Uznesenie – Zmluva o dielo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/245/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313202860
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313202860.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: C.. Q. U., bytom D. X, R., zastúpená JUDr.
Milanom Menyhartom, advokátom, so sídlom Poľná, Bratislava, proti odporcovi: B.. D. T., IČO: 32 209
100, so sídlom Alstrova 61, Bratislava, o zaplatenie 2.723,- eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C 177/2013-105 zo dňa 13.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C 177/2013-105

zo dňa 13. decembra 2013 v napadnutej časti výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke 2.223,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 11.11.2012 do
zaplatenia, sumu 500,- eur titulom nákladov za znalecký posudok č. 23/2012 a trovy konania v sume
163,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 297,30 eur z r u š u j e
a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 12C 177/2013-105 zo dňa 13.12.2013 uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2. 223,- eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 11.11.2012 do
zaplatenia, sumu 500,- eur ako náklady za znalecký posudok a trovy konania v sume 163,- eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 297,30 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
návrh zamietol.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 2.223,- eur zo zmluvy o dielo uzavretej
medzi účastníkmi konania v júni 2012, predmetom ktorej bola rekonštrukcia bytu navrhovateľky.
Navrhovateľka odporcovi zaplatila zálohu vo výške 5.000,- eur dňa 17.7.2012 a z dôvodu nedodržania
termínov prác a poškodenia susedného bytu odporcom sa navrhovateľka rozhodla dňa 11.8.2012 od
zmluvy odstúpiť a odporca to vzal na vedomie. Navrhovateľka si znalcom nechala ohodnotiť cenu
vykonaných prác odporcom, ktorá bola vyčíslená v sume 2.726,89 eur. Navrhovateľka si v tomto konaní

uplatnila rozdiel medzi poskytnutou zálohou v sume 5.000,- eur a skutočne vynaloženými nákladmi do
odstúpenia od zmluvy. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 23.4.2012, proti ktorému podal odporca
odpor z dôvodu, že návrh nie je dôvodný, potvrdil, že s navrhovateľkou sa dohodli na rekonštrukcii
jej bytu. Odporca tvrdil, že rozsah vykonaných prác v porovnaní s požiadavkou navrhovateľky pred
začatím prác bol o polovicu vyšší, čím sa zvýšila i cena za vykonané práce a tak žiadal platobný
rozkaz zrušiť, vo veci nariadiť pojednávanie. Na pojednávanie sa odporca nedostavil, súd prejedal vec

v jeho neprítomnosti s tým, že mal doručenie predvolania vykázané uložením na pošte dňa 14.11.2013.
Súd prvého stupňa prejedal vec v neprítomnosti odporcu a vo veci vychádzal zo zistenia, že medzi
účastníkmi nebolo sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo na rekonštrukciu bytu navrhovateľky
nachádzajúceho sa na ulici D. v Bratislave a že na základe zmluvy bude vykonaná rekonštrukcia bytu
navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla, že si u odporcu dojednala ústne v júni 2012 zmluvu o dielo,
podľa ktorej rekonštrukcia má spočívať v tom, že odporca mal vybúrať všetky priečky, ponechať iba

obvodové múry a nanovo prebudovať jeden a pol izbový byt na trojizbový byt. Odporca žiadal zálohu
5.000,- eur, nevypracoval ani písomnú cenovú ponuku a byt sa mal rekonštruovať podľa vypracovanejcenovej ponuky. Navrhovateľka vyplatila dňa 13.7.2012 odporcovi zálohu vo výške 5.000,- eur. Odporca
nevykonal žiadne práce do zloženia zálohy zo strany navrhovateľky, búrať začal až po vyplatení zálohy.
Vybúral jednu priečku a postavil necelý jeden múr, keď búral v kúpeľni a WC, tak sa prebúral k susede.

Stalo sa to v auguste 2012 a navrhovateľka, keď videla výsledky práce odporcu, od zmluvy odstúpila.
Odporca podľa názoru navrhovateľky nedodržal termín vykonávania prác, na ktorých sa dohodli a tiež
na tom, že rekonštrukcia bude uskutočnená do konca septembra 2012, ale do odstúpenia od zmluvy
do 11.8.2012 v byte nič nebolo postavené, nebolo ani všetko zbúrané a odporca v žiadnom prípade
by nestihol vykonať plánovanú rekonštrukciu včas. Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa § 631

Občianskeho zákonníka a § 633, § 634, § 642 Občianskeho zákonníka a úroky z omeškania podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, pretože preukázala existenciu
záväzku odporcu a preto súd vyhovel návrhu v celom rozsahu a zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 2.223,- eur ako rozdiel za vykonané práce po odrátaní účelne vynaložených nákladov odporcu.

Dôvodný bol aj nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 500,- eur za vypracovaný znalecký posudok.
Navrhovateľka vypracovaným znaleckým posudkom chcela preukázať súdu výšku účelne vynaložených
nákladov zo strany odporcu a vo veci bolo tiež potrebné zaujať odborné stanovisko znalcom z odboru
stavebníctva. Navrhovateľka si uplatnila aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy a to na základe výzvy,
ktorú zaslala navrhovateľka odporcovi zo dňa 12.10.2012, v ktorej mu bola poskytnutá lehota na plnenie

do 10.11.2012. Odporca žalovanú sumu nezaplatil a dostal sa do omeškania počnúc dňom 11.11.2012,
vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania požadovaných odo dňa odstúpenia od zmluvy súd
návrh vzhľadom na § 563 Občianskeho zákonníka ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa § 10 ods. 1, 2, §

13 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a tvrdil, že postupom súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože sa nedostavil na pojednávanie z dôvodu, že nemal
vedomosť o tom, že sa bude konať pojednávanie a od októbra 2013 sa zdržiaval u svojej priateľky v

Pezinku. Nemal vedomosť o tom, že mu bola uložená zásielka zo súdu a predvolanie na súd. Podľa
názoru odporcu, znalecký posudok vykazuje nedostatky, vychádza z cenovej ponuky a nie zo skutočne
vykonaných prác, nerešpektuje navýšenie práce, ktoré požadovala a odsúhlasila navrhovateľka.
Odporca tvrdil, že mu nebola vo veci umožnená obrana, nemal možnosť sa vyjadriť a predložiť svoje
návrhy a dôkazy a preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné a nepreskúmateľné. Namietal,

že mu nebola vo veci umožnená obrana a preto žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v
ktorom bude potrebné vypočuť navrhovateľku a odporcu k rozsahu prác vykonaných predovšetkým nad
rámec zmluvy a následne tieto práce nechať oceniť znalcom z odboru oceňovania stavebných prác.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. l O.s.p.

v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel, pretože navrhovateľka preukázala dôvodnosť návrhu
voči odporcovi, existenciu záväzku a na základe tohto zistenia uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

sumu 2.223,- eur ako rozdiel za vykonané práce po odrátaní účelne vynaložených nákladov odporcu
na rekonštrukciu bytu navrhovateľky. Navrhovateľka vypracovaným znaleckým posudkom preukazovala
súdu výšku účelne vynaložených nákladov zo strany odporcu.

Odporca nesúhlasil s rozhodnutím súdu a tvrdil, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, pretože predvolanie na pojednávanie mu nebolo riadne doručené, a tak nemal možnosť
zúčastniť sa pojednávania a namietať dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľky, namietal znalecký
posudok, ktorý vykazuje nedostatky, vychádza z cenovej ponuky a nie zo skutočne vykonaných prác,
nerešpektuje navýšenie práce, ktoré požadovala a odsúhlasila navrhovateľka. Odporca tvrdil, že mu
nebola vo veci umožnená obrana, nemal možnosť sa vyjadriť a predložiť svoje návrhy a dôkazy a preto

je rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné a nepreskúmateľné. V ďalšom konaní navrhol vypočuť
obidvoch účastníkov konania k rozsahu prác vykonaných predovšetkým nad rámec zmluvy a následne
tieto práce nechať oceniť znalcom z odboru oceňovania stavebných prác.Zobsahuodvolaniamožnovyvodiť,žeodporcanamietalodňatiemožnostikonaťpredsúdom,vdôsledku
nesprávneho postupu súdu prvého stupňa tým, že vo veci rozhodol i napriek tomu, že odporca nebol v
konaní vypočutý a nemal možnosť sa vo veci vyjadriť.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok
znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv a to napr. právo
vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na
dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§
115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo
na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)).

Podľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávodomáhaťsazákonomustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú
ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/06).

Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na

spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska
c. Švajčiarsko).

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov
predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj
povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 132

a § 157 ods. 1 O.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na

základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade
aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú
poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečenáspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,
III. ÚS 332/09).

Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

V predmetnej veci súd nepovažoval za účelné a hospodárne vynucovať súčinnosť odporcu, pomocou
použitia ustanovení zákona o poriadkových opatreniach, nakoľko podľa názoru súdu, skutkový stav bol
náležite preukázaný a súd mal dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka preukázala dôvodnosť nároku voči
odporcovi, existenciu záväzku a na základe tohto zistenia uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu
2.223,- eur.

Odvolací súd zastáva názor, že takéto závery súdu prvého stupňa vychádzajú z neúplne zisteného
skutkového stavu, ktorého správnosť záverov odporca svojim odvolaním dôvodne spochybňuje, v
dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný a súd prvého stupňa rozhodol len na základe tvrdení a
dôkazov,predloženýchnavrhovateľkoubeztoho,abyzistildostatočneskutkovýchstavveciajnazáklade
vyjadrenia odporcu. Odporca v odvolaní namieta, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá

možnosť konať pred súdom a boli porušené jeho základné práva tým, že nebol prítomný na pojednávaní
a nemohol sa vyjadriť k tvrdeniam navrhovateľky, s ktorými ako uviedol nesúhlasí.

Každý účastník má právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonaným dôkazom (článok 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).

Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti, podľa ktorej styk súdu
s účastníkmi konania a inými osobami, ktoré majú aktívnu účasť na konaní, sa realizuje ústne.

Zásada ústnosti, ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu sporového súdneho konania je

upravené v ustanovení § 101 O.s.p., ktoré umožňuje súdu pokračovať v konaní, i keď sú účastníci
nečinný a z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania nepožiadali. Právo účastníka, aby jeho vec bola
prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené Ústavou Slovenskej republiky treba chápať tak,
aby súd umožnil účastníkovi uplatnenie jeho práv. Účastník konania môže svoje práva a povinnosti v
občianskom súdnom konaní vykonávať sám alebo v zmysle § 24 O.s.p. prostredníctvom zvoleného

zástupcu, ktorému pre konanie udelí plnú moc.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd
rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, pritom vychádza z toho, či navrhovaný dôkaz má pre
vec podstatný význam a bolo tak naplnené právo na spravodlivé konanie.

Odvolací súd po preskúmaní predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa na základe podaného
odvolania, vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa vyslovil názor, že súd
nerozhodol v súlade s právnymi predpismi, pretože odporcovi nebolo súdom umožnené zúčastniť sa
pojednávania, realizovať jej procesné práva a vyjadriť sa k veci, ako aj ku skutočnostiam, ktoré tvrdila

navrhovateľka v podanom návrhu.

Vychádzajúc z obsahu odvolania je zrejmé, že námietky odporcu majú súvis aj so zásadou rovnosti
účastníkov konania. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípovobčianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania majú
rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných
podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné

postavenie alebo procesná pozícia účastníka konania (II. ÚS 35/02). Rovnosť účastníkov v občianskom
súdnomkonaníbližšiecharakterizuje§18O.s.p.,vzmyslektoréhoúčastnícimajúvobčianskomsúdnom
konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Táto zásada sa premieta aj v ďalších ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, vrátane tých
ustanovení, ktoré upravujú vedenie konania a priebeh dokazovania.

Z určujúceho - obsahového - hľadiska je zrejmé, že odporca v odvolaní poukazuje na
nevytvorenie rovnakých procesných možností realizácie jeho procesných oprávnení účastníka konania.
Opodstatnenosť svojej argumentácie vyvodzuje z toho, ako boli vyhodnotené výsledky vykonaného
dokazovania. Podľa neho totiž súd pripísal vyšší stupeň preukaznosti a presvedčivosti dôkazom
svedčiacim v prospech navrhovateľky.

Podstatná časť odvolacích námietok sa týka odporcom uvádzaných nesprávností, ku ktorým malo podľa
jejnázorudôjsťvsamotnomprocesedokazovania,vyhodnocovaniavýsledkovvykonanéhodokazovania
a prijímania skutkových záverov.

Podľa § 115 ods. 1 a 2 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Toto ustanovenie vyjadruje zásadu ústnosti súdneho konania. Súd má povinnosť na pojednávanie
predvolať účastníkov a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je na pojednávaní potrebná. Ak je účastník v
konaní zastúpený zástupcom pre celé konanie, doručuje sa predvolanie zástupcovi. Ak však súd mieni
na pojednávaní účastníka vypočuť, doručí predvolanie aj účastníkovi (§ 49 ods. 1 druhá veta).

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa dňa 23.4.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 40Ro
203/2013-79, proti ktorému podal odporca odpor dňa 3.7.2013 v ktorom namietal dôvodnosť
uplatneného nároku navrhovateľky a tvrdil, že rozsah vykonaných prác v porovnaní s požiadavkou
navrhovateľky pred začatím prác a pred vykonaním cenovej ponuky bol približne o polovicu vyšší
a v súvislosti s tým sa zvýšila i cena za vykonané práce. Zároveň sa zvýšili i náklady spojené

s rekonštrukciou bytu, odporca namietal znalecký posudok a žiadal aby súd nariadil vypracovanie
znaleckého posudku, pretože navrhovateľka predložila znalcovi objem prác, ktoré nekorešpondujú so
skutočným stavom. Súd prvého stupňa vo veci vytýčil pojednávanie na termín 13. decembra 2013. Zo
zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd konštatoval neprítomnosť odporcu, ktorý má predvolanie na
pojednávanie riadne vykázané a to uložením na pošte zo dňa 14.11.2013 a svoju neprítomnosť do

termínu pojednávania neospravedlnil. Preto súd prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti odporcu na
tomto pojednávaní. Odporca v tomto konaní namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces a
odňatie možnosti konať pred súdom a vzhľadom na jeho námietky v podanom odvolaní, za tohto stavu
potom konštatovanie odporcu, že výlučné súd, svojim nesprávnym postupom, mu neumožnil zúčastniť
sa pojednávania a vyjadriť sa vo veci a predniesť svoje návrhy, odňal mu možnosť konať pred súdom,

možno bez pochybností prijať.

Úlohou súdu prvého stupňa je zabezpečiť účastníkovi právo, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti
(čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). To však
neznamená, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci v jeho neprítomnosti, ak sú inak splnené

podmienky uvedené v § 101 ods. 2 O.s.p. Účastníkovi ale musí vždy poskytnúť možnosť, aby
vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Ustanovenie § 115 O.s.p. preto ukladá súdu, aby - ak zákon
neustanovuje inak - nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a
všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom riadne doručené tak,
aby mali dostatok času na prípravu (najmenej 5 dní). Potom už je len vecou účastníka, či svoje ústavné

právo využije alebo nevyužije a súhlasí s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.