prostriedkov profitovala.
Tvrdenienavrhovateľky,žeodporcasapočasmanželstvaúdajnenikdynezmieniloexistujúcomzáväzku,
je nepravdivé. Navrhovateľka o existencii záväzku vedela a musela si byť vedomá toho, že v čase
jeho vzniku (v roku 2001) odporca nedisponoval takými finančnými prostriedkami, aby odporca mohol
realizovať kúpu nehnuteľností a ich rekonštrukciu. Osoba, od ktorej si odporca peňažné prostriedky

požičal, nie je odporcovi blízka osoba. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca údajne v zahraničí si ukrýva
nejaké finančné prostriedky, nie je pravdivé a nie je ani ničím preukázané. Navrhovateľka síce tvrdí,
že odporca uznal záväzok z údajne neexistujúcej pôžičky, ale žiadnym spôsobom túto skutočnosť
nepreukazuje, hoci znáša dôkazné bremeno. Navrhovateľka nepreukázala také skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé založiť rozpor s dobrými mravmi.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, § 140, § 145 ods.1, § 479, § 589, § 701 ods.1 a § 741b ods.2, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa
nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Ďalej poukázal právny zástupca odporcu aj na ustanovenie

§ 145 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Poukázal aj na ustanovenie § 147 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľka relatívnu neplatnosť právneho úkonu odôvodňuje tým, že na uznanie záväzku potreboval

odporca jej súhlas, ktorý ona nikdy nedala. S touto argumentáciou sa právny zástupca odporcu
nemôže stotožniť. Argumentácia navrhovateľky, rovnako ako argumentácia v súdnych rozhodnutiach,
na ktoré poukazuje, je účelová a nelogická, pričom súčasne popiera zmysel a význam právneho inštitútu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Právny zástupca odporcu ďalej poukázal na to, že vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky, i rozhodnutí, z
ktorých navrhovateľka vychádza, na prevzatie záväzku jedným z manželov (ktorý môže byť pri výkone
rozhodnutia uspokojený z majetku patriaceho do BSM), nie je potrebný súhlas druhého z manželov,
ale na uznanie dlhu, resp. na spísanie exekučnej notárskej zápisnice, už súhlas potrebný je. Inými
slovami povedané právny úkon, ktorého právnym dôsledkom je vznik záväzku, nepodlieha súhlasu

druhého z manželov, ale právny úkon, ktorý len potvrdzuje existujúci záväzok a ktorého dôsledkom nie je
právna možnosť jeho uspokojenia z majetku patriaceho do BSM, pretože táto možnosť už existovala ako
dôsledok vzniku samotného záväzku, už súhlasu podlieha. Dôsledky tejto argumentácie sú nelogické.
Účelové odmietnutie dôsledkov spísania notárskej zápisnice nič nemení na skutočnosti, že záväzok
existuje a je možné ho uspokojiť pri výkone rozhodnutia i z majetku patriaceho do BSM. Je pritom zrejmé,

že ak prevzatie záväzku len jedným z manželov, nemožno považovať za spoločnú vec, rovnako za
spoločnú vec nemožno považovať ani právne úkony manžela, ktoré sa týkajú jeho výlučného záväzku
(uznanie, súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a podobne), a nie spoločnej veci.Právny zástupca odporcu poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29 Odo 162/2005.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaniach uviedla, že navrhovateľka v celom rozsahu trvá

na písomne podanom návrhu na začatie konania zo dňa 12.12.2012, ktorým žiada určiť, že právne
úkony odporcu uvedené v jeho vyhlásení o uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou
v notárskej zápisnici č. D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX spísanej 7.8.2012 sú
neplatné. Uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvedených v návrhu a okrem toho k veci dodala, že
navrhovateľka v čase, keď došlo k úkonu, k uzavretiu zmluvy o pôžičke s p. L.. A., o tomto úkone

nemala vôbec vedomosť. K takémuto úkonu nemohla udeliť súhlas. Odporca uznal dlh voči pánovi A.,
ktorý mal vzniknúť v roku 2001 vo výške 38.500.000,- Sk po 12 rokoch. Tento dlh bol premlčaný a
keďže ide v súvislosti s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa ustanovenia
§ 147 Občianskeho zákonníka, o zásah do spoločnej majetkovej sféry manželov, k takémuto úkonu
sa vyžaduje súhlas manželov. Poukázala na ustanovenie § 147 Občianskeho zákonníka. Vyjadrenie,
ktoré predložil odporca, považuje za účelové, založené na fikciách a konštrukciách a na nepravdivých

tvrdeniach. Odporca v roku 2001 žiadne peniaze nepotreboval, pretože v tom roku mal vysoký
príjem z predaja akcií bulharskej banky vo výške 38.000.000,- Sk, čo odporca potvrdil aj svojim
podpisom v bezpečnostnom dotazníkom osoby, ktorý vyplnil vlastnou rukou a vlastnoručne podpísal.
Tento bezpečnostný dotazník predložila aj do súdneho spisu. Túto skutočnosť odporca uviedol aj
novinárom. Nie je preto pravdivé tvrdenie odporcu vo vyjadrení, že chcel zabrániť rečiam, že peniaze

na rekonštrukciu rodinného domu účastníkov sú z cudzích zdrojov. Odporca po podaní návrhu na
rozvod manželstva odstrihol navrhovateľku a aj svoje obidve deti od spoločných finančných prostriedkov.
Preto navrhovateľka bola nútená domáhať sa nárokov vo viacerých konaniach, a to podala návrh o
určenie výživného na manželku, o určenie výživného na maloletú dcéru a plnoletý syn účastníkov
konania podal tiež návrh o určenie výživného. Navrhovateľke bolo určené výživné vo výške 2.000 Eur

mesačne. Odporca následne podal návrh na zníženie výživného. Toto konanie skončilo zamietnutím
návrhu na I.stupňovom súde. Rozvodovým rozsudkom bola určená povinnosť odporcu platiť výživné
na maloletú dcéru vo výške 1.110 Eur. Dospelý syn účastníkov konania si podal návrh na určenie
výživného. Konanie je vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 5P/5/2012. V čase, kedy odporca
uskutočnil právny úkon do notárskej zápisnice, podľa jeho tvrdenia v ostatných konaniach, nemal žiadny

majetok vo svojom výlučnom vlastníctve. V jeho vlastníctve bol len majetok patriaci do BSM účastníkov
konania. Podľa právnej zástupkyne navrhovateľky tento právny úkon odporcu je možné považovať
podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon. Táto zmluva bola uzavretá výlučne
odporcom bez navrhovateľky s tým, že tieto finančné prostriedky mali byť požičané na vyporiadanie
BSM účastníkov konania. Ak odporca v tom čase disponoval takou sumou, ktorá je vyššia ako suma,

ktorá mala byť poskytnutá pánom A., mohol z týchto prostriedkov bez zásahu do spoločného majetku
a spísania notárskej zápisnice a začatia exekučného konania splniť dlh voči oprávnenému pánovi A..
Touto zmluvou, týmto ďalším úkonom, ktorý urobil odporca v r. 2012, je uzavretie Zmluvy o pôžičke
so spoločnosťou O., s.r.o. na sumu 2.000.000,- Eur. Táto zmluva bola uzavretá tiež bez súhlasu
navrhovateľky.

Navrhovateľka O.. U. H. na pojednávaní uviedla, že súhlasí so všetkým čo uviedla jej právna zástupkyňa.
Uviedla, že celé toto bolo odporcom vykonštruované po podaní návrhu o rozvod manželstva, keď sa
odporca rozhodol, že navrhovateľku zničí a že ju
nechá bez peňazí a bez možnosti existovať. O tom, že odporca zarobil predajom akcií bulharskej banky,

vie s istotou. Odporca 1-inu zarobených peňazí vo výške 38.500.000,- Sk previedol na Slovensko a
toto musel aj zdaniť. Uviedla, že k dispozícii má aj mail odporcu, ktorý zaslal zamestnancovi banky
v N., spolupracovníkovi, kde odporca žiada poslať kúpnu zmluvu o predaji akcií banky. Účelom tejto
žiadosti bolo to, aby mohol začať rozhovor so slovenským zdaňovaním. Ostatné peňažné prostriedky
odporcapreviedolnaúčtyvzahraničí, atonaúčtyspoločnostívdaňovýchrajoch.Sumu38.000.000,-Sk

previedol na Slovensko, aby mohol preukázať z čoho kupuje rodinný dom a rekonštruuje rodinný dom.

Rodinný dom bol kúpený za 12.000.000,- Sk. Bol to starý dom. Celá rekonštrukcia a zariadenie domu
spolu s kúpou vyšla asi na 40.000.000,- Sk. alebo až 45.000.000,- Sk. Uviedla, že u nich v rodine sa
nič nekupovalo na pôžičku alebo leasing. Keď nemali peniaze, nič nekupovali. Keď mali peniaze a chceli

si kúpiť auto, tak si ho kúpili. Keď sa všetci vrátili z N. na Slovensko, odporca sa sám rozhodol a chcel
postaviť taký veľký a vysoký dom, lebo on na to mal. Chcel takto zabezpečiť lepšie bývanie. Okrem tohto
domu bol postavený aj nový dom, nová vila na Z.. Za prenájom tohto domu dostáva 8.000 Eur bez DPH
mesačne. Tento dom nie je v našom BSM, ale je v majetku firmy O..Oficiálnym majiteľom firmy O. je pán A. V., ktorý je synovcom pána odporcu. Pán A.Ý. ani nevedel vtedy,
že sa niečo kupuje. Nikdy v tomto dome nebol ani na návšteve. Podľa názoru navrhovateľky, medzi

odporcom a pánom A. nešlo o priateľský vzťah, ale odporca pracoval ako riaditeľ na nejakých projektoch
pána A.Ž.. Odporca tam nepracoval za mzdu, ale za nejaké percentá vo firme. Podľa jeho vyjadrenia
nepracoval nikdy pod 10% a to buď z predaja alebo za akcie. Uviedla, že keď odporca začínal rozvodové
konanie,prišielzaprávnouzástupkyňounavrhovateľkyanavrhol,žepolovicadomusaprepíšenaobidve
deti účastníkov konania a že druhá polovica bude patriť navrhovateľke a on už potom nebude nikdy

platiť na navrhovateľku, ani na deti výživné. Keď mu právna zástupkyňa navrhovateľky povedala, že
podľa zákona sa to takto urobiť nedá, k dohode nedošlo. Toto isté povedal pred týmto pojednávaním
aj dcére účastníkov konania.

Odporca na pojednávaní uviedol, že požiadal o pridelenie právneho zástupcu. Po poučení, že môže
požiadať o právnu pomoc Y. A.Á. A. N., kancelária N. N. s tým, že v občiansko-právnom konaní

už súdy neustanovujú právneho zástupcu účastníkovi konania zo sociálnych - finančných dôvodov,
odporca k veci uviedol, že predkladá do spisu potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R.
zo dňa 29.4.2013, podľa ktorého je nezamestnaný od 1.7.2012. Od februára tohto roku je bez príjmu.
Predložil do spisu potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti. Na základe predbežného
opatrenia Krajského súdu v N. N. musí XX-ročnému synovi platiť výživné vo výške 500 Eur mesačne a

svojej plnoletej dcére Z. výživné vo výške 1.100 Eur mesačne. Odporca ďalej uviedol, že jeho bývalá
manželka spôsobila, že si on nemôže nájsť vhodné zamestnanie. Teraz býva v G. u svojej mamy v jej
dome. Navrhovateľka na internetovej stránke YouTube zverejnila nahrávku, ktorú doplnila vyjadrením
„domáci teror, domáce násilie“. Takáto informácia pre akúkoľvek firmu stačí, aby ho takáto firma vôbec
nezamestnala. Stačí na internete si zadať L.. M. H. a možno aj v 17 odkazoch sa objaví pojem teror

a domáce násilie. Uviedol, že k podanému návrhu sa už vyjadril písomne, ale že chce ešte uviesť
niektoré veci. Navrhovateľka a jej právna zástupkyňa ho v návrhu vykreslili ako človeka agresívneho,
nezodpovedného, ktorý si neváži zákony, ktorý podvádza a na druhej strane navrhovateľku vykresľuje
ako obeť. Poukázal na to, že sa jedná už o siedme súdne konanie proti mojej osobe v posledných 4
rokoch. Nikdy predtým nebol v žiadnom súdnom spore. Všetky tieto konania sú proti nemu vedené s

cieľom majetkového prospechu. Navrhovateľka si dovolila bez jediného listinného dôkazu uviesť, že
odporca sa jej vyhráža zničením v majetkovej rovine. Toto nie je podložené žiadnymi listinnými dôkazmi,
ani audio alebo video nahrávkami. Navrhovateľka si pritom nahráva a filmuje akýkoľvek kontakt s
odporcom. Odporca ďalej uviedol, že ich rodinný dom v N. má obytnú plochu 550 metrov štvorcových a
v súčasnosti je jeho trhová cena okolo 2,2 mil. Eur. Navrhovateľka tvrdí, že ju odporca nútil presťahovať

sa do malinkého bytu. Tento byt má obytnú plochu 85 m2 a k bytu patrí aj vlastná predzáhradka,
ktorá má 100 m2. V takýchto identických bytoch bývajú na B. X. aj vysokí úradníci alebo bývalí
úradníci Ministerstva zahraničných vecí. Odporca potvrdil, že kúpa rodinného domu, jeho rekonštrukcia
a zariadenie spolu mohli stáť okolo 43.000.000,- Sk. Uviedol, že s p. O.. A. sú si takí blízki, resp. boli si
takí blízki, že nepovažovali za potrebné spisovať Zmluvu o pôžičke. Uviedol, že zmluva bola uzavretá v

marci 2002, čo znamená, že to bolo 3 mesiace pred požičaním peňazí. Odporca sa z N. vrátil spolu so
synom v roku 2000. Navrhovateľka zostala kvôli svojmu mileneckému vzťahu ešte v N. aj s maloletou
dcérou a vrátili sa v r. XXXX. V roku XXXX sa rozhodli, že sa usadia na Slovensku v N., že kúpia
nejaký rodinný dom. V roku 2001 si v decembri požičal peniaze a v roku 2002 rodinný dom kúpili. V
roku 2005 bol tento dom kolaudovaný. V rokoch 2003 až 2004 sa dom rekonštruoval. V čase keď sa

dom kupoval a v čase keď sa rekonštruoval, už peniaze museli byť na ruke. Uviedol, že navrhovateľka
ničím nepreukázala, že by on ukrýval peniaze v daňových rajoch. V roku 2004 bol preverovaný, pričom
Národný bezpečnostný úrad vydal 10.12.2004 pre odporcu osvedčenie, že sa môže oboznamovať s
utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „prísne tajné“. Pri takomto preverovaní človeka preveruje
polícia, finančná polícia, daňová služba, SIS, ako aj vojenské obranné spravodajstvo. Okrem toho bol

preverený aj pre Európsku úniu, ako aj pre NATO. K predaju akcii uviedol, že to boli akcie N. banky.
Predaj aj kúpa takýchto akcií je kontrolovaný Národnou bankou tej krajiny, kde sa táto banka nachádza.
Je to verejná kontrola. Nemôže dôjsť k tomu, aby sa akcie predávali za násobky nadobúdacích cien.
Uviedol, že zmluvy o kúpe a predaji uvedených akcií už nemá k dispozícii, lebo to bolo pred 12 rokmi.
Ak niekto predáva akcie za 38.500.000,- Sk, musel tieto akcie za nejaké peniaze aj kúpiť. Odporca

predtým nikdy nepodnikal, nezdedil a nevyhral. Reálne z platu, ktorý v tej dobe mal, nemohol kúpiť
akcie, ktoré následne predal za 38.500.000,- Sk. Akcie kúpil za požičané peniaze od pána A.Ž.. Akcie
kúpil koncom roku 2001 a koncom roku 2001 ich aj predal. Vlastnil ich asi týždeň. Akcie predal za
rovnakú sumu, za akú ich kúpil, t.j. za sumu 38.500.000,- Sk. Predajom akcií nezískal nič a nevzniklamu preto ani daňová povinnosť, bol to neutrálny obchod. Keď bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým
bol odporcovi zakázaný vstup do domu, podľa odporcu mu pán A. povedal, že je to problém, že odporca
stráca kontrolu nad majetkom a že aby tie peniaze vrátil.

Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, prečo dňa 11.3.2004, keď bol vypisovaný tento dotazník,
odporca v časti záväzky a pôžičky od právnických alebo fyzických osôb na strane 2 neuviedol dlh voči
pánovi A., ale celú túto časť preškrtol, keď dlh mal vzniknúť v roku 2001, odporca uviedol, že tento
bod vyškrtol preto, že sa chcel vyhnúť diskusii o jeho záväzku voči inej fyzickej osobe. Podľa odporcu

preškrtnutím toho bodu, odporca neklamal, ale vyhol sa odpovedi. Podľa odporcu požičané peniaze mu
mali byť odovzdané v N. v decembri. Nikto iný pritom nebol, boli to peniaze v hotovosti. Pán A. bol vtedy
v kancelárii, časť týchto peňazí bola v bankových páskach, ale zároveň aj v celofáne - igelite. Odporca
tieto peniaze odtiaľ odniesol v ruksaku. Táto celá suma bola odovzdaná jednorázovo. Peniaze mu boli
odovzdané v kancelárii pána A.. Odporca sa ho nepýtal, v čom peniaze doniesol. Pán A. bol vtedy asi o
10 úrovní v riadení vyššie ako odporca. Uviedol, že sám bol šťastný, že mu pán A. tieto peniaze požičal.

Odporca mal vtedy kanceláriu v tej istej budove, peniaze uložil do trezoru vo svojej kancelárii. Tieto
peniaze boli použité na kúpu akcií bulharskej banky.

Svedok O.. N. A. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 8.8.2013 uviedol, že s odporcom sa
spoznal v rámci obchodných záležitostí. Uviedol, že sa poznajú dlhé roky, ale nevie uviesť presne či je to

15 alebo 20 rokov. Pokiaľ nepočíta nejakú pôžičku ako 1.000,- Sk na niečo, tak väčšiu sumu mu požičal
len raz. Bolo to v decembri 2001. Odporca ho požiadal o požičanie peňazí, lebo chcel vtedy kupovať
nejaký dom. Bolo to 38.500.000,- Sk. Svedok sa rozhodol mu tieto peniaze požičať. Tieto peniaze chcel
aj skôr, mali rozbehnuté nejaké projekty a predpokladali, že z toho by mu mohol odporca peniaze vrátiť.
Nespisovali žiadnu Zmluvu o pôžičke, svedok mu dal podpísať len papiere o prevzatí týchto peňazí.

Peniaze odporcovi odovzdal v hotovosti vo svojej kancelárii na B.?.. Č.. XX v N.. Ústnou formou sa
dohodli o vrátení peňazí do 10 rokov. Svedok uviedol, že do dňa pojednávania mu odporca nijakou
formou z tejto sumy nič nevrátil. Svedok vedel, že odporca tieto peniaze neprepije a že to chce na nejaký
dom. V tom čase bol svedok už polroka vdovcom. Svedok uviedol, že pomohol už viacerým ľuďom, ale
nie takouto veľkou sumou. Svedok uviedol, že vec chcel dať do poriadku, chcel to dať na papier, tak aby

to malo aj nejakú právnu formu. Odporca nikdy netvrdil, že svedkovi tieto peniaze nevráti. Nepopieral
tento dlh, ale problém bol v tom, že nemal peniaze. Odporca išiel dobrovoľne podpísať túto notársku
zápisnicu. Svedok o tejto pôžičke nikdy neinformoval navrhovateľku, lebo na to nemal dôvod. Svedok
ďalej uviedol, že originál dokladu o požičaní uvedenej sumy pri uzatváraní notárskej zápisnice odovzdal
odporcovi. Svedok sa nevedel vyjadriť z akého účtu peniaze boli vybraté, alebo z akých účtov, ale že to

mohli byť aj firemné peniaze, ktoré odporcovi požičal.

Svedok charakterizoval svoj vzťah s odporcom ako pracovno-kamarátsky. Rozišli sa korektne, nie sú
pohnevaní, ale nechodia na žiadne opekačky a podobne, nechodievali ani na spoločné dovolenky. Ústne
sa dohodli, že odporca mu to splatí do 10 rokov, ale nebol určený žiadny splátkový kalendár. Svedok

uviedol aj to, že u odporcu nikdy doma nebol a nevedel ani o aký dom ide.

Svedok M. H. mladší, syn účastníkov konania uviedol, že aj keď je synom účastníkov konania, vie sa
k veci objektívne vyjadriť. Uviedol, že sa pamätá na okolnosti kúpy rodinného domu v N. v r. 2002,
lebo to boli veci v ich rodine známe. Kúpil sa starší rodinný dom, ktorý sa potom rekonštruoval. Otec

mu sám vtedy hovoril, že na predaji akcií N. banky, bola to I., zarobil 150.000.000,- Sk. Po požičaní
nejakej väčšej sumy peňazí sa vtedy pred svedkom nič nehovorilo. Dom mal stáť okolo 12.000.000,-
Sk alebo 11.000.000,- Sk. Nevedel sa však vyjadriť koľko by mala stáť prístavba a rekonštrukcia tohto
domu. Uviedol, že predtým nikdy neboli v núdzi, lebo otec vedel zarobiť peniaze. Vždy sa mali dobre.
Otec mal dobré funkcie a mával vyplácané aj percentá z projektov. Preto ich rodina bola vždy dobre

finančne zabezpečená. Svedok najskôr študoval v O. na bakalárskom štúdiu 4 roky, potom chcel ďalej
v magisterskom štúdiu v Európe. Prvý ročník stál 7.000 Eur, druhý ročník 3.000 Eur. V prvom ročníku
magisterského štúdia študoval prvý semester vo T. v meste D. a druhý semester v H. v N. a druhý
ročník v O.. Odporca sa potom vyjadril, že mu už na to peniaze nedá, aby pokračoval v štúdiu na
Slovensku na I. X.. Otec mu prisľúbil financie na toto štúdium ešte pred prijímačkami. Svedok potom

išiel na prijímačky a bol na toto svoje vysnívané štúdium prijatý. Preto už nemohol ísť na Ekonomickú
univerzitu na Slovensku. Svedok uviedol, že vtedy s otcom problémy nemal, spolu sa aj stretávali, a
to keď bol na Slovensku. K žiadnemu fyzickému útoku z jeho strany voči odporcovi nedošlo. Na polícii
bol vypočúvaný viackrát, ale je dosť možné, že v tejto veci sa vyjadroval len telefonicky, na polícii bolavypovedať jeho sestra. Predtým bol viackrát na polícii vypovedať, a týkalo sa to fyzického násilia odporcu
voči navrhovateľke. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, či sa odporca pred svedkom v r. 2007
vyjadroval aj o nejakých svojich záväzkoch voči iným osobám, svedok uviedol, že vtedy sa odporca pred

ním nevyjadroval o nejakých záväzkoch voči iným osobám. Svedok uviedol, že o žiadnych záväzkoch
voči pánovi A.Ž. nevie, a ani voči inej osobe.

Súd sa oboznámil aj s predloženými listinnými dôkazmi.

Z predložených výpisov z LV č. XX Správy katastra pre C. O. Z. F. N., okres N. L.., obec N. - m.č. Z.
O., kat.územie Z. O. bolo zistené, že odporca a navrhovateľka sú vedení ako vlastníci v podiele 1/1
nehnuteľností zapísaných ako parcela č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/
X - záhrady o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
parcela č. XXXX - ostatné plochy o výmere XX m2 a rodinný dom - stavba súp.č. XXXX na parcele č.
XXXX/X.Titulomnadobudnutiabolakúpnazmluvazavkladovanápodč.V-XXX/XXXXzodňaX.X.XXXX.

Z výpisov z LV č. XXXX tej istej Správy katastra pre okres N. L., obec N. - m.č. F., kat. územie D. bolo
zistené, že účastníci konania sú vedení ako vlastníci v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných ako parcela
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 - bytu č. XX na X. poschodí na B. X/A a podielu priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k vyššie uvedeným pozemkom
o veľkosti XXXX/XXXXXX.

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu N. I. č.k. XXC XXX/XX-
XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v N. č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa

XX. V. XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť X.X.XXXX.

Dňa 7.8.2012 bola pod č. D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX V. D. XXXXX/XXXX spísaná Notárska
zápisnica notárkou M.. O. A. v Notárskom úrade so sídlom v N., Š. D. X. K uvedenej notárke sa dostavili
účastníci: 1./. O.. N. A., rod. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XXXXX/XX, XXX XX N. ako veriteľ, ako

osoba oprávnená a 2./ L.. M. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O..F..Š. XXX/XX, XXX XX G. ako
dlžník, ako osoba povinná. Do notárskej zápisnice bolo napísané vyhlásenie povinnej osoby o uznaní
záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku. L.. M. H. ako
dlžník a O.. N. A. ako veriteľ vyhlásili, že v priebehu mesiaca december 2001 poskytol veriteľ dlžníkovi
bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške 38.500.000,- Sk, čo predstavuje v prepočte na menu EUR sumu

1.277.965,88 Eur. Dlžník vyhlásil, že vyššie uvedenú pôžičku vo výške 38.500.000,- Sk od veriteľa v
priebehu mesiaca december 2011 v celosti a hotovosti osobne prevzal. Dlžník vyhlásil, že sa zaviazal
vrátiť veriteľovi poskytnutú peňažnú pôžičku vo výške 38.500.000,- Sk v celosti a hotovosti najneskôr do
konca roka 2011. Dlžník vyhlásil, že vyššie uvedenú pôžičku vo výške 38.500.000,- Sk, čo predstavuje
v prepočte 1.277.965,88 Eur do dňa spísania notárskej zápisnice nevrátil. Dlžník L.. M. H. ako osoba

povinná vyhlásil, že záväzok vyplývajúci z bodu 1. Notárskej zápisnice - vrátiť veriteľovi pôžičku vo výške
1.277.965,88 Eur čo do dôvodu a výšky uznáva a zaväzuje sa ju splatiť v nasledovných splátkach:
- prvú splátku vo výške 277.965,88 Eur v termíne najneskôr do 31.08.2012,
- druhú až šiestu splátku každú vo výške 200.000,- Eur splatí vždy do konca príslušného kalendárneho
mesiaca, pričom teda druhá splátka je splatná najneskôr do 30.09.2012 a posledná šiesta splátka je

splatná najneskôr do 31.01.2013.
Veriteľ a dlžník sa dohodli, že ak dlžník nesplatí veriteľovi ktorúkoľvek z vyššie uvedených splátok, stane
sasplatnýmcelýzáväzokdlžníkavočiveriteľovi.DlžníkL..M.H.akopovinnáosobavyhlásil,ževprípade
nesplnenia svojho záväzku - vrátiť veriteľovi pôžičku vo výške 1.277.965,88 Eur - pôvodne 38.500.000,-
Sk - vyplývajúceho z bodu 1/ tejto notárskej zápisnice, podľa splátkového kalendára uvedeného v bode

2/ tejto notárskej zápisnice, a to i v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok špecifikovaných v bode
2/ tejto notárskej zápisnice, ako i v prípade ak sa z dôvodu nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok stane
splatným celý záväzok dlžníka, súhlasí s vykonateľnosťou tohto záväzku a s exekúciou v zmysle § 41
ods.2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v zmysle neskorších predpisov
nacelýsvojmajetok-navšetkysvojehnuteľnéveci,nehnuteľnéveci,právaainémajetkovéhodnoty,ato

tak, že aj bez predchádzajúcej žaloby môže oprávnená osoba viesť exekučné konanie voči povinnému.

Súdny exekútor M.. U. M., Exekútorský úrad R. XX, XXX XX N. vydal dňa 12.10.2012 exekučný
príkaz na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - notárskej zápisnice D., D., D.XXXXX/XXXX zo dňa 7.8.2012 spísanej notárkou M.. O. A., Notársky úrad v N., ktorou bola uložená
povinnému L.. M. H. povinnosť zaplatiť pohľadávku 1.277.965,88 Eur oprávnenému O.. N. A., a to na
základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie EX 3102/2012 zo dňa 4.9.2012 na vymoženie

pohľadávky vo výške 1.277.965,88 Eur a príslušenstva pohľadávky - trov exekúcie oprávneného 16,50
Eur a predbežných trov exekúcie vo výške 40.008,70 Eur. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané
Okresným súdom Zvolen pod č. 25Er/609/2012 zo dňa 24.9.2012. Na základe návrhu oprávneného
bol týmto exekučným príkazom vydaný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného
práva na nehnuteľnosti vedené na LV č. XX Správy katastra pre hlavné mesto SR N. pre okre N. L., obec

N. - m.č. Z. O., kat.územie Z. O., a to na nehnuteľnosti zapísané na tomto LV ako parcela č. XXXX/XX
- ostatné plochy o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX - ostatné plochy o výmere XX
m2 a stavba súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov
konania, a to v podiele 1/1. Exekučné záložné právo bolo zriadené aj na nehnuteľnosti vedené na LV
č. XXXX, Správy katastra pre C. O. Z. N., pre okres N. L., obec N. - m.č. F.Ž., kat.územie D., kde sú

nehnuteľnosti zapísané pod parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba na B. X, zapísaná pod súp.č. XXX.
Stavba sa nachádza na vyššie uvedených parcelách č. XXXX/X a č. XXXX/X. Nehnuteľnosťou je byt
č. XX na X. poschodí na B. X.. X/A. Účastníci konania sú vedení ako vlastníci v podiele 1/1, pričom
byt je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a zároveň sú bezpodielovými spoluvlastníkmi aj

podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX.

Odporca ako povinný sa vzdal námietok proti exekúcii svojim písomným podaním zo dňa 10.10.2012,
ktoré bolo dňa 10.10.2012 doručené aj súdnemu exekútorovi M.. U. M., I. Ú. N..

Právna zástupkyňa navrhovateľky dňa 27.12.2012 súdu predložila listinný dôkaz o tom, že
navrhovateľka sa dovolala relatívnej neplatnosti žalovaných právnych úkonov listom zo dňa 12.12.2012,
predložila zároveň aj podací lístok ako dôkaz o zaslaní tohto písomného podania. Podací lístok je zo
dňa 14.12.2012, podacie č. je F..

Z predloženej kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi : 1. A.. I. U., rod. N., nar. XX.X.XXXX a A..
G. N., Y.. rod. N., nar. X.X.XXXX a kupujúcimi manželmi : L.. M. H., nar. XX.X.XXXX a U. H., rod. A., nar.
XX.X.XXXX bolo zistené, že účastníci konania kúpili nehnuteľnosti špecifikované vyššie, vedené na LV
č. XX Správy katastra pre C. O. Z. N., nachádzajúci sa v kat.území Z. O. za kúpnu cenu 3.000.000,- Sk.

Hodnota predmetu kúpy bola určená znaleckým posudkom č. 033/2002, ktorý bol vypracovaný znalcom
L.. M. G. dňa 5.3.2002. Tento určil cenu vo výške 2.778.070,- Sk. Kúpna zmluva bola uzavretá 6.3.2002.
Katastrálny úrad v N., Správa katastra N. L.. povolili vklad do katastra nehnuteľností dňa 5.4.2002 pod
č. vkladu S. XXX/XX.

Z predloženého bezpečnostného dotazníka osoby, ktorý bol vyplnený a podpísaný odporcom M. H. bolo
zistené, že odporca bol vlastníkom alebo spoluvlastníkom 27 nehnuteľností. Odhad celkovej hodnoty
týchto nehnuteľností podľa odporcu bol 25.000.000,- Sk. Čistý ročný príjem odporca uviedol vo výške
505.000,- Sk. Celkový čistý príjem domácnosti bol uvedený sumou 589.000,- Sk. V bode 20.11 uviedol
odporca uviedol svoje hrubé príjmy za posledných 5 rokov, a to v roku 1999 vo výške 2.210.000,- Sk, v

roku 2000 vo výške 2.380.000,- Sk, v roku 2001 38.870.000,- Sk, v roku 2002 1.920.000,- Sk a v roku
2003 vo výške 689.000,- Sk. Bod 20.12, kde mali byť uvedené iné pravidelné, dlhodobé a podstatné
platby (napr. leasing, hypotéky, úvery, pôžičky od fyzických a právnických osôb) a podobne bol tento
bod preškrtnutý. V bode 20.16.1 bol ako zdroj príjmu uvedený predaj 1.198.000 ks akcií banky I. Sofia
a v bode 20.16.3 celková čiastka sumou 38.000.000,- Sk.

Podľa § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.Podľa § 147 ods.1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 37 ods.1 Zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) účastníkmi
konaniasúoprávnenýapovinný;inéosobysúúčastníkmilentejčastikonania,vktorejimtotopostavenie
priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods.2 Exekučného poriadku, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom

spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

Podľa § 37 ods.3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný,

alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu,
len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

Podľa § 41 ods.1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods.2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Právna zástupkyňa navrhovateľky vyjadrením zo dňa 17.1.2014 doručeným tunajšiemu súdu 20.1.2014
požiadalaopripusteniezmeny-rozšírenienávrhu,keďokremužpôvodnenavrhovanéhopetiturozsudku
navrhla rozsudkom zároveň aj určiť, že právny vzťah z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej v decembri
2001 medzi odporcom ako dlžníkom a O.. N. A., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXXX/XXX, N. ako veriteľom,

predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.277.965,88 Eur nevznikol a neexistuje.

Podľa § 95 ods.1 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods.2 O.s.p., súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Zmena návrhu (žaloby) nie je čisto dispozičným úkonom účastníka, ale je viazaná na súhlas súdu, ktorý
zmenu návrhu bude posudzovať vždy so zreteľom na hospodárnosť konania. Zásada hospodárnosti
konaniajejednazvedúcichzásadcivilnéhosporovéhokonaniaaprejavujesavkonkrétnejrozhodovacej
činnosti súdu. V tomto prípade, teda v prípade zmeny návrhu na začatie konania sa prejavuje v tom,

že súd v zásade zmenu návrhu musí pripustiť okrem prípadov, ak by výsledky doterajšieho konania
neumožňovali konať o zmenenom návrhu. Výsledky doterajšieho konania spravidla nebudú umožňovať
konať o zmenenom návrhu v prípadoch, keby výsledky doterajšieho dokazovania a vôbec celkovej
procesnej aktivity súdu a ostatných subjektov konania boli zmarené v tom zmysle, že pripustenímzmeny návrhu by sa konalo o úplne odlišných skutočnostiach s úplne odlišnou právnou kvalifikáciou
než doteraz.

O návrhu na zmenu žaloby rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202
ods.3 písm. f O.s.p.). O zmene žaloby môže pritom súd rozhodovať priamo na pojednávaní alebo
mimo pojednávania. Ak súd na pojednávaní návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietne, stačí, ak je na
pojednávaní prítomný žalobca, ostatným účastníkom sa takéto uznesenie doručovať nemusí. V prípade,
ak súd zamieta návrh na zmenu žaloby uznesením priamo na pojednávaní, bez prítomnosti žalobcu,

musí zápisnicu z pojednávania doručiť žalobcovi - zákon tu však nevyžaduje doručenie do vlastných rúk.

Súdnavrhovanúzmenunávrhunepripustilnajmäzdôvoduhospodárnostikonania,akoajsprihliadnutím
na to, že právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala pripustiť zmenu návrhu tak, že žiadala rozhodnúť o
neexistencii Zmluvy o pôžičke, uzavretej v decembri 2001 medzi odporcom ako dlžníkom a O.. N. A.
ako veriteľom. O.. N. A. nie je účastníkom tohto konania. V prípade, že by súd mal povoliť takúto zmenu

- rozšírenie návrhu, muselo by dôjsť aj k zmene na strane účastníkov konania, a to konkrétne na strane
odporcu, ktorému by musel byť zmenený návrh doručený, mal by sa právo k nemu vyjadriť a musel by
sa zúčastňovať aj ďalších pojednávaní.

Právna zástupkyňa navrhovateľky po uskutočnenom dokazovaní navrhla, aby súd návrh navrhovateľky

v celom rozsahu vyhovel a navrhovateľke priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia a právo
na náhradu trov konania. Podľa jej názoru, navrhovateľka preukázala oprávnenosť svojho nároku
a neprimeraný zásah do jej práv konaním odporcu a súčasne nemala žiadnu inú právnu možnosť
na svoju ochranu a ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Celé konanie odporcu je
potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 3, § 39 a § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka s tým, že tieto

dôsledky by mali zabrániť postupu podľa ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka, ktorý v rámci
svojho konania odporca využil, aby sa dostal k celkovej majetkovej hodnote patriacej do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ako účastníkov konania. Podľa jej názoru, aj keď nepriamymi dôkazmi,
ale predsa sa im podarilo preukázať, že pôžička nebola zo strany Prieložného poskytnutá. Ak bola
poskytnutá, má za to, že by musel o nej existovať vzhľadom na jej výšku relevantný písomný dôkaz, ktorý

však nebol ani zo strany odporcu a ani zo strany pána A. predložený. Preto tvrdí, že nielenže záväzok
neexistoval, ale teóriou opaku, ak by aj záväzok existoval, v takom prípade bol povinný pán odporca na
tento záväzok plniť a myslí si, že sa navrhovateľke podarilo dostatočne preukázať, že na to prostriedky
mal, a to práve predloženou Zmluvou o pôžičke. Nebol dôvod, aby mal odporca záväzok voči pánovi A.
vo výške 38.500.000,- Sk. Preto navrhla návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.

Právny zástupca odporcu navrhoval návrh na začatie konania zamietnuť. Uviedol, že odporca neuviedol
v bezpečnostnom dotazníku, že nemá záväzok tým, že vyškrtol príslušnú kolónku a tým dal najavo,
že nechce o týchto veciach hovoriť aj vzhľadom na to, že po bezpečnostnom dotazníku nasledoval
ústny pohovor. Navrhol, aby v rámci doplnenia dokazovania si súd vyžiadal od svedka A. potvrdenie o

existencii pôžičky. Podľa jeho názoru navrhovateľka podanou žalobou sa vlastne snaží vyhnúť plneniu
záväzku, z ktorého sama profitovala. Zmluva o pôžičke medzi odporcom a firmou O. Z..F..P.. bola
uzavretá, ale právny zástupca odporcu tvrdí, že pôžička poskytnutá nebola. Namietal aj nedostatok
pasívnej legitimácie, lebo navrhovateľka namieta notársku zápisnicu, ktorej účastníkom je aj N. A. a
ten nie je účastníkom konania. Táto notárska zápisnica bola spísaná za účasti oboch účastníkov, čo

znamená aj odporcu, aj pána A.. Jednoznačne predmetné rozhodnutie sa dotkne právneho postavenia
pána A. a z uvedeného je zrejmé, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho procesu, aby
k tomu došlo bez toho, aby mal nejakým spôsobom účasť na konaní.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha určenia neplatnosti právneho úkonu odporcu - jeho

vyhlásenia ako povinnej osoby o uznaní záväzku a súhlasu s vykonateľnosťou a exekúciou podľa §
41 ods.2 Exekučného poriadku v celosti pod bodom 1, 2, 3 v Notárskej zápisnici č. D. XXXX/XXXX,
D. XXXXX/XXXX, spísanej dňa 7.8.2012 notárkou M.. O. A., Notársky úrad so sídlom v N.. Uznanie
záväzku a súhlas s vykonateľnosťou záväzku je jednostranný právny úkon, ktorý urobil odporca a nik
iný. Preto len odporca je v tomto spore pasívne legitimovaný.

Predmetom tohto sporu nebolo určenie neplatnosti, existencie alebo neexistencie zmluvy o pôžičke,
ktorú mal odporcovi poskytnúť svedok O.. N. A., lebo súd nepripustil navrhovanú zmenu návrhu. Pokiaľby bol súd takúto zmenu návrhu pripustil, bol by musel byť účastníkom konania aj O.. N. A. ako jeden
z dvoch účastníkov zmluvného vzťahu - Zmluvy o pôžičke.

V tomto spore však O.. N. A. nemôže byť a ani nie je pasívne legitimovaný.

Súd návrh právneho zástupcu odporcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním potvrdenia o pôžičke od
svedka O.. A. zamietol, lebo ako už bolo uvedené vyššie, predmetom tohto konania nebolo určovanie
platnosti, či existencie alebo neexistencie Zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá medzi O.. N. A.

ako veriteľom a odporcom L.. M. H. ako dlžníkom.

Navrhovateľka jednoznačne preukázala právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu
urobeného odporcom bez jej súhlasu.

Súd sa nemohol stotožniť s právnym názorom právneho zástupcu odporcu, že nie je daný právny záujem

navrhovateľky na určení neplatnosti uvedeného právneho úkonu, lebo že všetko mohla navrhovateľka
riešiť v exekučnom konaní. V exekučnom konaní, konkrétne v exekúcii vedenej súdnym exekútorom M..
U. M. pod sp.zn. Ex 3102/2012 je oprávneným O.. N. A. a povinným je odporca L.. M. H.. Navrhovateľka
nebola a nie je povinnou v tejto exekúcii. Navrhovateľka sa stala účastníkom exekučného konania -
exekúcie len v časti týkajúcej sa majetku v BSM. Z toho dôvodu, že navrhovateľka nie je povinnou, lebo

povinným je len odporca L.. M. H., navrhovateľka nemala ani právo podávať námietky proti exekúcii
podľa § 50 ods.1 Exekučného poriadku.

Pokiaľ by sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu v exekučnom konaní, nebolo
by možné o tom rozhodovať, lebo to nie je v kompetencii súdneho exekútora a ani v kompetencii

exekučného súdu. O platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu môže byť rozhodované len na základe
podanej žaloby príslušným súdom v základnom konaní.

Navrhovateľka preukázala, že súdny exekútor M.. U. M. v exekúcii vedenej pod zn. Ex 3102/2012 zriadil
exekučné záložné právo na nehnuteľnosti patriace do BSM obidvoch účastníkov konania. Exekučné

záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnosti vedené Správou katastra pre C. O. Z. N. na LV č. XX
a na LV č. XXXX. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XX sa nachádzajú v katastrálnom území Z. O. a
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX sa nachádzajú v katastrálnom území D..

Určovací návrh (§ 80 písm. c) O.s.p.) je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právnemu

postaveniu navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, jeho cieľom je teda poskytnutie
preventívnej ochrany. Podmienka naliehavého právneho záujmu na rozhodnutí súdu je splnená, ak
požadované určenie odstráni stav ohrozenia práva alebo zabezpečí efektívne istotu v dotknutom
právnom vzťahu. Pri reálnej hrozbe straty spoluvlastníctva navrhovateľky k rodinnému domu a ďalším
nehnuteľnostiam (zastavaný pozemok, záhrada) v exekúcii vedenej na návrh oprávneného O.. N. A.

súdnym exekútorom, nemá navrhovateľka inú právnu možnosť brániť sa proti zásahu do jej vlastníckeho
práva ako žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. a práve určovacia žaloba je prostriedkom umožňujúcim
ochranu jej právnemu postaveniu skôr, než by toto bolo zmenené predajom predmetných nehnuteľností
exekútorom. Oprávnenie navrhovateľky domáhať sa na súde určenia neplatnosti tohto právneho úkonu
je dané jeho dôsledkami na jej majetok a hroziacou reálnou ujmou, čo je preukázané konaním súdneho

exekútora M.. U. M. v exekúcii vedenej pod sp.zn. Ex 3102/2012. Súdny exekútor v tejto exekúcii práve
na základe sporného právneho úkonu odporcu, spísaného do notárskej zápisnice dňa 7.8.2012 nariadil
na vymoženie dlhu exekúciu predajom nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľky a odporcu.

Ustálená súdna prax nepožaduje v prípade uzavretia pôžičky manželom počas trvania manželstva a
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súhlas druhého manžela, a to ani v prípade, ak nešlo o
bežnú vec, lebo z takejto zmluvy je zaviazaný len dlžník, teda len ten manžel, ktorý zmluvu uzavrel, a
to i s tým následkom, že veriteľ by mohol uspokojenie svoje pohľadávky v zmysle ustanovenia § 147
ods.1 Občianskeho zákonníka dosiahnuť pri výkone rozhodnutia uspokojením i z majetku patriaceho do

bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Vtejtovecivšaknebolopredmetomkonaniaaposudzovania
platnosťaleboexistencia,čineexistenciapôžičky.Predmetomtohtokonaniabololenposúdenieplatnosti
alebo neplatnosti uznania dlhu odporcom v notárskej zápisnici.Súhlas odporcu s vymáhaním dlhu exekúciou, jeho majetku, vrátane majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol pripojený k uznaniu jeho dlhu a tvorí jeho súčasť,
sa priamo dotýka jeho vecí spoločne nadobudnutých počas manželstva s navrhovateľkou a v dôsledku

tohto spojenia uznania dlhu so súhlasom odporcu, aby sa Notárska zápisnica o uznaní dlhu stala
vykonateľným exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 ods.2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na celý jeho majetok, podriaďuje predmetný úkon
uvádzanému ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu a súhlas s predajom všetkých vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva odporcu s navrhovateľkou tvoria celok, ktorý sa nedá

rozdeľovať a nemožno z tohto oddelenia vyplývajúc z ustanovenia § 41 ods.2 Exekučného poriadku. S
prihliadnutím na uvádzané spojenie uznania dlhu so súhlasom odporcu s exekúciou, predmetom ktorej
mali byť aj veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s navrhovateľkou, bolo potrebné
predmetný právny úkon považovať za taký, ktorý nebol vykonaný mimo sféru spoločných manželských
vecí. Konanie odporcu, ktorý uznal dlh, jeho príslušenstvo, ktoré mali vzniknúť zo Zmluvy o pôžičke
uzavretej medzi nim a O.. N. A., a ktorý sa dohodol na jeho splácaní a pre prípad nesplnenia dohody

aj na možnosti predaja spoločného rodinného domu, v ktorom bývala celá rodina, považoval súd za
priečiaci sa ustanoveniu § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka, a teda za neplatný. Súd vychádzal z toho,
že odporca sa zaviazal vrátiť veriteľovi O.. A. požičané peniaze vo výške 1.277.965,88 Eur dňa 7.8.2012
v 6 splátkach najneskôr do 31.1.2013, pričom prvá splátka mala byť zaplatená vo výške 277.965,88 Eur
najneskôr do 31.8.2012 a každá ďalšia splátka vždy vo výške 200.000 Eur každý mesiac do 30. dňa v

mesiaci. Pri uznávaní dlhu buď odporca mal tieto peniaze, resp. prinajmenšom sľúbené, alebo už vtedy
namiesto peňazí mienil dlh uhradiť exekúciou jeho spoločného majetku s navrhovateľku, čiže majetku,
ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a navrhovateľky. S prihliadnutím na to, že odporca
veriteľovi O.. A. nezaplatil ani prvú splátku, oprávnený Mgr. A. už 21.9.2012 podal návrh na vykonanie
exekúcie. Uvedenými skutočnosťami mal súd za to, že odporca už pri uznávaní dlhu mienil vrátiť

veriteľovi O.. A. dlh z peňazí získaných predajom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
v exekúcii a exekúcia nebola nechceným dôsledkom jeho konania. Konanie jedného z manželov,
ktorým tento priamo prenecháva nehnuteľnosti patriace do BSM, aby boli bez ďalšieho predané v
exekúcii, považoval súd za dispozície v rozpore s ustanovením § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka,
ktorý obmedzuje manželov samostatne disponovať s nehnuteľnosťami patriacimi do ich bezpodielového

spoluvlastníctva.

Uznanie dlhu vo výške 1.277.965,88 Eur nie je v tomto prípade ani bežnou vecou a ani vecou, ktorá
by sa netýkala spoločných vecí manželov (navrhovateľky a odporcu), a takúto dispozíciu odporcu so
spoločným majetkom považoval súd za rozpornú s ustanovením § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Preto súd na základe takto uskutočneného dokazovania podanému návrhu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods.3 O.s.p. samostatným rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).