Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sd/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200032
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci

navrhovateľky J. C., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom ul. L. XXXX/XX, XXX XX U., korešpondenčná
adresaA.XXXX/XX,XXXXXU.,protiodporkyniSociálnejpoisťovni,ústredievBratislave,ul.29.augusta
č. 8, 813 63 Bratislava, o výšku invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. septembra 2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p. a vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 29.09.2015 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 73, §

112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila
navrhovateľke sumu invalidného dôchodku od 09.04.2015 na 180,30 Eur mesačne.
Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
od 09.04.2015 je u navrhovateľky 70% z dôvodu, že jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej
poisťovne pobočky Poprad dňa 09.09.2015, pričom posudkový záver posudkového lekára vychádzal
zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Zároveň

poukázala odporkyňa na to, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 citovaného
zákona, pričom nárok na invalidný dôchodok vznikol navrhovateľke 01.01.2010. Zároveň odporkyňa
popísala presný výpočet sumy výšky invalidného dôchodku podľa uvedeného ustanovenia § 73 ods. 2
citovaného zákona a výška invalidného dôchodku predstavuje sumu 177,60 Eur mesačne, ktorá bola
zvýšená podľa § 82 o sumu 2,70 Eur od 01.01.2016.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala opätovného posúdenia jej
zdravotného stavu s poukazom na závery odborných lekárskych nálezov a s poukazom na to,
že posudková lekárka sa určením rozmedzia od 60% do 70% vôbec nezaoberala a posúdila
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutia u
navrhovateľky vo výške 60% a navýšila za iné zdravotného postihnutia o 10% príslušnú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na celkových 70%. Podľa navrhovateľky ako uvádza v
návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ide o nesprávne posúdenie miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na jej zdravotné postihnutia, ktoré sú rozhodujúcim zdravotným
postihnutím.K podanému opravnému prostriedku sa písomným stanoviskom zo dňa 20.01.2016 vyjadrila
odporkyňa, pričom zotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj na výške miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej.

K uvedených záverom sa vyjadrila poverená zástupkyňa sociálnej poisťovne na pojednávaní a navrhla
vzhľadom na závery posudkových lekárov rozhodnutie z 29.09.2015 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj

konanie,ktoréjehovydaniupredchádzalovrozsahuazdôvodovuvádzanýchvnávrhunapreskúmaniea
bezpochyby dospel k záveru, že rozhodnutie vydané sociálnou poisťovňou ústredím je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p a vec vrátil odporkyni na
ďalšie konanie.

Pri svojom závere krajský súd vychádzal jednoznačne z ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení konkrétne z príslušných ustanovení § 70 a nasledujúcich ustanovení citovaného zákona. Pritom
poukázal súd na obsah príslušných ustanovení.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný

dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 a ods. 5 citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť pre
výkony sociálneho poistenia vykonáva posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočky a ústredia ( ďalej

len „posudkový lekár“ ).

Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, z ktorého jednoznačne vyplýva, že z odôvodnení
rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na

ktorých základe rozhodla.S poukazom na ustanovenie § 153 ods. 6 citovaného zákona, posudkový lekár posudzuje na účely
sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného

a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní, alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné
skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie lekárskej prehliadky,
b) na podnet inej fyzickej osoby, alebo právnickej osoby.

Podľa § 153 ods. 8 citovaného zákona, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti

spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že sociálna poisťovňa ústredie v odôvodnení svojho
rozhodnutia bezpochyby uvedie podklady, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzala a teda z tohto

ustanovenia vyplýva aj povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia (s poukazom na ustanovenie § 209
ods. 4 citovaného zákona) na základe akých skutočností rozhodla o príslušnej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sociálna poisťovňa ústredie a akými závermi posudkových lekárov sa v
tomto znení riadila pri posúdení zdravotného stavu posudzovanej.

S dôrazom na vyššie uvedené citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. súd mal za potrebné
zdôrazniť, že posudkoví lekári v tomto prípade a to posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky
Poprad, ako aj ústredia so sídlom v Poprade sa jednoznačne a dôrazne nevysporiadali s rozsahom
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej za rozhodujúce zdravotné
postihnutia. Ako vyplýva z celkového posudku posudkovej lekárky ústredia zo dňa 14.01.2016, táto v

odôvodnení svojho záveru cituje „pri takejto zrakovej poruche je podľa prílohy č. 4 vyššie citovaného
zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť príslušnej kapitole a položke VII.,
položka 2, 60% čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Keďže u posudzovanej je dokumentované
ťažkédlhotrvajúceliečeniuvzdorujúceonemocnenie,ktorétrvalepoškodzujezrakovéfunkciepokorekcii
optickou pomôckou na úrovni ťažkej slabozrakosti na pravom oku a stredne ťažkej slabozrakosti na

ľavom oku, zdravotný stav hodnotený v kapitole VII. položka 11.3 b) s percentuálnou hodnotou 60% pre
dôvody, ktoré sú uvedené vyššie. Nie je preto dôvodné podľa zrakových ostrostí centrálneho videnia pri
korekcii hodnotiť zdravotný stav v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí výškou percentuálnou hodnotou
tak, ako to udáva posudzovaná vo svojom opravnom prostriedku.

Pokiaľ posudkový lekár dospel k záveru, že ide o hornú hranicu percentuálneho rozpätia, tak v tomto
prípade nie je toto tvrdenie pravdivé, pretože ako vyplýva z prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, kapitola VII, choroby zmyslových orgánov v položke 11.3 v oddiely A, ide o druh
zdravotného postihnutia : ťažké dlhotrvajúce liečeniu vzdorujúce formy trvale poškodzujúce zrakové
funkcie, po B) obojstranné, ktoré umožňujú mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti od 60%

do 70%. Ako vyplýva z uvedeného rozpätia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosť vyjadrené
v percentách posudková lekárka v odôvodnení svojho posudkového záveru sa týmto tabuľkovým
zaradením v prílohe č. 4 neriadila.

Pokiaľ posudková lekárka uviedla, že ide v prípade stanovenej miery o hornú hranicu percentuálneho

rozpätia nezodpovedá toto tvrdenie skutočnosti a preto súd na základe tohto záveru, ktorý bol
zároveň podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré je predmetom preskúmania považuje tvrdenie za
nedostačujúce a na základe tohto záveru sociálna poisťovňa vydala následne rozhodnutie, ktoré je
nepreskúmateľné, pretože nie je dostatočne odôvodnené a trpí touto vadou celé rozhodnutie. Čo
sa týka iných zdravotných postihnutí, tieto boli jednoznačne posudkovou lekárkou ohodnotené vo

výške 10% tak, ako správne z ustanovenia § 71 ods. 8 citovaného zákona táto skutočnosť vyplýva.
K nesprávnemu posúdeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho
zdravotného postihnutia dospeli posudkoví lekári tak pobočky Poprad, ako aj ústredia so sídlom v
Poprade a táto skutočnosť bola nesprávnym podkladom pre vydanie rozhodnutia sociálnej poisťovne,
ktorá s uvedeným posudkovým záverom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v

Poprade sa stotožnila.

Podľa názoru súdu je preto potrebné, aby sa posudkoví lekári opätovne zaoberali posúdením
rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj dôsledkov uvedených v tomto rozpätí v prílohe č. 4 kzákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení konkrétne kapitola VII., oddiel A, položka 11.3, písm. b) a
určili správnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení
ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodnutie vydané dňa 29.09.2015 pod č. XXX XXX XXXX 0 ako
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie
konanie.

Ako už súd vyššie poukázal bude povinnosťou posudkových lekárov opätovne posúdiť zdravotný stav
navrhovateľky práve s poukazom a dôrazom na rozhodujúce zdravotné postihnutie a rozsah miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určený v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. aj s poukazom na

tú skutočnosť, že navrhovateľka mala v konaní úspech avšak náhradu trov konania rozhodol tak, že
náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie s poukazom na ustanovenie § 250s O.s.p.