Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113238210
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113238210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Správa služieb
diplomatickému zboru, a.s., Palisády 31, 811 06 Bratislava, IČO: 35 822 163, zast.: JUDr. Ľubomír
Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému: GORI GROUP s.r.o.,
Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 35 790 822, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol.
s r. o., Niťová 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592 o zaplatenie sumy 13.080 eur s prísl. a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/57/2014-137 zo dňa 31.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/57/2014-137 zo dňa

31.10.2014 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 17.203,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 4.080 eur od 2.11.2013
do 22.4.2014, zo sumy 2.200 eur od 2.11.2013 do 22.4.2014, zo sumy 1.278,82 eur od 23.4.2014
do zaplatenia, zo sumy 4.080 eur od 2.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.200 eur od 2.12.2013 do
zaplatenia, zo sumy 4.080 eur od 2.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.200 eur od 2.1.2014 do zaplatenia,
zo sumy 2.185,71 eur od 2.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.178,57 eur od 2.2.2014 do zaplatenia. O
trovách konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 5.11.2013 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy vo výške 13.080 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia odplaty
za poskytnuté služby - prenájom nebytových priestorov a služby s tým spojené. Žalobca svoj
nárok odôvodnil existenciou zmluvného vzťahu so žalovaným založeného nájomnou zmluvou č.
NZ/ 100/005/2013 zo dňa 25.7.2013. Predmetom nájomného vzťahu bol dočasný odplatný prenájom
nebytového priestoru nachádzajúceho sa v budove administratívneho centra DIPLOMAT, súp. č. XXXX

v Bratislave. Účelom užívania predmetu nájmu boli podnikateľské aktivity žalovaného, konkrétne išlo o
zriadenie rekondično - športového dámskeho klubu. V zmysle ustanovenia čl. IV bod 1 nájomnej zmluvy
bol žalovaný povinný uhrádzať nájomné vo výške 3.400 eur mesačne a prevádzkové náklady spojené
s užívaním nebytového priestoru na základe faktúry žalobcu ako prenajímateľa. Súčasne sa žalovaný
zaviazalpoukázaťdepozitvovýške6.800eurnaúčetžalobcudo3dníodprevzatiapriestorovžalovaným
ako nájomcom. Účastníci konania uzatvorili dňa 26.8.2013 dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, v ktorom si
okrem iného dohodli splatnosť nájomného a prevádzkových nákladov do 3 dní od prevzatia nebytových

priestorov žalovaným, najneskôr však od 1.11.2013, podľa toho, ktorá udalosť nastane ako prvá. Nájom
bol uzatvorený na dobu určitú v trvaní 5 rokov. Žalovaný prevzal predmet nájmu dňa 30.8.2013, na
základe čoho žalobca vystavil faktúry:
č. 1310051300 zo dňa 30.9.2013 na sumu 6.800 eur z titulu zloženia depozituč. 1310051323 zo dňa 1.11.2013 na sumu 4.080 eur nájomné za mesiac november
č. 1310051311 zo dňa 1.11.2013 na sumu 2.200 eur prevádzkové náklady za mesiac november, pričom
celková dlžná suma istiny ku dňu podania žaloby bola 13.080 eur. Žalovaný na výzvu na úhradu dlžnej

sumy z 28.10.2013, ktorú osobne prevzal, nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Žalobca žiadal aj o
uhradenie úrokov z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, tak ako sa zmluvné strany dohodli
v čl. IV bod 6 a čl. VI bod 7 nájomnej zmluvy.

Podaním zo dňa 22.9.2014 žalobca žiadal pripustiť zmenu petitu podaného návrhu v dôsledku rozšírenia

žalobného návrhu o sumu za mesiace nasledujúce po podaní žaloby a zároveň si nenárokoval nárok
na zloženie sumy depozitu a dlžnú sumu znížil aj o sumu vyúčtovania za služby spojené s prenájmom.
Zmena bola pripustená na pojednávaní 29.9.2014 nasledovne:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.203,10 eur ako istinu spolu s úrokom z omeškania
vo výške 1% denne zo sumy 4.080 eur od 2.11.2013 do 22.4.2014, zo sumy 2.200 eur od 2.11.2013
do 22.4.2014, zo sumy 1.278,82 eur od 23.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 4.080 eur od 2.12.2013 do

zaplatenia, zo sumy 2.200 eur od 2.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 4.080 eur od 2.1.2014 do zaplatenia,
zosumy2.200eurod2.1.2014dozaplatenia,zosumy2.185,71eurod2.2.2014dozaplateniaazosumy
1.178,57 eur od 2.2.2014 do zaplatenia“. Podaním zo dňa 6.10.2014 žalobca opravil petit svojho návrhu,
a to z dôvodu, že v návrhu na zmenu petitu došlo k chybe v písaní v časti výšky úrokov z omeškania,
kde bol nesprávne uvedený denný úrok z omeškania vo výške 1%, namiesto úroku z omeškania vo

výške 0,1% v súlade s článkom IV bod 6 a článku VI bod 7 nájomnej zmluvy. Súd pripustil opravu petitu
podaného návrhu.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že za nesporné považoval
prevzatie predmetu nájmu žalovaným, ako to vyplynulo z Protokolu o odovzdaní z 30.8.2014.

Medzi účastníkmi bol založený nájomný vzťah ako záväzkovo právny vzťah nájomnou zmluvou
č. NZ/100/005/2013 v znení jej dodatku č. 1 uzatvorenou na dobu určitú v trvaní 5 rokov za
účelom prevádzkovania dámskeho športového klubu. Z predložených faktúr mal prvostupňový súd za
preukázané, že žalobca fakturoval žalovanému nájomné a prevádzkové náklady v súlade s nájomnou
zmluvou, teda vo výške a v splatnosti ako bolo uvedené v nájomnej zmluve. Žalovaný nájomné

neuhrádzal z dôvodu, že faktúry vykazovali vady a boli vydané v rozpore s ustanoveniami nájomnej
zmluvy. Taktiež z dôvodu, že predmet nájmu vykazoval vady, ktoré neboli odstránené, žalovaný bol
uvedenýdoomyluohľadnevymedzeniapredmetunájmu,ktorýúdajneneexistovaltak,akohodeklaroval
žalobca a žalobca ako prenajímateľ neobdržal súhlas autora na stavebné úpravy priestoru v rámci
budovy AC DIPLOMAT a nezabezpečil ani kolaudačné rozhodnutie na účel nájmu v zmysle nájomnej

zmluvy.

Za sporné považoval súd prvého stupňa porušenie povinností žalobcu ako prenajímateľa, v dôsledku
čoho malo dôjsť k ukončeniu nájomného pomeru zo strany žalovaného. Žalovaný v písomnom odstúpení
od zmluvy zo dňa 4.11.2013 uviedol ako dôvody odstúpenia:

- vady doručených faktúr spočívajúce v nesprávnom označení bankového spojenia, variabilného
symbolu a dátumu vyhotovenia a dátumu splatnosti faktúr č. 1310051323, 1310051311, 1310051300
- existenciu nevýhodných podmienok nájomnej zmluvy v tom, že náklady žalovaného na štandardnú
úpravu predmetu nájmu predstavujú 80.000 eur, čo považuje žalovaný za nápadne nevýhodné
podmienky nájomnej zmluvy v neprospech žalovaného vrátane zvýšenia tejto sumy v súvislosti so

sprevádzkovaním elektrického vedenia ako dôsledok neodbornej manipulácie zo strany zamestnancov
žalobcu, teda z dôvodu ochrany predpokladaných a už vynaložených investícií mal žalovaný za to, že sú
splnené zákonné podmienky odstúpenia od nájomnej zmluvy s účinnosťou dňom doručenia oznámenia
žalobcovi ako prenajímateľovi.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalovaný nepreukázal nápadnú
nevýhodnosť podmienok nájomnej zmluvy a nepredložil dôkaz o vynaložení investícií, resp. o nutnosti
vynaloženia ďalších investícií v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu. Uviedol, že
tvrdenia žalovaného zostali len v štádiu obrany a verbálnej argumentácie bez písomného alebo iného
dôkazu. Namietané odborné posúdenie vád spôsobených neodborným zásahom žalobcu, resp. jeho

zamestnancov na predmete nájmu nebolo zdokladované. Prvostupňový súd uvedené vyhodnotil tak, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tohto tvrdenia, dôvody odstúpenia boli neurčito definované, bez
opory v zmluvnom dojednaní alebo v zákonnom ustanovenej možnosti odstúpenia.Súd prvého stupňa vyhodnotil argumentáciu ohľadne odstúpenia od nájomnej zmluvy tak, že odstúpenie
od nájomnej zmluvy zo dňa 4.11.2013 zo strany žalovaného považoval za neplatné pre jeho rozpor so
zákonom, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre platné odstúpenie a zmluvné dojednanie

odstúpenia ako ho realizoval žalovaný absentuje. Z tohto dôvodu ukončenie nájomného vzťahu
posudzoval podľa zákonnej úpravy. Z uvedeného mal prvostupňový súd za to, že nájomný pomer medzi
účastníkmi trval do účinnosti výpovede zo strany žalobcu tak, ako bola doručená žalovanému dňa
16.12.2013 z dôvodu omeškania s platením nájomného podľa ustanovenia čl. X bod 1 písm. c) v
spojení s čl. X bod 3 písm. b) nájomnej zmluvy, nakoľko nebolo sporné, že žalovaný ako nájomca

nájomné neuhrádzal. Účinky výpovede nastali podľa ustanovenia čl. X bod 3 písm. b) nájomnej zmluvy
takto: „Nájomná zmluva zanikne 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bola výpoveď doručená nájomcovi. Doručením sa rozumie aj neprevzatie doporučenej poštovej listovej
zásielky“. Potvrdenie o neprevzatí listovej zásielky preukázal žalobca vrátenou listovou zásielkou ku dňu
10.1.2014, teda lehota začne plynúť dňom nasledujúcim t.j. 11.1.2014.

Ohľadne vád faktúr v označení bankového spojenia a variabilného symbolu, s prihliadnutím na
obchodnoprávny charakter zmluvných dojednaní v kontexte právnej úpravy Obchodného zákonníka,
mal prvostupňový súd za to, že tieto vady nie sú dôvodné privodiť neplatnosť právneho úkonu pre
rozpor so zákonom alebo zmluvným dojednaním. Posúdením relevantných ustanovení zmluvy dospel k
záveru, že podkladom na úhradu odplaty bude faktúra, ktorá je v dispozícii žalobcu. Následne ten by mal

zodpovedať za správnosť údajov tam uvedených. Preto zastával názor, že samotné vyhotovenie faktúry
má prednosť pred zmluvným dojednaním, ak s ním nie je obsahovo v rozpore. Je na vôli vystavovateľa
faktúry zmeniť údaje, ktoré sú referenčné. Bankové spojenie a variabilný symbol sú údaje podstatné pre
priradenie platieb prijatých od odberateľov služby. Argumentáciu žalovaného, že faktúry nie sú daňovo
vykonateľné, súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelové tvrdenie bez právnych následkov pre žalobcu.

Na základe uvedených skutočností považoval súd prvého stupňa nárok žalobcu za dôvodný, a preto
mu v celom rozsahu vyhovel.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2

písm. c), d) a f) O.s.p. K námietke súdu prvého stupňa, že argumenty žalovaného boli vyslovené, ale
neboli dokázané žalovaný uviedol, že svoje tvrdenia sa snažil dokázať najmä navrhnutým výsluchom
štatutárneho orgánu spoločnosti FORAGO, s.r.o., L.. L.. Súčasne uviedol, že listinný dôkaz v podobe
výpovede svedkyne v trestnom konaní nemôže byť rovnocenný s osobnou výpoveďou svedka v
občianskoprávnom konaní, čo konštatuje ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR. Vytýkal súdu prvého

stupňa, že mu nedal možnosť, aby bol vypočutý jediný svedok, ktorý by mohol vyvrátiť niektoré tvrdenia
žalobcu. L.. L. bola priamym účastníkom rokovaní a sama podpisovala preberací protokol, je teda
očitým svedkom ako daný priestor vyzeral pri preberaní a mohla by objasniť celú situáciu pri preberaní
priestoru. Odmietnutím vykonania navrhnutého dôkazu boli podľa názoru žalovaného porušené viaceré
zásady občianskeho súdneho konania, a to konkrétne zásada rovnosti účastníkov konania, zásada

kontradiktórnosti, či zásada ústnosti a priamosti konania.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že žiadal o predloženie dvoch listinných dôkazov, a to súhlas od autorov
dielasrekonštrukciouakoajskolaudačnýmpovolenímnaúčel,naakýhožiadalžalovaný.Opredloženie
uvedeného súhlasu žiadal z dôvodu, že prenajímateľ ako vlastník stavby je povinný pri každej stavebnej

úprave v zmysle autorského zákona získať súhlas od autorov diela. Bez tohto súhlasu je vlastník
oprávnený len na také stavebné a udržiavacie práce, ktoré sú
nevyhnutné na jeho udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania. Poukázal na
výpoveď svedka U., ktorý uviedol, že nebol zabezpečený súhlas autorov diela, a teda podľa všetkého ani
kolaudačné rozhodnutie. Takéto konanie hodnotí žalovaný ako porušenie zmluvnej povinnosti, z čoho

dedukuje vznik svojho práva na odstúpenie od zmluvy zo zákonného dôvodu.

Žalovaný naďalej trvá na tom, že predmet nájmu nebol odovzdaný v stave zodpovedajúcom
požiadavkám žalovaného a ani v stave na riadne užívanie, k čomu by sa mohla vyjadriť p. L..

VyjadrilnesúhlasstvrdenímsvedkaU.,žesúhlasautorovdielanavykonaniestavebnýchúpravvinteriéri
nebolpotrebný,nakoľkonešloonosnépriečkyastavbaACDIPLOMATbolaodovzdanáakoholopriestor,
a to s poukazom na § 20 ods. 6 Autorského zákona.Ďalej namietal účelovosť pri vystavovaní faktúr č. 1410051399 a č. 1410051388, ktoré boli splatné dňa
22.4.2014, čo umelo natiahlo úroky z omeškania z iných faktúr, ktoré si žalobca uplatňuje.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.2.2015 uviedol, že žalovanému bola uložená
povinnosť zabezpečiť svedka L.. L.Ú. hneď na prvom pojednávaní dňa 11.7.2014 a potom na

pojednávaní dňa 29.9.2014. Žalovaný účasť L.. L. v konaní pred súdom prvého stupňa nepovažoval
za natoľko dôležitú, aby jej prítomnosť na pojednávaní zabezpečil, prípadne ospravedlnil neprítomnosť
tohto svedka, preto podľa názoru žalobcu bolo upustenie od výsluchu svedka L.. L. v súlade so zásadami
a princípmi Občianskeho súdneho poriadku.

K žiadosti žalovaného o predloženie súhlasu autorov diela s rekonštrukciou a o predloženie

kolaudačného rozhodnutia žalobca uviedol, že doklady vzťahujúce sa k užívaniu nebytového priestoru
predložil,nakoľkonebytovýpriestor,ktorýsižalovanýprenajal,bolpredtýmriadneavsúladesozákonom
využívaný predchádzajúcim nájomcom. Úpravy nebytového priestoru v zmysle zmluvných dojednaní
medzi žalobcom a žalovaným nezasahovali do nosných priečok a zároveň bola stavba nebytového
priestoru odovzdávaná ako holopriestor, ktorý bolo možné upraviť podľa požiadaviek jednotlivých

nájomcov. Z uvedeného vyplýva, žalobca sa nedopustil porušenia žiadnych právnych predpisov tak, ako
to opakovane tvrdí žalovaný.

Na záver vyjadrenia žalobca uviedol, že zo strany žalovaného boli neustále vznášané nové požiadavky,
prípadne boli z jeho strany neustále vytvárané obštrukcie v súvislosti s platbou depozitu v zmysle

nájomnej zmluvy. Len hodnota prípravných a búracích prác, ktoré žalobca vykonal na základe
požiadaviek žalovaného, predstavuje sumu vo výške 4.735,58 eur.

Podľa názoru žalobcu nemožno žalovaného považovať za osobu, ktorej práva boli akokoľvek porušené,
keďže jediným poškodeným v tomto obchodnom prípade je žalobca. V konaní pred súdom žalobca

všetky svoje tvrdenia riadne preukázal, a preto navrhoval aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa §
212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k

záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalovaný v odvolaní vyjadril nesúhlas s názorom súdu prvého stupňa, že nepreukázal pochybenie alebo
nesplnenie povinností žalobcu, ktoré by viedlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. V tejto súvislosti
namietal nevykonanie dôkazu - výsluch L.. L., ktorá bola štatutárnym orgánom spoločnosti FORAGO,

s.r.o., čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, zásady kontradiktórnosti a zásada
ústnosti a priamosti konania.Odvolací súd sa v otázke posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného stotožňuje
so záverom prvostupňového súdu, ktorý odstúpenie od zmluvy zo dňa 4.11.2013 označil za neplatné
pre rozpor so zákonom, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre platné odstúpenie a zmluvné

dojednanie odstúpenia v danom prípade absentovalo. Ohľadom vyhodnotenia jednotlivých dôvodov
definovaných žalovaným v predmetnom odstúpení od zmluvy, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia (strana 8 - 9), v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal jednotlivými
dôvodmi, pričom tieto vyhodnotil ako nespôsobilé pre platné odstúpenie od zmluvy.

Pokiaľ žalovaný namieta nevykonanie výsluchu L.. L., k tomuto odvolací súd uvádza, že právny zástupca
žalovaného dvakrát nerešpektoval povinnosť uloženú mu súdom v uznesení o odročení pojednávania
(na pojednávaní konanom dňa 11.7.2014 a dňa 29.9.2014), v zmysle ktorej mal zabezpečiť účasť svedka
nanariadenompojednávaní.Keďžetútosúdomuloženúpovinnosťnesplnil,niejenamiestevytýkaťsúdu
prvého stupňa, že nevykonal dôkaz - výsluch svedka L.. L., pretože to bol sám žalovaný, ktorý zmaril
vykonanie uvedeného dôkazu.

Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že žalobca bol v zmysle nájomnej zmluvy povinný zabezpečiť
pre nájomcu úpravu kolaudačného rozhodnutia predmetu nájmu, aby bolo v súlade s účelom nájmu
dojednaným v nájomnej zmluve. Za tým účelom žiadal o predloženie dvoch listinných dôkazov, a to
súhlas od autorov diela s rekonštrukciou ako aj s kolaudačným povolením na účel, na aký ho žiadal

žalovaný. Keďže žalobca uvedené doklady nepredložil, mal žalovaný za to, že žaloba porušil svoju
zmluvnú povinnosť, a preto žalovanému vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy zo zákonného dôvodu.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca v konaní predložil doklady vzťahujúce sa k užívaniu
nebytového priestoru, nakoľko nebytový priestor, ktorý si žalovaný prenajal, bol predtým riadne a v

súlade so zákonom využívaný predchádzajúcim nájomcom. Úpravy nebytového priestoru v zmysle
zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným nezasahovali do nosných priečok a zároveň bola
stavba nebytového priestoru odovzdávaná ako holopriestor, ktorý bolo možné upraviť podľa požiadaviek
jednotlivýchnájomcov.Nazákladeuvedenéhotedanemožnokonštatovaťporušeniezmluvnejpovinnosti
žalobcom, ktoré by zakladalo dôvod pre odstúpenie od zmluvy.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o týchto rozhodne

prvostupňovýsúdspoukazomna§224ods.4O.s.p.podľaktoréhoakodvolacísúdrozhodujeoodvolaní
proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa
§ 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.