Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Ingrid Doležajová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/373/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212203595
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212203595.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti
odporcom: 1/ E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., T. XXX/X a 2/ T. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., T.
XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom
Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o
zaplatenie 126,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 16. 05. 2012 č.k. 15C/71/2012-33 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa
20. 02. 2013 č.k. 15C/71/2012-90, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho opravným uznesením, ktorým bol opravený nesprávny dátum
narodenia odporkyne v 2. rade v záhlaví rozsudku, uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 126,11 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 12,65
eura od 25. 03. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku v sume
16,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 87,24 eura a to všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Svoje rozhodnutie založil na zistení, že D. sporiteľňa, a.s. ako právny predchodca navrhovateľa
uzatvorila s odporcami v 1. a 2. rade Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX dňa 03. 02.
2004, na základe ktorej poskytla odporcom úver vo výške úverového rámca 531,10 eura (16.000,-
Sk), ktorý sa odporcovia zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach. Po tom, čo splátky
úveru odporcovia nehradili riadne a včas, veriteľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporcov na úhradu
dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Následne D., a.s. pohľadávku v sume 126,11 eura voči odporcom
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011 postúpila navrhovateľovi. Predmetnú zmluvu
považoval za zmluvu spotrebiteľskú, a preto naň aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Poukazujúc na to, že odporca v 1. rade pohľadávku navrhovateľa uznal čo do dôvodu aj do výšky,
že odporcovia nepreukázali zánik uplatnenej pohľadávky navrhovateľa ani iným spôsobom, považoval
návrh navrhovateľa za dôvodný a tomuto v celom rozsahu vyhovel. Zároveň navrhovateľovi priznal v
súlade s § 517 ods. 2 OZ i úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12,65 eura a to od 25. 03.
2011, keďže od uvedeného dátumu sa odporcovia dostali so zaplatením tejto čiastky preukázateľne do
omeškania. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľovi,
ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh v sume 16,50 eura, ako i trov právneho zastúpenia v sume 87,24 eura, ktoré určil v
súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a
to za 3 úkony právnej služby po 19,92 eura vrátane DPH a 3 x režijný paušál po 9,16 eura vrátane DPH.Proti tomuto rozsudku podal vedľajší účastník odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny, zamietnutia
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a priznania mu náhrady trov konania. Poukázal na to, že v
danej právnej veci je kauzálnym a skutkovým základom spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva, od
ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje nároky, obsahuje neprijateľné podmienky z hľadiska požiadaviek
zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Opierajúc sa o citáciu ust. § 52 a nasl. OZ, ako
i zák. č. 258/2001 Z.z. dôvodil, že navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje zo spotrebiteľskej zmluvy, pri
uzatváraní ktorej bol právny predchodca navrhovateľa v postavení dodávateľa a odporcovia v postavení
spotrebiteľov, pričom išlo o formulárovú zmluvu vopred pripravenú právnym predchodcom navrhovateľa,
ktorej obsah pred jej uzatvorením nemali možnosť reálne ovplyvniť. Zdôraznil, že spotrebiteľské vzťahy
sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi bez ohľadu na skutočnosť, že zmluvný vzťah bol uzatvorený podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, čo argumentačne podoprel judikatúrou Najvyššieho súdu SR a
Ústavného súdu SR. Mal za to, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len vtedy, ak súd
má právomoc hodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, na čo však nie je potrebné v
súdenej veci osobitne poukazovať z dôvodu, že právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil. V
tejto súvislosti citoval ust. § 48 ods. 2, § 52 ods. 2 a § 457 OZ a uviedol, že do úvahy by prichádzala
istina, t.j. suma reálne vyplateného úveru z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorá by
predstavovala nedoplatok. Poukázal tiež na to, že v zmysle § 107 ods. 1 OZ nárok na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote, hoci z návrhu nie je možné
okrem dátumu jeho podania určiť, kedy nastala pôvodná splatnosť pohľadávky ani deň, kedy postupca
odstúpil od zmluvy, považuje uplatnený nárok za premlčaný. S ohľadom na informácie, ktoré získal
pri svojej činnosti v obdobných prípadoch, preto vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom
uplatňovaným v tomto konaní voči odporcom.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolanie vedľajšieho
účastníka podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odmietnuť. Vyjadril názor, že vedľajší účastník nie je
oprávnený na podanie odvolania, keďže predmetný rozsudok bol vyhlásený dňa 16. 05. 2012, teda
v čase, keď účastníkmi konania boli len navrhovateľ a odporcovia, pričom vedľajší účastník vstúpil
do konania až dňa 06. 06. 2012. Vytkol prvostupňovému súdu, že za danej situácie preto ani nemal
povinnosť doručiť vedľajšiemu účastníkovi predmetný rozsudok. Naviac vedľajší účastník má podľa §
201OSPprávopodaťodvolanieibavtýchprípadoch,kedyzhmotnoprávnehopredpisuvyplývavýslovne
spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi, o ktorý prípad v súdenej veci nejde. Na podporu
svojich tvrdení označil i viaceré rozhodnutia odvolacích senátov v obdobných veciach. Taktiež namietal,
že vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa uzavrieť zmier a taktiež nemôže vzniesť ani
námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Pokiaľ teda
námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník, súd na túto prihliadnuť nemôže, keďže ju uplatnila
neoprávnená osoba.
Odporcovia v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) prv než pristúpil k vecnému
prejednaniu odvolania podrobil odvolanie vedľajšieho účastníka prieskumu z hľadiska ust. § 218 ods.
1 OSP.
V súdenej veci z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, doručený
súdu prvého stupňa dňa 22. 02. 2012, ktorým sa voči odporcom v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia
sumy 126,11 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 12,65 eura od 25. 03. 2011 do zaplatenia z
titulu nesplateného úveru. Po prejednaní veci na pojednávaní dňa 16. 05. 2012, na ktorom odporca v
1. rade uznal pohľadávku navrhovateľa čo do dôvodu aj do výšky, súd prvého stupňa vo veci rozhodol
napadnutým rozsudkom, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Po vyhlásení rozsudku
odporca v 1. rade prehlásil, že tomuto porozumel a vzdal sa práva proti nemu podať odvolanie, čo
potvrdil i svojim podpisom. Rozsudok bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený do vlastných
rúk dňa 20. 06. 2012. Odporcom v 1. a 2. rade bol rozsudok doručovaný prvý krát dňa 19. 06. 2012,
nakoľko však neboli v mieste bydliska zastihnutí, v ten istý deň boli upovedomení, že zásielka im bude
opakovane doručovaná dňa 20. 06. 2012. Nakoľko i tento nový pokus o doručenie zostal bezvýsledným,
bol rozsudok dňa 20. 06. 2012 uložený na pošte, o čom boli odporcovia v 1. a 2. rade upovedomený.
Nakoľko odporcovia počas uloženia rozsudku si tento nevyzdvihli, zásielka bola vrátená súdu prvého
stupňa dňa 11. 07. 2012. Druhý pokus o doručenie rozsudku odporcom v 1. a 2. rade bol vykonaný
v dňoch 20-23. 07. 2012 a neprevzatá zásielka bola súdu prvého stupňa vrátená dňa 14. 08. 2012.Následne súd prvého stupňa doručenie zásielky vykonal prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ v
Komárne, ktoré rozsudok doručilo odporcom v 1. a 2. rade do vlastných rúk dňa 30. 08. 2012. Podaním,
došlým súdu prvého stupňa dňa 08. 06. 2012, Spotrebiteľské združenie OSA oznámilo, že podľa § 93
ods. 2 OSP vstupuje do konania na strane odporcov ako vedľajší účastník, požiadalo o zaslanie návrhu
na začatie konania a zároveň vznieslo námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči
odporcom. Návrh, ako i napadnutý rozsudok bol vedľajšiemu účastníkovi doručený dňa 28. 08. 2012.
Podľa § 158 ods. 2 OSP rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne
ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 47 ods. 1 OSP do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a
iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a
hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si
adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu za
deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel (§ 47 ods. 2 OSP).
Podľa § 201 OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 218 ods. 1 OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, ak boli dodržané podmienky podľa §
209 ods. 1 a § 211 ods. 1 a e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
S ohľadom na skutočnosť, že až po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa do konania vstúpil
procesným úkonom vedľajší účastník a práve tento podal proti rozsudku odvolanie, ako i na
námietky vznesené navrhovateľom v jeho vyjadrení k podanému odvolaniu ohľadne podania odvolania
neoprávnenou osobou bolo potrebné prioritne vyriešiť otázku, či vedľajší účastník bol oprávnenou
osobou na podanie odvolania a či odvolanie podal včas.
Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP).
Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.
Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v
spore niektorému z účastníkov konania. Vedľajší účastník je osoba odlišná od samotného účastníka
a konania sa nezúčastňuje preto, aby v ňom uplatňovala alebo bránila svoje právo, ale z dôvodu, že
chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému zo sporových strán, pretože na jeho úspechu v konaní má
právny záujem. Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal
Občiansky súdny poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej
právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto
novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne
právnické osoby a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv
spotrebiteľa, z ust. § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v
združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené
záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu
na právach spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh nasúd proti porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť
do konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach
ktorej sa nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony ako účastník konania s výnimkou
úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám
účastník. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom
podporovaného účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník
má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má právo na doručenie rozhodnutí, predvolaní
na pojednávanie a podobne. Pomoc poskytovaná vedľajším účastníkom môže spočívať tiež v tom,
že podáva v prospech ním podporovaného účastníka odvolanie alebo odpor proti rozhodnutiu súdu.
Tieto práva a povinnosti vedľajšiemu účastníkovi však prináležia len v rozsahu práv účastníka konania
v štádiu, v ktorom do konania vedľajší účastník vstúpil. Preto vyhotovenie rozhodnutia je treba doručiť
všetkým účastníkom konania a rovnako tak vedľajšiemu účastníkovi, pokiaľ však vstúpil do konania pred
vyhlásením (vydaním) rozhodnutia. Pokiaľ však vstúpil vedľajší účastník do konania neskôr, rozhodnutie
súdu prvého stupňa sa mu nedoručuje, aj za situácie, že by tak učinil skôr, než účastníkom konania
uplynula odvolacia lehota. Z uvedeného preto vyplýva, že vedľajší účastník môže podať odvolanie proti
rozsudku, len pokiaľ vstúpil do konania pred súdom prvého stupňa alebo ak vstúpil do konania síce až
po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, avšak ešte pred uplynutím lehoty 15-tich dní od doručenia
rozsudku účastníkovi konania, ktorého podporuje. V prípade, že vstúpil do konania pred vyhlásením
rozsudku súdom prvého stupňa, doručuje mu súd prvého stupňa svoje rozhodnutie a vedľajší účastník
môže podať proti nemu odvolanie v lehote uvedenej v § 201 OSP. V prípade, že sa vedľajší účastník
do vyhlásenia rozsudku konania nezúčastnil, je legitimovaný na podanie odvolania len vtedy, ak okrem
podania odvolania oznámi tiež súdu spôsobom uvedeným v § 93 ods. 2 OSP, že vstupuje do konania
ako vedľajší účastník a to všetko v lehote 15-tich dní od doručenia rozsudku účastníkovi, ktorého chce
v konaní podporovať a v ktorého prospech preto odvolanie podáva. Naviac jeho legitimácia na podanie
odvolania je súčasne daná len vtedy, ak ním podporovaný účastník s podaním odvolania nevyjadril
nesúhlas.
Posudzujúcpredmetnúvecvosvetlezhorauvedenýchzáverovodvolacísúddospelkzáveru,ževedľajší
účastník je oprávnenou osobou na podanie odvolania, avšak odvolanie podal oneskorene. K doručeniu
napadnutého rozsudku odporcom v 1. a 2. rade došlo už dňa 11. 07. 2012, kedy v zmysle § 47 ods.
2 OSP nastala fikcia doručenia po jeho vrátení súdu prvého stupňa, keďže odporcovia sa v čase jeho
doručovania v mieste bydliska zdržiavali a napriek upovedomeniu doručovateľa si tento počas uloženia
na pošte nevyzdvihli, pričom odporcovia v konaní i napriek výzve odvolacieho súdu nepreukázali, že v
inkriminovaných dňoch sa v mieste doručovania nezdržiavali. Nasledujúci deň im preto začala plynúť
15-dňová zákonná lehota na podanie odvolania a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 26. 07. 2012
(štvrtok), pričom odporcovia v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku nepodali. Vedľajší účastník síce
po vyhlásení rozsudku dňa 08. 06. 2012 procesným úkonom, došlým prvostupňovému súdu dňa 08. 06.
2012, oznámil svoj vstup do konania, avšak s týmto svojim úkonom nespojil aj podanie odvolania voči
predmetnému rozsudku. Pokiaľ vedľajší účastník potom odvolanie proti nemu podal až dňa 10. 09. 2012,
učinil tak po uplynutí zákonnej lehoty plynúcej odporcom na podanie odvolania a teda oneskorene.
V tomto smere je bez právneho významu, že súd prvého stupňa nadbytočne napadnutý rozsudok
opakovane doručoval odporcom v 1. a 2. rade a že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov ho
doručil až dňa 28. 08. 2012.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcov ako
oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odmietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods.
1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže
odmietnutie odvolania svojimi účinkami korešponduje zastaveniu konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.