Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222323
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114222323.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: CETELEM

SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený: JUDr. Helena
Strachotová, advokátka, Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému: L. Y., narodený XX. X..
XXXX, bytom F. XX/XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený: JUDr. Patrik
Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 563,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 263,70 eur, úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy
263,70 eur od 3. 10. 2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

IV. Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 8. 2014 domáha voči žalovanému zaplatenia
sumy 563,03 eur, úroku vo výške 44,50 % ročne zo sumy 467,58 eur od 2. 10. 2013 do zaplatenia, úroku

z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 563,03 eur od 3. 10. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh na začatie konania v spojení s podaním zo dňa 23. 6. 2015 žalobca skutkovo odôvodnil tým,
že poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 2. 6. 201212 vo výške 396 eur
na nákup tovaru a súčasne sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a
poplatkami a to formou 24 mesačných splátok vo výške 26,46 eur počnúc dňom 15. 7. 2012. Úver mal

splatený ku dňu 15. 6. 2014 a žalovaný mal celkom zaplatiť sumu 635,04 eur, ktorá pozostáva zo sumy
úveru396eurazmluvnýchúrokov 208,80eur,poplatkovzapoistenie30,24eur.Žalovanýprijalpoistenie
úveru podľa bodu B) zmluvy vo výške 4,99 % z dohodnutej mesačnej splátky 24,46 eur, t. j. vo výške
1,26 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 132,30 eur. Žalovaný požiadal o odklad dlžných mesačných
splátok úveru, čím sa celková splatnosť úveru posunula a bol mu účtovaný poplatok za odklad vo výške
stanovenej aktuálnym Sadzobníkom poplatkov, ktorá je splatný ku dňu povolenia odkladu mesačnej
splátky, t. j. dňa 30. 11. 2012 vo výške 4 % z odloženej sumy 83,62 eur v sume 3,34 eur, dňa 28. 3.

2013 vo výške 4 % z odloženej sumy 97,96 eur v sume 3,91 eur. S ohľadom na to, že žalovaný prestal
poskytnutý úver splácať, vyhlásil žalobca podľa časti 3 č.l. 4.1. písm. c) Zmluvy Oznámením zo dňa
10. 10. 2013 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 2. 10. 2013 v sume 563,03 eur a požadoval splatenie
úvere v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Žalobca sa domáha aj zmluvného úroku 44,50 % ročnezo sumy 467,58 eur ( nesplatená úverová istina) od 2. 10. 2013 do zaplatenia, keď zmluvný úrok bol
vypočítaný ku dňu 1. 10. 2013. Žalovaná suma 563,03 eur pozostáva zo sumy 467,58 eur (neuhradené
úverové istiny z toho 96,12 eur úverová istina z dlžných splátok splatných 4/2013-9/2013, 371,46 eur

úverová istina splatná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti za obdobie 10/2013 až do zaplatenia),
zo sumy 62,64 eur zmluvné úroky a poplatky za poistenie z dlžných mesačných splátok úveru po lehote
splatnosti 4/2013-9/2013 (z toho 55,08 eur dlžné zmluvné úroky, 7,56 eur dlžné poistné), zo sumy 32,81
eur neuhradený poplatok vo výške 4 % za odklad dlžnej sumy 97,96 eur zo dňa 28. 3. 2013 vo výške
3,91 eur a neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky zo dňa 2. 5. 2013 vo výške 28,90 eur.

Uznesením č. k. 8C/196/2015-40 zo dňa 19. 8. 2015 súd pripustil vedľajšie účastníctvo VŠEOBECNEJ
OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa
12. 8. 2014, podaním žalobcu zo dňa 23. 6. 2015, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 2. 6.

2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10. 10. 2013, potvrdením o odfinancovaní
peňažnýchprostriedkovzodňa9.6.2015,potvrdenímoprijatýchsplátkachzodňa9.6.2015,sobsahom
celého spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §
156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli

prítomní.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 2. 6. 2012 vyplýva, časť 1., že túto zmluvu uzatvoril žalobca
a žalovaný, pričom obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného úver vo výške
396 eur a obsahom záväzku žalovaného bola najmä povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť

v rovnomerne rozvrhnutých 24 mesačných splátkach po 26,46 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci
počnúc dňom 15. 7. 2012, konečná splatnosť úveru 15. 6. 2014, výška úrokovej sadzby 44,50 % ročne
- fixná. RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru predstavovala 54,78 %, priemerná RPMN vo výške
46,52 %. Celková čiastka k zaplateniu 604,80 eur. Zvolený súbor poistenia: Štandardný súbor poistenia,
poplatok za poistenie: 4,99 %

Z časti 3 bod 2. 1. predmetnej zmluvy vyplýva, že klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý
úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodne inak.
Bod. 4. 1. písm. a) v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol
Cetelemu nepravdivé alebo nesprávne údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manželku klienta začaté
exekučné konanie, alebo ak klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo ZoSú je Cetelem

oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úvere.
Pokiaľ ide o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2. 6. 2012 súd v ďalšom považoval
za nesporné tvrdenie žalobcu aj s poukazom na predložené potvrdenie odfinancovania peňažných
prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. 42707329790001, že
žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedku v sume 396 eur a žalovaný zaplatil sumu 132,30 eur

žalobcovi.
Z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru č. 42707329790001 zo dňa 10. 10. 2013 vyplýva, že žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 2. 10. 2013 /úverová istina 467,58 eur, dlžné úroky, poplatky
a poistné 62,64 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 32,81 eur/.
Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa
vzťahujú zákon č. 126/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom, ods. 2 stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom jeobchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané, ods. 3 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,

zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ods. 3 v pochybnostiach o
význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom

orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť

úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že
dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do

vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzavretia zmluvy
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, ods. 2 spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzavretia zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi,
ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

18) musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a
podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za
tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, k) výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).

Z podaného návrhu, ako aj z podania žalobcu vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému čo
do istiny nároky vzniknuté mu v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úveru zo dňa 2. 6. 2012, v zmysle
ktorej poskytol žalovanému sumu vo výške 396 eur, pričom podľa obsahu zmluvy sa žalovaný zaviazal
požičanú sumu zaplatiť v 24 splátkach po 26,46 eur mesačne, pričom v zmluve je uvedená celková suma
pôžičky 604,80 eur. Z uvádzaného skutkového vymedzenia návrhu tak vyplýva, že žalobca si uplatňuje

žalované plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z., teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ustanovení
§ 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z.,
pričom na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských

úveroch vylučovali. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah

posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák.
č. 129/2010 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)

citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok
úverutak,abybolozrejméakáčiastkazcelkovejvýškysplátkypredstavujeistinu,úrokainépoplatky.Nie
jenepostačujúceuviesťlencelkovúvýškusplátky.Ďalejzmluvavrozporespísm.g)obsahujenesprávnu

celkovú výšku k zaplateniu 604,80 eur, správne mala byť uvedená suma 635,04 eur (24 x á 26,46 eur),
ako ani údaj v zmysle písm. h) (opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje). Pričom už len z týchto dôvodov spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný čerpalúver vo výške 396 eur a celkom zaplatil žalobcovi sumu 132,30 eur, preto sa žalobca mohol domáhať
zaplatenia sumy 263,70 eur a v tejto časti súd návrhu vyhovel a vo zvyšnej časti 299,33 eur spolu s
príslušenstvom návrh ako nedôvodný spolu s príslušenstvom zamietol.

Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom.
Právna úprava spotrebiteľských úverov daná zákonom č. 129/2010 Z. z. je špeciálnou úpravou zmluvy
o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z Obchodného zákonníka, ustanovenia § 502
a § 503 vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od

doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru.
Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne
sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu, by
preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do zániku zmluvy, v
danom prípade ku dňu 2. 10. 2013, ku ktorému žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Po ukončení
úverovej zmluvy t. j. od 3. 10. 2013 má právo len na úrok z omeškania. Súd zamietol návrh v časti

požadovaného úroku 44,50 % ročne zo sumy 467,58 eur od 2. 10. 2013 do zaplatenia, pričom vychádzal
z toho, že výška nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, k čomu dochádza, keď výška úroku je
dohodnutá tak, že podstatne presahuje obvyklú mieru úroku a to s prihliadnutím k úrokovým sadzbám
uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výška úroku nesmie byť ponechaná len
na dohodu strán a teda že jej nie je poskytovaná žiadna ochrana a neexistujú žiadne obmedzenia.

Pri dohode o úrokoch z úveru alebo z pôžičky platí ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka podľa
ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri zmluvách o pôžičke alebo úvere sa
považujú za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám a zvlášť pri spotrebiteľských zmluvách a
teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva, v ktorej boli dohodnuté úroky neprimerane vysoké, je

neplatnápodľa§39OZ.Uvedenéjetrebazvlášťposudzovaťprispotrebiteľskýchúveroch,keďprevažne
spotrebiteľ je odkázaný na poskytnutie úveru vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu. Zmluvy
sú predkladané formulárovo pripravené, ktorých obsah nemôže ovplyvniť. Aj keď Občiansky zákonník
neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právne teória a ustálená súdna prax pod pojmom
dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v

ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom
tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a
je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dojednanie úrokov z úveru pre občana - fyzickú osobu
v miere viac 44,50 % ročne, ktorá miera významne prevyšuje priemernú mieru úrokov 14,51 % ročne
z nových úverov poskytovaných v danom období obchodnými bankami obyvateľstvu so začiatočnou

dobou fixácie 1 až 5 rokov (tento poznatok si súd nemusel získavať dopĺňaním dokazovania vyžadujúcim
si prejednanie veci na pojednávaní, pretože tu šlo o skutočnosť známu súdom všeobecne a teda i
tunajšiemu z jeho rozhodovacej činnosti, tzv. notorieta s nepotrebnosťou jej dokazovania podľa § 121 O.
s. p.) porušuje podľa súdu uvedené pravidlá morálneho charakteru, teda je v rozpore s dobrými mravmi.
V dôsledku toho je dojednanie o zmluvnej odmene za úver v zmluve účastníkov neplatné a žalovaný

mal za povinnosť splatiť žalobcovi len sumu skutočne čerpanej istiny úveru.

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ustanovenia § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Okrem úroku z úveru sa žalobca domáhal i zaplatenia poistenia v sume 7,56 eur. V zmluve o spotrebnom
úvere v časti 1, ktorá nebola individuálne dojednaná sa uvádza len zvolený súbor poistenia - Štandardný
súbor, výška poplatku za poistenie 4,99 %. Zo spoločných ustanovení časť 3 bod 1 zmluvy vyplýva,
že štandardný súbor poistenia je pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti

a poistenie spoludlžníka. Zo zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola
uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2
Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či
ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať
na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška
odkupnejhodnoty)aniejeanizrejmé,ktojepoistiteľzpoistnejzmluvy.Predovšetkýmprepoistnúzmluvu

je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a navrhovateľ žiadnu
písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil. Žalobca
tak nepreukázal súdu napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na zaplatenie poistného v sume 7,56 eur s
príslušenstvom, a preto považoval súd i tento nárok za nedôvodný.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ

právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené
s jej uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho
zákonníka). Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má
veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre

omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový
vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.
Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie
do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Veriteľ preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi
príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dohodnutých úrokov nakoľko ani Občiansky

zákonník ani Obchodný zákonník to neumožňujú, neupravujú sankčný nárok pre prípad omeškania s
platením príslušenstva pohľadávky, preto súd žalovaného zaviazal k úhrade úrokov z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 263,70 eur od 3. 10. 2013 do zaplatenia, keď mal za preukázaný deň
vzniku omeškania od 3. 10. 2013, t. j. deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti celého dlhu
a výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania

žalovaného 3. 10. 2013 bola vo výške 0,50 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,50 %
+ 8 bodov spolu výška 8,50 % ročne. Na základe uvedeného rozhodol súd tak ak je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia a návrh v časti istiny 299,33 eur, úroku 44,50 % zo sumy 467,58 eur od 2. 10. 2013do zaplatenia, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 299,33 eur od 3. 10. 2013 do zaplatenia ako
nedôvodný zamietol.

Ďalej súd poukazuje na to, že požiadavku na zaplatenie sumy 32,81 eur s príslušenstvom za odklad
splátok ako nedôvodný zamietol, keď nepreukázal individuálne dojednanie o týchto poplatkov, a zároveň
je úver bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhodujesúdnanávrhspravidlavrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia

tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., keď žalovaný bol v konaní
čiastočne úspešný 44 % (úspech 73 % - neúspech 27 %), avšak náhradu trov konania si neuplatnil,
preto mu súd náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisového materiálu mu žiadna náhrada trov
konania nevznikla.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovenia § 24 Občianskeho súdneho poriadku účastník sa môže dať v konaní zastupovať

zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len
fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí,
ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na

právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2
rovní.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka,

ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi.

Pokiaľ ide o samotné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, súd je toho názoru, že vstup
vedľajšieho účastníka je oprávnený, avšak vedľajší účastník, resp. jeho právny zástupca si náhradu

trov konania nevyčíslil a ani neuplatnil. Keď v danej veci oznámil iba svoj vstup do konania podaním
doručeným súdu dňa 30. 12. 2014, návrh mu bol doručený dňa 25. 6. 2015, pričom sa k nemu nevyjadril
kudňurozhodnutiasúdu.Súdmázato,žeibasamotnývstupvedľajšiehoúčastníkadokonaniabeztoho,
aby tento vo veci vykonal účelné úkony na podporu žalovaného, nie je z hľadiska účelnosti odôvodnený
vo vzťahu k prípadnej náhrade trov konania na strane úspešného účastníka konania.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešného
žalovaného, rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p., tak, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.